Najvyšší súd 5 Cdo 110/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L. S., zastúpeného JUDr. P. H., proti ţalovanému E. B.B., zastúpenému JUDr. M. A., o zaplatenie 3 702,61 €, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. 11 C 68/2000, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
- októbra 2010, sp.zn. 16 Co 236/2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
- októbra 2010, sp.zn. 16 Co 236/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z
- novembra 2008, č k. 11 C 68/2000- 79 (v poradí druhým) zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 111 545 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň mu uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 25 492 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 135 ods. 1 O.s.p., keď dospel k záveru, ţe ţalovaný zodpovedá ţalobcovi za vznik škody, ktorá mu vznikla neoprávneným výrubom drevnej hmoty. Poukázal aj na tú skutočnosť, ţe ţalovaný nemal na výrub drevnej hmoty príslušné povolenie, a preto porušil ustanovenie § 10 ods. 3 zák. č. 100/1977 Zb. v znení neskorších predpisov, ako aj ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka. Na prejednávanú vec neaplikoval ustanovenie § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, ţe výrub bol vykonaný na ţiadosť ţalovaného a iba vo vzťahu k nemu si ţalobca uplatnil nárok na náhradu škody. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalovaného rozsudkom z
- februára 2009 sp.zn. 16 Co 42/2009 rozsudok okresného súdu zmenil a ţalovanému uloţil povinnosť 5 Cdo 110/2011 2 zaplatiť ţalobcovi 1 234,20 € (37 181,66 Sk), v splátkach po 66,38 € (2 000 Sk) mesačne, so splatnosťou vţdy do desiateho dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom výhody splátok. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania zmenil a ţalovanému náhradu trov nepriznal. Ţalovanému nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
- júla 2010, sp.zn. 5 Cdo 308/2009 rozsudok odvolacieho súdu v časti, v ktorej nerozhodol o uplatnenej sume 2468,41 €, ako aj vo výroku o trovách konania, zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Dospel k záveru, ţe postupom odvolacieho súdu, ktorým vo výroku svojho rozsudku vo zvyšku ţalobného návrhu (2 468,41 €) ţalobu nezamietol, hoci takýto nárok bol predmetom odvolacieho konania, odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom v zmysle § 327 písm. f/ O.s.p. K odňatiu moţnosti ţalobcu konať pred súdom v zmysle § 327 písm. f/ O.s.p. došlo postupom odvolacieho súdu aj tým, ţe prehodnotil dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa, keď v samotnom odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval na pochybenia prvostupňového súdu pri zistení skutkového stavu a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo
- októbra 2010, sp.zn. 16 Co 236/2010 rozsudok súdu prvého stupňa v ţalobcom uplatnenej sume 2 468,41 € zmenil tak, ţe návrh v tejto časti zamietol a rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po preskúmaní spisového materiálu a priestupkového spisu Okresného úradu v R., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a Krajského úradu v B., odbor PPLH č. X.. dospel k záveru, ţe v danej veci existujú výnimočné okolnosti na náhradu škody, ktorú si ţalobca uplatnil iba voči ţalovanému. Poukázal na to, ţe uţ vo svojom zrušujúcom uznesení sp.zn. 16 Co 1024/02 zo dňa
- júna 2002 zdôraznil, ţe ţalobca uplatnil škodu len voči ţalovanému E. B. a nie aj voči M. K. a M. S.. Konštatoval, ţe preto v prípade, ak ţalobca nerozšíril návrh aj voči týmto osobám, mal súd prvého stupňa aplikovať ustanovenie § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo by malo byť vyjadrené účasťou ţalovaného na spôsobenej škode. Mal za to, ţe všetci traja škodcovia porušili ustanovenie § 10 ods. 1 Zákona o L., preto spoluúčasť M. S. a M.. K. na vzniknutej škode je nepochybná. Uviedol, ţe súd prvého stupňa mal vychádzať z priestupkových spisov podľa § 135 ods. 1 veta tretia O.s.p., pretoţe súd je viazaný 5 Cdo 110/2011 3 rozhodnutím príslušných orgánov o tom, ţe bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania, súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Pretoţe nepochybne z priestupkových spisov vyplýva, ţe všetci traja, tak ţalovaný, ako aj M. S. a M. K., boli účastní pri spôsobení škody ţalobcovi, mali byť v konaní označení ako ţalovaní všetci traja. Preto pokiaľ ţalobca ţaloval iba ţalovaného, povaţoval za odôvodnené, aby ţalovaný zodpovedal za vznik škody iba podľa svojej účasti na spôsobenej škode, t.j. v rozsahu 1/3-iny, a preto vo zvyšku uplatnenej pohľadávky vo výške 2468,41 €, ako 2/3-ín nároku ţalobcu, rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh ţalobcu v tejto časti zamietol. V súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania pred súdom prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dovolanie ţalobca. Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý zníţil povinnosť ţalovaného naradiť škodu spôsobenú výrubom drevnej hmoty na 1/3-inu skutočnej škody nepovaţoval za vecne správne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Namietal, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie pri pouţití ustanovenia § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočne neodôvodnil, neuviedol, ako dospel k určeniu miery zodpovednosti ţalovaného za vzniknutú škodu na jednu tretinu. Za správny povaţoval právny názor súdu prvého stupňa, ktorý dôsledne aplikoval ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bol toho názoru, ţe za vzniknutú škodu zodpovedajú škodcovia spoločne a nerozdielne. Škodcovi, ktorý nahradil poškodenému škodu v celom rozsahu, nič nebráni, aby sa následne v súlade s ustanovením § 439 Občianskeho zákonníka vyporiadal s ostatnými škodcami podľa účasti na spôsobenej škode. Aplikáciu ustanovenia § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka v danom prípade povaţoval za odporujúcu základným zásadám, na ktorých je občianske právo zaloţené (§ 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a za amorálnu. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe ţalobe vyhovie. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu povaţoval napadnutý rozsudok odvolacieho súdu za vecne správny. 5 Cdo 110/2011 4 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, v prípade ktorého prípustnosť dovolania vyplýva z § 238 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, dovolanie ţalobcu je dôvodné. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd predovšetkým skúmal, či v konaní nedošlo k uvedeným vadám konania. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená, ani ţalobcom v dovolaní namietaná. 5 Cdo 110/2011 5 Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Rovnako ani existencia takej vady nevyšla v dovolacom konaní najavo. Dovolateľ tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V ďalšom sa preto dovolací súd zameral len na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa a k zamietnutiu návrhu nie je vecne správne. Z ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka v odôvodnených prípadoch môţe súd rozhodnúť, ţe tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. Ustanovenie § 438 Občianskeho zákonníka upravuje zodpovednosť za škodu v prípade, ak bola škoda spôsobená viacerými škodcami v dvoch formách, a to ako zodpovednosť solidárnu a zodpovednosť delenú. Kým solidárna zodpovednosť (§ 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je zákonným pravidlom, delená zodpovednosť (§438 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je výnimkou z tohto zákonného pravidla. Zásadne teda platí, ţe pokiaľ bola škoda spôsobená dvomi alebo viacerými škodcami, a to či uţ súbeţnou činnosťou alebo na sebe nezávislou činnosťou s jednou škodou, zodpovedajú za ňu škodcovia spoločne a nerozdielne (solidárna zodpovednosť). 5 Cdo 110/2011 6 Podstata solidárnej zodpovednosti spočíva v tom, ţe kaţdý škodca zodpovedá za ostatných a všetci zodpovedajú za kaţdého jednotlivého škodcu. Jej zmyslom je prehĺbiť zodpovednosť škodcov za spôsobenú škodu a dôsledne zabezpečiť ochranu práv poškodeného. Právna úprava umoţňuje poškodenému domáhať sa náhrady škody na ktoromkoľvek z poškodených, pretoţe funkciou pasívnej solidarity je uľahčenie pozície poškodeného. Poškodený môţe poţadovať náhradu škody od jedného škodcu, ktorý sa nemôţe brániť tým, aby poškodený poţadoval náhradu aj od ostatných škodcov. Pri škode spôsobenej viacerými subjektmi zákon dáva prednosť pravidlu spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti voči poškodenému s tým, ţe vo vzájomnom pomere sa škodcovia vysporiadajú podľa účasti na spôsobenej škode (§ 439 Občianskeho zákonníka). Táto zásada má základ v ustanovení § 511 Občianskeho zákonníka a v podstate platí aj pri vyporiadaní vzájomného vzťahu medzi solidárne zodpovednými škodcami (§ 439 Občianskeho zákonníka). Zatiaľ čo všeobecná úprava solidárnej zodpovednosti (§ 511 Občianskeho zákonníka) počíta s tým, ţe ak nie je stanovené inak, sú podiely spoločných dlţníkov rovnaké, ustanovenie § 439 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k nemu ustanovením špeciálnym, spočíva v tom, ţe tomu zo škodcov, ktorý náhradu škody splnil, vzniká právo poţadovať náhradu škody od ostatných škodcov (regres) podľa miery ich účasti na spôsobenej škode. Delená zodpovednosť môţe byť stanovená rozhodnutím súdu, avšak iba v odôvodnených prípadoch, a to v závislosti od „účasti na spôsobenej škody“. Delená zodpovednosť predstavuje situácie, kedy, vzhľadom k osobitným okolnostiam prípadu, súd rozhodne o zodpovednosti kaţdého zo škodcov podľa miery ich účasti na spôsobenej škode a v príslušnom rozsahu uloţí tomu ktorému škodcovi povinnosť škodu nahradiť. Či ide o takýto osobitný prípad, treba posúdiť so zreteľom na všetky okolnosti prípadu a je treba ich náleţite odôvodniť. Súd musí preto skúmať, v akom pomere sa ten ktorý škodca podieľal na vzniku škody a podľa toho stanoviť jeho podiel na náhrade. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, ţe ak keď sa na vzniku škody podieľalo viac škodcov, z ktorých je len proti jednému podaná ţaloba, jeho povinnosť na náhradu škody sa nezniţuje o podiely pripadajúce na ostatných škodcov, za situácie, ţe sa nejedná o odôvodnený prípad delenej zodpovednosti. V posudzovanom prípade odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na tých právnych záveroch, ţe nakoľko všetci traja, tak ţalovaný, ako aj M. S. a M. K., boli účastní pri spôsobení škody ţalobcovi, mali byť v konaní označení ako ţalovaní všetci traja. Pokiaľ 5 Cdo 110/2011 7 ţalobca ţaloval iba ţalovaného, povaţoval za odôvodnené, aby ţalovaný zodpovedal za vznik škody iba podľa svojej účasti na spôsobenej škode, t.j. v rozsahu 1/3-iny, vo zvyšku uplatnenej pohľadávky vo výške 2468,41 €, ako 2/3-ín nároku ţalobcu ţalobu zamietol. Na uvedený právny záver potom aplikoval ustanovenie § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka o delenej zodpovednosti. Dovolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené východiská pre aplikáciu ustanovení § 438 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, povaţuje právny záver odvolacieho súdu za nesprávny. Odvolací súd ako jediný dôvod pre pouţitie ustanovenia § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol skutočnosť, ţe škoda (s poukazom na obsah priestupkových spisov P.) vznikla pôsobením viacerých škodcov, a preto existujú výnimočné okolnosti na rozdelenie náhrady škody. Pokiaľ ţalobca svoj návrh na náhradu škody voči ostaným dvom škodcom nerozšíril, je správne a spravodlivé, aby ţalovaný zodpovedal iba za podiel na škode v rozsahu 1/3- iny. Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe pri uplatnení náhrady škody spôsobenej viacerými škodcami záleţí na poškodenom, či bude poţadovať náhradu na jednom, na niektorých alebo na všetkých škodcoch. Samotná skutočnosť, ţe škoda vznikla pôsobením viacerých škodcov, ešte neopodstatňuje aplikáciu ustanovenia o delenej zodpovednosti v zmysle § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale za predpokladu, ţe je daná príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím konania) kaţdého zo škodcov a škodlivým následkom, za ktorý sa poţaduje náhrada, je dôvodom na aplikáciu ustanovenia o spoločnej zodpovednosti v zmysle § 438 Občianskeho zákonníka, pričom vyţaduje dôsledné uváţenie osobitností kaţdého prípadu, majúc na zreteli, ţe úprava spoločnej zodpovednosti za škodu vychádza zo zásady solidárnej, ktorá má všeobecnú platnosť pre všetky prípady, avšak delená zodpovednosť môţe byť síce stanovená rozhodnutím súdu, ale iba v odôvodnených prípadoch, a to v závislosti od účasti škodcov na spôsobenej škode. Z uvedeného dôvodu sa dovolací súd nestotoţňuje so záverom odvolacieho súdu, ţe len samotná spoluúčasť ďalších dvoch škodcov okrem ţalovaného na spôsobenej škode, ako aj skutočnosť, ţe ţalobca si uplatnil škodu len voči ţalovanému E. B. a nie aj voči M. K. a M. S. a ani nerozšíril návrh aj voči týmto osobám, opodstatňuje záver o pouţití ustanovenia § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 5 Cdo 110/2011 8 Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné uviesť aj to, ţe vo všeobecnosti bolo povinnosťou odvolacieho súdu, pre prípadnú aplikáciu tohto ustanovenia skúmať aj ďalšie okolnosti majúce vplyv na záver o delenej zodpovednosti všetkých škodcov a v konečnom dôsledku aj na zníţení výšky ţalobcom uplatneného nároku na 1/3 poţadovanej sumy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať tieţ na to, ţe účasť na spôsobenej škode neznamená len samotnú participáciu škodcu na škodlivom následku, ale ide tu o širší pojem, vyţadujúci zváţenie aj iných osobitostí prípadu. Uvedené zistenie má za následok, aby dovolacím súdom bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). Právny názor vyslovený dovolacím súdom v tomto rozhodnutí je záväzný (§ 243d ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra 2011 JUDr. Vladimír Magura, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová