2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. 1537/2012 zo dňa 10.01.
10 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 528/2008 Z.z.) iba v odôvodnenom prípade, ktorý však z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, keďţe neexistuje právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu o porušení zákona č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 523/2003 Z.z.) ţalobcom, pričom rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o schválení ţiadosti o NFP sa odvoláva práve na odstúpenie od zmluvy, avšak odstúpiť od zmluvy bolo moţné len v prípade porušenia zákona č. 523/2003 Z.z., preto bolo nutné vychádzať z toho, ţe napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom. Postup ţalovaného ukončený vydaním napadnutého rozhodnutia porušil aj princíp proporcionality, keďţe pouţité prostriedky nesledovali legitímny cieľ, keď ţalovaným je orgán verejnej moci a pri schvaľovaní ţiadosti o NFP koná vo verejnom záujme. Ak ţalovaný disponoval moţnosťou voľby medzi viacerými opatreniami (sankciami), tak mal uplatniť také opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce a súčasne sleduje legitímny cieľ. Rovnako námietku, týkajúcu sa výrokovej časti napadnutého rozhodnutia krajský súd povaţoval za dôvodnú, keďţe neobsahovala skutok, na základe ktorého ţalovaný pristúpil k predmetnej administratívnej sankcii (vychádzajúc zo skoršieho názoru najvyššieho súdu, ţe zrušenie rozhodnutia o schválení ţiadosti o NFP je svojou podstatou sankciou). II. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/40/12-131 zo dňa 22.05.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, ţe dňa 27.10.2004 bolo vydané rozhodnutie ministra ţivotného prostredia č. 1449/2004-min.-2, ktorým bola schválená ţiadosť ţalobcu o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Následne bola dňa 08.12.2004 medzi ţalobcom a ţalovaným uzavretá Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len Zmluva). Predmetom Zmluvy bola úprava zmluvných podmienok, práv 3Sţf/118/2013 3 a povinností zmluvných strán pri poskytnutí NFP zo strany ţalovaného ţalobcovi za účelom spolufinancovania realizácie schváleného projektu Hurbanovo - rozšírenie kanalizácie, stoky A, B, C, kód projektu 11420100011. Listom č. 11699/2007-min. zo dňa 05.11.2007, od ktorej ţalovaný odstúpil. Dôvodom odstúpenia bolo porušenie zmluvnej povinnosti zo strany ţalobcu v zmysle čl. IX. ods. 5 Zmluvy,
ktorého „prijímateľ je povinný pri získavaní výrobkov, zariadení, sluţieb a iných vecí ponúkaných na trhu a určených na predaj, stavebných prác a s nimi súvisiacich dodávateľských prác potrebných na zhotovenie stavby, finančných sluţieb, právnych sluţieb, remeselných sluţieb a ďalších sluţieb a výkonov financovaných z prostriedkov získaných na základe tejto zmluvy postupovať
zákona č. 523/2003 Z.z.“. Zároveň platí
čl. XII ods. 1 Zmluvy prvej vety, ţe: „v prípade, ak prijímateľ porušil povinnosť, ku ktorej sa zaviazal
tejto zmluvy, je poskytovateľ bez ohľadu na závaţnosť porušenia zmluvy oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy v zmysle čl. XIV, ods. 1 tejto zmluvy“. Vyššie uvedený postup ţalovaného bol takisto v súlade s čl. 7 ods. 1 písm. d/ Smernice Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky zo dňa
čl. 5 ods. 14 (rozhodnutie o schválení alebo zamietnutí ţiadosti) môţe byť zrušené najmä ak: d/ ministerstvo alebo konečný prijímateľ/príjemca pomoci od uzavretej zmluvy odstúpi“. Podnetom na odstúpenie od Zmluvy bola následná finančná kontrola schváleného projektu zamestnancami oddelenia finančnej kontroly, odboru rezortnej kontroly ţalovaného, ktorá v Správe o výsledku následnej finančnej kontroly č. ORK-26-88/2006 ako minimálnej 5% vzorky na IAEIP MŢP SR konštatovala viacero porušení zákona č. 523/2003 Z.z. V rámci uvedenej kontroly vykonal Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len ÚVO) kontrolu postupov pri verejnom obstarávaní a zistil porušenia zákona č. 523/2003 Z.z., ktoré sú uvedené v Protokole o výsledku kontroly nad verejným obstarávateľom č. 406-6000/6/2006 zo dňa 16.11.2006. Najzávaţnejším zisteným porušením Zmluvy bolo, ţe ţalobca ako obstarávateľ pri uzatváraní zmluvy o dielo so zhotoviteľom G. H. - Ekologické stavby, zo dňa 22.02.2005, nepouţil metódu a postup verejného obstarávania
zákona č. 523/2003 Z.z. To znamená, ţe ţalobca na predmetnú zákazku (hodnota cca 43 mil. Skk) vôbec neuskutočnil verejné obstarávanie. Je potrebné zdôrazniť, ţe projekt sa mal z 95% financovať z finančného príspevku (pritom 75% bolo z príspevku ERDF a 20% zo štátneho rozpočtu). ÚVO pritom konštatoval aj ďalšie porušenia zákona č. 523/2003 Z.z. Ţalobca bol viazaný Zmluvou, vrátane povinnosti pri realizácii schváleného projektu postupovať v súlade so zákonom č. 523/2003 Z.z. tak, aby bola zabezpečená hospodárnosť a transparentnosť pouţitia verejných prostriedkov. Odstúpenie od Zmluvy ţalovaným tak bolo nielen účelným, ale jediným moţným riešením. Okrem samotného odstúpenia od Zmluvy, ktoré bolo jedinou sankciou, ale súkromnoprávneho charakteru, bolo vydané i formálne rozhodnutie ministra ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 11698/2007 - min. zo dňa 05.11.2007, o zrušení 3Sţf/118/2013 4 rozhodnutia o schválení ţiadosti o NFP. Toto rozhodnutie logicky nemohlo nijakým spôsobom zasiahnuť z materiálneho hľadiska do právneho postavenia ţalobcu po odstúpení od Zmluvy, keďţe uţ na základe odstúpenia od Zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy. Na základe odstúpenia od Zmluvy ţalovaným bol ţalobca povinný vrátiť nenávratný finančný príspevok. V nadväznosti na odstúpenie od Zmluvy ţalovaným teda došlo k vyporiadaniu vzájomných záväzkov medzi účastníkmi sporu, ktoré vznikli v dôsledku porušenia povinností ţalobcu zo Zmluvy. Rozhodnutie č. 11698/2007-min. zo dňa 05.11.2007 bolo zo strany ţalobcu napadnuté v osobitnom súdnom konaní pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 2S/55/2008. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/55/2008-58 zo dňa 09.09.2009 bolo konanie o preskúmanie tohto rozhodnutia zastavené. Krajský súd v Bratislave konanie zastavil
ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu, ţe ţaloba smerovala proti rozhodnutiu, ktoré súd nepreskúmava. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţp/1/2009 zo dňa 29.04.2010 bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/55/2008-58 zo dňa 09.09.2009 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Najvyšší súd v tomto uznesení uviedol, ţe odstúpenie od Zmluvy bolo účinne vyvolané doručením oznámenia ţalovaného o odstúpení od Zmluvy ţalobcovi. Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku má charakter relatívneho obchodu a svojou povahou spadá do oblasti súkromného práva. Následne na to Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/55/08-166 zo dňa 08.12.2010 síce zrušil rozhodnutie č. 11698/2007-min. zo dňa 05.11.2007, avšak v odôvodnení vyjadril: „Samotné napadnuté rozhodnutie, ako aj jeho zrušenie súdom má pritom nulový dopad na práva a povinnosti ţalobcu a nijakým spôsobom sa nedotýka ani odstúpenia ţalovaného od zmluvy. ...... Ţalovaný ţalobcovi ţiadnu administratívnu sankciu neuloţil a povinnosť ţalobcu vrátiť príspevok nevyplýva z napadnutého rozhodnutia, ale je dôsledkom odstúpenia ţalovaného od obchodnej zmluvy, z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti ţalobcom. Samotné odstúpenie od zmluvy je pritom súkromnoprávnou sankciou.“ V súvislosti s konaniami ţalobcu proti ÚVO, Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd vo svojom uznesení č. k. 4Co/359/2010-134 zo dňa 29.09.2010 konštatoval, ţe otázka zákonnosti rozhodnutia ÚVO, ktorým bola ţalobcovi uloţená pokuta pre porušenie zákona č. 523/2003 Z.z. nemá význam pre rozhodnutie v súdnom konaní o neplatnosť odstúpenia ţalovaného od Zmluvy. Na základe návrhu ţalobcu prebieha medzi účastníkmi konania v súvislosti s vyššie uvedeným odstúpením od Zmluvy ţalovaným a následným vrátením NFP ţalobcom ţalovanému, súdny spor pred Okresným súdom Bratislava I. pod sp. zn. 15C/137/2008 o zaplatenie 1.260.643,63 € s prísl., v ktorom sa ţalobca
ţalovaného neustále svojimi procesnými návrhmi snaţí prerušiť konanie do doby skončenia najprv konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ÚVO, ktoré boli vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/89/2008 a sp. zn. 4S/10/2009 a následne aj preskúmania zákonnosti rozhodnutia o zrušení NFP. Ţalobca sa v konaní o zaplatenie 1.260.643,63 € s prísl., najprv domáhal prerušenia konania aţ do právoplatného ukončenia súdnych konaní v rámci správneho súdnictva medzi ÚVO a ţalobcom. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 15C/137/2008-113 zo dňa 29.04.2010 síce bolo súdne konanie o neplatnosť odstúpenia 3Sţf/118/2013 5 ministerstva od Zmluvy prerušené, ale Krajský súd v Bratislave na základe odvolania odporcu predmetné uznesenie Okresného súdu Bratislava I zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave v tomto prípade uviedol, ţe „v súčasnej dobe prebiehajú na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/89/2008 a 4S/10/2009 konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu 2/, ktoré doposiaľ nie sú právoplatne skončené. Rozhodnutím v tomto inom konaní nebudú vyriešené predbeţné otázky (pokiaľ predbeţnou otázkou rozumieme takú otázku, ktorá sama o sebe nie je predmetom daného konania, avšak jej vyriešenie je predpokladom pre rozhodnutie o vlastnom predmete sporu), ktorá by mala význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Ide tu o dve konania s inými skutkovými a právnymi základmi. Je nepochybné, ţe prebieha konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu 2/, ktorým bola navrhovateľovi uloţená pokuta pre porušenie zákona o verejnom obstarávaní, avšak vyriešenie tejto otázky nie je otázkou, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie v konaní o zaplatenie 1.260.643,63 € s príslušenstvom.“ Toto rozhodnutie odvolacieho súdu napadol ţalobca dovolaním, ktoré však Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3Cdo/57/2011 zo dňa 05.05.2011 odmietol a potvrdil závery Krajského súdu v Bratislave. Rovnako postupovali civilné súdy aj pri ďalšom návrhu ţalobcu o prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania v správnom súdnictve.
názoru ţalovaného prvostupňový súd nerešpektoval základné princípy právneho štátu a spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov sporu a rovnako je nezdôvodniteľný jeho prístup k hospodáreniu a nakladaniu s verejnými prostriedkami. K odstúpeniu od Zmluvy došlo najmä z dôvodu, ţe ţalobca na zákazku 43 mil. SKK vôbec neuskutočnil verejné obstarávanie. Ţalovaný sa pri opätovnom preskúmaní toho istého rozhodnutia riadil právnymi názormi, uvedenými v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/55/08-166 zo dňa 08.12.2010 v zmysle § 250j ods. 7 O.s.p., pričom závery uvedené v napadnutom rozsudku č. k. 2S/40/12-131 zo dňa 22.05.2013 sú
názoru ţalovaného v rozpore so všeobecne akceptovanými princípmi spravodlivosti a rozumnej úvahy pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Krajský súd v Bratislave v rozsudku 2S/55/08-166 zo dňa 08.12.2010 vyslovil, ţe: „podmienkou pre odstúpenie ministerstva od zmluvy nebolo vydanie rozhodnutia v správnom konaní ale pre možnosť odstúpenia od zmluvy postačovalo porušenie povinnosti žalobcu uvedenej v čl. IX ods. 5 Zmluvy a toto porušenie mal žalovaný preukázané jednak vykonanou následnou finančnou kontrolou vlastnými zamestnancami, ktorej výsledky sú uvedené v správe o výsledku následnej finančnej kontroly č. ORK-26- 88/2006 a následne aj samotný Úrad pre verejné obstarávania zistil u žalobcu porušenie zákona o verejnom obstarávaní vo viacerých prípadoch, z kontroly ktorej bol vyhotovený protokol č. 406-6000/6/2006 zo dňa 16.11.2006. Ak aj došlo v konaní vedenom pod sp. zn. 4S/10/2009 k zrušeniu rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, došlo tak z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. keď tomuto úradu uplynula subjektívna lehota na začatie konania vo veci uloţenia sankcie. Zrušenie rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie súdom teda v žiadnom prípade nemá dopad na neplatnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného, nakoľko zatiaľ žiadny príslušný orgán nevyvrátil závery kontroly o porušení povinností žalobcom na úseku verejného obstarávania.“ 3Sţf/118/2013 6 Z uvedeného vyplýva, ţe ak by sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţnil s názorom Krajského súdu v Bratislave, ţe pouţitie NFP na verejnoprospešný cieľ bez ohľadu na dodrţanie či nedodrţanie základných princípov verejného obstarávania, t.j. zásady nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania, hospodárnosti a transparentnosti je akceptovateľný postup, došlo by k úplne opačnému výkladu pravidiel pouţívania verejných zdrojov, ktoré spočívajú práve a len v zabezpečení voľnej súťaţe dodávateľov o zákazky financované z verejných rozpočtov zaloţených na princípoch efektívnej konkurencie a samozrejme na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov. Na dosiahnutie uvedených cieľov slúţi aj právna úprava základných zásad verejného obstarávania, ktorých základom je najmä nediskriminačné a transparentné zaobchádzanie so všetkými konkurujúcimi si uchádzačmi či záujemcami, pričom tieto zásady sa ďalej premietajú do konkrétnych ustanovení zákona, kde sú podrobnejšie rozpracované. Krajský súd v Bratislave teda vyslovil, ţe stačí mať verejnoprospešný cieľ a otázka transparentnosti, hospodárnosti a voľnej súťaţe je druhoradá. Zásada nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi spočíva práve v tom, ţe obstarávateľ pristupuje principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom, pričom nemôţe ţiadneho z nich priamo alebo nepriamo zvýhodňovať oproti iným uchádzačom v rovnakom postavení. Účelom zásady transparentnosti je tak predchádzať riziku akéhokoľvek zvýhodňovania alebo svojvôle na strane obstarávateľa (napr. prípad C-496/99 Komisia proti CAS Succhi di Frutta, bod 111). Zásada transparentnosti procesu verejného obstarávania vyjadruje poţiadavku, aby tento proces prebiehal priehľadným a predvídateľným spôsobom v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Predvídateľnosť tohto procesu a najmä postupu obstarávateľa korešponduje s ústavným princípom právnej istoty, vytvára priestor pre efektívnu konkurenciu medzi uchádzačmi, ktorá by mala viesť k účelnému vynakladaniu verejných prostriedkov, a tým aj k udrţaniu hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania. Z rozhodnutí Európskeho súdneho dvora vyplýva, ţe princípy rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie znamenajú predovšetkým povinnosť transparentnosti, ktorá umoţňuje obstarávateľovi zabezpečiť, aby konal v súlade s týmito princípmi. Zákon o verejnom obstarávaní pritom počíta s postupom rokovacieho konania bez zverejnenia len vo výnimočných prípadoch, a to iba za predpokladu, ţe sú všetky zákonné podmienky úplne a v plnom rozsahu naplnené, pričom splnenie týchto podmienok treba vykladať striktne reštriktívne (rozsudok Súdneho dvora C-385/02 z 14.09.2004, rozsudok Súdneho dvora C-340/02 z 14.10.2004). V súvislosti so zásadou hospodárnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami ţalovaný poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Sţ/129/03 zo dňa 28.09.2004, v ktorom je judikované, ţe účelom zákona o verejnom obstarávaní je v prvom rade ochrana investícií z verejných zdrojov a aţ v tej súvislosti ochrana uchádzačov – subjektov súťaţiacich o získanie zákazky.
názoru ţalovaného súd prvého stupňa svojím rozsudkom prekročil rozsah svojich právomocí pri prieskume zákonností rozhodnutia správneho orgánu. Súd totiţ nemôţe priorizovať verejnoprospešný cieľ sledovaný ţiadateľom, na ktorý bol NFP poskytnutý pred dodrţaním zákona o verejnom obstarávaní a princípov uplatňovaných vo verejnom obstarávaní. Zredukovanie len na posúdenie účelu realizácie projektu nemoţno povaţovať za liberačný 3Sţf/118/2013 7 dôvod umoţňujúci obstarávateľovi nerešpektovať zákon o verejnom obstarávaní a základné princípy verejného obstarávania. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Posudzovanie vhodnosti a účelnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy správnemu súdnictvu nepatrí, lebo súdy by takýmto posudzovaním nahrádzali orgány verejnej moci a zasahovali by nedovoleným spôsobom do otázok voľnej úvahy správneho orgánu, napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţo/134/2008 zo dňa 18.02.2009. Súd prvého stupňa prekročil rámec súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov aj v tom, keď vyslovil, ţe len právoplatné rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie mohlo byť relevantným dôvodom pre vydanie správneho rozhodnutia a ţe len toto mohlo predstavovať odôvodnený prípad
10 zákona č. 528/2008 Z.z. Takýto záver je v úplnom rozpore s obsahom a podstatou konania
uvedeného zákonného ustanovenia. Je nesporné, ţe pokiaľ dôjde k odstúpeniu od Zmluvy, ide následne o odôvodnený prípad
10 zákona č. 528/2008 Z.z. V opačnom prípade by poskytovatelia nenávratných finančných príspevkov nemohli v prípade porušenia pravidiel verejného obstarávania včas a účinne vyvodzovať ţiadnu zodpovednosť za porušenie zmluvy o NFP, ktorá je vyjadrená v súkromnoprávnej sankcii, napr. vo forme odstúpenia od zmluvy, dôsledkom čoho je aj vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. V zmysle zákona č. 528/2008 Z.z. je ţalovaný ako riadiaci orgán oprávnený samostatne zisťovať nedostatky v postupe prijímateľa nenávratného finančného príspevku a nie je pritom viazaný ani právnym názorom ani závermi Úradu pre verejné obstarávanie. Preto o porušení zákona o verejnom obstarávaní rozhoduje ministerstvo ako riadiaci orgán samostatne, t.j. konštatovanie riadiaceho orgánu o porušení zákona o verejnom obstarávaní nie je podmienené ţiadnym právoplatným rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie. Prvostupňový súd svojím rozsudkom nerešpektoval ani záver vyslovený v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/57/2011 zo dňa 05.05.2011, ţe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veciach č. k. 2S/89/2008 zo dňa 30.06.2010 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţf/51/2010 a sp. zn. 4S/10/2009 zo dňa 09.07.2010 nepovedú k vyriešeniu ţiadnej otázky, ktorá by mohla byť významná pre posúdenie prejednávanej veci. Ide o konania s odlišnými skutkovými a právnymi základmi, v ktorých sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie v zmysle zákona č. 523/2003 Z.z.; vyriešenie otázky zákonnosti rozhodnutia tohto úradu nemôţe mať ţiadny význam z hľadiska opodstatnenosti návrhu navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť na základe neplatného odstúpenia od zmluvy. To znamená, ţe skutočnosť, ţe rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie boli zrušené, nemá vplyv na povinnosť vrátiť NFP pre porušenia zákona o verejnom obstarávaní, a to aj z dôvodu, ţe na zistenie takéhoto porušenia postačuje samotná kontrolná činnosť riadiaceho orgánu. Naviac rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie boli zrušené pre uplynutie lehoty a nie pre nesprávne právne posúdenie alebo zistenie skutkového stavu alebo nedostatočné zistenie skutkového stavu. Tak ako samotný senát Krajského súdu v Bratislave vyslovil v rozsudku č. k. 2S/55/08-166 zo dňa 08.12.2010, cit. ,,Ak aj došlo v konaní vedenom pod sp. zn. 4S/10/2009 k zrušeniu rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie došlo tak z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.- 3Sţf/118/2013 8 keď tomuto úradu uplynula subjektívna lehota na začatie konania vo veci uloţenia sankcie. Zrušenie rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie súdom teda v ţiadnom prípade nemá dopad na neplatnosť odstúpenia od Zmluvy zo strany ţalovaného, nakoľko ţiadny príslušný orgán nevyvrátil závery kontroly o porušení povinnosti ţalobcom na úseku verejného obstarávania.“ Krajský súd v Bratislave však nevzal do úvahy materiálnu (obsahovú stránku rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý sa stotoţnil s názorom ţalovaného o porušení zákona o verejnom obstarávaní, a to len z dôvodu, ţe dané rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie bolo zrušené súdom pre uplynutie subjektívnej lehoty na začatie konania vo veci uloţenia sankcie, čo moţno pokladať za formálnu a nespravodlivú aplikáciu práva nezohľadňujúcu konkrétne okolnosti daného prípadu. Záver Krajského súdu v Bratislave v súvislosti s otázkou posúdenia platnosti odstúpenia od Zmluvy, ktoré
