1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/222/19660-121307/2011/993415-r zo dňa 23.11.2011, ktorým bol dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava V č. 604/230/143576/11/VišL zo dňa 05.09.2011 potvrdený. Týmto dodatočným platobným výmerom ţalobcovi
6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v čase 3Sţf/38/2013 2 vydania napadnutých administratívnych rozhodnutí (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) nebol priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2011 v sume -30.610,54 € a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume 2.090 €. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe v daňovom konaní dôkazné bremeno zaťaţuje daňový subjekt a povinnosťou správcu dane je zistiť čo najúplnejšie skutkový stav veci, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ak si teda daňový subjekt uplatní nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH)
2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v kontrolovanom období (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.), jeho základnou povinnosťou je mať a na výzvu správcu dane v daňovej kontrole predloţiť od dodávateľa, ktorý je takisto platiteľom DPH, faktúru z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť daňovému subjektu dodané. V danom prípade ţalobca však správcovi dane ţiadne faktúry ani iné doklady špecifikované vo výzve č. 604/321/111239/2011/Cib zo dňa 24.06.2011 nepredloţil. Konateľka ţalobcu síce uviedla, ţe tieto boli zaistené policajtom, ako vec dôleţitá pre trestné konanie, avšak toto jej tvrdenie bolo vyvrátené podaním Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Krajský súd tieţ uviedol, ţe ak by aj v trestnom konaní nebola preukázaná vina konateľky ţalobcu zo spáchania trestného činu neodvedenia dane, táto skutočnosť by nemala vplyv na posúdenie skutočnosti rozhodujúcej v správnom konaní, a to, či ţalobca splnil zákonné podmienky pre priznanie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2011 v sume 30.610,54 €. V konaní o nadmernom daňovom odpočte je aktivita a spolupráca daňového subjektu so správcom dane základnou poţiadavkou na úspech v konaní a ţalobca si túto svoju procesnú povinnosť v danej veci nesplnil. II. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/28/2012-27 zo dňa 15.01.2013 zmenil a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, ţe bolo porušené právo daňového subjektu uvedené v § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb., keďţe v konaní bolo vypočutých viacero osôb, avšak všetky bez prítomnosti ţalobcu, bez moţnosti konfrontácie. Týmto postupom bola ţalobcovi odňatá moţnosť ochrany jeho práv, konkrétne právo klásť svedkom otázky, a teda ţalobca nemal moţnosť tvrdenia svedkov vyvrátiť. Na podporu svojich tvrdení ţalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 153/2007.
názoru ţalobcu nie je moţné, aby správca dane vypočul konkrétnu osobu, ako svedka v inom, samostatnom konaní, pričom dotknutý daňový subjekt o takomto výsluchu neinformuje, keďţe nie je účastníkom daňového konania a v prejednávanom konaní vyuţije zápisnicu o tomto úkone ako listinný dôkaz. Takýmto postupom bolo ţalobcovi odňaté právo klásť svedkovi otázky, a teda aj moţnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania vyuţitím svojich procesných práv. Voľná úvaha správneho orgánu pri voľbe vykonania dôkazov ho však nezbavuje povinnosti riadne zistiť skutkový stav, a to minimálne v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 7Sţ/124/01, 3Sţf/38/2013 3 7Sţ/131-137/01).
názoru ţalobcu mal byť adekvátnym dôkazným prostriedkom na objasnenie, či došlo k zakúpeniu stavebného materiálu, predovšetkým podrobný výsluch konateľov ţalobcu, prípadne ďalších zamestnancov ţalobcu na okolnosti, kedy došlo k zakúpeniu tovaru a k platbe.
