← Slovensko

o určenie neúčinnosti právnych úkonov

Najvyšší súd 4 Obo 46/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Aleny Priecelovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej, v právnej veci ţalobcu: JUDr. M. B., správkyne konkurznej podstaty úpadcu A., a. s., H., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. J. P., Š., proti ţalovaným v

  1. rade: Ing. A. H., nar. X., bytom J., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., K., v
  2. rade: A. F., nar. X., bytom K. a v
  3. rade: M. F., nar. X., bytom K., obaja zastúpení advokátkou JUDr. D. H., P., o určenie neúčinnosti právnych úkonov,na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 15Cb/984/2001-144 z
  4. januára 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky späťvzatie návrhu v časti o určenie neúčinnosti notárskej zápisnica č. N18/99, Nz18/99 z
  6. 1999 a notárskej zápisnice N17/99, Nz17/99 z
  8. 1999 p r i p ú š ť a , v tejto časti rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 15Cb/984/2001-144 z
  9. januára 2010 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok p o t v r d z u j e . Ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému v
  10. rade trovy odvolacieho konania vo výške 77,29 eur na účet jeho právneho zástupcu. Ţalovaným v
  11. a
  12. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : 4 Obo 46/2010 2 Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd ţalobu zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému 1/ na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 185,04 eur a povinnosť nahradiť ţalovaným 2/ a 3/ na účet ich právneho zástupcu trovy konania vo výške 255,48 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca ţalobným návrhom sa domáhal, aby súd určil, ţe právne úkony, a to zmluva o pôţičke č. 01/99 z
  14. 1999, uzavretá medzi spoločnosťou A., a. s., K., ako dlţníkom a ţalovaným v
  15. rade ako veriteľom, notárska zápisnica č. N 18/99, Nz 18/99 z
  17. 1999, spísaná notárskym úradom JUDr. A. O. v K., zmluva o pôţičke č. 02/99 z
  19. 1999, uzavretá medzi spoločnosťou A., a. s., K., ako dlţníkom a právnym predchodcom ţalovaných 2/ a 3/ V. F. a notárska zápisnica N 17/99, Nz 17/99 z
  21. 1999, spísaná notárskym úradom JUDr. A. O. v K., sú voči ţalobcovi právne neúčinné. Podľa názoru ţalobcu nedošlo k reálnym pôţičkám, pretoţe tieto sumy boli v skutočnosti dlhom ţalobcu voči ţalovaným, ktorý vznikol ako nedoplatok tantiémov priznaných valným zhromaţdením
  23. 1997 vo výške 12 220 000,-- Sk. Predstavenstvo úpadcu na zasadnutí
  25. 1997 schválilo rozdelenie tantiém pre Ing. A. H. vo výške 5 050 000,-- Sk, a V. F. vo výške 5 000 000,-- Sk. Vyplatenie tantiém sa rozhodli ţalovaní riešiť formou zmlúv o pôţičke, ktoré boli pre spoločnosť zjavne nevýhodné, pretoţe stanovili nereálnu dobu splatnosti, zvýšili úrokovú sadzbu zo 4% ročne na 17,6% ročne a spojili zabezpečenie plnenia záväzku notárskou zápisnicou na exekučný titul, v dôsledku čoho bola spoločnosť zaťaţená okrem dlhu aj exekučnými trovami. Podľa ţalobcu sa jedná o právne úkony, ktorými boli konkurzní veritelia ukrátení, pretoţe na základe notárskych zápisníc dochádzalo k exekúcii majetku úpadcu, spôsobom nevýhodným pre veriteľov, exekúcie znamenali zmenšenie majetku úpadcu a nemoţnosť realizácie výrobnej činnosti, ktorá spôsobovala straty finančných prostriedkov, z ktorých sa mohli realizovať úhrady pre veriteľov. Ţalobca v konaní tvrdil, ţe v účtovných dokladoch nenašiel ţiadne listiny, z ktorých by bolo zrejmé, ţe peňaţné prostriedky na základe uzavretých zmlúv o pôţičke boli úpadcovi poskytnuté. Určenia neúčinnosti právnych úkonov sa domáha z dôvodu, ţe uvedenými 4 Obo 46/2010 3 úkonmi boli veritelia úpadcu ukrátení a ich pohľadávky prihlásené v konkurze z tohto dôvodu nebudú uspokojené. Ţalovaní namietali, ţe ide o platné zmluvy o pôţičke, ktoré neboli úpadcom v celom rozsahu splnené. Ţalobca nepreukázal úmysel ţalovaných právnymi úkonmi ukrátiť konkurzných veriteľov. Ďalej tvrdili, ţe notárska zápisnica je formou právneho úkonu, nie právnym úkonom, a preto ţaloba nie je opodstatnená. Predpokladom úspešného uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu je splnenie podmienok špecifikovaných v ustanovení § 15 zákona č. 328/1991 Zb. a konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „ZKV“). Odporovateľnosť sa týka len právnych účinkov právneho úkonu a nie jeho platnosti, z čoho vyplýva, ţe aj právny úkon, ktorému veriteľ úspešne odporoval ostáva naďalej platný a je neúčinný len voči konkurzným veriteľom. V predmetnom konaní bolo preukázané, ţe dlţníkove právne úkony, určenia neúčinnosti ktorých sa ţalobca domáha, boli vykonané v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlţníkom, ktorý je právnickou osobou a ţalovanými ako členmi jeho štatutárneho orgánu. Splnenie uvedených podmienok má však význam len v spojení so skutočnosťou, ţe dlţníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa. Súd sa stotoţnil s názorom ţalovaných, ţe notárske zápisnice sú formou právnych úkonov, nie právne úkony úpadcu. Z týchto dôvodov ţaloba v časti o určenie neúčinnosti notárskych zápisníc nie je opodstatnená. Súd taktieţ dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal skutočnosť, ţe dlţníkove právne úkony, to znamená zmluvy o pôţičke uzavreté so ţalovanými, na základe ktorých úpadcovi boli poskytnuté finančné prostriedky, ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzných veriteľov. Prípadné neposkytnutie peňaţných prostriedkov zo strany veriteľov na základe predmetných zmlúv nemoţno povaţovať za dôvod odporovateľnosti právnych úkonov, ale za nesplnenie záväzku zo zmlúv. Ţalobca sa tieţ nesprávne domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov voči ţalobcovi, teda správcovi konkurznej podstaty v rozpore s ust. § 15 ods. 1 ZKV, z ktorého je zrejmé, ţe správca konkurznej podstaty sa môţe domáhať určenia neúčinnosti právnych úkonov len voči konkurzným veriteľom. Z uvedených dôvodov súd ţalobu v celom rozsahu zamietol. Súd nevykonal dokazovanie navrhované ţalobcom, zamerané na zistenie skutočnosti, či ţalovaní skutočne poskytli úpadcovi pôţičku z dôvodu, ţe výsledky tohto dokazovania nemajú vplyv na právny záver súdu. 4 Obo 46/2010 4 O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešným ţalovaným priznal náhradu trov konania účelne vynaloţených na bránenie práva, a to ţalovanému v
  26. rade vo výške 185,04 eur a ţalovaným v
  27. a
  28. rade vo výške 255,48 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie v zákonom stanovenej odvolacej lehote podľa ust. § 204 ods. 1 O. s. p. V odvolaní uviedol, ţe predmetom konania bola predovšetkým ţaloba o neúčinnosť zmlúv o pôţičke č. 01/99 a č. 02/99, obe zo dňa
  30. 1999, ktoré boli uzavreté medzi úpadcom a členmi jeho štatutárneho orgánu v zmysle § 15 ods. 4 písm. a/ ZKV v posledných troch rokoch pred vyhlásením konkurzu. Je toho názoru, ţe splnenie uvedených zákonných podmienok bolo v konaní riadne preukázané, pričom pre úmysel ţalovaných ukrátiť veriteľov úpadcu platí predpoklad vyplývajúci z ich právneho postavenia. Preto so závermi súdu, ktoré viedli k zamietnutiu ţaloby, nesúhlasí. Zdôraznil, ţe v účtovníctve úpadcu sa nenašla relevantná listina o prevzatí pôţičky. Podľa neho súčasne k ukráteniu konkurzných