← Slovensko

o zaplatenie 41 546,40 Eur s prísl.

Najvyšší súd 4 Obo 36/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Pepelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely Mederovej, v právnej veci ţalobcu: P. Š., r. č. X., s miestom podnikania Č.B. IČO: X., proti ţalovanému: D. J., r. č. X., bytom N., IČO: X., zastúpený U. & P., s. r. o., N., o zaplatenie 41 546,40 eur (18 243,92 GBP, 1 251 629,17 Sk) s príslušenstvom, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 53Cb 45/01-Má-208 zo dňa

  1. januára 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 53Cb 45/01-Má-208 zo dňa
  2. januára 2010 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd prvého stupňa, rozsudkom č. k. 53Cb 45/01-Má-208 zo dňa
  3. januára 2010 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 41 546,40 eur (18 243,92 GBP, 1 251 629,17 Sk) s 5% ročným úrokom z omeškania od
  4. apríla 2001 do zaplatenia a vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania ţalobu zamietol. Ţalovanému súčasne uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 2 265,-- eur. 4 Obo 36/2010 2 Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca si ţalobou uplatnil právo na zaplatenie 18 243,92 GBP s ročným úrokom z omeškania vo výške 18% od
  5. mája 2000 do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla v súvislosti so stratou zásielky, ktorá mala byť ţalovaným prepravená na základe nákladného listu zo Slovenskej republiky do Veľkej Británie. Na pojednávaní dňa
  6. septembra 2006 prvostupňový súd vyhlásil rozsudok, ktorým zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 1 251 629,14 Sk s 18% úrokom z omeškania od
  7. mája 2000 do zaplatenia a súčasne ho zaviazal nahradiť trovy konania vo výške 62 500,- Kč. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca uplatnil právo na zaplatenie predmetnej sumy, čo do základu aj výšky dôvodne v súlade s ustanovením Dohovoru CMR. Na odvolanie ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s tým, ţe úlohou súdu prvého stupňa bolo doplniť dokazovanie o otázke začatia plynutia premlčacej lehoty. Krajský súd tak v intenciách zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky doplnil dokazovanie v otázke začatia plynutia premlčacej lehoty a konštatoval, ţe ţalovaný na preukázanie tejto skutočnosti nepredloţil a neoznačil ţiaden dôkaz, z ktorého by bolo moţné dôvodiť záver, ţe medzi účastníkmi konania bola dohodnutá dodacia lehota v zmysle čl. 32 ods. 1 písm. b/ Dohovoru CMR, nakoľko ţalovaný sa vo svojich písomných aj ústnych podaniach odvolával výlučne na faktúry obchodnej spoločnosti M., a. s., P., č. 49103373 a 49103374 zo dňa
  8. februára 2000, ktorými táto obchodná spoločnosť fakturovala odberateľovi vo Veľkej Británii dodávku pneumatík. Ţalovaný v konaní neoznačil ţiadne dôkazy a nepredloţil ţiadne iné dôkazy na preukázanie dohodnutej dodacej lehoty. Ţalobca aktívnu legitimáciu v predmetnej veci preukázal zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka platného na území Českej republiky medzi postupcom firmou R.H.C., F. a ţalobcom vystupujúcim v predmetnej zmluve ako postupníkom. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky ţalobcu vo výške 1 259 578,40 Sk v prospech ţalobcu, ktorú mal vlastník pohľadávky z titulu 4 Obo 36/2010 3 náhrady škody, vzniknutej odcudzením prepravovaného tovaru z nákladného motorového vozidla ţalovaného, ku ktorému došlo
  9. februára 2000 vo Zvolene. V konaní tieţ bolo preukázané potvrdením obchodnej spoločnosti M., a. s., P., ţe firma R.H. C., F. zaplatila fakturované sumy faktúrami č. 49103373 a 49103374 v celkovej výške 1 259 578,40 Sk ako cenu pneumatík. Z dokladov predloţených touto obchodnou spoločnosťou vyplynulo, ţe platby zahraničného odberateľa pneumatík R.H. C., F. boli na účet M., a. s., pripísané
  10. februára 2000 a
  11. februára
  12. Po rozhodnutí veci krajským súdom rozsudkom zo dňa
  13. septembra 2006 č. k. 53Cb 45/01-Pr-93 ţalobca zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
  14. mája 2007, vrátane dodatku k tejto zmluve, postúpil pohľadávku priznanú rozsudkom krajského súdu vo výške 1 251 621,17 Sk Č. I. F. S., s. r. o., so sídlom v P., za odplatu 813 000,-- Sk. Spolu s pohľadávkou postúpil tejto obchodnej spoločnosti aj príslušenstvo pohľadávky priznanej rozsudkom krajského súdu. V dodatku k predmetnej zmluve sa účastníci dohodli, ţe účinnosť postúpenej pohľadávky (jej časti) je viazaná na zaplatenie kúpnej ceny (jej časti) postupníkom postupiteľovi tak, ţe postupca zostane vlastníkom pohľadávky aţ do zaplatenia kúpnej ceny (či jej pomernej časti) dojednanej v zmluve o postúpení pohľadávky. Vzhľadom k tomu, ţe k splneniu odkladacej podmienky, teda k zaplateniu dohodnutej ceny za postúpenú pohľadávku zo strany Č. I. F. S., s. r. o., so sídlom v P., nedošlo, postúpenie pohľadávky sa nestalo účinným, a to napriek tomu, ţe Č. I. F. S., s. r. o., so sídlom v P., sa pokúsila v súlade so zmluvou o postúpení pohľadávky vymôcť či odpredať pohľadávku ţalobcu voči ţalovanému, avšak bezvýsledne s ohľadom na nekomunikatívnosť dlţníka D. J.. Z uvedeného dôvodu keďţe zo strany Č. I. F. S. nebola ţalobcovi zaplatená cena za postúpenú pohľadávku, k postúpeniu pohľadávky v zmysle dohody účastníkov tejto zmluvy nedošlo, v dôsledku čoho dňa
  15. októbra 2008 bola medzi Č. I. F. S., s. r. o., so sídlom v P. a ţalobcom uzavretá dohoda o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky ex tunc s konštatovaním účastníkov dohody, ţe jediným oprávneným veriteľom voči ţalovanému D. J. je P. Š., účastník konania na strane ţalobcu. Tak ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, v konaní nebolo sporným, ţe ţalovaný ako dopravca zásielku prevzal na prepravu na určenom mieste dňa
  18. V dôsledku úplnej straty zásielky zodpovedá dopravca za škodu tým vzniknutú, čo ţalovaný v konaní nijako nespochybnil. 4 Obo 36/2010 4 Ţalovaný písomnú reklamáciu ţalobcu neodmietol, nevzniesol ţiadne námietky voči základu a výške uplatneného nároku. S ohľadom na ním vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku v odvolacom konaní krajský súd doplnil dokazovanie v otázke začatia plynutia premlčacej lehoty. Podľa čl. 6 bod 3 Dohovoru CMR strany môţu zapísať do nákladného listu ešte aj iné údaje, ktoré pokladajú za uţitočné. CMR nepozná pevnú dodaciu lehotu. Upravuje iba dohodnutú lehotu (čl. 19) podľa ktorého prekročenie dodacej lehoty nastane vtedy, keď zásielka nebola vydaná v dojednanej lehote, a pokiaľ lehota nebola dojednaná, keď skutočný čas prepravy s prihliadnutím na okolnosti a pri čiastkových nakládkach najmä s prihliadnutím na čas potrebný na zostavenie vozovej zásielky presahuje čas, ktorý moţno očakávať od starostlivého dopravcu). Ak je takáto dohoda dohodnutá, treba ju zaznamenať do nákladného listu. Keďţe prepravná zmluva je konsenzuálnou zmluvou, ktorá je platná aj bez nákladného listu, môţe byť dohoda o dodacej lehote iba ústna a nie je potrebné uvádzať ju v nákladnom liste. Podľa Dohovoru CMR je teda dohoda o dodacej lehote pre strany záväzná, aj keď táto lehota nie je obsiahnutá v nákladnom liste. Zmluvným stranám sa však odporúča, aby dohodu o dodacej lehote vyjadrili písomnou formou, lebo tým predchádzajú prípadným sporom a výhradám. Dohodu o dodacej lehote nie je moţné dôvodiť z jednostranných písomností, nakoľko kaţdá dohoda pre svoju platnosť vyţaduje súhlas oboch zmluvných strán. Ţalobca dohodu o dodacej lehote odvodil od faktúr obchodnej spoločnosti M., a. s., P., ako dodávateľa pneumatík, na ktorých je uvedený predpokladaný dátum doručenia zásielky
