← Slovensko

sťažnosť prokurátora ÚŠP GP SR

N a j v y š š í s ú d 1 Tost 18/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa

  1. mája 2014 v Bratislave, v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Pavla Polku v trestnej veci obvinenej D. R. - C. a spol., pre pokračovací trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona účinného do
  2. januára 2006 a iné, o sťaţnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-2T 3/2013, zo dňa
  3. januára 2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z r u š u j e sa uznesenie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-2T 3/2013, z
  4. januára 2014 a tomuto súdu sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením, sp. zn. PK-2T 3/2013, z
  5. januára 2014 podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por. odmietol obţalobu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, č.k. VII/1Gv 285/04-233, zo dňa
  6. januára 2013 a vrátil vec prokurátorovi, pretoţe zistil závaţné procesné chyby, najmä, ţe boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby. Z odôvodnenia uznesenia a súdneho spisu vyplýva, ţe prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa
  7. januára 2013 na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod č.k. VII/1Gv 285/04-233, obţalobu na obvinenú D. R. - C. v bodoch 1/ a 2/ obţaloby pre pokračovací trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 ods. 1, ods. 2, ods. 4 2 1 Tost 18/2014 písm. b/ Tr. zák. účinného do
  8. januára 2006 v jednočinnom súbehu s pokusom pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do
  9. januára 2006 v bode 1/ spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do
  10. januára 2006 a na obvineného N. C. v bode 1/ obţaloby pre trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. účinného do
  11. januára 2006 v jednočinnom súbehu s pokusom pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do
  12. januára 2006 spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do
  13. januára 2006 na tom skutkovom základe, ţe 1/ obvinení D. R. - C. a N. C. po tom, čo po predchádzajúcej vzájomnej dohode N. C. v presne nezistený deň v mesiacoch september aţ november 2002 v Ţ. prevzal od osoby menom R. G. a prechovával falzifikát šeku vystaviteľa B., C., B., L., číslo šeku X. z
  14. novembra 2002 na sumu 7 000 300 GBP, platiteľa J. M. M., pre príjemcu S., tento šek dňa
  15. novembra 2002 v O. odovzdal D. R. - C. a obaja sa spoločne
  16. novembra 2002 asi o 14.00 h. dostavili do S., pobočka v Z., kde D. R. - C. predmetný šek predloţila pracovníčke tejto pobočky a dala príkaz na inkaso šeku v úmysle získať týmto pre nich a osoby, ktoré im šek zverili, peňaţné prostriedky veľkého rozsahu, pričom však po prevzatí tohto šeku bol zaslaný na preverenie na Ú.. v B., ktorým bolo zistené, ţe šek je falošný a z tohto dôvodu nedošlo k jeho preplateniu na obvinenou označený účet a teda k ich neoprávnenému obohateniu a spôsobeniu škody S. B. v prepočte podľa platného kurzu, vo výške 460 640 740 Sk (v prepočte 15 290 471,35 eur), 2/ obvinená D. R.- C. samostatne po tom, čo si v presne nezistený deň v mesiaci december 2002 D. R. - C. zadováţila a prechovávala falzifikát šeku vystaviteľa B., H., číslo šeku X. z
  17. novembra 2002 na sumu 1 800 000 USD, platiteľa C. - B., pre príjemcu S., dňa
  18. decembra 2002 asi o 12.30 h. sa dostavila do S., pobočka v Z., kde predmetný šek predloţila pracovníčke tejto pobočky a dala príkaz na inkaso šeku v úmysle získať týmto peňaţné prostriedky, pričom však po prevzatí toho šeku bol zaslaný na preverenie na Ú.. v B., ktorým bolo zistené, ţe šek je falošný a z tohto dôvodu nedošlo k jeho preplateniu na obvinenou označený účet a teda ani k jej neoprávnenému obohateniu a spôsobeniu škody S. B. v prepočte podľa platného kurzu vo výške 74 876 400 Sk (v prepočte 2 485 441,15 eur). 3 1 Tost 18/2014 V ďalšej časti rozsiahleho odôvodnenia uznesenia, súd prvého stupňa hodnotí jednotlivé výsluchy obvineného N. C. v rámci prípravného konania, pričom dochádza k záveru, ţe v spisovom materiáli sa nenachádza ani jedna výpoveď obvineného N. C., ktorá by spĺňala zákonné podmienky jej pouţiteľnosti ako dôkazu v trestnom konaní (osobitne aj v konaní pred súdom). Vo vzťahu k obvinenému N. C., ale ani vo vzťahu k spoluobvinenej zo skutku pod bodom 1/ obţaloby D. R. - C., v prípade potreby súd nemôţe ani jednu z výpovedí N. C. prečítať ako dôkaz na hlavnom pojednávaní. Zákonná nespôsobilosť dôkazov - výpovedí spoluobvineného N. C. zo dňa
  19. januára 2003,
  20. januára 2003 a
  21. júna 2006, osobitne vo vzťahu k spoluobvinenej D. R. - C. spočíva aj v tom, ţe sa týchto úkonov nemal moţnosť zúčastniť jej obhajca a klásť spoluobvinenému N. C. otázky. Pri týchto výsluchoch obvineného N. C. obvinená D. R. - C. prostredníctvom obhajcu nemohla uplatňovať svoje práva na obhajobu, t.j. zúčastniť sa výsluchu spoluobvineného tak, aby tento úkon zodpovedal poţiadavkám kontradiktórneho konania, t.j. vypočúvať spoluobvineného N. C. a mať moţnosť spochybniť jeho argumenty. V ďalšej časti odôvodnenia súd prvého stupňa rozoberá výpovede svedkov M. G., E. G., A. P. a Ing. P. T. so záverom, ţe tieto výpovede sú procesne nespôsobilými dôkazmi v konaní pred Špecializovaným trestným súdom, pretoţe prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal obţalobu na spoluobvinených N. C. a D. R. - C. pre skutok č. 1/ obţaloby, ktorý mali spáchať formou spolupáchateľstva a na týchto výsluchoch sa nemala moţnosť zúčastniť ani obvinená D. R. - C., ani jej obhajca, uplatňovať si svoje obhajobné práva tak, aby bola zachovaná kontradiktórnosť konania, t.j. vypočúvať svedkov, klásť im otázky a mať moţnosť spochybňovať argumenty a tak bezprostredne vplývať na vývoj dôkaznej situácie. V súvislosti s vykonávaním dôkazov orgánmi činnými v prípravnom konaní výpoveďami obvinených osôb a výpoveďami svedkov, súd prvého stupňa argumentuje aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a článkom 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t.j. v týchto súvislostiach poukazuje aj na to, ţe obhajkyne obvinenej D. R. - C. síce vyšetrovateľovi výslovne neoznámili, ţe sa chcú zúčastňovať na vyšetrovacích úkonoch a z tohto dôvodu ţiadajú byť upovedomené o mieste a čase vykonávaných úkonov, ale podľa názoru súdu prvého stupňa obvinený, resp. jeho obhajca musí mať vţdy reálnu moţnosť realizovať svoje práva na obhajobu a je len na ňom, či ju vyuţije. Tieto skutočnosti vzťahuje na okolnosti a spôsob výpovede osoby J. B., 4 1 Tost 18/2014 ktorý bol vypočúvaný orgánmi doţiadaného štátu v rámci ţiadosti o právnu pomoc, ktorú Krajská prokuratúra Nitra adresovala príslušnému kompetentnému úradu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Súd prvého stupňa, s poukazom na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 4To 98/2006, zo dňa
  22. januára 2008, v ďalšej časti rozoberá spôsob výsluchu osoby menom R. G. so záverom, ţe zápisnica o výsluchu tohto svedka je procesne nepouţiteľná z dôvodu porušenia práv obvinených na obhajobu a nemôţe byť na hlavnom pojednávaní prečítaná tak, ako to navrhuje prokurátor v obţalobe. Súd prvého stupňa tvrdí, ţe bez toho, aby hodnotil dôkazy nad mieru prípustnú pre aktuálne štádium trestného konania, sa v spisovom materiáli nenachádza originál šeku, ani jeho relevantným spôsobom overená fotokópia, pričom v rámci prípravného konania prokurátor opakovane uloţil vyšetrovateľovi, aby objasnil, akým spôsobom bola preverovaná pravosť dvoch šekov predloţených obvinenými a ktoré poloţky alebo prvky boli na týchto šekoch falšované a pod. Súd prvého stupňa dochádza k záveru, ţe podľa ustálenej súdnej praxe nie je splnená zásadná poţiadavka zákona na podanie obţaloby, vyjadrená v § 234 ods. 1 Tr. por., ak je opretá o dôkazy, ktoré v dôsledku toho, ţe neboli získané zákonným spôsobom (§ 119 ods. 2 Tr. por.), nemoţno vykonať na hlavnom pojednávaní a teda ani hodnotiť ich z hľadiska obsahu. Dňa
  23. apríla 2014 súdu prvého stupňa bola doručená písomná sťaţnosť prokurátora proti uzneseniu z
  24. januára 2014, ktorým súd prvého stupňa odmietol obţalobu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a vrátil vec prokurátorovi, pretoţe zistil závaţné procesné chyby, najmä, ţe boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby. Dňa
  25. apríla 2014 súdu prvého stupňa boli doručené písomné dôvody sťaţnosti prokurátora. V odôvodnení prokurátor tvrdí, ţe na rozdiel od súdu prvého stupňa je toho názoru, ţe v postupe orgánov prípravného konania v danej trestnej veci nedošlo k závaţným procesným chybám tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por. a postavenie obvinených pred súd je dostatočne odôvodnené. V rámci podrobných dôvodov 5 1 Tost 18/2014 poukazuje na spôsob výsluchov obvineného N. C. dňa
  26. januára 2003,
  27. februára 2003,
  28. mája 2004 a dochádza k záveru, ţe tieto výsluchy boli vykonané v súlade so zákonom a pri rešpektovaní práva obvineného na obhajobu, o čom nemoţno mať ţiadne pochybnosti. Konfrontácia obvinených N. C. a D. R. - C. zo dňa
  29. marca 2003 bola vykonaná v súlade so zákonom, pri plnom rešpektovaní obhajobných práv oboch obvinených, a preto je moţné ju pred súdom v ďalšom konaní pouţiť a námietky súdu prvého stupňa k vykonanej konfrontácii sú absolútne neopodstatnené a špekulatívne. Podľa názoru prokurátora, námietky súdu prvého stupňa k zákonnosti výpovede svedkov vypočutých pred vznesením obvinenia, ale aj po vznesení obvinenia, o ktoré sa opiera obţaloba z pohľadu dôvodov na odmietnutie obţaloby a vrátenie veci prokurátorovi, nemoţno akceptovať ako relevantné. Poukazuje v tejto súvislosti na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 63/2009, zo
  30. decembra 2009 (Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2010, č. 30). Podľa prokurátora v tejto súvislosti treba mať na zreteli, ţe vnútroštátne orgány majú postupovať tak, aby v priebehu celého trestného konania bolo minimálne aspoň raz poskytnuté právo zaručené čl. 6 ods. 1 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na kontradiktórny postup). Pre spravodlivé súdne konanie postačuje, aby výsluch svedka bol vykonaný v prítomnosti obvineného, resp. jeho obhajcu v konaní pred súdom, čím sa vystavuje tento dôkaz kritickej previerke. V týchto súvislostiach poukazuje prokurátor ďalej na uznesenie Krajského súdu v Ţiline z
  31. augusta 2009, sp. zn. 1To 90/2009 (Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2001, č. 21), z ktorého vyplýva, ţe nedodrţanie kontradiktórneho postupu pri výsluchu svedkov, ktorí nie sú vo vzťahu k obvinenému osobami uvedenými v ustanovení § 130 Tr. por. nie je samo osebe dôvodom na odmietnutie obţaloby a vrátenie veci prokurátorovi podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por. Prokurátor sa v sťaţnosti nestotoţňuje s námietkami súdu prvého stupňa a výhradami k procesnej pouţiteľnosti úkonov vykonaných na základe doţiadaní o právnu pomoc orgánmi cudzieho štátu pre porušenie práva obvinených na obhajobu, pretoţe sú v rozpore s ustanovením § 535 Tr. por., ako aj ustálenou súdnou praxou, pričom poukazuje napríklad na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Tost 7/2007, z
  32. mája 2007 6 1 Tost 18/2014 a sp. zn. 1Tošs 46/2007, z
