Najvyšší súd 5 Cdo 249/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke P. K.K., naposledy bytom P., vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. D 258/92, o dovolaní dediča D. K., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. M. H., advokátkou so sídlom v Ž., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- júla 2003 sp.zn. 13 CoD 37/2003, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z
- novembra 2001 č. k. D 258/1992-80 žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve podanú D. K. zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že konanie o dedičstve po nebohej P. K. bolo ukončené pred súdnym komisárom za prítomnosti všetkých dedičov vydaním osvedčenia o dedičstve, pričom D. K. svojím podpisom potvrdil prevzatie tohto osvedčenia s dátumom dňa
- mája 2001 a bol riadne poučený o možnosti podať žiadosť o pokračovanie v konaní. Keďže žiadosť D. K. o pokračovanie v konaní o dedičstve bola podaná na súd dňa
- septembra 2001, teda po uplynutí 15 dňovej lehoty od prevzatia osvedčenia o dedičstve v zmysle § 175zca ods. 4 O.s.p., nadobudlo osvedčenie o dedičstve účinky právoplatného uznesenia o dedičstve a súd musel žiadosť D. K. o pokračovanie v konaní o dedičstve zamietnuť ako oneskorene podanú. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie dediča D. K. uznesením z
- júla 2013 sp.zn. 13 CoD 37/2003 uznesenie okresného súdu potvrdil. Zhodne so súdom prvého stupňa uviedol, že z osvedčenia o dedičstve nepochybne vyplýva, že odvolateľ prevzal toto osvedčenie dňa
- mája 2001 a dňa
- mája 2001 bol dedičský spis predložený súdu. Aj táto skutočnosť spochybňovala tvrdenie odvolateľa D. K., že súdny komisár vydal osvedčenie o dedičstve
- mája 2001 bez jeho prítomnosti. Keďže odvolateľ bol riadne poučený o možnosti podať žiadosť o pokračovanie v dedičskom konaní v lehote 15 dní 2 5 Cdo 249/2013 od prevzatia osvedčenia o dedičstve, postupoval okresný súd správne keď jeho oneskorene podanú žiadosť zamietol. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dedič D. K. dovolaním z
- apríla 2011, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa
- mája 2011, doplneným podaním jeho právnej zástupkyne zo
- júla 2013, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom z
- novembra 2001 č. k. D 258/1992-80 zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom), ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a ustanovením § 241 ods.2 písm. c/ O.s.p. (rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Dovolateľ namietal, že postupom súdov, ktoré na základe nesprávne zisteného skutkového stavu jeho žiadosť o pokračovanie v dedičskom konaní zamietli ako oneskorenú, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že rozhodnutia oboch súdov neboli dostatočne zdôvodnené a preto boli nepreskúmateľné, čím mu bolo odňaté právo na súdnu ochranu podľa čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), predtým, než by sa napadnutým rozhodnutím krajského súdu zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote. Dovolací súd pri posudzovaní včasnosti podania dovolania vychádzal z ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni, a ďalej z ustanovenia § 240 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť; lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde. Prihliadol tiež na ustanovenie § 57 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého sa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 3 5 Cdo 249/2013 V prejednávanej veci bolo dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu doručené dedičovi D. K.
- septembra 2003, kedy aj nadobudlo právoplatnosť. Tieto skutočnosti vyplývajú z doručenky pripojenej k č.l. 91 spisu. Zákonná jednomesačná lehota na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) začala plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, v danom prípade od 9.septembra 2003 a uplynula
- októbra 2003 (štvrtok). Pokiaľ dovolateľ podal dovolanie na poštovú prepravu až
- apríla 2011 (č.l. 97 spisu), podal ho oneskorene. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie dediča D. K. odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- mája 2014 JUDr. Helena Haukvitzová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová