Najvyšší súd 3Sţp/26/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M. T., bytom O., právne zastúpený: Mgr. Peter Melišek, advokát, Prievozská 4/B, Bratislava, proti ţalovanému: Okresný úrad Nitra, (pôvodne Krajský stavebný úrad v Nitre, resp. Obvodný úrad Nitra) Štefánikova trieda 69, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Nitre č. KSUNR-2012-925-003 zo dňa
- decembra 2012, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/8/2013-43 zo dňa
- júla 2013, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/8/2013-43 zo dňa
- júla 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e I. Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Nitre č. KSUNR-2012-925-003 zo dňa 19.12.2012, ktorým bolo potvrdené územné rozhodnutie Mesta Nitra č. SP 2648/2012-008-Ing.Wi zo dňa 10.09.
- Týmto prvostupňovým rozhodnutím príslušný stavebný úrad umiestnil stavbu „Rodinný dom“ v katastrálnom území (ďalej len k.ú.) V., parc. č. 1065/33, 1065/78 pre stavebníka N. I.. Ţalobca bol účastníkom tohto územného konania ako vlastník susednej nehnuteľnosti. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe rozhodnutím o umiestnení stavby nedochádza k reálnemu vybudovaniu stavby, keďţe takéto rozhodnutie je iba právnym základom pre ďalšie stavebné konanie. Podľa názoru súdu prvého stupňa rozhodnutie o umiestnení stavby nemôţe narušiť vlastnícke právo ţalobcu, preto ten, ako vlastník susediacej ornej pôdy, nemôţe byť účinkami rozhodnutia o umiestnení stavby ţiadnym spôsobom dotknutý. Aţ v následnom stupni stavebného konania bude moţné riešiť to, či sa predmetná stavba môţe dotknúť vlastníckych práv ţalobcu. Úvahy týkajúce sa moţného budúceho zastavania pozemku a moţného budúceho narušenia vlastníckych práv sa týkajú aţ moţného vyuţitia nehnuteľnosti ţalobcu v budúcnosti. 3Sţp/26/2013 2 II. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/8/2013-43 zo dňa 10.07.2013 zmenil a rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Nitre č. KSUNR-2012-925-003 zo dňa 19.12.2012, ako aj rozhodnutia Mesta Nitra o umiestnení stavby č. SP 2648/2012-008-Ing.Wi zo dňa 10.09.2012, prípadne aby rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil na náhradu trovy konania. V dôvodoch uviedol, ţe v podanej ţalobe namietal neoprávnené znevýhodnenie jeho ako vlastníka susedného pozemku pri určovaní odstupových vzdialeností od spoločnej hranice pozemkov oproti navrhovateľovi v územnom konaní. Uvedené znevýhodnenie nastalo momentom právoplatnosti územného rozhodnutia a nenastane aţ v budúcnosti vydaním stavebného povolenia, prípadne realizáciou stavby. Moţnosť vyuţitia pozemku ţalobcu je obmedzená uţ samotnou právoplatnosťou územného rozhodnutia a nie je potrebné, aby sa stavba skutočne realizovala. Vydaným územným rozhodnutím bolo porušené konkrétne právo ţalobcu, keďţe vznikla nemoţnosť získať pre ţalobcu územné rozhodnutie, pri ktorom by bola stavba umiestnená 3,5 metra od spoločnej hranice pozemkov. Vznikla tieţ nemoţnosť získať stavebné povolenie, ktorým by sa povolila stavba rodinného domu, ktorý ţalobca chcel stavať, ktorý by bol kompaktných rozmerov. Disponovanie s pozemkom ţalobcu je obmedzené uţ v súčasnosti a bude trvať do budúcnosti. Vyčkaním na stavebné povolenie, resp. na realizáciu stavby sa vytvorí jedine moţnosť nereparovateľného zásahu do práv ţalobcu. Otázku budúcej moţnosti stavby riešil tieţ Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) v náleze sp.zn. I. ÚS 60/96, ktorý jednoznačne povaţoval aj obmedzenie „budúcej“ moţnosti stavať za zásah do práv upravených v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava). Ţalobca v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) sp. zn. 3Sţo/220/
- Skutočnosť, ţe rozhodnutím o umiestnení stavby nedochádza k reálnemu vybudovaniu stavby nie je bez ďalšieho dôvodom, pre ktorý by automaticky nemohlo takéto rozhodnutie porušovať práva, napr. aj vlastnícke právo. Teda nie len stavebné povolenie, či reálne vybudovanie stavby sa dotýka práv iných osôb, v tomto prípade ţalobcu. Samotným faktom, ţe stavba ešte nie je realizovaná, nemoţno bez ďalšieho odôvodniť tvrdenie, ţe nedochádza k porušeniu práv iných osôb ako navrhovateľa v územnom konaní. Samotná nerealizácia stavby nie je všeobecným a ani akceptovateľným ospravedlnením pre nezákonnosť rozhodnutia v územnom konaní. Samotné rozhodovanie v správnom konaní, a teda aj v územnom konaní je rozhodovaním o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb a v tomto prípade nie len o právach a povinnostiach stavebníka. Posudzovanie obmedzenia vlastníckeho práva sa musí uskutočniť aj v územnom konaní. Porušenie vlastníckeho práva ţalobcu v tomto prípade nastalo uţ územným rozhodnutím, a nie aţ následným vydaním stavebného povolenia. Stavebné povolenie totiţ neumiestňuje stavbu na pozemku, ale iba ustanovuje ďalšie podmienky pre jej realizáciu. Posudzovanie porušenia 3Sţp/26/2013 3 práv musí vţdy zohľadňovať konkrétne okolnosti daného prípadu a nemôţu byť len mechanickým procesom, v ktorom sú určité typy rozhodnutí posudzované vţdy ako neporušujúce práva iných osôb. Ţalobca je presvedčený o tom, ţe práve rozhodnutie o umiestnení stavby, ktorým nebol akceptovaný princíp ochrany vlastníckeho práva u všetkých vlastníkov k druhovo rovnakej veci je tým rozhodnutím, ktoré porušuje jeho práva a nie aţ samotná realizácia stavby. Ţalobca vo svojom odvolaní poukázal aj na ďalšie skutočnosti, uvádzané v ţalobe, s ktorými sa prvostupňový súd vôbec nevysporiadal. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je nezrozumiteľné a nevyplýva z neho, z akého dôvodu prvostupňový súd aplikoval práve tie konkrétne ustanovenia právnych predpisov a judikatúru a prečo ich v konkrétnych okolnostiach prípadu vykladal práve tým spôsobom. Prvostupňový súd sa nezaoberal okolnosťami konkrétneho prípadu a poskytol iba všeobecnú konštatáciu. Z jeho odôvodnenia nemoţno sledovať úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. III. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe v územnom konaní sa uplatňuje koncentračná zásada, a to tak pokiaľ ide o účastníkov, ako aj pokiaľ ide o dotknuté orgány. V oznámení o začatí konania musí stavebný úrad na ňu upozorniť a určiť termín, po uplynutí ktorého sa na vznesené námietky a pripomienky uţ neprihliada. Ţalobca však nevyuţil moţnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia (k prepracovaniu projektovej dokumentácie na základe námietok), a preto je ţalovaný toho názoru, ţe napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre je vydaný v súlade so zákonom a odvolanie je bezdôvodné. Ţalovaný ešte podotkol, ţe pozemok ţalobcu je moţné zastavať bez obmedzenia práv upravených v čl. 20 ods. 1 Ústavy. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdil. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p. v spojení ustanovením § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce (§ 246c ods.1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 212 a nasl. O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a zistil, ţe rozsudok krajského súdu trpí vadami, ktoré mohli mať vplyv na jeho vecnú správnosť, a preto rozhodol podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. tak, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, ţe dňa 02.02.2012 podal navrhovateľ N. I. príslušnému stavebnému úradu návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Rodinný dom“ na pozemkoch parc. č. 1065/33, 1065/78, k.ú. V.. Stavebný úrad oznámením č. SP 2648/2012-002-Ing.Wi zo dňa 03.04.2012 oznámil začatie územného konania známym účastníkom konania, medzi ktorými bol aj ţalobca a dotknutým orgánom. Súčasne nariadil na prerokovanie predloţeného návrhu ústne pojednávanie spojené 3Sţp/26/2013 4 s miestnym zisťovaním a miestnou obhliadkou na deň 23.04.