veriteľov došlo tak, ţe úpadca plnil, teda vrátil časť „pôţičky“ aj s príslušenstvom. Podľa doterajších výsledkov dokazovania sa javí, ţe ţalovaní neposkytli úpadcovi ţiadne prostriedky, no obdrţali od neho plnenie, ako čiastočné vrátenie pôţičky, a to práve na úkor moţného vyššieho uspokojenia konkurzných veriteľov. Ţaloba smeruje práve voči osobám, resp. ich právnym nástupcom, ktoré mali prospech z plnenia – vrátenia pôţičky, ktorú materiálne zjavne neposkytli. Preto nemôţe obstáť námietka, ţe konkurzní veritelia úpadcu nemohli byť ukrátení, nakoľko ţalovaní plnili úpadcovi titulom pôţičky, a teda majetok úpadcu sa nezníţil. Táto skutočnosť totiţ nebola v konaní preukázaná. Na pojednávaní
  32. 2010 navrhol vykonať dôkazy, ktoré by preukázali poskytnutie pôţičiek úpadcovi. Zmluvy o pôţičkách sú právnym základom konkurzných prihlášok ţalovaných. Tieto právne úkony boli právnym titulom na vyplatenie – vrátenie časti peňaţných prostriedkov ţalovaným v období pred vyhlásením konkurzu, pričom dôkazy o tomto plnení zo strany úpadcu tvoria prílohy konkurzných prihlášok, v prílohách sa však nenachádzajú dôkazy o poskytnutí pôţičiek. 4 Obo 46/2010 5 Tvrdí teda, ţe prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnutý dôkaz a vec nesprávne právne posúdil. Má za to, ţe v merite veci bolo nesprávne rozhodnuté, a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v tejto napadnutej časti a určil, ţe: Zmluva o pôţičke č. 01/99 zo dňa
  34. 1999, uzavretá medzi spoločnosťou A., a. s., K., ako dlţníkom a Ing. A. H., J., ako veriteľom, je voči konkurzným veriteľom úpadcu neúčinná; a Zmluva o pôţičke č. 02/99 zo dňa
  36. 1999, uzavretá medzi spoločnosťou A., a. s., K., ako dlţníkom a V. F., K., ako veriteľom, je voči konkurzným veriteľom úpadcu neúčinná. V tomto smere tieţ ţalobca navrhol pripustenie zmeny ţalobného petitu. Súčasne poţiadal náhradu trov prvostupňového ako i odvolacieho konania. Predmetom konania bola aj ţaloba o neúčinnosť notárskych zápisníc, v tejto časti ţalobca zobral ţalobu späť a navrhol zastaviť konanie o neúčinnosť notárskych zápisníc č. N 17/99, Nz 17/99 a č. N 18/99, Nz 18/99, obe spísané na Notárskom úrade JUDr. A. O. dňa
  39. K odvolaniu sa vyjadrili ţalovaní v
  40. aţ
  41. rade, ktorí zhodne uviedli, ţe súhlasia s čiastočným späťvzatím návrhu ţalobcu a zároveň nesúhlasia s pripustením zmeny ţalobného petitu. Ţalovaný v
  42. rade vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania práva ţalobcu v prípade zmeny ţaloby, ktorou sa domáhal určenia, ţe predmetná zmluva o pôţičke je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná, pretoţe ţalobca právo odporovať právnym úkonom, urobeným v roku 1999 vo vzťahu ku konkurzným veriteľom uplatnil na súde aţ dňa
  45. K samotnému odvolaniu uviedol, ţe ho povaţuje za neopodstatnené, súhlasí s postupom i rozhodnutím súdu prvého stupňa. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň si ţalovaný v
  46. rade uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 77,29 eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako odvolací súd, podľa ust. § 10 ods. 2 O. s. p. a po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 O. s. p., podľa § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Písomným podaním došlým odvolaciemu súdu dňa
  48. 2010 vzal ţalobca ţalobu v časti o určenie neúčinnosti notárskej zápisnice č. N18/99, Nz18/99 z
  50. 1999 4 Obo 46/2010 6 a notárskej zápisnice N17/99, Nz17/99 z
  52. 1999, obe spísané notárskym úradom JUDr. A. O. v K., späť a navrhol, aby konanie v tejto časti bolo zastavené. Podľa ustanovenia § 208 O. s. p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď uţ rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Ţalovaný v
