Obsah (11)

§ 29§ 18§ 238§ 153§ 1§ 114§ 120§ 115§ 95§ 243b§ 11

Najvyšší súd 5 Cdo 226/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ P. Š., 2/ A. Š., oboch zastúpených JUDr. D. R., proti ţalovanému P. D.,

§ 29ods.7 a 8 zákona č.

182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kúpnu cenu určil

§ 18ods.

l zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a vyvodil záver, ţe ţalobcovia 1/ a 2/ spĺňajú všetky podmienky pre odpredaj bytu do ich vlastníctva, nakoľko sú nájomcami predmetného bytu a poţiadali o jeho odkúpenie. Konštatoval, ţe znenie zmluvy tak, ako bolo upravené ţalobcami má všetky náleţitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru tak, ako to vyţaduje ustanovenie § 5 a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. K námietke ţalovaného, ţe v zmluve nie sú uvedené priľahlé pozemky, uviedol, ţe pri tomto bytovom dome sa nenachádzajú ţiadne priľahlé pozemky tak, ako ich definuje ustanovenie § 5 ods. 1 písm. c/ zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Rovnako, pokiaľ sa týka pozemkov, na ktorých je bytový dom postavený, nebolo moţné ich pojať ako predmet prevodu do vlastníctva ţalobcov z dôvodu, ţe nie sú vo vlastníctve vlastníka bytového domu a ani pri prevodoch bytov do vlastníctva iných nájomcov bytov v tomto bytovom dome neboli predmetom prevodu. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. l O.s.p. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 21. júna 2010, sp.zn. 8 Co 79/2010, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalobcom 1/ a 2/ priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 95,59 € a ţalovanému uloţil povinnosť ju zaplatiť JUDr. D. R., advokátovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalobcovia splnili zákonné podmienky pre odpredaj bytu do ich vlastníctva, preukázali existenciu nájomného vzťahu ako aj to, ţe poţiadali o jeho odpredaj a cena bytu bola určená

§ 18ods.

l zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tak, ako ju stanovil súdny znalec. Mal za to, ţe súd prvého stupňa sa právne vysporiadal aj s otázkou pozemkov, na ktorých stojí bytový dom, v ktorom sa predmetný byt nachádza, ako aj s otázkou priľahlého pozemku a s týmto názorom sa plne stotoţnil. V odôvodnení rozhodnutia sa venoval aj námietke ţalovaného, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe mu zmenený návrh iba krátkou cestou doručil na pojednávaní a on nemal čas na prípravu. Uviedol, ţe v odvolaní uvádzané ustanovenie 5 Cdo 226/2010 -3- § 115 ods. 2 O.s.p. sa týka predvolania účastníka na pojednávanie. Z obsahu spisu vyplýva, ţe právna zástupkyňa ţalovaného sa o termíne pojednávania

1. marca 2010 dozvedela priamo na pojednávaní
2. decembra 2009, ktorý termín zobrala na vedomie a lehota na prípravu pojednávania bola zachovaná. Pokiaľ sa týka doručenej zmeny ţalobného petitu na pojednávaní
3. marca 2010, táto zmena sa týkala iba vypustenia priľahlého pozemku parc. č. 1092/39 zo zmluvy, nakoľko bolo nepochybne zistené, ţe k bytovému domu súp. č. X. v Š. nepatrí ţiadne priľahlý pozemok. Nešlo o takú zmenu návrhu, ktorá by si vyţiadala dlhší čas na prípravu právnej zástupkyne, ktorá sa od počiatku zúčastňovala pojednávaní a skutkový stav jej bol známy. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., t.j. ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Namietal, ţe na pojednávaní
4. marca 2010 bolo jeho právnej zástupkyni doručené podanie ţalobcov 1/ a 2/ obsahujúce zmenu návrhu na začatie konania, na ktorého základe poţiadala o odročenie pojednávania (z dôvodu, ţe jej nebola poskytnutá lehota na oboznámenie sa so zmeneným návrhom a na zaujatie stanoviska k nemu). Odvolal sa na názor uvedený uţ v odvolaní, ţe pokiaľ ide o doručovanie zmeny návrhu ostatným účastníkom konania, súd postupuje v súlade s ustanovením § 114 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého má takýto návrh byť doručovaný súdom ostatným účastníkom v rámci prípravy pojednávania. Uviedol, ţe tým, ţe súd prvého stupňa neaplikoval ustanovenia § 114 O.s.p. a § 115 ods. 2 O.s.p., bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci zákonom ustanoveným postupom vyjadrené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov dovolacieho konania. Ţalobcovia 1/ a 2/ navrhli, aby dovolací súd dovolanie ţalovaného zamietol a ţiadali priznať aj náhradu trov dovolacieho konania. Mali za to, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov sú zákonné, po právnej a vecnej stránke správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe 5 Cdo 226/2010 -4- dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či jeho opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

§ 238ods.

1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

§ 238ods.

3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4. V danom prípade dovolaním ţalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je

§ 238ods.

1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

§ 238

O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia 5 Cdo 226/2010 -5- moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). So zreteľom na ţalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Základné právo na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môţu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyţadujú záujmy maloletých alebo 5 Cdo 226/2010 -6- ochrana súkromného ţivota účastníkov, alebo v rozsahu povaţovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

§ 1O.s.p.

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z

1. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z
2. apríla 2007). Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 41 O.s.p., § 123 O.s.p., § 115 O.s.p. a pod.). Ţalovaný namietal, ţe súd prvého stupňa mu mal zmenený návrh v zmysle ustanovenia § 114 ods. 2 O.s.p. doručiť v rámci prípravy pojednávania a pojednávanie nariadiť tak, aby mal dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 O.s.p.).

§ 114ods.

2 O.s.p. v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (ţalobu) odporcovi (ţalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov

§ 120ods.

4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.

§ 115ods.

1 a 2 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali 5 Cdo 226/2010 -7- dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

§ 95ods.

1 O.s.p. navrhovateľ môţe za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Zmena návrhu na začatie konania je základným dispozičným úkonom predmetom konania. Zmena návrhu je podaním vo veci samej a navrhovateľ (ţalobca) ju môţe urobiť ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v § 42 ods. 1 O.s.p. a s dodrţaním podmienok uvedených v § 42 ods. 2 a 3 O.s.p.

toho, kedy a akou formou ţalobca o zmenu ţaloby poţiada, Občiansky súdny poriadok upravuje aj niekoľko spôsobov, akými má súd protistranu oboznámiť so zmenou ţaloby. Ak ţalobca podá zmenu návrhu písomne pred začatím pojednávania, súd doručí jeho návrh ţalovanému do vlastných rúk na vyjadrenie, resp. na vedomie, aby mal ţalovaný moţnosti vyjadriť sa k tomuto podaniu (tento postup má základ v ustanovení § 114 ods. 2 O.s.p.). V prípade, ţe je zmena návrhu ţalobcom prezentovaná ústne, t.j. na pojednávaní, na ktorom ţalovaný je prítomný (ako je to aj v uvedenom prípade), nie je potrebné zmenený návrh ţalovanému doručovať. Súd rozhodne o tomto návrhu uznesením, proti ktorému nie je moţné podať odvolanie (§ 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p.). V prípade, ţe na pojednávaní ţalovaný nie je prítomný a na tomto pojednávaní je prednesený návrh na zmenu návrhu na začatie konania, postačí, ak súd zašle neprítomnému ţalovanému (účastníkovi) rovnopis zápisnice z pojednávania spolu s rozhodnutím o navrhovanej zmene (porovnaj napr. Krajčo, J.: Občiansky súdny poriadok I. diel komentár. Bratislava: EUROUNION 2010, s. 387). Zo zápisnice pred súdom prvého stupňa z

1. marca 2010 (č.l. 262- 263) vyplýva, ţe právny zástupca ţalobcov 1/ a 2/ predniesol súdu návrh na zmenu ţalobného návrhu ústne na pojednávaní (predloţený aj v písomnej forme, datovaný zo
2. marca 2010), kópiu ktorého súd krátkou cestou doručil právnej zástupkyni ţalovaného na vyjadrenie. Právna zástupkyňa ţalovaného k predmetnému návrhu uviedla: „Nemám pripomienky k oboznámeným dôkazom. Poukazujme na obsah našich stanovísk, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.“ Nato súd uznesením zmenu ţaloby pripustil a po poučení v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. Právna zástupkyňa ţalovaného v záverečnej reči, vzhľadom na zmenu petitu, poţiadala pojednávanie odročiť. Súd odročil pojednávanie na
3. marca 2010 za účelom vyhlásenia rozsudku. Dovolateľ namietal, ţe súd nevyhovel 5 Cdo 226/2010 -8- ţiadosti právnej zástupkyne ţalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu pripustenej zmeny návrhu. Je potrebné zdôrazniť, ţe na odročenie pojednávania nie je právny nárok a zostáva len na posúdení súdu, či dôvod uvádzaný účastníkom bude kvalifikovať za tak závaţný (dôleţitý), ţe odôvodňuje odročenie pojednávania. Dovolací súd na základe zistených skutočností dospel k záveru, ţe k pripustenej zmene návrhu sa súd prvého stupňa ţalovanej umoţnil vyjadriť priamo v deň pojednávania, a preto nemoţno preto konštatovať, ţe by ţalovanému postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol

§ 243bods.

5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. V dovolacom konaní nebol ţalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalobcom 1/ a 2/ (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal ţalobcom 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej sluţby, ktorú poskytol ţalobcom 1/ a 2/ vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu ţalovaného (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil

§ 11ods.

1 písm. c) vyhlášky vo výške 55,49 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,21 €)] a po pripočítaní DPH v sume 11,91 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu 74,61 €. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 9. augusta 2011 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. predsedníčka senátu 5 Cdo 226/2010 -9- Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová