← Slovensko

o náhradu škody

Obsah (10)§ 145a§§ 113§§ 78§ 237§ 241§ 243f§ 129§ 120§ 21§ 51

Najvyšší súd 6 M Cdo 7/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne NASK, s. r. o., so sídlom vo Veľkom Mederi, Ľudovíta Štúra č. 5, IČO: 36 2

zákona č. 514/2003 Z . z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej 6 MCdo 7/2013 2 len „zákon č. 514/2003“). Náhradu škody ţiadala priznať vo výške 29 282 944,96 EUR (882 178 000 Sk) s 13% úrokmi z omeškania od

  2. 2005 do zaplatenia ţalovanej sumy.
  3. V ţalobe uviedla, ţe je obchodnou spoločnosťou s podnikateľskou činnosťou zameranou najmä na spracovanie finalizácie alkoholu z dodaného liehu a jeho uvádzanie do obehu. Dňa
  5. 2004 vykonal Colný úrad Komárno (ďalej len „ CÚK“) v jej skladových priestoroch miestne zisťovanie za účelom vykonania daňového dozoru a vykonania kontroly označenia spotrebiteľského balenia liehu, resp. spotrebiteľských balení liehu (ďalej len „SBL“) kontrolnými páskami

zákona č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu (ďalej len „zákon č. 229/1995“) a kontrolnými známkami

zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení platnom do

  2. 2004 (ďalej len „zákon č. 105/2004“). Na základe vykonanej kontroly vydal CÚK dňa
  4. 2004 rozhodnutie zn. 980/2004-550194, ktorým v zmysle § 14a ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení platnom do
  6. 2004 (ďalej len „zákon č. 511/1992“) jej zabezpečil ako daňovému subjektu tovar v celkovom počte 568 999 fliaš alkoholu rôznych značiek z dôvodu, ţe zabezpečený tovar bol v daňovom sklade označený kontrolnými známkami – kontrolnými páskami v rozpore s ustanovením § 10 ods. 7 zákona č. 105/2004 a v rozpore s § 10 ods. 1 zákona č. 229/1995, a tieţ z dôvodu, ţe chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru, jeho mnoţstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných náleţitostí v súvislosti s jeho dovozom alebo nákupom.
  7. CÚK vykonal dňa
  9. 2004 opakované miestne zisťovanie s rovnakým predmetom daňového dozoru, resp. daňovej kontroly, a
  11. 2004 vydal rozhodnutie zn. 972/2004-550194, ktorým z tých istých dôvodov, ako v rozhodnutí zn. 980/2004-550194, jej zabezpečil ďalší tovar v celkovom počte 111 925 fliaš alkoholu rôznych značiek.
  12. Dňa
  14. 2004 vydal CÚK rozhodnutia o prerušení konania zn. 982/2004-550194 a zn. 1007/2004-550194, ktorými v zmysle § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 prerušil konanie vo veciach zabezpečenia tovaru za účelom zistenia pravosti kontrolných pások na Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného zboru (ďalej len „KEÚ PZ“). 6 MCdo 7/2013 3
  15. Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „CR“) na podnet samotného CÚK rozhodnutím z
  17. 2005 zn. 62190/04-1425 rozhodnutia o prerušení konania zrušilo a vec vrátilo CÚK na ďalšie konanie. CR potom ako odvolací orgán na jej odvolanie rozhodnutiami z
  19. 2005 zn. 10443/2005-1425 a zn. 10 446/2005-1425 (právoplatnými
  21. 2005) zrušilo obe rozhodnutia CÚK o zabezpečení tovaru pre rozpor so zákonom, pričom tento rozpor odôvodnilo tým, ţe zabezpečený tovar sa nachádzal v daňovom sklade, teda v reţime pozastavenia dane, preto colný orgán nemal právomoc vydávať rozhodnutia v danej veci.
  22. Ţalobkyňa ďalej v ţalobe uviedla, ţe okrem nezákonných rozhodnutí došlo aj k nesprávnemu úradnému postupu colných orgánov a to tým, ţe CÚK nesprávne aplikoval inštitút prerušenia konania, v dôsledku čoho došlo k prieťahom v konaní, a CR nerozhodlo o odvolaní v lehotách vyplývajúcich z § 30a ods. 2 zákona č. 511/
  24. Nezákonné rozhodnutia a nesprávny úradný postup mali za následok, ţe nemohla disponovať tovarom, nemohla ho dodať zmluvným odberateľom a nemohlo jej byť za uţ vyrobený a nedodaný tovar zaplatené. To spôsobilo jej platobnú neschopnosť, zastavenie výroby, stratu ziskov a všetkých príjmov. Zabezpečený tovar jej nebol vydaný ani po
  27. Vznikla jej tak škoda v ţalovanej sume, pozostávajúca z priamej škody a z ušlého zisku. II.
  28. Ţalovaná vo vyjadrení k ţalobe navrhla nárok ţalobkyne ako neopodstatnený zamietnuť. Uviedla, ţe CÚK vydal
  30. 2004 rozhodnutia o zabezpečení tovaru – SBL – z dôvodu, ţe pri miestnom zisťovaní
  32. 2004 zistil, ţe niektoré náhodne preverené kontrolné pásky vykazovali odlišné ochranné znaky, ako boli stanovené ich výrobcom. Keďţe nadobudol aj podozrenie z trestného činu falšovania a pozmeňovania kontrolných technických opatrení na označenie tovaru

