1 písm. b/ a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol ţiadosť navrhovateľky o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe dňa 24. mája 2013 bola navrhovateľka, ktorá sa
6 zákona o azyle povaţuje za ţiadateľku o azyl, vrátená na základe Dublinského dohovoru zo Švédskeho kráľovstva (ďalej len „Švédsko“) na územie Slovenskej republiky z dôvodu, ţe na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika. Následne bola zaslaná do Záchytného tábora v Humennom, kde s ňou boli vykonané prvotné úkony súvisiace so vstupom do azylovej procedúry. Dňa
názoru správneho orgánu nezakladá absolútnu záruku bezpečnosti pre štátnych príslušníkov tejto krajiny. Pokiaľ však všeobecné právne a politické podmienky v takejto krajine zabezpečujú, ţe prípadný pôvodca prenasledovania, mučenia, neľudského alebo poniţujúceho zaobchádzania podlieha 4 10Sţa/1/2014 v praxi trestom, prípadne sa preukáţe, ţe nesie za to zodpovednosť, moţno túto krajinu v konkrétnom prípade povaţovať za bezpečnú krajinu pôvodu. Migračný úrad po posúdení navrhovateľkou tvrdených skutočností dospel k záveru, ţe vo vzťahu k nej nedošlo absolútne k ţiadnemu konaniu zo strany kenských štátnych orgánov, ktoré by bolo moţné zaradiť pod pojem prenasledovanie v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) zákona o azyle, takţe v prípade navrhovateľky absentovala opodstatnenosť obáv z prenasledovania. Správny orgán ďalej pristúpil ku skúmaniu podmienok prenasledovania neštátnymi pôvodcami, keďţe v určitých prípadoch môţu rôzne skupiny vystupovať ako neštátni aktéri prenasledovania, ak moţno preukázať, ţe štát, respektíve politické strany nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním. V nadväznosti na navrhovateľkou tvrdené dôvody ţiadosti o azyl správny orgán dospel k záveru, ţe homosexualita nie je v Keni legislatívne zakázaná. Hoci pohlavný styk alebo pokus o neho medzi muţmi je trestným činom, lesbizmus je v Keni legálny a sexuálne vzťahy medzi ţenami sú ignorované. Navyše zo správy Medzinárodnej asociácie lesbičiek a gayov „Svetový prieskum právnych predpisov zakazujúcich dobrovoľnú sexuálnu aktivitu medzi dospelými rovnakého pohlavia“ z mája 2012 odporcovi vyplynulo, ţe homosexuálny pohlavný styk je medzi ţenami v Keni zákonný. Správny orgán ďalej na podporu svojich tvrdení argumentoval správou Ministerstva zahraničných vecí USA o dodrţiavaní ľudských práv v Keni za rok 2012, ako i novou kenskou ústavou, platnou od 27. júla 2010. Tá, hoci výslovne neuvádza sexuálnu orientáciu ako rodovú identitu, zakazuje diskrimináciu z akéhokoľvek dôvodu.
názoru odporcu hoci ţiadateľka uviedla, ţe po tom, čo bola jej homosexuálna orientácia odhalená, ju rodičia zbili, túto jedinú (aj keď nevhodnú) reakciu rodičov nemoţno chápať ako prenasledovanie, ktoré má na mysli § 2 písm. d) zákona o azyle. Bitku od rodičov odporca povaţoval za spontánnu, moţno skratovú reakciu na odhalenú sexuálnu orientáciu ich dcéry a zároveň poznamenal, ţe u matky mala navrhovateľka vţdy oporu, pokiaľ sa jednalo o závaţné ţivotné situácie (matka navrhovateľku podporovala a chránila pred otcom aj vtedy, keď ju nútil podstúpiť ţenskú obriezku; rovnako za ňou prišla a snaţila sa jej pomôcť aj potom, čo bola jej sexuálna orientácia odhalená). V nadväznosti na navrhovateľkou tvrdené násilné a nezákonné konanie otca (otec mal navrhovateľku vo veku 15 rokov znásilniť, nútiť ju, aby podstúpila ţenskú obriezku a následne ju zbiť po tom, ako bola prichytená s priateľkou) odporca poznamenal, ţe to mala navrhovateľka riešiť v Keni prostredníctvom príslušných štátnych orgánov, čo však neurobila.
zistení správneho orgánu je znásilnenie v Keni trestné. Zákon kriminalizuje 5 10Sţa/1/2014 znásilnenie, zneuctenie a sexuálnu turistiku. Maximálny moţný trest za znásilnenie je doţivotie, minimálny je 10 rokov odňatia slobody. Hoci kenský trestný zákon neobsahuje osobitné ustanovenie proti domácemu násiliu, v takýchto prípadoch sa to posudzuje ako útok. Čo sa ţenskej obriezky týka (female genital mutilation cutting - ďalej len „FGMC“), kenská vláda schválila zákon zakazujúci FGMC v septembri 2011. Taktieţ sú zákonom zakázané hanlivé poznámky o ţene, ktorá nepodstúpila FGMC. Odporca ďalej uviedol, ţe i napriek zákazu sa FGMC najmä vo vidieckych oblastiach vykonáva.
zákona bude osoba, ktorá FGMC vykonáva, odsúdená na uväznenie najmenej troch rokov. Ak počas vykonania FGMC osoba spôsobí smrť inej osobe, bude táto osoba odsúdená na doţivotie. Dokonca sú prijímané aj prísne opatrenia proti rodičom, o ktorých sa zistí, ţe vystavujú svoje deti FGMC. V tejto súvislosti správny orgán dodal, ţe hoci FGMC je v Keni stále rozšírená, postupne sa táto prax stáva menej častou, najmä ako sa tradičné štruktúry rozpadávajú a ţeny získavajú väčší prístup k modernému západnému vzdelaniu a trhovému hospodárstvu. Navrhovateľka, ako príslušníčka kmeňa Kikuyu (pre ktorý je FGMC povaţovaná za potrebnú pre ţenskosť, morálku, sebaúctu a spôsobilosť uzavrieť manţelstvo) mala
názoru odporcu moţnosť v rámci Kene ţiť v mnoţstve oblastí na území Kikuyov, kde sa FGMC nepraktizuje, ani nevynucuje. Navyše pokiaľ sa navrhovateľka na príslušné štátne orgány so ţiadosťou o pomoc pred násilníckym chovaním otca neobrátila, nemoţno
názoru odporcu hovoriť ani o prenasledovaní zo strany neštátnych pôvodcov.
správneho orgánu ďalšou moţnosťou, ako mohla navrhovateľka v krajine pôvodu riešiť svoje problémy, bolo vnútorné presídlenie sa. Kmeň Kikuyu je najobľúbenejší a najväčší etnický kmeň v Keni, jeho príslušníci sú pracovití, vzdelaní a politicky aktívni. Dokonca súčasný prezident Kene Uhuru Kenyatta je príslušníkom tohto kmeňa. Mnohí príslušníci tohto kmeňa ţijú moderným ţivotom v mestách. Kvôli ich rozličnému pôvodu vykazujú širokú variáciu telesnej výšky a stavby, tónu pleti a rysov tváre. Preto obavu navrhovateľky, ţe by ju ako príslušníčku kmeňa Kikuyu hocikde v Keni mohli identifikovať, povaţoval migračný úrad za neopodstatnenú. Správny orgán zároveň poznamenal, ţe neexistujú objektívne dôkazy o tom, ţe by ţena, príslušníčka kmeňa Kikuyu, nebola tolerovaná v ne-Kikuyuských oblastiach.
názoru správneho orgánu bolo v priebehu konania preukázané, ţe navrhovateľka nebola nútená opustiť krajinu svojho pôvodu a ţiadať o medzinárodnú pomoc v zahraničí. Keňu v jej prípade moţno,
názoru odporcu, odôvodnene povaţovať za bezpečnú krajinu pôvodu, nakoľko všeobecné právne a politické podmienky v Keni zabezpečujú, ţe prípadní pôvodcovia prenasledovania, mučenia, neľudského alebo poniţujúceho zaobchádzania podliehajú v praxi trestom, a teda nesú za to zodpovednosť. 6 10Sţa/1/2014 Čo sa týka spoločenskej diskriminácie navrhovateľky z dôvodu inej sexuálnej orientácie, migračný úrad dal do pozornosti, ţe rozdiely v prístupoch k rôznym skupinám ľudí skutočne existujú vo väčšej alebo menšej miere vo všetkých ľudských spoločenstvách. Osoby, ktoré v dôsledku toho majú menej priaznivé postavenie, sa však nestávajú automaticky obeťami prenasledovania a iba v špecifických situáciách sa táto diskriminácia obsahovo kryje s perzekúciou. Navrhovateľka však,
názoru odporcu, počas konania neuviedla ţiadne diskriminačné opatrenia voči jej osobe. Za účelom posúdenia ţiadosti navrhovateľky boli vyuţité najmä informácie Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MÚ MV SR č. MU-ODZS-2013/000317-002 zo dňa
jeho názoru postupoval správne, ak v prípade ţiadosti navrhovateľky ako štátnej príslušníčky Kenskej republiky uplatnil koncepciu bezpečnej krajiny pôvodu ako dôvod pre zamietnutie ţiadosti ako zjavne neopodstatnenej. Ak totiţ navrhovateľka ako ţiadateľka o azyl pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu, ktorá sa nachádza na zozname bezpečných krajín pôvodu
nariadenia vlády Slovenskej republiky, táto skutočnosť je sama o sebe postačujúca na splnenie podmienok pre zamietnutie jej ţiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej. V zmysle tejto koncepcie teda odporca správne s odkazom na Nariadenie vlády SR č. 716/2002 Z. z. Kenskú republiku označil za krajinu bezpečnú a odporca rovnako nepochybil, ak pristúpil k skúmaniu, či uvedenú bezpečnú krajinu moţno za bezpečnú povaţovať i v prípade osoby navrhovateľky, nakoľko určenie krajiny ako bezpečnej krajiny pôvodu nezakladá absolútnu záruku bezpečnosti pre štátnych príslušníkov tejto krajiny.
názoru súdu pokiaľ všeobecné právne a politické podmienky v takejto krajine zabezpečujú, ţe prípadný pôvodca prenasledovania, mučenia, neľudského alebo poniţujúceho zaobchádzania podlieha v praxi trestom, prípadne sa preukáţe, ţe nesie za to zodpovednosť, moţno túto krajinu v konkrétnom prípade povaţovať za bezpečnú krajinu pôvodu. 7 10Sţa/1/2014 Krajský súd má za to, ţe správny orgán sa prípadom navrhovateľky v rozsahu dôvodov jej ţiadosti o azyl podrobne zaoberal. Správne vyvodil, ţe vo vzťahu k navrhovateľke nedošlo absolútne k ţiadnemu konaniu zo strany kenských štátnych orgánov, ktoré by bolo moţné zaradiť pod pojem prenasledovanie v zmysle ustanovenia § 2 písm.