  21. Z tejto faktúry však nie je moţné dôvodiť súhlas s dodacou lehotou ţalobcu. Rovnako tak objednávka zo dňa
  22. februára 2000 (do spisu zaloţená nebola), ktorou si mal ţalovaný objednať v obchodnej spoločnosti S. so sídlom v B. trajekt z Francúzska do Anglicka na ráno
  23. februára 2000 na nákladné vozidlo aj s prívesom, nemôţe ani ako podporný dôkazný prostriedok nahradiť dohodu medzi účastníkmi konania o dodacej lehote. Vzhľadom k tomu, ţe ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti, ţe medzi účastníkmi konania bola dohodnutá dodacia lehota, súd vychádzal z ustanovenia čl. 32 bod 1 písm. b/ Dohovoru CMR, podľa ktorého nároky z prepráv, na ktoré sa vzťahuje dohovor, sa premlčujú za jeden rok a premlčacia lehota začína plynúť, ak nebola dodacia lehota dohodnutá
  24. dňom po prevzatí zásielky dopravcom. 4 Obo 36/2010 5 V danom prípade zásielka bola dopravcom prevzatá
  25. februára 2000, 60-dňová lehota uplynula
  26. apríla 2000, následne ročná premlčacia lehota uplynula
  27. apríla
  28. Ţalobca teda podal návrh na začatie konania včas. S poukazom na čl. 23 bod 1 a 2 Dohovoru CMR a týmto článkom limitovanú zodpovednosť dopravcu ţalobca odvodil výšku škody od váhy naloţeného tovaru – pneumatík 12 106 kg, ktoré boli ţalovanému odcudzené. Výpočet náhrady nesmie presiahnuť 8,33 zúčtovacích jednotiek – SDR za kg hrubej hmotnosti. V predmetnom spore maximálna zodpovednosť dopravcu odvodená od hmotnosti nákladu 12 106 kg x 8,33 = 100 842,98 kg pri konverznom kurze NBS 30,126 Sk = 100 842,98 x 30,126 = 3 037 9595,60 Sk. Limitovaná náhrada škody dopravcu nesmie teda presiahnuť 3 037 995,60 Sk. Právny zástupca ţalovaného na pojednávaní k výpočtu ţalobcu, s ktorým bol oboznámený, nenamietal. Ţalobca titulom náhrady škody uplatnil hodnotu stratenej zásielky určenej podľa beţnej trhovej ceny zodpovedajúcej fakturovaným sumám obchodnou spoločnosťou M., a. s., so sídlom v P.. Podľa čl. 21 súd priznal ţalobcovi úroky z náhrady škody v percentuálnej sadzbe 5% ročne odo dňa podania ţaloby na súde, nakoľko ţalobca nepreukázal zaslanie písomnej reklamácie dopravcovi. List ţalobcu zo dňa
  29. mája 2000 nazvaný ako urgencia náhrady škody súd neposúdil z hľadiska obsahu ako reklamáciu stratenej zásielky. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.). Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., pretoţe súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, pričom rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne poukázal na námietku premlčania ţalobcom uplatneného nároku. Prvostupňový súd správne uviedol, ţe ţalovaný dňa
  30. februára 2000 zásielku na určenom mieste prevzal. Odvolateľ tvrdí, ţe dodacia lehota bola dohodnutá na
  31. februára 2000, čo potvrdzuje fakt, ţe na faktúrach je pod špecifikáciou a cenou tovaru výslovne uvedená skratka E.T.A.:
  32. februára
  33. Ide o medzinárodne uznanú a pouţívanú anglickú skratku, ktorá vyjadruje „Estimated time of arrival“, teda očakávaný čas príjazdu. Nie je preto pravdou, ţe dátum vykládky nebol 4 Obo 36/2010 6 dojednaný. Túto skutočnosť potvrdzuje aj objednávka trajektu na ráno
  34. februára 2000, a teda odvolateľ vykonal všetky úkony, aby v dohodnutý deň vykládky, t. j.