  33. marca 2008, v ktorých sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal problematikou platnosti úkonov cudzích orgánov. V závere prokurátor zhŕňa, ţe v danej trestnej veci v prípravnom konaní nedošlo k závaţným procesným chybám, boli zabezpečené práva oboch obvinených na obhajobu, ako aj právo na kontradiktórny postup (aspoň raz v priebehu celého trestného konania, to znamená vrátane konania pred súdom), na základe úvahy prokurátora postavenie obvinených pred súd je dostatočne odôvodnené a to pri existencii dôkazného bremena, ktoré v súdnom konaní ťaţí prokurátora. Vec reálne netrpí takými procesnými chybami, ktoré by zakladali dôvod na odmietnutie obţaloby a vrátenie veci prokurátorovi podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por., a preto navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a aby tomuto súdu uloţil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Súdny spis neobsahuje písomné vyjadrenie obvinených k písomným dôvodom sťaţnosti prokurátora. Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťaţnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokoch napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal sťaţnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Najvyšší súd ako nadriadený orgán v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, po tom ako nezamietol sťaţnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ Tr. por., na základe sťaţnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú v sťaţnosti uvedené, resp. absentujú, a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu, ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimo trestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôţe byť zaloţené na nepráve. 7 1 Tost 18/2014 Najvyšší súd zistil, ţe podaná sťaţnosť je prípustná v súlade s ustanovením § 185 ods. 2 Tr. por. a § 244 ods. 3 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por., v lehote stanovenej § 187 ods. 1 Tr. por. a bola riadne odôvodnená v súlade s ustanovením § 189 ods. 3 Tr. por.; dospel však k záveru, ţe sťaţnosť prokurátora je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por. pri predbeţnom prejednaní obţaloby, súd obţalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závaţné procesné chyby, najmä, ţe boli porušené ustanovenia zabezpečujúce právo obhajoby. V zmysle doterajšej právnej praxe závaţné procesné chyby prípravného konania sú najmä chyby, ktoré samé osebe alebo v spojení s inými, váţnym spôsob spochybňujú zákonnosť prípravného konania a jeho výsledkov, alebo ktoré majú za následok, ţe k niektorým úkonom prípravného konania nemoţno prihliadať ako k dôkazu, pričom náprava týchto skutočností v konaní pred súdom, nie je moţná. Závaţnými procesnými chybami sú najmä nedoručenie uznesenia o vznesení obvinenia obvinenému, konanie a rozhodnutie nepríslušného orgánu alebo orgánu, ktorý mal byť vylúčený, vykonanie prípravného konania bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyţaduje, získanie dôkazov nezákonným donútením alebo hrozbou, vykonanie konania bez obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, a neumoţnenie obvinenému alebo jeho obhajcovi po skončení vyšetrovania preštudovať spisy. Nadriadený súd v rozhodovanej veci, po splnení revíznej povinnosti, nezistil závaţné procesné chyby v prípravnom konaní vyššie uvedeného charakteru, pričom ani súd prvého stupňa po preskúmaní podanej obţaloby označené závaţné procesné chyby v prípravnom konaní v napadnutom uznesení nekonštatuje. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia dáva v podstate návod, akým spôsobom má byť doplnené dokazovanie, pretoţe výsledky vyšetrovania dostatočne neodôvodňujú postavenie obvinených pred súd, zároveň dáva pokyn na skúmanie právnej kvalifikácie a právnej argumentácie, ktorá by mala byť vyjadrená v obţalobe. Sťaţovateľ v samotnej podstate vystihol nesprávnosť záverov súdu prvého stupňa a nadriadený súd si argumentáciu prezentovanú v jeho sťaţnosti osvojil. 8 1 Tost 18/2014 Základným predpokladom na to, aby súd mohol vo veci vykonať súdne pojednávanie, je podanie obţaloby prokurátorom. V zmysle § 234 ods. 1 Tr. por. prokurátor podá obţalobu vtedy, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Posúdenie tejto otázky závisí od toho, či v prípravnom konaní boli dôkazy potrebné pre meritórne rozhodnutie súdu obstarané v súlade so zákonom a úzko súvisí s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. Podľa tohto sú orgány činné v trestnom konaní pred podaním obţaloby povinné postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako i okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umoţnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Účelom preskúmania obţaloby nie je riešiť otázku viny obvineného rozborom a zhodnotením dôkazov spôsobom ako na hlavnom pojednávaní. Podľa obsahu spisu však treba hodnotiť výsledky prípravného konania z toho hľadiska, či odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Vrátenie veci prokurátorovi je opodstatnené vţdy len vtedy, keď súd nemá vzhľadom na priebeh a výsledky prípravného konania dostatočný a spoľahlivý podklad na riešenie základnej otázky, či je obvinený postavený pred súd dôvodne. Ak ide o taký nedostatok, ktorý nie je prekáţkou pre záver o dôvodnosti obţaloby a ktorý sa dá odstrániť v konaní pred súdom, nie je namieste vrátiť prokurátorovi vec na došetrenie. Dôkazná núdza spôsobená nepouţiteľnosťou usvedčujúcich dôkazov zaobstaraných v prípravnom konaní, vedie v konaní pred súdom k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku. K odmietnutiu obţaloby podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por. by podľa názoru najvyššieho súdu dôkazná núdza mohla viesť vtedy, ak by bola absolútna, t.j., ak by neexistoval ani jediný zákonným spôsobom získaný dôkazný prostriedok odôvodňujúci postavenie obvineného pred súd, resp. podstatný usvedčujúci dôkaz, o ktorý sa opiera obţaloba, by bol získaný nezákonne. Unesenie dôkazného bremena a „udrţanie obţaloby“ je v kaţdom prípade úlohou prokurátora, ktorý by uţ v procese získavania dôkazov v prípravnom konaní mal dbať na ich zákonnosť a ďalšiu pouţiteľnosť. Treba pripomenúť, ţe konajúci súd nie je viazaný právnym názorom prokurátora, ktorý vyslovil v obţalobe a naviac má dostatok moţností, aby na podklade vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, pri zachovaní totoţnosti 9 1 Tost 18/2014 skutku, pre ktorý bola podaná obţaloba, skutok zodpovedajúcim spôsobom upravil a v konečnom dôsledku ho správne právne kvalifikoval. Najvyšší súd tieţ zdôrazňuje, ţe z ustanovenia § 2 ods. 11 veta prvá Tr. por. síce vyplýva, ţe súd môţe vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ale v zmysle ustanovenia § 1 a § 2 ods. 18 Tr. por. je trestný proces upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán - prokurátora (eventuálne poškodeného) na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu (eventuálne zúčastnenej osoby) na druhej strane. Preto nie súd, ale strany trestného konania pred súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú alebo oslobodzujú. Úlohou súdu, ako nestranného rozhodovacieho orgánu, je posúdenie týchto dôkazov a rozhodnúť spor medzi prokurátorom, ktorý zastupuje štát (§ 2 ods. 5 veta prvá Tr. por.) a obvineným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Tr. por.), ale aj zásady spravodlivého procesu (§ 2 ods. 10 Tr. por.). Nestranný súd má dostatok procesných prostriedkov na to, aby rozhodol o udrţateľnosti (skutkovej alebo právnej) podanej obţaloby bez toho, aby v rozpore s princípom nestrannosti ukladal orgánom činným v prípravnom konaní konkrétne úkony, ktoré treba vykonať, bez ohľadu na to, ktorej strane konania budú výsledky takto doplneného dokazovania prospievať. Súd prvého stupňa v odôvodnení sťaţnosťou napadnutého uznesenia, ktoré je do určitej miery nekonzistentné, preferuje princíp kontradiktórnosti konania. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na to, ţe princíp kontradiktórnosti sa uplatňuje predovšetkým v štádiu konania pred súdom. I keď sa prvky kontradiktórnosti vyskytujú aj v štádiu prípravného konania. Právo na kontradiktórny trestný proces implikuje tak pre obţalobu, ako aj pre obhajobu, moţnosť zoznámiť sa s dôkazmi a argumentmi predloţenými druhou stranou a vyjadriť sa k nim. Príslušné právne normy môţu vyhovieť tomuto poţiadavku rôznymi spôsobmi, ale zvolená metóda musí zaručovať, aby strana bola oboznámená s tým, ţe druhá strana predloţila vyjadrenie, a aby mala reálnu moţnosť komentovať toto vyjadrenie. Kontradiktórnosť pri dokazovaní znamená jednak právo predkladať vlastné dôkazy a návrhy na dokazovanie a jednak právo diskutovať a popierať dôkazy druhej strany. Úlohou súdu prvého stupňa, ako nestranného a nezávislého tribunálu 10 1 Tost 18/2014 bude, aby v konaní pred súdom zabezpečil kontradiktórny charakter, ktorý je jedným z prvkov spravodlivého procesu. Z princípu kontradiktórnosti vyplýva, ţe rozhodnutie súdu nemôţe byť zaloţené na ničom, čo nebolo predmetom diskusie strán, resp. čo im nebolo predloţené k diskusii. Je potom nesporné, ţe súd prvého stupňa má plné právo oprieť svoje rozhodnutie len o také dôkazy, ktoré budú spĺňať princípy kontradiktórnosti. Najvyšší súd svoje závery uzatvára nasledovne :
  34. Okolnosť, či výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania odôvodňujú postavenie obvineného pred súd (§ 234 ods. 1 Tr. por.), je vecou úvahy prokurátora, v ktorej opačnou alternatívnou z hľadiska dokázania viny vo vzťahu ku skutkovým zisteniam je zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. a/ alebo písm. c/ Tr. por.
  35. Porušenie povinnosti zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností, a na to nadväzujúcich povinností orgánov činných v trestnom konaní ustanovených v § 2 ods. 10 Tr. por., nie je procesnou chybou v zmysle § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por., resp. § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por. a nie je sankcionované rozhodnutím o odmietnutí obţaloby a vrátení veci prokurátorovi podľa naposledy označených ustanovení. Sankciu v tomto prípade predstavuje neunesenie dôkazného bremena prokurátorom v súdnom konaní, a to vo vzťahu ku všetkým skutkovým zisteniam, relevantným ako kvalifikačný moment z hľadiska uznania viny, čomu zodpovedá výrok súdu podľa § 285 písm. a/ alebo písm. c/ Tr. por., alebo skutková a kvalifikačná úprava ţalovaného činu v prospech obţalovaného.
  36. Procesnou chybnou (§ 241 ods. 1 písm. f/, § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por.) sa rozumie nedodrţanie formálnych náleţitostí postupu a úkonov v prípravnom konaní. Úprava práv obhajoby, ktorej porušenie je zákonom demonštratívne uvedené ako procesná chyba, sa odvíja od ustanovení § 34 ods. 1 Tr. por. (práva obvineného) a § 44 ods. 2 Tr. por. (práva obhajcu). Výrok napadnutého uznesenia z týchto dôvodov je nezákonný, a preto najvyšší súd postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a uloţil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Úplne na záver nadriadený súd pripomína ustanovenie § 194 ods. 5 Tr. por., podľa ktorého orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý 11 1 Tost 18/2014 vo veci vyslovil nadriadený orgán a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil. Pod rešpektovaním právneho názoru sa má na mysli rešpektovanie právneho názoru nadriadeného orgánu, tak vo veciach hmotného ako aj vo veciach procesného práva. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave dňa
  37. mája 2014 JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r. predsedníčka senátu Vypracoval : JUDr. Pavol Polka Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.