zmeniť. Konštatoval, ţe z odôvodnenia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe tento uloţil ţalobkyni, aby zloţila preddavok na trovy znaleckého posudku z dôvodu, ţe táto navrhla vykonať uvedený dôkaz. Stotoţnil sa s názorom ţalobkyne v odvolaní,
ktorého sa
ustálenej súdnej praxe pri vyporiadaní BSM vychádza z ceny majetku, ktorý je predmetom sporu ku dňu jeho vyporiadania. Mal za to, ţe správne zistenie ceny vyporiadavaného majetku je nevyhnutým predpokladom pre správnu aplikáciu ustanovení 5 Cdo 112/2011 3 § 149 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a v zmysle ustanovenia § 141 ods. 1 O.s.p. je v záujme oboch účastníkov konania, aby sa správne určila cena majetku. Dospel k záveru, ţe v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre uloţenie povinnosti zloţiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania obom účastníkom. Nestotoţnil sa s názorom ţalobkyne v odvolaní,
ktorého u nej nie sú splnené zákonné podmienky pre uloţenie povinnosti
1 O.s.p. z dôvodu, ţe je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, a teda sú u nej dané podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Uviedol, ţe ţalobkyňa síce predloţila k odvolaniu kópiu rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v P. z 8. novembra 2010,
ktorého je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi v sume 208,30 € mesačne od 1. októbra 2010, avšak mal za to, ţe nemoţno opomenúť skutočnosť, ţe je nositeľkou majetkových práv z titulu zániku BSM, pričom cena vyporiadavaných vecí z BSM bola k obdobiu roka 2004 vyčíslená znaleckým posudkom na hodnotu niekoľko miliónov slovenských korún. Z uvedeného dôvodu konštatoval, ţe by majetkové pomery ţalobkyne neodôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Dovolanie odôvodnil tým, ţe konanie je postihnuté vadou uvedenou v ustanovení § 237 písm.
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. teda vylučuje prípustnosť dovolania ţalovaného proti uzneseniu o znalcovskom. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia (§ 242 ods. 1 O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
3 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne 5 Cdo 112/2011 5 rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená. Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania
f/ O.s.p., t.j. ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
ţalovaného vada konania spočívala v tom, ţe odvolací súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie, pričom nemal moţnosť preukázať, ţe znalecké posudky, ktoré boli vypracované v roku 2004, boli vypracované po právoplatnom rozvode manţelstva, ţe náklady na tieto posudky hradila kaţdá zo strán v polovici, pričom pred súdom obidve strany prehlásili, ţe nemajú námietky voči znaleckým posudkom.
1 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.
1 písm. O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (písm. a/), súd prvého stupňa rozhodol
b/), to vyţaduje dôleţitý verejný záujem (písm. c/) .
2 O.s.p. v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Pre konanie na súde prvého stupňa, ako aj pre odvolacie konanie, platí zásada prejednania veci (resp. odvolania) na ústnom pojednávaní. Ustanovenie § 115 ods. 1 O.s.p. 5 Cdo 112/2011 6 ukladá súdu povinnosť, okrem prípadov v zákone alebo osobitnom predpise výslovne uvedených, nariadiť pojednávanie len na prejednanie veci samej. Za súčasť prejednania veci
1 O.s.p. (prejednanie veci s nariadením pojednávania) treba povaţovať iba také konania súdov, ktoré sa týkajú „veci samej“ (merita veci), o ochranu ktorej účastník konania poţiadal. Pre konanie a rozhodovanie súdov „o iných“ (ako meritórnych otázkach, napr. procesných otázkach, medzi ktoré patrí aj nariadenie znaleckého dokazovania), výsledkom ktorých sú uznesenia, pretoţe sa netýkajú veci samej, nariaďovať pojednávanie nie je potrebné. Odvolací súd, ktorý svojím uznesením zmenil uznesenie prvostupňového súdu bez nariadenia pojednávania, urobil tak v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p.,
ktorého pojednávanie na odvolacom súde netreba nariaďovať, ak odvolanie smeruje proti uzneseniu. Nenariadením pojednávania v takom prípade sa účastníkovi konania neodníma moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Podobne ani uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení znaleckého dokazovania nemoţno povaţovať za prejednanie veci samej v zmysle ustanovenia § 115 ods. 1 O.s.p. S nenariadením pojednávania súvisiaca námietka ţalovaného týkajúca sa nevykonania ním mienených dôkazov (preukázania znaleckých posudkov, ktoré by bol predloţil v prípade, ak by odvolací súd bol nariadil pojednávanie), nie je dôvodná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov
návrhov alebo predstáv účastníka konania nie je ani postupom, ktorým by súd účastníkom odňal moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999). Ţalovaný ďalej odvolaciemu súdu vytýka, ţe odvolací súd vyššie uvedeným postupom neúplne zistil skutkový stav veci. Pokiaľ ide o túto námietku ţalovaného, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne, resp. neúplné skutkové 5 Cdo 112/2011 7 zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Posudzujúc dovolanie dovolateľa z týchto rozhodujúcich hľadísk, nedá sa postupu odvolacieho súdu vytýkať nesprávnosť predpokladanú v ustanovení § 237 písm. f) O.s.p. Pri svojom rozhodovaní postupoval odvolací súd v súlade s procesnými zákonnými ustanoveniami. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, ţe ţalovaný v dovolaní namieta, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalovaného boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalovaným vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce 5 Cdo 112/2011 8 proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej ale napriek tomu náhradu trov konania nepriznal, pretoţe v dovolacom konaní náhradu trov neuplatnila. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 9. augusta 2011 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : D. Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.