názoru krajského súdu, nijakým spôsobom nepreukázala, ţe by krajinu jej pôvodu, t. j. Kenskú republiku, v jej konkrétnom prípade nebolo moţné povaţovať za bezpečnú. Nepreukázala, ţe jej hrozí väčšie riziko prenasledovania alebo váţnej ujmy, neţ ostatným osobám v obdobnom postavení. V nadväznosti na navrhovateľkou v odvolacom konaní tvrdenú obavu o svoj ţivot z dôvodu, ţe jej otec ako hlavný líder teroristickej a zločineckej skupiny Mungiki, má obrovský vplyv na politiku, prácu orgánov činných v trestnom konaní, ako aj na rozhodovanie súdov a vypátra si ju kdekoľvek v Keni, krajský súd poznamenáva, ţe pokiaľ sa navrhovateľka domnievala, ţe spĺňa podmienky pre udelenie azylu s ohľadom na tento ďalší dôvod, mala túto skutočnosť uviesť uţ v priebehu správneho konania. Keďţe sa tak nestalo, súd k jej novému tvrdeniu, uplatnenému aţ v priebehu odvolacieho konania, neprihliadne. Tento dôvod ţiadosti totiţ nemôţe byť predmetom súdneho prieskumu, pretoţe pre posúdenie 8 10Sţa/1/2014 rozhodnutia odporcu je rozhodujúci stav, zistený v čase jeho vydania, pričom navrhovateľka túto novú skutočnosť v správnom konaní dosiaľ netvrdila a takýto dôvod ţiadosti neuvádzala. Krajský súd vyjadril presvedčenie, ţe v preskúmavanej veci odporca dostatočne zistil skutkový stav, navrhovateľkou uvedené skutočnosti správne a logicky vyhodnotil a dôvody uvedené navrhovateľkou v opravnom prostriedku neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, lebo relevantný dôvod pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany nezakladali, preto napadnuté rozhodnutie odporcu
2 OSP ako vecne správne potvrdil. III. Odvolanie a vyjadrenie odporcu Proti rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom uviedla, ţe súd vychádzal v prvom rade z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie zo strany odporcu namietala navrhovateľka uţ v opravnom prostriedku zo dňa 12. augusta 2013 podanom krajskému súdu.
názoru navrhovateľky Keňu nemoţno v jej prípade povaţovať za bezpečnú krajinu pôvodu s tým, ţe neboli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 12 ods. 1 písm. b) zákona o azyle, t. j. pre zamietnutie ţiadosti ako zjavne neopodstatnenej. Takéto právne posúdenie veci si osvojil aj krajský súd, s čím navrhovateľka zásadne nesúhlasí, a preto namieta nesprávne právne posúdenie aj zo strany krajského súdu.
zákona o azyle (§ 2 písm. l) je za bezpečnú krajinu pôvodu povaţovaná krajina štátneho občianstva ţiadateľa o azyl, pričom ide o
ktorý ratifikoval a dodrţiava medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách a 5. ktorý umoţňuje činnosť právnických osôb dohliadajúcich na dodrţiavanie ľudských práv v krajine. Nariadenie vlády č. 716/2002 Z. z., ktorým sa určuje zoznam bezpečných krajín pôvodu, označuje Kenskú republiku za bezpečnú krajinu pôvodu. Domnienka o bezpečnosti krajiny pôvodu je však vyvrátiteľná. Ak ţiadateľ o azyl nepovaţuje svoju krajinu pôvodu 9 10Sţa/1/2014 za bezpečnú pre neho, zákon mu umoţňuje preukázať, ţe v jeho konkrétnom prípade krajina bezpečná nie je. Ţiadateľ o azyl teda môţe spochybniť, ţe v jeho prípade platia podmienky
1) zákona o azyle. Pre záver o bezpečnosti krajiny pôvodu musia byť splnené všetky podmienky
1) zákona o azyle súčasne. Pre vyvrátenie domnienky o bezpečnosti krajiny stačí, ak ţiadateľ o azyl dostatočným spôsobom, vzhľadom na individuálne okolnosti svojho prípadu, spochybní platnosť minimálne jednej z týchto podmienok.