  35. februára 2000, zásielku príjemcovi riadne odovzdal. Preto podľa názoru odvolateľa jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku začala plynúť, keďţe išlo o úplnú stratu, tridsiatym dňom po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty, t. j. dňa
  36. marca 2000 a uplynula
  37. marca
  38. Ţalobca svoj nárok dňa
  39. apríla 2001 uplatnil po uplynutí premlčacej doby. Preto ţiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil tak, ţe návrh v celom rozsahu zamietne. K odvolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca. Vo vyjadrení uviedol, ţe dátum vykládky dohodnutý nebol. V kolónke Dátum vykládky je uvedené: nahlásiť pri nakládke (k nahláseniu nedošlo). Ţalovaný nebol pri uzatváraní zmluvy o preprave viazaný ţiadnym časovým termínom vykládky. Na tvrdenie ţalovaného, ţe vo faktúre je v kolónke popis tovaru mimo iného uvedený aj údaj: E.T.A.:
  40. februára 2000 uviedol, ţe faktúra bola vystavená spoločnosťou M., a. s. a je určená príjemcovi zásielky. Nie je to dokument určený pre dopravcu ani pre ţalovaného a ničím ho nezaväzuje. Dokladom o uzavretí zmluvy o preprave je nákladný list, ktorý ţalovaný podpísal a ţiadny dátum dodania tovaru neuviedol. Podľa Dohovoru CMR čl. 32, premlčacia doba nastáva uplynutím jedného roku a v prípade, keď nie je dohodnutá doba dodania, tak sa predlţuje o šesťdesiat dní, počnúc dňom prevzatia zásielky. Ţaloba teda bola podaná pred uplynutím premlčacej doby. Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. Ţalovaný v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Pod nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ 4 Obo 36/2010 7 ktorý mal správne pouţiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Podľa ţalovaného súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil začiatok plynutia premlčacej lehoty pre uplatnenie práva ţalobcu na náhradu škody, ktorá mu vznikla úplnou stratou zásielky, podľa čl. 32 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). V zmysle tohto ustanovenia nároky z prepráv, na ktoré sa vzťahuje Dohovor, sa premlčujú za jeden rok. V prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, povaţuje za rovnocenné s úmyslom, je premlčacia lehota trojročná. Premlčacia lehota začína plynúť pri úplnej strate zásielky tridsiatim dňom po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty, a ak nebola dodacia lehota dohodnutá, šesťdesiatym dňom po prevzatí zásielky dopravcom. Deň, ktorým premlčacia lehota začína plynúť, sa do premlčacej lehoty nepočíta. Ţalovaný namieta, ţe dodacia lehota bola v danom prípade dohodnutá na
  41. februára
  42. Túto skutočnosť však z dokladov, predloţených v konaní, nemoţno vyvodiť. Medzinárodný nákladný list č. 1923345 neobsahuje údaj o dodacej lehote pričom je z neho zrejmé, ţe zásielka bola prevzatá ţalovaným ako dopravcom na prepravu dňa
  43. februára
  44. Pokiaľ ţalovaný poukazuje na údaj vo faktúre, vyhotovenej obchodnou spoločnosťou M. P., a. s., v ktorej bol uvedený dodávateľom predmetného tovaru predpokladaný termín dodania zásielky, prípadne objednávku trajektu na prevoz zásielky do miesta určenia, tieto údaje nie je moţné povaţovať za dohodu účastníkov prepravnej zmluvy o dodacej lehote. Súd prvého stupňa preto dôvodne posudzoval začiatok plynutia premlčacej lehoty šesťdesiatym dňom po prevzatí zásielky dopravcom, ku ktorému došlo dňa
  45. februára 2000 a správne konštatoval, ţe premlčacia lehota v zmysle citovaného ustanovenia vyhl. č. 11/1975 Zb. uplynula dňom
  46. apríla
  47. Právo bolo ţalobou uplatnené dňa
  48. apríla 2001, t. j. pred uplynutím premlčacej lehoty. Súd prvého stupňa na daný skutkový stav aplikoval správny právny predpis a správne ho aj vyloţil. Nebola preto zistená existencia ţalovaným namietaného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 O. s. p. potvrdil. 4 Obo 36/2010 8 O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Keďţe ţalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil, neboli mu priznané. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  49. apríla 2011 JUDr. Viera Pepelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.