jeho názoru môţe byť účinné a platné pri existencii právoplatného rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o schválení ţiadosti o NFP, je úplne absurdný aj v tom, ţe práva a povinnosti medzi ţalobcom a ţalovaným pri poskytnutí NFP sa riadili Zmluvou, ktorá ako vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6Sţp/1/2009 zo dňa 29.04.2010, má rozhodne charakter relatívneho obchodu a spadá svojou povahou do oblasti súkromného práva, pričom
tejto Zmluvy mohol ţalovaný pri zistení porušenia povinností prijímateľa NFP z pravidiel verejného obstarávania postupovať samostatne. Ţalovaný v tejto veci pred vydaním napadnutého rozhodnutia postupoval aj v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v uznesení sp. zn. 8Sţnč/5/2011-108 zo dňa 24.11.2011. V čase vydania rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o schválení ţiadosti o poskytnutí NFP ţiaden právny predpis nestanovoval riadiacemu orgánu povinnosť vydať takýto druh rozhodnutia, naopak, správny orgán bol len oprávnený, avšak nie povinný, takéto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 14 ods. 10 zákona č. 528/2008 Z.z. (v súčasnosti § 14 ods. 11 zákona č. 528/2008 Z.z.). Vydať rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o schválení ţiadosti o poskytnutí NFP postupom
10 zákona č. 528/2008 Z.z. (v súčasnosti § 14 ods. 11 zákona č. 528/2008 Z.z.) bol ţalovaný povinný aţ vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným vo vyššie označenom uznesení. Ţalovaný má za to, ţe jeho predchádzajúci postup mu preto nemohol byť na ujmu, nakoľko neporušil ţiadne právne predpisy a povinnosť, vyplývajúca mu z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vydať rozhodnutie postupom
10 zákona č. 528/2008 Z.z. (v súčasnosti § 14 ods. 11 zákona č. 528/2008 Z.z.) vzal do úvahy a predmetné rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o schválení ţiadosti o poskytnutí NFP vydal. Názor Krajského súdu v Bratislave o tom, ţe pri vydaní napadnutého rozhodnutia ide o správne trestanie je celkom mylný, pretoţe týmto rozhodnutím nebola uloţená ţalobcovi ţiadna administratívna sankcia. V danom prípade bolo za porušenie povinností ţalobcu dodrţiavať pravidlá verejného obstarávania uloţená jediná sankcia, a to odstúpenie od Zmluvy, ktorá má nesporne charakter súkromnoprávny. 3Sţf/118/2013 9 O správne trestanie nemôţe ísť v danom prípade ani v teoretickej rovine, keďţe, pri správnom trestaní platí zásada zákonnosti nullum crimen sine lege anulla poena sine lege, t.j., nie je správny delikt ani správny postih bez toho, aby to zákon výslovne stanovil. Aktivita správneho orgánu nie je na mieste tam, kde zákon nestanoví, ţe určité konanie je správnym deliktom a ţe moţno zaň uloţiť príslušnú správnu sankciu. Sankcionovať moţno iba také konanie, ktorého znaky sú vyjadrené prostredníctvom skutkovej podstaty v zákone, pričom moţno súčasne uplatniť iba taký systém sankcií, ktorý stanoví zákon. Predmetné taktieţ vyplýva z Odporúčania výboru ministrov Rady č. 91/1 o správnych sankciách ako aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. ZSP 69/2008. Ţalovaný pri vydaní rozhodnutia postupoval v zmysle zákona č. 528/2008 Z.z., ktorý neumoţňuje ţalovanému uloţiť ţiadnu správnu sankciu, nakoľko uvedená právna norma neupravuje správne delikty, tzn., ţe správny delikt v reţime tohto zákona ani nemohol byť spáchaný, a teda nemohla byť zaň následne uloţená administratívna - správna sankcia. Za sankciu moţno v tomto prípade povaţovať len povinnosť daného subjektu vrátiť poskytnutý NFP z dôvodu porušenia zmluvných povinností. Uvedená povinnosť vrátiť NFP je sankciou súkromnoprávneho charakteru. Preto úvahy súdu o správnom trestaní nemajú oporu tak v skutkovom stave a v právnom posúdení ako aj v platnom právnom poriadku SR a boli by v rozpore so zásadou zákonnosti ako aj zásadou demokratického a právneho štátu. V opačnom prípade by ţalovaný ako správny orgán postupoval v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy. Z uvedených dôvodov sa preto nemôţu pouţiť zásady pri ukladaní súdnych alebo správnych trestov, ktoré sa týkajú opisu skutku vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.