- Účastníci konania boli upozornení, ţe svoje námietky a pripomienky k návrhu môţu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne nebude prihliadať. Na ústnom pojednávaní vzniesol námietky aj ţalobca. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia Mesta Nitra, ako príslušného stavebného úradu č. SP 2648/2012-008-Ing.Wi zo dňa 10.09.2012, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení predmetnej stavby vyplýva, ţe trom námietkam stavebný úrad vyhovel a trom nevyhovel. Krajský stavebný úrad v Nitre rozhodnutím č. KSUNR-2012-925-003 zo dňa 19.12.2012 rozhodnutie Mesta Nitra potvrdil. V dôvodoch uviedol, ţe pôvodný rodinný dom bol na predmetnom pozemku osadený vo vzdialenosti 1 meter od susedného pozemku parc. č. 1065/
- V predmetnej lokalite sú stavby rodinných domov umiestňované na severozápadnú stranu k hranici susedných parciel, ako je umiestnená aj stavba. Stavba je umiestnená vo vzdialenosti 2 metre od susedného pozemku parc. č. 1065/32, čím je dodrţaná vzdialenosť stanovená v § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Krajský súd v Nitre rozhodol rozsudkom č.k. 15S/8/2013-43 zo dňa 10.07.2013, ktorým ţalobu zamietol, pričom však opomenul pribrať do konania navrhovateľa v správnom konaní – N. I., ktorý môže byť zrušením predmetného rozhodnutia o umiestnení stavby dotknutý na svojich právach. Podľa § 250 ods. 1 O.s.p. účastníkmi konania sú ţalobca a ţalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava) kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy je nielen právom kaţdého domáhať sa svojho práva na súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky, ale aj právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach. Z toho vyplýva, ţe kaţdý má ústavné právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, lebo inak v ňom nemôţe chrániť svoje práva a právom chránené záujmy. Zákonom moţno stanoviť okruh účastníkov konania a postup domáhania sa práv. Ak je obsahom práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy moţnosť svojim prejavom vôle iniciovať konanie súdu alebo iného zákonom určeného orgánu o právach, tak je o to viac jeho obsahom moţnosť byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o právach bez toho, aby toto konanie inicioval subjekt práv, o ktorých sa koná. Kaţdý má právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, pričom táto zásada je odvoditeľná vo vzťahu k súdnemu konaniu z niektorých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (Philis c. Grécko, z
- augusta 1991, séria A č. 209, Les Saints Monastéres c. Grécko, z
- septembra 1997, séria A č. 301-A). Krajský súd však opomenul pribrať do súdneho konania navrhovateľa na rozhodnutie o umiestnení stavby „Rodinný dom“. 3Sţp/26/2013 5 Okruh účastníkov konania je potrebné určiť pred samotným rozhodnutím o správnej ţalobe, a to bez ohľadu na výsledok konania. Je potrebné zdôrazniť, ţe nepribratím takejto osoby, ktorej práva a povinnosti by mohli byť zrušením preskúmavaného správneho rozhodnutia dotknuté, pred samotným rozhodnutím prvostupňového súdu, je moţné povaţovať za opomenutie práva na prístup k súdu vyplývajúce z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to vo vzťahu k účastníkovi správneho konania, na návrh ktorého sa takéto konanie začalo. Najvyšší súd Slovenskej republiky, zistiac toto závaţné procesné pochybenie, nemohol sa v ďalšom zaoberať obsahom podaného odvolania, avšak nad rámec nutného odôvodnenia povaţuje za dôleţité poukázať na tú skutočnosť, ţe rozhodnutím o umiestnení stavby sa stavba umiestňuje na konkrétnom pozemku a v stavebnom konaní sa neprihliada na tie námietky, ktoré mohli byť uplatnené v územnom konaní. Z judikatúry ústavného súdu, na ktorú poukázal súd prvého stupňa v svojom odôvodnení nevyplýva, ţe by automaticky kaţdé rozhodnutie o umiestnení stavby nepodliehalo súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, avšak v kaţdej veci je potrebné skúmať konkrétne okolnosti, za ktorých k vydaniu rozhodnutia došlo a či takéto rozhodnutie môţe zasiahnuť do vlastníckych práv iných osôb. Práve naopak judikatúra najvyššieho súdu v poslednom čase opúšťa uvedený názor a pripúšťa i moţnosť, aby predmetom súdneho prieskumu boli i rozhodnutia vydané v konaniach o umiestnení stavby. V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu poukazuje aj na rozhodnutie sp. zn. 3Sţo/220/2010 zo dňa 02.08.2011, ktorým bol potvrdený rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o umiestnení stavby. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa pribrať do konania navrhovateľa, z konania o vydanie územného rozhodnutia predmetnej stavby a dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami ţalobcu v podanej ţalobe, vrátane odvolacích námietok. Súčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Senát rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
- mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 03.06.2014 3Sţp/26/2013 6 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková