ktorého navrhovateľ skúške nevyhovel. V zmysle tohto uznesenia bolo navrhovateľovi dňa 28.06.2004 na pracovisku v sluţobnom úrade doručené potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 23.06.2004. Po podanej ţalobe Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/51/06-49 zo dňa 29.10.2008 uznesenie kvalifikačnej komisie odporcu o konečnom výsledku kvalifikačnej skúšky navrhovateľa konanej dňa 23.06.2004 a potvrdenie odporcu zo dňa 25.06.2004 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa dňom 23.06.2004 na základe zákona, zrušil a
2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Odporca svojím listom zo dňa 28.10.2011 navrhovateľovi oznámil, ţe má za to, ţe prípravná štátna sluţba skončila dňa 23.06.2004, teda dňom absolvovania kvalifikačnej skúšky. Za danej situácie nebolo moţné aplikovať ustanovenie § 130 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z., pretoţe na posudzovanie trvania prípravnej štátnozamestnaneckej sluţby sa vzťahovalo ustanovenie § 19 ods. 3 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo vtedy účinnom znení (ďalej len zákon č. 312/2001 Z.z.).
názoru odporcu, právna úprava štátnozamestnaneckého pomeru, ktorú upravuje zákon č. 400/2009 Z.z. súbeţne so zákonom č. 312/2001 Z.z. neobsahuje také ustanovenie, na základe ktorého by mohol Národný inšpektorát práce ďalej v predmetnej veci konať a realizovať tak výkon rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/51/06-49 zo dňa 29.10.2008. Dňom nadobudnutia vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/51/06-49 zo dňa 29.10.2008 bol v platnosti a účinnosti zákon č. 312/2001 Z.z., pričom z § 165d vyplývalo, ţe štátnemu zamestnancovi, ktorý je v prípravnej štátnej sluţbe k 01.01.2004 (navrhovateľ k 01.01.2004 v prípravnej štátnej sluţbe bol) trvá prípravná štátna sluţba
doterajšej právnej úpravy. Zákon č. 312/2001 Z.z. v čase vymenovania navrhovateľa do prípravnej štátnej sluţby v ustanovení § 21 ods. 1 pripúšťal moţnosť opakovania kvalifikačnej skúšky. Odporca si však
názoru navrhovateľa nesprávne vyloţil ustanovenie § 165d zákona č. 312/2001 Z.z. a navrhovateľovi neumoţnil vykonanie opakovanej kvalifikačnej skúšky, čím navrhovateľovi uprel právo na jej vykonanie dané mu zákonom č. 312/2001 Z.z. Písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy spĺňajúce formálne a materiálne náleţitosti rozhodnutia, ale ide o deklaratórny akt vyjadrujúci existenciu určitej právnej skutočnosti. Tento deklaratórny správny akt bol však vydaný na základe nesprávneho postupu odporcu, spravujúceho sa nesprávnym výkladom ustanovenia § 165d zákona č. 312/2011 Z.z. Odporca mal v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave konať
312/2001 Z.z., a teda aplikovať na vzniknutú situáciu znenie zákona č. 312/2001 Z.z.,
ktorého štátnemu zamestnancovi, ktorý je v prípravnej sluţbe ku dňu 01.01.2004, trvá prípravná štátna sluţba
doterajšej právnej úpravy. Navrhovateľ ešte uviedol, ţe nakoľko bolo uznesenie kvalifikačnej komisie o konečnom výsledku kvalifikačnej skúšky a potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zrušené, jeho štátnozamestnanecký pomer naďalej trval a trvá aţ doteraz, pretoţe odporca tento pomer ţiadnym iným platným spôsobom neukončil. Navrhovateľ má za to, ţe zrušením uznesenia kvalifikačnej komisie 3 Sţnč/4/2013 3 a potvrdenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru s odporcom a aplikáciou tohto výroku v praxi, bolo potvrdenie jeho postavenia ako štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej sluţbe, tzn. ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru nedošlo, nakoľko jeho podklad bol súdom zrušený. Z toho má vyplývať, ţe k rozviazaniu štátnozamestnaneckého pomeru so ţalobcom nikdy platne nedošlo. Odporca tak do dnešného dňa vôbec nekonal, keďţe je odo dňa nadobudnutia vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/51/06- 49 zo dňa 29.10.2008 nečinný. Hoci prípravná štátna sluţba bola zrušená zákonom č. 400/2009 Z.z. s účinnosťou od 01.11.2009, v súčasnosti platné a účinné znenie zákona č. 400/2009 Z.z. má vo svojich prechodných a záverečných ustanoveniach v § 130 ods. 1 upravený inštitút prípravnej sluţby a to, ţe štátny zamestnanec, ktorý k 31.10.2009 vykonáva prípravnú sluţbu