názoru ţalovaného sú dôvody uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa protirečivé, popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky a sú zjavne jednostranné. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náleţite odôvodniť.
názoru ţalovaného súd prvého stupňa ignoroval skutočnosti, ktoré boli preukázané a svedčia v neprospech ţalobcu a skutočnosti, ktoré v konaní neboli preukázané a ţalovaným boli vyvrátené povaţoval súd prvého stupňa za preukázané. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je ţalovanému zrejmé, aký má byť jeho ďalší postup. Rozsudok ako taký nie je vykonateľný a ţalovaný nie je oprávnený vykonať to, čo Krajský súd v Bratislave naznačuje. Ţalovaný tu ešte raz poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/55/08-166 zo dňa 08.12.2010, v ktorom bol vyslovený úplne odlišný právny názor v prejednávanej veci a zásadu viazanosti správneho orgánu právnym názorom súdu vyjadrenú v § 250j ods. 7 O.s.p. III. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/40/12-131 zo dňa 22.05.2013 a ţalovaného zaviazal na úhradu trov odvolacieho konania vo výške 165,56 €. Uviedol, ţe ţalobca neporušil zákon č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní a pri určení toho, či bol 3Sţf/118/2013 10 zákon porušený alebo nie, je moţné vychádzať len z právoplatného rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie o uloţení administratívnej sankcie. Len Úrad pre verejné obstarávanie môţe konštatovať, či daný subjekt spáchal administratívny delikt na úseku verejného obstarávania alebo nie, nemoţno pritom vychádzať z obsahu protokolu jednak Úradu pre verejné obstarávanie a uţ vôbec nie z protokolu ţalovaného. Ţalovaný vo svojom odvolaní poukazuje len na jeden protokol, ktorým konštatoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní, avšak opomenul svoj ďalší protokol zo dňa 30.05.2005, v ktorom sám konštatoval, ţe ţalobca zákon o verejnom obstarávaní neporušil. Ak teda ţalovaný pripisuje takú dôleţitosť protokolu, tak potom by mal vysvetliť, prečo akceptuje len jeden protokol bez toho, aby sa vysporiadal s existenciou druhého protokolu, ktorého závery sú v zjavnom rozpore. V zmysle § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. moţno len na základe právoplatného rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie o uloţení sankcie pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o odvode prostriedkov poskytnutých v rámci podpory Európskej únie. V civilnom konaní na Okresnom súde Bratislava I sa súd nebude môcť zaoberať tým, či ţalobca porušil zákon o verejnom obstarávaní a či spáchal administratívny delikt alebo nie. Ţalobca má naďalej za to, ţe zákon o verejnom obstarávaní neporušil a toto sa malo riešiť len v konaní vedenom Úradom pre verejné obstarávanie a v nasledovnom súdnom prieskume jeho rozhodnutí v rámci správneho súdnictva. Ţalobca totiţ v súdnom prieskume rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie nenamietal len zmeškanie lehôt, ale hlavne aj to, ţe zákon neporušil a nebol zákonný dôvod na uloţenie administratívnej sankcie. Len na základe toho, ţe sa správne súdy stotoţnili s tým, ţe sankciu nebolo moţné uloţiť z titulu zmeškania lehôt, nemoţno vychádzať z toho, ţe ostatné (ţalobcom uplatňované dôvody) boli nedôvodné. Nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa nemôţe byť odôvodňovaná ani tým, ţe ţalovaný správny orgán sa odchýlil od predchádzajúceho rozsudku krajského súdu a ţalobca poukázal na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 178/08-26 zo dňa 04.02.2009. Prípadná zmena právneho záveru nemôţe zakladať odvolací dôvod a to navyše za situácie, ako je táto, keď právny názor zmenil súd prvého stupňa a nie súd odvolací. Súdy prvého stupňa sú totiţ ovplyvňované judikatúrou odvolacieho súdu a to najmä v správnom súdnictve, kde neexistuje súd dovolací. Súd prvého stupňa bol v danom prípade ovplyvnený aj uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 8Sţnč/5/2011-108, v ktorom najvyšší súd v konaní o nečinnosti uloţil ţalovanému správnemu orgánu konať a to i napriek skutočnosti, ţe súd prvého stupňa v predchádzajúcom rozsudku vyslovil opačný názor, t.j. ţe ţalovaný správny orgán nie je povinný konať. Za takejto procesnej situácie súd prvého stupňa nemohol v napadnutom rozsudku trvať na svojom pôvodnom právnom názore, keďţe bol výslovne revidovaný názorom súdu vyššieho stupňa. Vo veci je podstatné aj to, ţe súd vyslovil aj ďalšie právne úvahy, vzťahujúce sa na danú právnu vec, ktoré jednoznačne ovplyvnili aj ďalšie úvahy súdu prvého stupňa. Na záver ešte ţalobca uviedol, ţe nie je moţné súhlasiť ani s tým, ţe by v správnom súdnictve mal mať právnu relevanciu názor civilného súdu o tom, či sa konanie preruší alebo 3Sţf/118/2013 11 nie. Navyše s týmto názorom odvolacieho súdu sa dovolací súd nestotoţnil ako to tvrdí ţalovaný správny orgán. Dovolací súd dovolanie ţalobcu odmietol z dôvodu, ţe sa nestotoţnil s tým, ţe ţalobcovi sa odňala moţnosť konať pred súdom. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil, ţe dňa 27.10.2004 bolo vydané rozhodnutie ministra ţivotného prostredia č. 1449/2004-min.-2 o schválení ţiadosti o NFP z operačného programu základná infraštruktúra, priorita 2 – environmentálna infraštruktúra, ktorým bola schválená ţiadosť ţalobcu s názvom „Hurbanovo – rozšírenie kanalizácie, stoky A, B, C“. Ţalobcovi bol na základe zmluvy o poskytnutí NFP č. 004/2.1/2004, poskytnutý NFP v celkovej výške 37.978.150,-Sk. Dňa 05.11.2007 bolo vydané rozhodnutie ministra ţivotného prostredia č. 11698/2007.min, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ministra ţivotného prostredia č. 1449/2004-min.-2 zo dňa 27.10.2004 o schválení ţiadosti č. 11420100011 s názvom „Hurbanovo – rozšírenie kanalizácie, stoky A, B, C“. Dôvodom bolo porušenie zmluvnej povinnosti v čl. IX ods. 5,
ktorého: „Prijímateľ je povinný pri získavaní výrobkov, zariadení, sluţieb a iných vecí ponúkaných na trhu a určených na predaj, stavebných prác a s nimi súvisiacich dodávateľských prác potrebných na zhotovenie stavby, finančných sluţieb, právnych sluţieb, remeselných sluţieb a ďalších sluţieb a výkonov financovaných z prostriedkov získaných na základe tejto zmluvy postupovať
zákona č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní.“ Ministerstvo ţivotného prostredia ako poskytovateľ pomoci odstúpil od Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 004/2.1/2004 v znení Dodatku č. 1 k Zmluve č. 004/2.1/2004 zo dňa 15.11.2005 v súlade s čl. XIV ods. 1,
ktorého: „Poskytovateľ môţe odstúpiť od tejto zmluvy predovšetkým v prípade, ak to povaţuje za potrebné vzhľadom na okolnosti a závaţnosť porušenia zmluvnej povinnosti a tento postup je účelný. Poskytovateľ môţe od tejto zmluvy odstúpiť najmä, ale nielen v prípadoch, ak prijímateľ porušil: a) svoje zmluvné záväzky takým spôsobom, ktoré neumoţňujú vecnú a časovú realizáciu projektu.“ Dňa 05.11.2007 došlo k odstúpeniu od zmluvy pod č. 11699/2007-min z dôvodu, ţe na základe vykonanej finančnej kontroly, v rámci ktorej Úrad pre verejné obstarávanie vykonal kontrolu postupov pri verejnom obstarávaní a zistil porušenia zákona č. 523/2003 Z.z. zo strany ţalobcu. Závery z tejto kontroly sú uvedené v Protokole o výsledku kontroly nad verejným obstarávaním č. 406-6000/6/2006 zo dňa 16.11.2006. Ţalobca podal ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 11698/2007-min zo dňa 05.11.2007 a toto konanie Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2S/55/2008-58 zo dňa 09.09.2009 zastavil s odôvodnením, 3Sţf/118/2013 12 ţe na základe schválenia ţiadosti o NFP došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí NFP a práva a povinnosti ţalobcu sa uţ ďalej odvíjali od predmetnej zmluvy a ţalobca sa mohol domáhať na všeobecnom súde určenia neplatnosti odstúpenia zo strany ţalovaného. Najvyšší súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/55/2008-58 zo dňa 09.09.2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe rozhodnutie ministra ţivotného prostredia č. 11698/2007-min zo dňa 05.11.2007, ktorým bolo zrušené rozhodnutie č. 1449/2004-min.-2 je preskúmateľné v správnom súdnictve, keďţe nemoţno vylúčiť jeho moţný dosah na práva a právom chránené záujmy ţalobcu. Následne na to Krajský súd v Bratislave vydal rozsudok č.k. 2S/55/08-166 zo dňa 08.12.2010, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ţalovaného č. 11698/2007-min. zo dňa 05.11.2007 z dôvodu nepreskúmateľnosti správneho rozhodnutia. V odôvodnení však okrem iného uviedol, ţe samotné napadnuté rozhodnutie, ako aj jeho zrušenie súdom má nulový dopad na práva a povinnosti ţalobcu a nijakým spôsobom sa nedotýka ani odstúpenia ţalovaného od zmluvy. Podmienkou pre odstúpenie ministerstva od zmluvy nebolo vydanie rozhodnutia v správnom konaní, ale pre moţnosť odstúpenia od zmluvy postačovalo porušenie povinnosti ţalobcu uvedenej v čl. IX ods. 5 Zmluvy a toto porušenie mal ţalovaný preukázané jednak vykonanou finančnou kontrolou vlastnými zamestnancami, ktorej výsledky sú uvedené v správe o výsledku finančnej kontroly č. ORK- 26-88/2006 a následne aj samotný Úrad pre verejné obstarávanie zistil u ţalobcu porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 8Sţnč/5/2011-108 zo dňa 24.11.2011 uloţil Ministerstvu ţivotného prostredia SR povinnosť konať a rozhodnúť v konaní o zrušení rozhodnutia č. 1449/2004-min.-2 zo dňa 27.10.2004, v odôvodnení ktorého uviedol, ţe ţalovaný bol povinný po vrátení veci krajským súdom opätovne vo veci konať a rozhodnúť, keďţe iným spôsobom nebolo moţné dosiahnuť zásah do právnych účinkov rozhodnutia o schválení ţiadosti o poskytnutie NFP. Následne na to bolo dňa 10.01.2012 vydané rozhodnutie č. 1537/2012, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ministra ţivotného prostredia č. 1449/2004-min.-2 zo dňa 27.10.2004 o schválení ţiadosti ţalobcu o nenávratný finančný príspevok. Predmetné administratívne rozhodnutie je preskúmavané v tomto súdnom konaní, kde ho Krajský súd v Bratislave na základe rozsudku č. k. 2S/40/12-131 zo dňa 22.05.2013 zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.
1 zákona č. 528/2008 Z.z. pomoc a podpora sa poskytuje na základe zmluvy uzavretej so ţiadateľom, ktorého ţiadosť bola schválená v konaní o ţiadosti. Ak je prijímateľ a riadiaci orgán tá istá osoba, pomoc a podpora sa poskytuje na základe rozhodnutia o schválení ţiadosti, ktoré vydáva štatutárny orgán riadiaceho orgánu; zmluva so ţiadateľom
sa v tomto prípade neuzatvára.
6 zákona č. 528/2008 Z.z. na konanie o ţiadosti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 24, 25 a 27 všeobecného predpisu o správnom konaní. 3Sţf/118/2013 13
1 zákona č. 528/2008 Z.z. konanie o ţiadosti sa začína doručením ţiadosti riadiacemu orgánu
5.
4 zákona č. 528/2008 Z.z. riadiaci orgán rozhodne o schválení ţiadosti alebo neschválení ţiadosti.
10 zákona č. 528/2008 Z.z. štatutárny orgán riadiaceho orgánu je oprávnený z vlastného podnetu v odôvodnených prípadoch zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie o schválení ţiadosti
1.
8 zákona č. 528/2008 Z.z. štatutárny orgán riadiaceho orgánu môţe z vlastného podnetu preskúmať rozhodnutie o schválení ţiadosti alebo rozhodnutie o neschválení ţiadosti. Ak bolo toto rozhodnutie vydané v rozpore s podmienkami poskytnutia pomoci a podpory
3, štatutárny orgán riadiaceho orgánu vydá rozhodnutie o preskúmaní tohto rozhodnutia, ktorým toto rozhodnutie zmení alebo zruší, a súčasne rozhodne o schválení ţiadosti alebo neschválení ţiadosti. Štatutárny orgán riadiaceho orgánu môţe postupovať
prvej a druhej vety len do zaslania návrhu na uzavretie zmluvy žiadateľovi, ak ide o preskúmanie rozhodnutia o schválení žiadosti, a do šiestich mesiacov od rozhodnutia o neschválení ţiadosti, ak ide o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti.
1 zákona č. 528/2008 Z.z. ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môţe vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky; ustanovenia § 28 sa nepouţijú.
3 zákona č. 528/2008 Z.z. ak bolo právoplatne rozhodnuté o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania na základe podnetu
odseku 2, riadiaci orgán rozhodne o vrátení
názoru najvyššieho súdu, bolo potrebné predmetné administratívne konanie po vydaní rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/55/2008-166 zo dňa 08.12.2010 ako i uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sţnč/5/2011-108 zo dňa 24.11.2011, len zastaviť. Uvedené správne konštatoval uţ Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku č. k. 2S/55/2008-166 zo dňa 08.12.2010, ktorý uviedol, ţe povinnosť ţalobcu vrátiť príspevok za daného stavu veci nevyplýva z napadnutého rozhodnutia, ale môţe byť len dôsledkom odstúpenia ţalovaného od obchodnej zmluvy (za predpokladu platného odstúpenia). Samozrejme právo ţalovaného poţadovať vrátenie finančných prostriedkov môţe nastať i v iných zákonných prípadoch napr. § 28 a nasl. zákona č. 528/2008 Z.z. Okamihom uzavretia zmluvy o poskytnutí NFP nadobudol vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným súkromnoprávny charakter a prípadné nároky z neho je moţné uplatňovať v civilnom konaní a nie prostredníctvom správneho súdnictva. Najvyšší súd sa s poukazom na uvedené závery nestotoţnil s názorom krajského súdu k otázke uloţenia administratívnej sankcie. Správny orgán ţalobcovi neukladá ţiadnu pokutu ani iný druh sankcie, ale len vyuţíva oprávnenie vyplývajúce z čl. IX ods. 5 a čl. XII ods. 1 predmetnej Zmluvy. Poukazujúc na vyššie uvedené senát najvyššieho súdu potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/40/12-131 zo dňa 22.05.2013
1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. avšak z iných dôvodov. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p., § 250k ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a to tak, ţe v odvolacom konaní úspešnému ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznal vo výške, ktorá bola písomne vyčíslená t.j. za jeden úkon právnej sluţby – písomné vyjadrenie zo dňa 03.10.2013 k podanému odvolaniu a to vo výške 130,16 €
4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) vo výške 1/6 výpočtového základu. Ďalej bol priznaný na náhradu reţijný paušál
3 vyhlášky vo výške 7,81 €. 3Sţf/118/2013 15 Celkom boli priznané ţalobcovi na náhradu trovy odvolacieho konania (130,16 + 7,81 = 137,97 + DPH = 165,56 €) vo výške 165,56 €. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 01. júla 2014 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.