  53. rade podaním zo dňa
  55. 2011 a ţalovaní v
  56. a
  57. rade podaním zo dňa
  59. 2011 vyjadrili súhlas s čiastočným späťvzatím ţaloby, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ustanovenia § 208 O. s. p. späťvzatie ţaloby v tejto časti pripustil, rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a konanie v tejto časti zastavil tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Stotoţnil sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Zo ţalobného petitu nesporne vyplýva, ţe ţalobca sa domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov špecifikovaných v ţalobe voči správcovi konkurznej podstaty s poukazom na § 15 ods. 4 písm. a/ zák. č. 328/1991 Zb. (ďalej ZKV), t. j. voči sebe samému, V konkurznom konaní, ak správca konkurznej podstaty alebo konkurzný veriteľ zistí, ţe na základe právneho úkonu dlţníka nastal úbytok majetku úpadcu, ktorý vedie k ukráteniu pohľadávok veriteľov, môţu sa domáhať určenia neúčinnosti týchto úkonov voči konkurzným veriteľom. Musí sa však jednať o dlţníkove právne úkony podľa § 15 ods. 2 aţ 6 ZKV, ktoré ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa. Osobou oprávnenou na podanie odporovateľnej ţaloby je konkurzný veriteľ alebo správca (§ 16 ods. 1 ZKV). Dôsledkom úspešnosti odporovateľnosti je len neúčinnosť právnych úkonov voči konkurzným veriteľom za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok v zmysle § 15 ZKV. Súd prvého stupňa ţalobu zamietol z dôvodu, ţe ţalobca nesprávne v rozpore s ust. § 15 ods. 1 ZKV sa domáhal určenia neúčinnosti prípravných úkonov voči ţalobcovi a nie voči 4 Obo 46/2010 7 konkurzným veriteľom. Súd bol viazaný ţalobným návrhom, ako aj tvrdeniami a podaniami ţalobcu a nemal moţnosť a ani oprávnenie meniť jednoznačne vymedzený petit (§ 79 O. s. p.). V odvolacom konaní ţalobca navrhol zmenu ţaloby a ţiadal odvolací súd aby určil, ţe zmluva o pôţičke č. 01/99 20 dňa
  61. 1999, uzavretá medzi spoločnosťou A., a. s., K., ako dlţníkom a Ing. A. H., J., ako veriteľom, je voči konkurzným veriteľom úpadcu neúčinná. Zmluva o pôţičke č. 02/99 zo dňa
  63. 1999 uzavretá medzi spoločnosťou A., a. s., K., ako dlţníkom a V. F., K., ako veriteľom, je voči konkurzným veriteľom úpadcu neúčinná. Zmena návrhu na začatie konania podľa § 95 ods. 1 O. s. p. je prípustná aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O. s. p.). Odvolací súd však nepripustil zmenu návrhu, pretoţe výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu s poukazom na ust. § 95 ods. 2 O. s. p. Voči navrhnutému zmenenému návrhu nebolo vykonané potrebné dokazovanie, t. j. súd neskúmal dôvody splnenia podmienok úspešnosti odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 15 a 16 ZKV a či takto zmenený nárok bol uplatnený v zákonom stanovenej lehote. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo zvyšnej zamietajúcej časti potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe v odvolacom konaní boli úspešní ţalovaní v
  64. aţ
  65. rade, avšak trovy odvolacieho konania si uplatnil a vyčíslil len ţalovaný v
  66. rade (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 77,29 eur (tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je 57,-- eur + paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky je 7,41 eur + DPH 12,88 eur, nakoľko je advokát platcom dane z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 uvedenej vyhlášky). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  67. apríla 2011 JUDr. Alena Priecelová, v. r. 4 Obo 46/2010 8 predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.