vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom Kábul, S., provincia Kábul, aktuálne s miestom pobytu S., zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-122-25/PO-Ţ-2013 zo dňa
1, § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, ţe v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboţenských dôvodov či z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Opísal zistený stav veci a uviedol, ţe navrhovateľovo pôsobenie v afganskej polícii nemoţno povaţovať za prejav jeho politického presvedčenia a teda prípadné následky takého výkonu jeho zamestnania nie je moţné podradiť medzi dôvody, ktoré sú obsiahnuté v § 8 zákona o azyle. K prepadu domu (v pakistanskom Peshaware) odporca uviedol, ţe okrem nepreukázania jeho uskutočnenia ide iba o nepodloţenú domnienku navrhovateľa, ţe k nemu došlo v súvislosti s jeho pôsobením ako policajta. V súvislosti s týmito dôvodmi odporca poukázal na veľký časový odstup od ich údajného uskutočnenia (1996, 2006). K odsúdeniu navrhovateľa hnutím Taliban odporca uviedol, ţe toto tvrdenie navrhovateľ ničím nepreukázal, pričom zjavne sa údajného výkonu trestu neobával, nakoľko sa v roku 2004 dobrovoľne do Kábulu vrátil. Napriek tomu, ţe ho následne opustil, dôvodom odchodu bola všeobecná bezpečnostná situácia. K ďalšiemu dôvodu navrhovateľovej ţiadosti o azyl (konvertovanie) odporca uviedol, ţe o jeho prestupe na vieru Cirkvi Jeţiša Krista Svätých neskorších dní (ďalej aj „mormóni“) nikto v Afganistane nevie. Výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi odôvodnil tým, ţe nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Uviedol, ţe ako mormón nemá reálnu moţnosť prezentovať príslušnosť k tejto náboţenskej skupine a ţe mu nehrozí ani výkon trestu smrti (na ktorý mal byť údajne Talibanom odsúdený). Ako odporca uviedol, svoje odsúdenie ničím nepreukázal. Odporca poukázal na skutočnosť, ţe počas pobytu v Afganistane nebol objektom neľudského či poniţujúceho zaobchádzania a teda mu ani v prípade návratu takého zaobchádzanie 3 10Sţa/3/2014 nehrozí. K bezpečnostnej situácii v Kábule odporca poukázal na jej podstatné a trvalé zlepšenie. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. II. Konanie pred súdom I. stupňa Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok zo dňa 11. júla 2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol, ţe v konaní bola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv. Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe odporca mal moţnosť udeliť mu azyl postupom
Celkovo namietal nedostatočne zistený stav veci a nesprávne posúdenie veci. K návrhu pripojil kópiu osvedčenia o krste a konfirmácii Cirkvi Jeţiša Krista Svätých neskorších dní zo
ust. § 250j ods. 2 písm. c/,d/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe navrhovateľ vo svojej ţiadosti o azyl uviedol tri dôvody: Prvým bola obava z výkonu údajne mu uloţeného trestu smrti Talibanom v súvislosti s jeho prácou policajta v Kábule, druhým bol navrhovateľom prezentovaný prestup (konvertovanie) z moslimskej viery na vieru Cirkvi Jeţiša Krista Svätých neskorších dní a tretím bol jeho vzťah k Slovenke, s ktorou ţije a čaká dieťa. Pokiaľ ide o prvý dôvod, navrhovateľ ničím nepreukázal existenciu údajného odsudzujúceho rozsudku Talibanu. Ako to však vyplýva z opisu udalostí, ktoré mu predchádzali, resp. ktoré nasledovali (prezentovaná smrť jeho otca v Pakistane), všetky prezentované obavy vyplývajú, resp. majú byť následkom pôsobenia navrhovateľa v radoch polície. Uţ táto samotná skutočnosť vylučuje udelenie azylu (z tohto dôvodu), nakoľko dôvod navrhovateľom prezentovanej obavy nespočíva v niektorom z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle (rasa, národnosť, náboţenstvo, politické dôvody, príslušnosť k určitej sociálnej skupine). Ak sa teda navrhovateľ obáva akejsi „odplaty“ kriminálnych ţivlov za to, ţe ako policajt odhaľoval trestnú činnosť, táto skutočnosť (ak by ju aj navrhovateľ preukázal) nie je dôvodom na udelenie azylu
Navyše od ukončenia pôsobenia navrhovateľa v radoch polície uplynulo cca 16 rokov, pričom medzičasom došlo aj v Kábule 4 10Sţa/3/2014 k radikálnej zmene bezpečnostnej situácie.
názoru krajského súdu významnou je aj skutočnosť, ţe navrhovateľ v dôsledku akejkoľvek hrozby nevycestoval z Afganistanu ako z krajiny svojho pôvodu, ale z Pakistanu, teda svoje prípadné obavy vyriešil vysťahovaním sa z Afganistanu do Pakistanu. Navrhovateľ tieţ uviedol, ţe v Pakistane bol neznámym človekom zavraţdený jeho otec. Sám navrhovateľ uviedol, ţe nevie, kto ho mal zavraţdiť, a preto ak aj k tomuto incidentu došlo, nie je moţné ho spájať s dôvodmi, prezentovanými navrhovateľom. Ak teda z tohto dôvodu odporca navrhovateľovi azyl neudelil, postupoval v súlade so zákonom. Navyše o tomto dôvode bolo uţ právoplatne rozhodnuté v konaní ČAS: MU-120/PO-Ţ-2008. Pokiaľ ide o druhý dôvod, elementárnym predpokladom úvahy o udelení azylu z tohto dôvodu je preukázanie, ţe sa navrhovateľ skutočne vzdal moslimskej viery a ţe prijal náboţenstvo mormónskej komunity.
názoru prvostupňového súdu navrhovateľ tieto skutočnosti nepreukázal. Predloţil síce odporcovi kópiu osvedčenia o krste a konfirmácii Cirkvi Jeţiša Krista Svätých neskorších dní zo
názoru súdu nevykazuje znaky, ktoré by svedčili o ich pravosti - aj keď sa má jednať o oficiálne doklady, na ţiadnom z nich nie je napr. odtlačok pečiatky vydávajúcej organizácie či jej predstaviteľa. Navrhovateľ
názoru súdu nepreukázal hodnoverným spôsobom opodstatnenosť tohto svojho dôvodu ţiadosti o azyl. Pretoţe navrhovateľ z tohto dôvodu Afganistan neopustil, jeho prezentovanie je podaním ţiadosti o azyl na mieste. I keď zákon o azyle inštitút podania ţiadosti o azyl na mieste výslovne neupravuje, v praxi môţe nastať situácia, kedy osoba, zdrţujúca sa mimo krajiny svojho pôvodu o azyl poţiada v dôsledku udalostí, ku ktorým došlo počas jej neprítomnosti v domovskej krajine. Tento dôvod však v prejednávanej veci nenastal. Druhým dôvodom podania tohto „druhu" ţiadosti je skutočnosť, ţe ţiadateľ sa vlastným pričinením (počas pobytu mimo krajiny pôvodu) dostal do postavenia utečenca. V tomto prípade je potrebné preukázať, ţe sa domovská krajina (napr. jej štátne orgány) o takomto počínaní ţiadateľa dozvedela a ţe takéto počínanie ţiadateľa je kvalifikované ako konanie, ktoré objektívne navodzuje stav, ktorý ţiadateľa dostáva do postavenia utečenca. V prejednávanej veci sa však krajina pôvodu navrhovateľa o navrhovateľom prezentovanom prijatí viery Cirkvi Jeţiša Krista Svätých neskorších dní nedozvedela, ako to vyplýva z výpovede navrhovateľa. Navyše je tieţ potrebné poznamenať, ţe navrhovateľ sa na ţiadnom mieste v ţiadnom azylovom konaní nezmienil o tom, ţe by sa zriekol moslimského vierovyznania, 5 10Sţa/3/2014 ktorá skutočnosť je podstatnou pre moţné posudzovanie jeho konania (ak k nemu vôbec došlo) ako odpadlíctva. Ako to vyplýva z informácií o krajine pôvodu navrhovateľa, predpokladom sankcií (vo vzťahu k moslimskému vierovyznaniu) je práve odpadlíctvo. Súd tieţ poznamenáva, ţe
všeobecného vyhodnocovania Cirkvi Jeţiša Krista Svätých neskorších dní táto cirkev nie je zaradená medzi cirkvi kresťanské. Ak teda odporca navrhovateľovi azyl z tohto dôvodu neudelil, jeho rozhodnutie je
názoru súdu správne. Pokiaľ ide o tretí dôvod,
zákona o azyle moţno udeliť azyl ţiadateľovi z dôvodu zlúčenia rodiny, pričom podmienkou je, aby osoba s ktorou sa chce ţiadateľ o azyl zlúčiť je osobou, ktorej bol azyl na Slovensku udelený. Takáto situácia však v prejednávanej veci nenastala. S poukazom na uvedené, keďţe odporca vo vzťahu k výroku o neudelení azylu dostatočným spôsobom zistil stav veci, pričom si na posúdenie ţiadosti zaobstaral aj dostatok relevantných informácií a pretoţe jeho výrok o neudelení azylu je
názoru správny a je v súlade so zákonom, súd rozhodnutie odporcu v časti (vo výroku) o neudelení azylu potvrdil ako zákonný. K zrušujúcemu výroku rozsudku krajský súd uviedol, ţe odporca posudzoval moţnosť váţneho bezprávia v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu s poukazom na § 2 písm. f) zákona o azyle. Pokiaľ ide o hrozbu výkonu trestu smrti (bod
názoru súdu nie je dostatočným. Ak by sa navrhovateľ skutočne zriekol moslimského vierovyznania (čo v konaní preukázané a ani dokazované nebolo) a prijal vierovyznanie mormónske (čo tak isto v konaní preukázané nebolo), jeho 6 10Sţa/3/2014 prípadné ohrozenie by sa neodvíjalo výlučne iba z prezentovania tohto vierovyznania. Navrhovateľ by sa v takomto prípade nutne (ak by sa zriekol moslimského vierovyznania) nezúčastňoval moslimských bohosluţieb, ktorá skutočnosť by mohla mať pre neho následky, ktoré by sa mohli prejaviť ako bezprávie. Akékoľvek relevantné závery v tomto smer sú však za daného stavu zistenia veci predčasné. Zistený stav veci v tejto časti posúdenia navrhovateľovej ţiadosti o azyl je
názoru súdu nedostatočný, podobne ako aj jej odôvodnenie. Pokiaľ ide o formu váţneho bezprávia, konkretizovanú v bode 3. citovaného ustanovenia súd dospel k názoru, ţe odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a tento správne vyhodnotil. K námietke, ţe odporca v konaní nevyuţil moţnosť udelenia azylu postupom
zákona o azyle súd poznamenal, ţe udelenie azylu
tohto zákonného ustanovenia patrí do výlučnej správnej úvahy odporcu. Na udelenie azylu
zákona o azyle niet právneho nároku a preto jeho neudelenie nie je odporca povinný komentovať či odôvodňovať. Stalo by sa tak iba v prípade, ak by navrhovateľ výslovne o tento „druh" azylu poţiadal, čo sa však v prejednávanej veci nestalo. S poukazom na uvedené bude v ďalšom konaní potrebné, aby odporca v konaní vykonal predovšetkým dokazovanie, zamerané na preukázanie či nepreukázanie zrieknutia sa moslimského vierovyznania navrhovateľom, resp. na prijatie iného vierovyznania. Za tým účelom bude
názoru súdu potrebné, aby:
názoru súdu nie je potrebný súhlas navrhovateľa) a získanú informáciu porovnal s navrhovateľom predloţeným osvedčením Cirkvi Jeţiša Krista Svätých neskorších dní.
názoru navrhovateľa fakt, ţe za posledné roky nikto nebol odsúdený za konvertovanie na trest smrti ešte neznamená, ţe ţiadateľ v krajine pôvodu nebude prenasledovaný z náboţenských dôvodov. Ustanovenie § 8 písm. a/ zákona o azyle nehovorí nič o hrozbe smrti, ale o hrozbe z prenasledovania z náboţenských dôvodov. Odvoláva sa na článok 130 Afganskej ústavy (The Constitution of Afganistan),
ktorého sa nekodifikované zločiny (teda aj odpadlíctvo pre konvertovanie na kresťanstvo) trestajú na základe jurisprudencie Hanafi
rozhodnutia štátneho zástupcu generálneho prokurátora.
názoru navrhovateľa existuje reálna hrozba, ţe bude po návrate do Afganistanu čeliť prenasledovaniu z dôvodu jeho konvertovania z islamu na kresťanstvo.
navrhovateľa jedným z dôvodov udelenia azylu je
zákona o azyle aj prípad existencie opodstatnených obáv z prenasledovania z náboţenských dôvodov. Z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto navrhovateľ navrhol, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/41/2013 - 33 zo dňa 23. októbra 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe krajský súd v odôvodnení k potvrdzujúcej časti napadnutého rozhodnutia skonštatoval, ţe navrhovateľ nepreukázal existenciu obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, pretoţe ním uvádzané dôvody takýmito nie sú. Taktieţ sa mu nepodarilo hodnoverným spôsobom 8 10Sţa/3/2014 preukázať, ţe sa vzdal moslimskej viery a konvertoval na mormónsku vieru. Ani dôvod zlúčenia s jeho priateľkou Slovenskou, s ktorou čaká dieťa, nie je dôvodom na udelenie azylu.
názoru súdu, ak odporca z uvedených dôvodov navrhovateľovi neudelil azyl, postupoval správne, pretoţe dostatočným spôsobom zistil stav veci a na posúdenie veci si zaobstaral aj dostatok relevantných informácií. Odporca sa s právnym názorom súdu v plnej miere stotoţňuje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je odporca toho názoru, ţe navrhovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ani v opravnom prostriedku neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu, a má za to, ţe súd aj správny orgán objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci. Preto napadnuté rozhodnutie v časti o neudelení azylu povaţuje za vydané v súlade so zákonom o azyle. Navrhol preto, aby Najvyšší súd SR predmetný rozsudok v napadnutej časti potvrdil. IV. Konanie pred odvolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal rozsudok krajského súdu v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle; udelenie azylu je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa ţiadateľ nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).
zákona o azyle, ministerstvo môţe udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody
.
zákona o azyle, ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
písmena
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 10 10Sţa/3/2014
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie krajského súdu v časti výroku, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR. V medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, ţe odporca vyhodnotil dôvody ţiadosti o azyl i doplnkovú ochranu ako také, ktoré nemoţno subsumovať pod niektorý zo zákonom predpokladaných dôvodov pre udelenie azylu relevantných v zmysle § 8 zákona o azyle. S dôvodmi uvedenými a podrobne rozobratými v napadnutom rozsudku sa aj odvolací súd stotoţnil a súhlasí so záverom odporcu, pokiaľ ide o neudelenie azylu. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, z akého dôvodu nepovaţoval navrhovateľa za ohrozenú osobu pre jeho údajné odsúdenie na trest smrti, čo však nebolo preukázaný, za konvertovanie na mormónsku vieru a vzťah k občianke Slovenskej republiky, s ktorou čaká spoločné dieťa. Uviedol tieţ, ţe odporca sa náleţite a v súlade so zákonom vyporiadal s neudelením azylu z dôvodov situácie v krajine pôvodu, na druhej strane v zrušujúcej časti rozsudku podrobne uviedol dôvody, ktoré ho viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia i otázky, ktoré musí odporca pred poskytnutím, resp. neposkytnutím doplnkovej ochrany vyriešiť. Odvolací súd k tomu dodáva, ţe na poskytnutie azylu sa v zmysle zákonných ustanovení vyţaduje odôvodnená, nie teda akákoľvek obava. To znamená, ţe obava z prenasledovania musí reálne hroziť, nemôţe byť fiktívna. Bez dôvodných tvrdení o reálnej hrozbe váţneho bezprávia takúto konštrukciu nemoţno akceptovať. Postupujúc
zákona a hodnotiac individuálne ţiadosť navrhovateľa teda správne a v súlade so zákonom konštatovali i odporca i krajský súd, ţe navrhovateľom neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, avšak vznikli odôvodnené pochybnosti o neposkytnutí doplnkovej ochrany. 11 10Sţa/3/2014 Krajský súd presvedčivo vysvetlil dôvody, pre ktoré povaţoval napadnuté rozhodnutie odporcu v časti neudelenia azylu za zákonné a podrobne usmernil odporcu, ako má postupovať pri rozhodovaní o poskytnutí, resp. neposkytnutí doplnkovej ochrany. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotoţnil s právnym názorom krajského súdu a jeho rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny
1, 2 O.s.p. potvrdil, odkazujúc v podrobnostiach na dôvody jeho rozhodnutia. V. Trovy konania O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Občianskeho súdneho poriadku tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe navrhovateľ v konaní úspešný nebol a odporca nemá na ich náhradu zákonný nárok. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 12. marca 2014 JUDr. Zuzana Ďurišová., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.