názoru navrhovateľky názor súdu prvého stupňa, ţe „pokiaľ všeobecné právne a politické podmienky v takejto krajine zabezpečujú, ţe prípadný pôvodca prenasledovania, mučenia, neľudského alebo poniţujúceho zaobchádzania podlieha v praxi trestom, prípadne sa preukáţe, ţe nesie za to zodpovednosť, moţno krajinu v konkrétnom prípade povaţovať za bezpečnú krajinu pôvodu.“ nie je správny a test bezpečnosti krajiny pôvodu formulovaný súdom prvého stupňa nie je dostatočný, pretoţe nezodpovedá zákonným poţiadavkám definujúcim bezpečnú krajinu pôvodu
1) zákona o azyle. Azylové konanie je špecifickým druhom správneho konania, bremeno dôkazu ani pri preukazovaní bezpečnosti, resp. nebezpečnosti krajiny pôvodu nie je výlučne na ţiadateľovi o azyl. Zároveň totiţ platí § 19a ods. 3 zákona o azyle. Ţiadateľ o azyl je povinný vynaloţiť skutočné úsilie, aby zdôvodnil, prečo pre neho krajina pôvodu bezpečná nie je a predloţiť odporcovi všetky dôkazy, ktoré má k dispozícii. Odporca, ako správny orgán, je povinný zhromaţdiť a zobrať do úvahy všetky dôkazy, ktoré sú mu známe a ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú tvrdenia ţiadateľa, a teda aj záver o tom, či je krajina pre neho bezpečná alebo nie. V jej prípade povaţuje za splnené podmienky
3 zákona o azyl, a teda odporca bol povinný neprihliadnuť na skutočnosť, ţe navrhovateľka nemohla podporiť svoje vyhlásenia dôkazmi. Odporca zistil, ţe vykonávanie FGMC je v Keni trestné. Zároveň z informácií o krajine pôvodu, ktoré zhromaţdil v konaní, navyše z viacerých rôznych zdrojov, vyplýva záver, ţe 34% ţien z kmeňa Kikuyu v Keni podstúpilo FGMC, a ţe hrozba FGMC je pre navrhovateľku reálna. Dôvody navrhovateľky, pre ktoré ţiada o azyl, sú tak závaţného charakteru, ţe sú s uplatnením domnienky bezpečnej krajiny pôvodu absolútne nezlučiteľné. Odporca preto nemohol jednoznačne dospieť k záveru, ţe sú splnené podmienky pre uplatnenie § 12 ods. 1 písm. b) zákona o azyle. V pochybnostiach mal vyhodnotiť situáciu v prospech navrhovateľky a pristúpiť k vyhodnoteniu jej ţiadosti o azyl v riadnom konaní
Poukázala na rozhodnutie českého Nejvyššího správního soudu sp. zn. 5Azs 66/2008 10 10Sţa/1/2014 (bod IV.c)) zo dňa 30. septembra 2008, z ktorého vyplýva, ţe „Inštitút bezpečnej krajiny pôvodu stanovuje prezumpciu neodôvodnenosti ţiadostí osôb prichádzajúcich z tejto krajiny o azyl. ...Ţiadateľ o azyl prichádzajúci z bezpečnej krajiny pôvodu musí preukázať, ţe v jeho konkrétnom prípade tento štát za bezpečnú krajinu pôvodu povaţovať nemoţno, čo v dôsledku znamená, ţe musí preukázať, ţe mu hrozí väčšie riziko prenasledovania alebo váţnej ujmy neţ ostatným osobám v obdobnom postavení.“ Osobitné postavenie navrhovateľky spočívajúce v súbehu jej lesbickej sexuálnej orientácie, ktorá je navyše známa uţ aj jej rodine a zrejme aj širšej komunite, skutočnosti, ţe nepodstúpila FGMC, a ţe ju ani podstúpiť nechce, príslušnosť ku kmeňu Kikuyu, ktorý dodnes napriek jeho nelegálnosti FGMC sčasti praktizuje, členstvo otca v sekte Mungiki, ako napokon aj samotná skutočnosť, ţe na území Európy sa opakovane stala obeťou sexuálneho zneuţívania, prípadne aj obchodovania, vystavuje navrhovateľku osobitnému riziku prenasledovania alebo