§ 145azákona č.

140/1961 Zb. Trestného zákona v znení platnom do

  2. 2004 (ďalej len „Trestný zákon“), dal podnet na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Úrad kriminálnej a justičnej polície, odbor ekonomickej kriminality v Dunajskej Strede (ďalej len „ ÚJKP OR PZ Dunajská Streda“). Na miesto sa dostavila výjazdová skupina Odboru skráteného vyšetrovania Policajného zboru Dunajská Streda, pričom ÚJKP OR PZ Dunajská Streda spísal zápisnicu o ohliadke miesta činu 6 MCdo 7/2013 4 ČVS: ORP-955/OSV-DS-2004 zo dňa
  4. 2004, v ktorej sa uvádza, ţe na mieste činu bolo zaistených 758 032 ks SBL a štyri sklady boli zapečatené páskami a úradnými pečaťami. Dňa
  6. 2004 obdrţal CÚK faxovú správu z ÚJKP OR PZ Dunajská Streda, ktorou mu bolo oznámené, ţe vyšetrovateľom je vedené trestné stíhanie vo veci trestného činu falšovania a pozmeňovania kontrolných technických opatrení na označenie tovaru

§ 145aods.

1 Trestného zákona, a ktorou bol zároveň poţiadaný o prevzatie liehovín zaistených

  2. 2004 v skladových priestoroch ţalobkyne a o ich prevezenie do svojich skladových priestorov. Tovar bol prevezený do skladových priestorov CÚK nachádzajúcich sa v Komárne v dňoch
  4. aţ
  8. CÚK vykonal
  10. 2004 znovu miestne zisťovanie v skladových priestoroch ţalobkyne a podal ďalšie oznámenie o podozrení z trestného činu

§ 145aTrestného zákona týkajúce sa ďalších SBL.

  1. Colnému úradu Nitra, ktorý sa stal nástupníckym colným úradom CÚK, bol dňa
  3. 2005 doručený výsledok skúmania kontrolných pások KEÚ PZ,

ktorého z celkového počtu 3 130 ks predloţených kontrolných pások je 2 909 ks falzifikátov a 221 ks pravých. Listom z

  2. 2005 ÚJKP OR PZ Dunajská Streda oznámil CR, ţe uskladnené SBL, ktoré boli zaistené v skladových priestoroch ţalobkyne, sú naďalej potrebné na účely trestného konania ako veci dôleţité pre celé trestné konanie, preto nie je moţné s týmto tovarom nakladať iným spôsobom, a ţe tovar bol zabezpečený procesným úkonom

§ § 113 a 113a zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení platnom do

  2. 2004 (ďalej len „Trestný poriadok“) ohliadkou miesta činu v dňoch
  4. a
  7. Následne
  9. 2005 bol riaditeľom Colného úradu Nitra a riaditeľkou ÚJKP OR PZ Dunajská Streda podpísaný protokol zn. 74916/2005-6131 o výsledkoch kontroly a odovzdania tovaru, zaisteného ÚJKP OR PZ Dunajská Streda v skladových priestoroch ţalobkyne, pričom bol tento tovar odovzdaný ÚJKP OR PZ Dunajská Streda z dôvodu, ţe je naďalej potrebný na účely trestného konania. Colný úrad Nitra tým ukončil svoju činnosť uskladňovateľa tovaru a dňa
  11. 2005 bola podpísaná medzi CR a Krajským riaditeľstvom PZ v Trnave zmluva o výpoţičke nehnuteľnosti (skladových priestorov Colného úradu Nitra v Komárne) na účely uskladnenia zaisteného tovaru ţalobkyne.
  12. Ţalovaná vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, ţe nie je daná príčinná súvislosť medzi rozhodnutiami CÚK a škodou, ktorá bola spôsobená ţalobkyni. Uţ v počiatočnom 6 MCdo 7/2013 5 štádiu daňového konania SBL boli zaistené ÚJKP OR PZ Dunajská Streda na účely trestného konania a to v čase ešte pred vydaním rozhodnutí, ktorými boli SBL zabezpečené duplicitne. Od momentu zaistenia SBL neboli v právnej moci colného úradu, ktorý ich len fyzicky skladoval a nemohol a ani nesmel s nimi nakladať pre účely daňového konania.

výsledkov expertízy zabezpečené SBL boli v drvivej väčšine označené falzifikátmi kontrolných pások. Bolo by absurdné, keby sa ţalobkyni mala nahradiť škoda, ktorá jej vznikla tým, ţe v dôsledku nezákonných rozhodnutí colného úradu nemohla realizovať obchodné záväzky so SBL, ktoré

platnej právnej úpravy sa nesmú skladovať a uţ vonkoncom nie uvádzať do voľného daňového obehu (predávať). III.

  1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“) medzitýmnym rozsudkom z
  2. júna 2007 č. k. 6 C 150/06-417 rozhodol, ţe základ ţalobného návrhu ţalobkyne je opodstatnený. Poukazujúc na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania a na príslušné ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969“) a zákona č. 514/2003, ako aj na ustanovenia zákonov č. 105/2004 a 511/1992, dospel k záveru, ţe sú splnené všetky tri základné predpoklady zodpovednosti ţalovanej za škodu, a to nezákonné rozhodnutia a nesprávny úradný postup colných orgánov, škoda na strane ţalobkyne a príčinná súvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami, resp. aj nesprávnym úradným postupom, a škodou.
  3. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe nezákonnosť rozhodnutí CÚK o zabezpečení tovaru ţalobkyne a o prerušení konania bola nepochybná, pretoţe tieto rozhodnutia boli zrušené CR. Nesprávnosť úradného postupu bola daná prieťahmi v daňovom konaní, ktoré spočívali v tom, ţe CÚK dal podnet na zrušenie svojich rozhodnutí o prerušení konania aţ po šiestich mesiacoch, a ţe CR rozhodlo o odvolaní proti rozhodnutiam o zabezpečení tovaru po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Na strane ţalobkyne vznikla škoda tým, ţe nemohla disponovať tovarom, predávať ho, plniť dohodnuté zmluvy a dosahovať zisk, čo viedlo k jej platobnej neschopnosti. Medzi nezákonnými rozhodnutiami, resp. aj nesprávnym úradným postupom a vznikom škody bola daná príčinná súvislosť, pretoţe škoda bola dôsledkom nezákonných rozhodnutí o zabezpečení tovaru, ktoré boli zrušené aţ po dvanástich mesiacoch. 6 MCdo 7/2013 6
  4. Námietku ţalovanej o nedostatku príčinnej súvislosti z dôvodu, ţe ţalobkyňa by nemohla tovarom disponovať bez ohľadu na nezákonné rozhodnutia o zabezpečení tovaru, lebo ešte pred vydaním týchto rozhodnutí bol tovar zaistený orgánmi polície úkonmi (ohliadkou)

§§ 113a 113a Trestného poriadku, povaţoval za nedôvodnú.

Vyslovil názor, ţe uvedené ustanovenia neupravujú zaistenie hnuteľných vecí a rozhodnutie o zaistení vecí

štvrtej hlavy tretieho oddielu Trestného poriadku nebolo políciou vydané, preto so SBL právne disponoval CÚK a nie orgány polície. Za irelevantnú pre posúdenie nároku na náhradu škody označil otázku pravosti kontrolných pások argumentujúc, ţe ţalobkyňa je právnickou osobou, preto sama ţalovanou nazývané falošné kontrolné pásky na fľaše s liehovinami nenalepila, a keďţe hodnoverne preukázala pôvod i vlastníctvo skladovaného liehu a výrobkov z neho, nepripadal do úvahy akýkoľvek postih na jej riadne nadobudnutom majetku. IV.