obsahu výsluchu a jeho hodnotení v intenciách ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. je moţné zváţiť, či neprichádza do úvahy konfrontácia s predávajúcimi, u ktorých bolo vykonané miestne zisťovanie. Aţ po vykonaní dôkazov v tomto smere by správca dane mohol zváţiť, či neprichádza do úvahy ďalšie dokazovanie. III. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/28/2012-27 zo dňa 15.01.2013. Poukázal na to, ţe ţalobca v odvolaní namieta skutočnosti, ktoré neboli obsahom podanej ţaloby. Ţalobca namieta porušenie jeho práva garantovaného v § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. Ţalovaný sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe správca dane mu neumoţnil vyuţiť jeho oprávnenie byť prítomný pri prerokovaní veci, pretoţe z pohľadu daňového procesu sa sama konateľka ţalobcu ukrátila o svoje právo konať v danej veci, pretoţe mala moţnosť zvolenia si právneho zástupcu pre administratívne konanie, avšak toto nevyuţila. Ţalovaný uviedol, ţe daňový subjekt i napriek výzve správcu dane poţadované doklady na výkon kontroly nepredloţil a ani neoznámil správcovi dane dôvody ich nepredloţenia. Poţadované doklady ţalobca nezabezpečil ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu a na predmetnú výzvu správcu dane vôbec nereagoval. Napriek tomu, ţe konateľ ţalobcu bol vo výkone väzby, mohol komunikovať so správcom dane a poskytnúť vyjadrenie, predloţiť poţadované doklady, ako aj dôkazy, ktoré si mohol zaobstarať prostredníctvom poverenej osoby. Na základe listu a zoznamu faktúr, ktoré boli orgánmi činnými v trestnom konaní zaslané Daňovému úradu Bratislava V, správca dane zistil, ţe za spoločnosť AUTODOPRAVA Marián Zorko, s.r.o., sa medzi zaistenými dokladmi orgánmi činnými v trestnom konaní ţiadne doklady, evidencie a zoznamy sa za kontrolované zdaňovacie obdobie január 2011 nenachádzajú. Z dôvodu, ţe ţalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly nepreukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane v sume 32.610,54 €, správca dane pri hodnotení dôkazov vychádzal z podporných dôkazných prostriedkov, ktoré boli získané v rámci činnosti správcu dane zo svedeckých výpovedí a vyjadrení daňových subjektov. Svedecké výpovede hodnotí správca dane
svojej úvahy samostatne aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a je povinný prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré vyšli pri výsluchu najavo. Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly konal aj v súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní (list č. 604/321/42690/2011/Cib zo dňa 05.04.2011 + odpoveď č. ČVS: PPZ-327/BOK-Z-2010). Konateľke ţalobcu bola výzva na predloţenie dokladov doručená dňa 12.07.2011, avšak ţalobca napriek tejto výzve poţadované doklady nepredloţil a ani ich predloţenie ţiadnym spôsobom nezabezpečil. Doklady, ktoré ţiadal správca dane na výkon daňovej kontroly, boli konkretizované v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 604/321/37402/2011/Cib zo dňa 23.03.2011, ako aj vo výzve 3Sţf/38/2013 4 na predloţenie dokladov, ktorá bola konateľke ţalobcu doručená dňa 12.07.2011. Svedkovia boli v daňovom konaní vypočutí veľmi detailne a ich odpovede boli konkrétne a vyčerpávajúce. Správca dane v procese dokazovania hľadal vierohodné dôkazy aj v prospech ţalobcu, ktoré by preukázali oprávnenosť nároku na odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie obdobie, a to tým, ţe poţiadal orgánmi činnými v trestnom konaní o zabezpečenie zadrţaných dokladov a zároveň vypočúval svedkov, ktorí boli s kontrolovaným daňovým subjektom obchodne, ale aj personálne prepojení. Pretoţe v priebehu výkonu daňovej kontroly daňový subjekt nepreukázal prijatie zdaniteľných obchodov, ktoré sú deklarované v podanom daňovom priznaní, správca dane postupoval v súlade s § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. a hodnotil právne úkony
skutočného obsahu. Platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak preukáţe splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone č. 222/2004 Z.z. Ţalobca však neuniesol dôkazné bremeno, keďţe sa mu nepodarilo prijatie zdaniteľných obchodov deklarovaných v podanom daňovom priznaní preukázať. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil, ţe u ţalobcu bola vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie január 2011, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 604/321/126428/2011/Cib zo dňa 27.07.2011. Konateľka ţalobcu sa k obsahu protokolu nevyjadrila, iba uviedla dôvody, pre ktoré sa nemôţe ani ona, ani osoba, ktorú by splnomocnila za daňový subjekt kvalifikovane vyjadriť z dôvodu, ţe všetky doklady spoločnosti sú zaistené políciou. Zamestnanci správcu dane sa dňa 25.08.2011 dostavili za účelom prerokovania protokolu do Ústavu na výkon väzby v Leopoldove, aby v zmysle § 2 zákona č. 511/1992 Zb. neboli ukrátené práva daňového subjektu, pretoţe konateľka spoločnosti bola t.č. vo vyšetrovacej väzbe. Ţalobca si v zdaňovacom období január 2011 odpočítal daň sume 32.610,54 €, za uvedené zdaňovacie obdobie však nepredloţil ku kontrole DPH ţiadne doklady, povinné evidencie, pokladničné doklady ani účtovníctvo. Na základe listu a zoznamu faktúr zo dňa 03.06.2011 zaslaných správcovi dane bolo zistené, ţe za ţalobcu za kontrolované obdobia sa medzi dokladmi zaistenými orgánmi činnými v trestnom konaní nachádzali iba také faktúry, ktoré uţ boli predloţené daňovému úradu k výkonu daňovej kontroly alebo k prevereniu v rámci doţiadaní. Iné doklady, ani povinné evidencie, účtovníctvo, alebo iné súvisiace doklady alebo písomnosti za január 2011 sa
zistenia správcu dane medzi zaistenými dokladmi nenachádzali. Ani z výpovedí svedkov, 3Sţf/38/2013 5 či z ústnych pojednávaní nie je zrejmé, kde sa predmetné doklady ţalobcu nachádzajú a ani ich samotná existencia. Konateľ ţalobcu neposkytol k predloţeniu poţadovaných dokladov ţiadne vyjadrenie a ani ich predloţenie nezabezpečil. Keďţe ţalobca za kontrolované zdaňovacie obdobie január 2011 ţiadne relevantné doklady nepredloţil, nepreukázal, ţe mu právo na odpočítanie dane v sume 32.610,54 € vzniklo, z toho dôvodu mu táto odpočítaná daň priznaná nebola. Správca dane pre dostatočné zistenie skutkového stavu zaobstaral podporné dôkazné prostriedky. Z výpovede svedka Tomáša Šmehila, konateľa spoločnosti SCE trade, s.r.o., vyplýva, ţe pre ţalobcu nikdy neuskutočnil zdaniteľné obchody, nikdy nedisponoval dokladmi svojej spoločnosti a hotové faktúry len podpisoval. Svedkyne D. D. a N. K. uviedli, ţe všetko riadila M. Z., príp. M. Z., ktorí dávali príkazy na vyhotovenie faktúr a inkasovali finančné prostriedky. Účtovníctvo za všetky spoločnosti, v ktorých sú alebo boli konateľmi M. a M. Z., ako aj za ďalšie spoločnosti, ktoré sa zúčastnili v reťazových dodávkach tovarov a sluţieb, sa vyhotovovalo a nachádzalo v priestoroch na Farskej ulici v Nitre. Konateľka spoločnosti A.M.K. – Trans, s.r.o., Annamária Kuczmanová vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 12.04.2011 poprela uskutočnenie akýchkoľvek zdaniteľných obchodov. V sporných obchodných prípadoch bolo správcom dane preukázané vytvorenie umelých obchodných vzťahov medzi dodávateľskými spoločnosťami a ţalobcom, ktorých účelom bolo získanie daňovej výhody. V rámci daňových konaní, ktoré vykonali miestne príslušní správcovia dane u spoločností, ktoré mali byť dodávateľmi, resp. odberateľmi fakturovaných tovarov, prípadne sluţieb alebo dodávateľmi dodávateľov, nebolo preukázané reálne dodanie zdaniteľných obchodov, v ktorých bolo zistené fakturačné prepojenie spoločností napr. AUTODOPRAVA Marián Zorko, s.r.o., CONFORT, s.r.o., AIRAM, s.r.o., Armeno, s.r.o., ATLANTIS Holding, JC GARDENIA, s.r.o., BIASTI REAL, s.r.o., Lindia, s.r.o., MAVEN PRO, s.r.o., Gemland, s.r.o., TIETZ TRANSPORT, s.r.o., T.S spol. s r.o., UKI EXPRES, s.r.o., BELSON, s.r.o., P.M. GROUP, s.r.o., Essix, s.r.o., Bridza, s.r.o., Lymea, s.r.o., TORA PLUS, s.r.o., EQUIPMENT COMPANY, s.r.o., BIRCART SLOVAKlA, s.r.o., ARCADIA BA, s.r.o., PENTON, s.r.o., DAUNIUS, s.r.o., PRA-STAV, s.r.o., Z.O.GROUP, s.r.o.,. Keďţe v priebehu výkonu daňovej kontroly daňový subjekt nepreukázal prijatie zdaniteľných obchodov, ktoré sú deklarované v podanom daňovom priznaní, správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyţadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní pouţije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťaţujú a umoţňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). Správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.). 3Sţf/38/2013 6