váţneho bezprávia v prípade návratu do krajiny pôvodu. Má preto za to, ţe dostatočným spôsobom vzhľadom na svoje vyhlásenia o individuálnych okolnostiach svojho prípadu spochybnila, ţe Keňa je pre ňu bezpečnou krajinou pôvodu v prípade návratu. Navrhovateľka podotýka, ţe v prípade zamietnutia jej ţiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej zákon priznáva navrhovateľke len obmedzený rozsah oprávnení pre prípad napadnutia dotknutého rozhodnutia. Najmä opravnému prostriedku voči rozhodnutiu
Obmedzenie oprávnení navrhovateľa v opravnom konaní je logické, len pokiaľ mal správny orgán za to, ţe išlo o zjavne neopodstatnenú ţiadosť zaloţenú na zjavne nerelevantných skutočnostiach, alebo je ţiadosť o azyl len účelová. Podstatným znakom zjavne neopodstatnených ţiadostí o azyl je teda zrejmá irelevantnosť dôvodov, na ktorých je ţiadosť o azyl zaloţená. Obsahová relevantnosť alebo irelevantnosť dôvodov vyplýva z porovnania ich obsahu so zákonnými podmienkami pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Pri porovnaní skutkových tvrdení navrhovateľky s dôvodmi
ustanovenia § 8 a § 13a, nie je moţné logicky prijať záver, ţe ide o skutočnosti, ktoré sú v azylovom konaní irelevantné. Ide o významné skutočnosti, ktoré popisujú veľmi závaţné porušovanie ľudských práv navrhovateľky, a ktoré mal odporca povinnosť vyhodnotiť z hľadiska naplnenia znakov
Zrejme irelevantné sú len také skutočnosti, ktoré k naplneniu znakov
Podstatou zrejme neopodstatnenej ţiadosti môţe byť aj jej zneuţívajúci, resp. účelový charakter, čo nie je prípad navrhovateľky. Pre právny záver o nemoţnosti kvalifikovať ţiadosť ako zjavne neopodstatnenú mali 11 10Sţa/1/2014 odporcovi stačiť skutočnosti predloţené navrhovateľkou. Odporca mal ďalej v riadnom konaní skúmať opodstatnenosť dôvodov navrhovateľky, čiţe splnenie podmienok pre udelenie azylu alebo pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Aj
názoru súdu prvého stupňa „ak odporca zistí okolnosti
1 písm. a) aţ c), zamietne ţiadosť ako zjavne neopodstatnenú, teda vydá rozhodnutie, ktorým sa konanie končí bez ďalšieho posúdenia veci. Tento dôvod zjavnej neopodstatnenosti je špecifický v tom, ţe sa pri ňom dôvody pre udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany neposudzujú.“ Na tomto mieste navrhovateľka uviedla, ţe odôvodnenie rozhodnutia sa v podstatnej časti zaoberá práve nesplnením podmienok pre udelenie azylu. Odporca vyhodnocuje, či išlo v prípade navrhovateľky o prenasledovanie, zaoberá sa dostupnosťou vnútroštátnej ochrany, moţnosťou vnútorného presídlenia, ale aj hrozbou váţneho bezprávia. Odôvodnenie rozhodnutia teda viac zodpovedá obsahu odôvodnenia rozhodnutia
zákona o azyle, čo podporuje záver o nesprávnej právnej kvalifikácii prípadu zo strany odporcu, ţiaľ aj zo strany súdu prvého stupňa. Zároveň nebola splnená procesná podmienka pre uplatnenie ustanovenia o zjavne neopodstatnených ţiadostiach, keďţe odporca ako správny orgán neoboznámil navrhovateľku so skutočnosťou, ţe Keňu povaţuje za bezpečnú krajinu pôvodu, a ţe sa v jej prípade rozhodol aplikovať § 12 ods. 1 písm. b) zákona o azyle. Aby mala navrhovateľka riadnu a skutočnú príleţitosť vyvrátiť domnienku o bezpečnej krajine pôvodu, mala