predpisov platných do 31.10.2009, sa povaţuje za štátneho zamestnanca v stálej štátnej sluţbe. Keďţe s navrhovateľom nebol platne skončený štátnozamestnanecký vzťah, tento do dnešného dňa stále vykonáva prípravnú štátnu sluţbu. II. Odporca v podanom vyjadrení navrhol, aby najvyšší súd návrh ako nedôvodný zamietol. Vo svojom vyjadrení uviedol, ţe navrhovateľ nevyhovel poţiadavkám kvalifikačnej skúšky a v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. bol s navrhovateľom skončený štátnozamestnanecký pomer. Ustanovenia § 19 - § 21 zákona č. 312/2001 Z.z., týkajúce sa prípravnej štátnej sluţby a kvalifikačnej skúšky, boli novelizované zákonom č. 551/2003 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 312/2001 Z.z., ten nadobudol účinnosť 01.01.2004, a ním bolo zrušené ustanovenie § 21 zákona č. 312/2001 Z.z., ktoré pripúšťalo moţnosť opakovania kvalifikačnej skúšky na základe písomnej ţiadosti štátneho zamestnanca, ktorý nevyhovel poţiadavkám predchádzajúcej kvalifikačnej skúšky. Navrhovateľ bol vymenovaný do prípravnej štátnej sluţby pred účinnosťou zákona č. 551/2003 Z.z. a v ustanovení § 165d účinnom od 01.01.2004 zákon stanovil, ţe štátnemu zamestnancovi, ktorý je v prípravnej štátnej sluţbe k 01.01.2004, trvá prípravná štátna sluţba
doterajšej právnej úpravy. Odporca posúdil daný stav veci s tým, ţe aj napriek skutočnosti, ţe navrhovateľ poţiadal písomne o moţnosť opakovať kvalifikačnú skúšku, jeho ţiadosť bola odporcom zamietnutá z dôvodov, ţe
312/2001 Z.z. štátnemu zamestnancovi, ktorý je v prípravnej štátnej sluţbe k 01.01.2004, trvá prípravná štátna sluţba
doterajších predpisov, t.j. § 165d zákona č. 312/2001 Z.z. odkazuje len na pouţitie ustanovenia upravujúceho trvanie prípravnej štátnej sluţby v znení účinnom do 31.12.2003, a tým je ustanovenie § 19 ods. 3 zákona č. 312/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2003. Opakovanie kvalifikačnej skúšky umoţňoval § 21 zákona č. 312/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2003, ktorý bol s účinnosťou od 01.01.2004 zrušený a od uvedeného dátumu sa neaplikuje ani u štátnych zamestnancov
312/2001 Z.z. Štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa bol ukončený v intenciách zákona a skončenie štátnozamestnaneckého pomeru sa viaţe na deň 23.06.2004, ako deň neúspešne vykonanej kvalifikačnej skúšky (§ 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z.). Navrhovateľ poţiadal odporcu listom zo dňa 24.06.2004 o moţnosť opakovať kvalifikačnú skúšku, odporca mu listom zo dňa 21.07.2004 oznámil, ţe jeho ţiadosti nevyhovuje z dôvodov 3 Sţnč/4/2013 4 stanovených zákonom č. 312/2001 Z.z. K námietke navrhovateľa, ţe kvalifikačná komisia odporcu nebola zvolená aspoň mesiac pred dňom konania kvalifikačnej skúšky, nakoľko posledný člen komisie bol menovaný iba deň pred konaním skúšky, pričom v komisii nebol nikto z odbornosti navrhovateľa, ďalej, ţe porušením zákona bolo
vyjadrenia navrhovateľa vykonanie kvalifikačnej skúšky bez účasti navrhovateľovho školiteľa, ţe termín skúšky nebol oznámený navrhovateľovi aspoň mesiac pred dňom konania skúšky, ale aţ 10.06.2004, ţe počas konania skúšky nebol prítomný člen odborového orgánu s poradným hlasom a v komisii nebol člen z odboru navrhovateľa, odporca uvádza, ţe tvrdenie navrhovateľa vychádza z jeho subjektívnych postojov a názorov, a nie je v jeho kompetencii posudzovať zloţenie a organizáciu tvorby skúšobnej komisie, ktorú zo zákona kreuje vedúci sluţobného úradu (v tom čase generálny inšpektor práce). Kvalifikačná komisia odporcu bola zriadená zákonným spôsobom. Právoplatným a vykonateľným rozsudkom Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ţe uznesenie kvalifikačnej komisie odporcu o konečnom výsledku kvalifikačnej skúšky navrhovateľa konanej dňa 23.06.2004 a potvrdenie odporcu zo dňa 25.06.2004 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa dňom 23.06.2004 na základe zákona, zrušil
2 písm. e/ O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 8C/627/2004-153 zo dňa 31.05.2010 o určenie, ţe skončenie štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa je neplatné a určenie, ţe štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa trvá bolo rozhodnuté tak, ţe návrh navrhovateľa bol zamietnutý.
vyjadrenia navrhovateľa sa tu okresný súd nezaoberal meritom veci, ale iba procesnou otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určenie, ako predpokladu pre ďalšie konanie a rozhodnutie o merite veci. Odporca tieţ v predmetnej veci postupoval v zmysle písomného stanoviska Úradu pre štátnu sluţbu k aplikácii ustanovenia § 135d zákona č. 312/2001 Z.z.
názoru odporcu sa Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí č. k. 2S/51/06-49 zo dňa 29.10.2008 s predmetným stanoviskom stotoţnil. Dňa 13.09.2011 bola odporcovi doručená ţiadosť navrhovateľa o ukončenie konania vo veci jeho štátnozamestnaneckého pomeru a vyplatenie náhrady mzdy, na ktorú odporca odpovedal listom zo dňa 29.09.2011 so záverom, ţe odporca overil správnosť pôvodného uznesenia kvalifikačnej komisie a konštatoval, ţe prípravná sluţba navrhovateľa skončila dňom 23.06.2004, teda dňom neúspešného absolvovania kvalifikačnej skúšky. Rovnako aj oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona
1 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. bolo v súlade so zákonom. Podobne bola preverená aj správnosť pôvodného uznesenia skúšobnej kvalifikačnej komisie,
ktorého k ukončeniu prípravnej štátnozamestnaneckej sluţby došlo vykonaním kvalifikačnej skúšky s výsledkom „neúspešne“. Odporca nemohol vydať rozhodnutie, ţe skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je platné, keďţe nešlo o správne konanie. Ani potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru nebolo vydané v reţime správneho konania, keďţe sa
zákona č. 312/2001 Z.z. na vydanie takéhoto potvrdenia správny poriadok nevzťahoval.
názoru odporcu, predloţenými listinnými dôkazmi a vyjadrením k ţalobe 3 Sţnč/4/2013 5 dostatočným spôsobom preukázal, ţe neopomenul ţiadnu zo svojich povinností stanovených príslušnými právnymi predpismi, a preto jeho postup nie je moţné povaţovať za nečinnosť. III. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný
2 písm. b/ O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 veta prvá O.s.p.) a v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
právnej úpravy zákona č. 312/2001 Z.z. účinnej do 31.12.2003, v zmysle § 165d tohto zákona. Dňa 28.06.2004 bolo navrhovateľovi doručené potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona
312/2001 Z.z. zo dňa 25.06.2004. Ako dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bolo uvedené uplynutie prípravnej štátnej sluţby a neúspešné vykonanie kvalifikačnej skúšky. Úrad pre štátnu sluţbu poskytol stanovisko k aplikácii niektorých ustanovení zákona č. 312/2001 Z.z. V zmysle tohto stanoviska
312/2001 Z.z. štátnemu zamestnancovi trvá prípravná štátna sluţba
dovtedajších predpisov, t.j. § 165d zákona č. 312/2001 Z.z. odkazuje len na pouţitie ustanovenia upravujúceho trvanie prípravnej štátnej sluţby v znení účinnom do 31.12.2003. Opakovanie kvalifikačnej skúšky umoţňoval § 21 zákona č. 312/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2003, ktorý bol s účinnosťou od 01.01.2004 zrušený a od uvedeného dátumu sa neaplikuje. Na trvanie prípravnej štátnej sluţby u štátnych zamestnancov
312/2001 Z.z. sa vzťahoval § 19 ods. 3 zákona č. 312/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.
1 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. s konštatovaním, ţe navrhovateľ neukončil prípravnú štátnozamestnaneckú sluţbu úspešnou kvalifikačnou skúškou. Potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona zo dňa 25.06.2004 je úkon, ktorý deklaruje zo zákona vyplývajúcu právnu skutočnosť (nie je to rozhodnutie). Vo veci nie je moţné ďalej konať, na konanie kvalifikačnej komisie a na priebeh inkriminovanej kvalifikačnej skúšky sa v zmysle zákona č. 312/2001 Z.z. nevzťahovali všeobecné ustanovenia o správnom konaní. V súčasnom období sa nedá na vzniknutú situáciu aplikovať ani § 130 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z., pretoţe na posudzovanie trvania prípravnej štátnozamestnaneckej sluţby sa v tom čase vzťahoval § 19 ods. 3 zákona č. 312/2001 Z.z.
jeho názoru zákon č. 400/2009 Z.z. a ani zákon č. 312/2001 Z.z. neobsahuje také ustanovenie, v zmysle ktorého by mohol Národný inšpektorát práce v predmetnej veci konať a realizovať výkon rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/51/06-49 zo dňa 29.10.2008. V administratívnom spise odporcu sa ešte nachádza rozhodnutie Najvyššieho 3 Sţnč/4/2013 7 súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sţo/102/2008 zo dňa 02.12.2008, ktoré sa však týkalo iných účastníkov, ako v tejto veci a rovnako aj boli preskúmavané iné rozhodnutia a dokumenty, ako v prejednávanej veci, preto nie je moţné na toto konanie predmetné uznesenie najvyššieho súdu aplikovať.
1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe orgán verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný, môţe sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis.
4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môţe na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺţiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
3 zákona č. 312/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.05.2006 prípravná štátna sluţba trvá najmenej tri mesiace a najviac šesť mesiacov, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Prípravná štátna sluţba sa predĺţi najviac na jeden rok, ak je v rámci prípravnej štátnej sluţby štátny zamestnanec povinný získať osobitné kvalifikačné predpoklady
osobitného predpisu; predĺţenie sa nevzťahuje na právnych čakateľov prokuratúry. Prípravná štátna sluţba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a končí sa vykonaním kvalifikačnej skúšky za účasti školiteľa.
3 zákona č. 312/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2003 prípravná štátna sluţba trvá najmenej šesť mesiacov, najviac však dva roky, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Prípravná štátna sluţba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a končí sa kvalifikačnou skúškou. Do tohto času sa nezapočítava čas vykonávania štátnej sluţby uvedený v § 73 ods. 1 písm. b), c) a i) a čas vykonávania základnej sluţby, náhradnej sluţby alebo civilnej sluţby.
1, 2, 3 zákona č. 312/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2003 ak čakateľ nevyhovel poţiadavkám kvalifikačnej skúšky, sluţobný úrad mu na základe jeho písomnej ţiadosti povolí opakovať kvalifikačnú skúšku. Kvalifikačnú skúšku moţno opakovať len raz. Ţiadosť o opakovanie kvalifikačnej skúšky musí čakateľ doručiť sluţobnému úradu do desiatich dní po nevyhovení poţiadavkám kvalifikačnej skúšky. Opakovanú kvalifikačnú skúšku môţe čakateľ vykonať najskôr po troch mesiacoch a najneskôr do šiestich mesiacov po nevyhovení poţiadavkám kvalifikačnej skúšky. Čas do opakovanej kvalifikačnej skúšky je pokračovaním prípravnej štátnej sluţby. Opakovanú 3 Sţnč/4/2013 8 kvalifikačnú skúšku vykoná čakateľ pred kvalifikačnou komisiou v inom zloţení ako pri prvej kvalifikačnej skúške.
1 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.05.2006 štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí dňom uplynutia prípravnej štátnej sluţby, ak nebola úspešne vykonaná kvalifikačná skúška.
312/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2009 štátnemu zamestnancovi, ktorý je v prípravnej štátnej službe k 1. januáru 2004, trvá prípravná štátna služba
doterajšej právnej úpravy. V prejednávanej veci sú podstatnými skutočnosti, ţe potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona zo dňa 25.06.2004 a uznesenie kvalifikačnej skúšky navrhovateľa konanej dňa 23.06.2004 boli rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/51/06-49 zo dňa 29.10.2008 zrušené a vec bola vrátená odporcovi na ďalšie konanie. To znamená, ţe odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozsudku neexistuje ţiadny právny akt, ktorý by potvrdzoval, ţe navrhovateľ štátnozamestnanecký pomer bol ukončený na základe zákona. Tým, ţe boli tieto dva dokumenty, ktoré sa týkali trvania navrhovateľovho štátnozamestnaneckého pomeru, súdom zrušené, neexistoval uţ naliehavý právny záujem na určení, ţe skončenie štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa je neplatné a ţe štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa trvá. Keďţe uţ o tom raz právoplatne rozhodol Krajský súd v Bratislave, Okresný súd Bratislava I nevidel v jeho určení naliehavý právny záujem a z toho dôvodu podaný návrh zamietol. Predpokladom uplatnenia návrhu na určenie
c/ O.s.p., či tu právny vzťah je alebo nie je, je osvedčenie naliehavého právneho záujmu. Z toho dôvodu nemalo odvolávanie sa odporcu na rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 8C/627/2004-153 zo dňa 31.05.2010 právne opodstatnenie, keďţe dokumenty, ktoré osvedčovali navrhovateľovo skončenie štátnozamestnaneckého pomeru boli uţ skôr rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zrušené. Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. 2S/51/06-49 zo dňa 29.10.2008 poukázal vo svojom odôvodnení na tak závaţné vady v postupe odporcu v súvislosti s prípravou a vykonaním kvalifikačnej skúšky navrhovateľa dňa 23.06.2004, ţe mohli mať vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia o výsledku kvalifikačnej skúšky navrhovateľa a následného potvrdenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa na základe zákona, preto bolo potrebné tieto dva administratívne akty zrušiť. Preto je bez právneho dôvodu tvrdenie odporcu, ţe argumenty navrhovateľa vychádzajú len z jeho subjektívnych postojov, keďţe práve z dôvodov nedodrţania zákonom garantovanej doby aspoň jedného mesiaca od zvolania kvalifikačnej komisie a pozvania navrhovateľa ku skúške a účasti, resp. neúčasti školiteľa na skúške boli predmetné administratívne akty Krajským súdom v Bratislave zrušené. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 2Sţ-o-KS 135/2006 zo dňa 31.07.2007, ktoré bolo vydané v predmetnej veci uviedol: 3 Sţnč/4/2013 9 „Znenie ustanovenia § 165d zákona o štátnej službe je potrebné vykladať nielen samostatne v rámci jeho znenia, t.j. etymológie a gramatickej formy (gramatický výklad), ale aj všetky ustanovenia zákona o štátnej službe v kontexte celej normy (systematický výklad). Ustanovenie § 165d priamo súvisí s ustanoveniami § 19 - § 22 zákona o štátnej službe, nakoľko došlo k zásadnej zmene pri kvalifikačnej skúške, konkrétne k zrušeniu možnosti jej opakovania v prípade nevyhovenia požiadavkám kvalifikačnej skúšky. Ustanovenie § 165d zákona o štátnej službe sa
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahuje na trvanie prípravnej štátnej služby ako celku – t.j. jej vznik, priebeh a zánik, resp. skončenie a s nimi spojené zákonné podmienky. Pri zániku prípravnej štátnej služby zákon o štátnej službe účinný do 31.12.2003, teda v čase vymenovania žalobcu do prípravnej štátnej služby, v ustanovení § 21 pripúšťal možnosť opakovania kvalifikačnej skúšky. Žalobca preto postupoval správne, keď dňa
svojich tvrdení bol poučený, že môže požiadať o opakovanie kvalifikačnej skúšky; v závere tejto sťažnosti žiadal stanoviť termín opakovanej kvalifikačnej skúšky. Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Ak zákonodarca prijme právnu normu, ktorej formulácia nie je jednoznačná, nastoľuje stav právnej neistoty. Mieru právnej neistoty možno odstrániť výkladom práva
všeobecného princípu výkladu a uplatňovania práva ustanoveného čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný nesprávnym výkladom ustanovenia § 165d zákona o štátnej službe uviedol žalobcu do omylu a nepostupoval v súlade s ustanoveniami čl. 2 ods. 2, čl. 35 ods. 1 a ods. 3 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. V prípade, že žalobca trval na vykonaní opakovanej kvalifikačnej skúšky, bolo úlohou žalovaného dôsledne postupovať
zákona o štátnej službe v znení účinnom do
dovtedajších právnych predpisov. Navrhovateľ bol do štátnej sluţby vymenovaný dňa 01.07.2002, teda sa na neho mala vzťahovať právna úprava účinná do 31.12.2003. Navrhovateľ mal teda zákonný nárok na opakovanie kvalifikačnej skúšky. Ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 312/2001 v znení účinnom do 31.12.2003 uvádzalo, ţe sluţobný úrad na základe písomnej ţiadosti čakateľa po neúspešnom vykonaní kvalifikačnej skúšky, povolí opakovať kvalifikačnú skúšku. Sluţobný úrad teda nemal ani moţnosť rozhodovať o tom, či povolí, alebo nepovolí vykonať opakovanú kvalifikačnú skúšku, ale na základe písomnej ţiadosti navrhovateľa mu ju mal povoliť opakovať. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa začína podaním návrhu, ktorý musí obsahovať tvrdenie, ţe orgán verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný. Za nečinnosť moţno
judikatúry najvyššieho súdu povaţovať pasivitu správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predloţené na rozhodnutie, a správny orgán o nich nekoná, aj keď niet ţiadnej zákonnej alebo faktickej prekáţky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov alebo v zbytočných prieťahoch (v neuskutočnení ţiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môţe sa prejaviť aj v tom, ţe namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod. Z obsahu predloţeného administratívneho spisu odporcu vyplýva, ţe odporca komunikoval s navrhovateľom ohľadom trvania, resp. ukončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru, avšak jeho postup nebol v súlade s právnymi predpismi. Navrhovateľ mal v zmysle § 165d zákona č. 312/2001 Z.z. nárok na základe jeho písomnej ţiadosti na vykonanie opakovej kvalifikačnej skúšky, čo mu mal odporca umoţniť, najmä však po zrušení uznesenia kvalifikačnej komisie odporcu o konečnom výsledku kvalifikačnej skúšky navrhovateľa konanej dňa 23.06.2004 a potvrdenia odporcu zo dňa 25.06.2004 a vrátenia veci na ďalšie konanie Krajským súdom v Bratislave. 3 Sţnč/4/2013 11 Postup odporcu v súvislosti s prípravou a vykonaním kvalifikačnej skúšky navrhovateľa dňa 23.06.2004 bol v rozpore so zákonom, čo uţ krajský súd vo vyššie citovanom rozsudku konštatoval, teda nemohlo dôjsť k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona, administratívne akty potvrdzujúce skončenie štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa boli súdom zrušené, a tak je potrebné, aby odporca konal v súvislosti so štátnozamestnaneckým pomerom navrhovateľa, alebo aby s ním platne a v súlade so zákonom tento pomer ukončil. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uloţil Národnému inšpektorátu práce povinnosť konať vo veci štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa do 30 dní od doručenia tohto uznesenia. O trovách konania súd rozhodol
5 O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Právna zástupkyňa predloţila dňa 04.03.2014 vyúčtovanie trov právneho zastúpenia v celkovej výške 275,94 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky priznal trovy právneho zastúpenia nasledovne: Trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej sluţby
predloţenej špecifikácie trov právneho zastúpenia a to: Za prevzatie zastúpenia zo dňa 02.09.2013, návrh zo dňa 04.10.2013 vo výške 2 x 130,16 €
4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších v platnom znení (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.) vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý v roku 2013 bol vo výške 781 €, reţijný paušál 2x 7,81 €. Celkom boli priznané ţalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 275,94 €. Účet právnej zástupkyne navrhovateľa je č.: X., VS: X., vedený vo V. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný (§ 246c ods. 1 tretia veta O.s.p.). V Bratislave dňa 12. marca 2014 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.