4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 veta prvá a druhá zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v kontrolovanom období (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane
môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon č. 511/1992 Zb. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Právo na odpočítanie DPH si môţe daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáţe, ţe došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a ten zdaniteľný obchod pouţil alebo pouţije na účely jeho podnikania ako platiteľ. 3Sţf/38/2013 7 Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie (§ 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sţf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, ţe: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil so záverom krajského súdu o tom, ţe základnou povinnosťou daňového subjektu pri uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je disponovať dokladmi, ktoré preukazujú dodanie tovaru alebo sluţieb. Konateľka spoločnosti tvrdila, ţe relevantné doklady boli zadrţané orgánmi činnými v trestnom konaní, toto však bolo vyvrátené podaním Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite. V predmetnom podaní bolo uvedené, ţe Prezídium policajného zboru ţiadnymi dokladmi ţalobcu za zdaňovacie obdobie január 2011 nedisponovalo. Zistenia správcu dane ţalobca hodnoverným spôsobom v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. nevyvrátil. Bolo na ţalobcovi, aby predloţil dôkazy potvrdzujúce reálnosť uskutočnenia predmetného obchodu, z ktorého poţiadal o odpočet DPH. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, keď správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov
3 zákona č. 511/1992 Zb. s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, moţno konštatovať, ţe záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a ţalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváţenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. V tomto prípade bolo potrebné, aby sám ţalobca preukázal, ţe vynaloţil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, ţe reálne uskutočnenie obchodu bude spochybnené. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe t.j. v medziach ţaloby (§ 250j ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsahom tvrdení uvedených v ţalobe je súd viazaný a nemôţe 3Sţf/38/2013 8 ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď ţalobca môţe ţalobné dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môţe len do konca lehoty na podanie ţaloby. Po uplynutí tejto lehoty uţ nie je moţné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti ţalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie ţalovaného ani na pojednávaní. To znamená, ţe k ţalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie ţaloby správny súd nemôţe prihliadať. Je preto výlučne vecou ţalobcu, aby stanovil medze súdneho prieskumu, a to tak po stránke kvantitatívnej (označením výrokov rozhodnutia, ktoré ţiada preskúmať), ako aj kvalitatívnej (uvedením konkrétnych ţalobných dôvodov). Iba v lehote dvoch mesiacov
1 O.s.p. je moţné rozšíriť rozsah a dôvody napadnutia administratívneho rozhodnutia. Rozšírením rozsahu napadnutia rozhodnutia sa chápe
ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nielen rozšírenie ţaloby o ďalšie výroky, ale aj o rozšírenie ţalobných dôvodov, t.j. vytknutie ďalšieho rozporu so zákonom alebo uvedenie ďalšieho porušenia ţalobcových práv. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutia ţalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom poţadované náleţitosti, ţalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvaţovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. l, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďţe v odvolacom konaní nebol úspešný. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 12. marca 2014 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.