byť na túto skutočnosť odporcom upozornená ešte pred vydaním rozhodnutia, aby sa mohla uplatneniu konceptu bezpečnej krajiny pôvodu účinne brániť. Keďţe sa tak nestalo, má za to, ţe neboli splnené ani procesné predpoklady pre uplatnenie tohto ustanovenia. Preto, ak napriek námietkam v opravnom prostriedku smerujúcim k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, súd napadnuté rozhodnutie odporcu nezrušil v celom rozsahu, naopak sa stotoţnil s neprávnym právnym názorom odporcu, navrhuje, aby rozsudok krajského súdu odvolací súd zmenil tak, ţe rozhodnutie odporcu ruší pre nesprávne právne posúdenie veci. Ďalším odvolacím dôvodom je skutočnosť, ţe súd prvého stupňa zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd si v rámci vlastného dokazovania zhromaţdil mnoţstvo informácií o krajine pôvodu, ktoré sa týkali charakteru, cieľov a pôsobenia hnutia Mungiki v Keni. Ide najmä o informácie, ktoré priamo informujú o fanatickom a násilnom presadzovaní FGMC zo strany Mungiki, ktoré je uzavretou sektou, zločineckou skupinou v rámci kmeňa Kikuyu. Takéto informácie o krajine pôvodu sú pre posúdenie opodstatnenosti obáv tvrdených navrhovateľkou kľúčové. Krajský 12 10Sţa/1/2014 súd tieto dôkazy sám zadováţil a vykonal, nezohľadnil ich však pri ustaľovaní svojich skutkových zistení, ani nevysvetlil ako sa s nimi vysporiadal, resp. prečo ich nevzal do úvahy. Obmedzil sa len na konštatovanie, ţe informácia o príslušnosti otca navrhovateľky v hnutí Mungiki bola novou skutočnosťou, novým dôvodom, ktorý navrhovateľka uviedla aţ v konaní pred súdom (v opravnom prostriedku). Krajský súd preto vo svojom rozsudku konštatuje, ţe tento dôvod mala navrhovateľka uviesť uţ v priebehu konania pred odporcom. Keďţe sa tak nestalo, krajský sud konštatuje, ţe na toto tvrdenie navrhovateľky neprihliadne. Navrhovateľka v opravnom prostriedku ospravedlnila svoje omeškanie s predloţením tejto informácie svojím strachom o ţivot, ktorý úzko súvisí práve s otcom, ako aj so skutočnosťou, ţe bol členom sekty Mungiki. Krajský súd neprihliadol na osobitnú situáciu, v ktorej sa ţiadateľka o azyl nachádzala. Neprihliadol ani na vplyv, aký mohli mať traumatizujúce udalosti, ktoré zaţívala v krajine pôvodu uţ od relatívne mladého veku, alebo napokon aj udalosti sprevádzajúce uţ jej pobyt v Európe, na jej schopnosť vypovedať o všetkých podstatných skutočnostiach jej ţiadosti o azyl. Je pravdou, ţe túto skutočnosť nemohol odporca zohľadniť pri posudzovaní ţiadosti o azyl, v čase jeho rozhodovania mu totiţ nebola známa. Krajský súd však vykonal vo vzťahu k tomuto tvrdeniu dokazovanie a na jeho základe dospel k nesprávnemu ustáleniu skutkového stavu, keďţe neprihliadol na túto závaţnú okolnosť navyše podporenú informáciami o krajine pôvodu, ktoré si sám zadováţil. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe sa plne stotoţňuje s právnym názorom krajského súdu a navrhuje, aby odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil. IV. Konanie pred odvolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie navrhovateľky je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).
zákona o azyle ministerstvo môţe udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody
.
1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i/ rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. 14 10Sţa/1/2014
1 písm. b/, ods. 3 zákona o azyle, ministerstvo ţiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak ţiadateľ pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu; to neplatí, ak v jeho prípade nemoţno túto krajinu povaţovať za bezpečnú krajinu pôvodu a Ministerstvo rozhodne
odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty ţiadosť o udelenie azylu nemôţe byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, okrem rozhodnutia
odseku 1 písm. c/. V predmetnej veci je potrebné uviesť, ţe navrhovateľke nebolo umoţnené účinne a dostatočne preukázať, ţe Keňa nie je pre ňu bezpečnou krajinou, a to zrejme i spôsobilo, ţe aţ v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu uviedla, ţe jej otec je členom teroristickej sekty Kikuyu, čo podstatne mení situáciu a hodnotenie bezpečnosti Kene pre navrhovateľku. Odvolací súd i v prípade, ak by si osvojil tvrdenie krajského súdu, ţe na tento dôvod nemohol prihliadnuť pre procesnú prekáţku uvedenú v § 250i ods. 1 OSP, nemohol prehliadnuť, ţe navrhovateľka nemala v správnom konaní dostatočnú moţnosť vyvrátiť predpoklad, ţe Keňa je pre ňu bezpečnou krajinou nielen pre jej osobné a rodinné príkoria, jej sexuálnu orientáciu a príslušnosť ku kmeňu Kikuyov, ale zrejme i pre ďalšie, ktoré nemohla v skrátenom konaní preukázať. Navyše, ako správne uviedla navrhovateľka v odvolaní, nielen odporca, ale i krajský súd sa zaoberali nielen zisťovaním, či Keňa je alebo nie je bezpečnou krajinou, potrebným na rozhodnutie o ţiadosti ako zjavne neopodstatnenej, ale prekročili tento rámec zisťovaním, či hrozí navrhovateľke prenasledovanie, resp. iné nebezpečenstvo, ktoré je predpokladom úvah o udelení resp. neudelení azylu alebo doplnkovej ochrany. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov zastáva názor, ţe neboli splnené podmienky pre posúdenie ţiadosti navrhovateľky o azyl ako zjavne neopodstatnenej
1, písm. b/ zákona o azyle, rozhodnutie odporcu bolo vydané predčasne hlavne preto, ţe nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, ţe Keňu moţno v prípade navrhovateľky povaţovať za bezpečnú krajinu pôvodu. K tomu je nevyhnutné poskytnúť navrhovateľke všetky prostriedky, aby preukázala opak. Aţ v prípade, ţe dôkazné bremeno neunesie, je moţné konštatovať, ţe pochádza z krajiny pôvodu, ktorá je i v jej prípade krajinou bezpečnou. Z hľadiska preukázania opaku uvedeného v § 12 ods. 1, písm. b/ (text pred bodkočiarkou) zákona o azyle bude potrebné zadováţiť, resp. overiť všetky údaje, ktoré v tomto smere uvedie navrhovateľka, vrátane tvrdení týkajúcich sa jej otca a jeho vplyvu na verejný ţivot a politiku Kene, resp. jeho moţností naznačených navrhovateľkou. 15 10Sţa/1/2014 Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol o zmene rozsudku krajského súdu
3 v spojení s § 250l ods. 1 OSP tak, ţe rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1, § 250l ods. 2, §224 ods. 1 a 2, § 151 ods. 1 a 5 a § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, ţe úspešnej navrhovateľke priznal ich náhradu. Navrhovateľke vznikli trovy z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré si riadne uplatnila a vyčíslila vo výške 268,13 €
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za dva úkony právnej sluţby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie odvolania) dvakrát po 130,16 € a reţijný paušál 7,81 €, ktoré je odporca povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 26. marca 2014 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.