  1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie ţalovanej rozsudkom z
  2. októbra 2009 sp. zn. 9 Co 404/2007 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou poukazujúc na to, ţe súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver. Stotoţnil sa aj s odôvodnením prvostupňového rozsudku. Len na doplnenie uviedol, ţe policajnými orgánmi nedošlo k zaisteniu vecí ţalobkyne – SBL – relevantným procesným rozhodnutím v zmysle Trestného poriadku, pretoţe zápisnica o ohliadke miesta činu z
  4. 2004 nebola rozhodnutím v súlade ustanoveniami § § 78 a 79 Trestného poriadku o zaistení tovaru ţalobkyne v počte 758 032 ks SBL a policajným orgánom bolo fyzicky zaistených len 44 fliaš liehovín na účely expertízy. V.
  5. Proti uvedeným rozsudkom prvostupňového i odvolacieho súdu podal na podnet ţalovanej mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd oba rozsudky zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. 6 MCdo 7/2013 7 Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdmi v základnom konaní. Vyslovil názor, ţe neboli splnené podmienky pre vydanie medzitýmneho rozsudku, pretoţe skutočnosť, ţe škoda vznikla v dôsledku konania, resp. rozhodovania colných orgánov, je viac ako sporná.
  6. Poukazoval na to, ţe zo zápisnice o ohliadke miesta činu z
  8. 2004, v ktorej sa uvádza, ţe na mieste činu bolo zaistených 758 032 fliaš liehovín a ţe miesto činu v počte štyroch skladov bolo zapečatené páskami a úradnými pečaťami, vyplýva, ţe vo vzťahu k ţalobkyni konali ako prvé bezprostredne orgány polície a to procesným úkonom

§ § 113 a 113a Trestného poriadku. Uviedol, ţe v súlade so zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení do

  2. 2004 a v súlade s Trestným poriadkom môţe policajt zaistiť vec, pričom v predmetnej veci sa tak stalo formou neodkladného procesného úkonu. Nebol preto správny záver súdov, ţe zo strany policajtov nedošlo k ţiadnemu úkonu, ktorým by sa znemoţnilo nakladanie s majetkom ţalobkyne. Ak zápisnicou o ohliadke došlo k zapečateniu miesta činu páskou a úradnými pečaťami, muselo fakticky dôjsť aj k zaisteniu celého objemu SBL, ktoré sa v tom čase nachádzali v skladoch, a nie len k zaisteniu 44 ks SBL. Tento úkon bol plne súladný s platnou právnou úpravou, aj keď ďalší postup polície vykazoval určité prvky nesprávneho úradného postupu, čo však nebolo a ani nie je predmetom súdneho konania.
  3. Forma – vydanie rozhodnutia – nebola v tomto prípade rozhodujúca, ale podstatné bolo, ţe tzv. miesto činu (4 sklady) bolo zapečatené páskami a úradnými pečaťami, teda ţe iným osobám vrátane ţalobkyne bolo znemoţnené s týmito vecami nakladať. Nebolo pritom rozhodujúce ani to, ţe na expertízu bolo vyňatých iba 44 fliaš, ale skutočnosť, ţe bol znemoţnený prístup k týmto veciam. V dôsledku toho medzi neskôr vydanými rozhodnutiami colného úradu o zabezpečení tovaru (napriek ich nezákonnosti) a vznikom škody nebola daná príčinná súvislosť. To znamená, ţe tieto rozhodnutia nespôsobili a nemohli bezprostredne a priamo spôsobiť škodu. Z pohľadu uplatneného nároku ich moţno označiť za právne irelevantné.
  4. Generálny prokurátor ďalej vyčítal súdom v základnom konaní aj nesprávny záver o právnej bezvýznamnosti otázky pravosti kontrolných pások vo vzťahu k nároku na náhradu škody. V súvislosti s tým uviedol, ţe táto otázka úzko súvisí s otázkou ďalšieho podnikania a obchodovania ţalobkyne a jej prípadného ušlého zisku. Ţalobkyňa postavila predpoklad 6 MCdo 7/2013 8 svojho ušlého zisku práve na tom, ţe SBL neboli uvedené do obehu, no nespornou, v konaní preukázanou skutočnosťou je, ţe liehoviny boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré doposiaľ nebolo ukončené. Napokon poukazoval aj na to, ţe vzhľadom na dátum vydania zrušených rozhodnutí, mala byť vec posudzovaná

zákona č. 58/1969, kde orgánom konajúcim v mene štátu malo byť ministerstvo spravodlivosti. VI. 20. Ţalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhla tento opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť. Nesúhlasila s názorom generálneho prokurátora, ţe v danej veci vo vzťahu k nej konali ako prvé policajné orgány, a to procesným úkonom

§§ 113a 113a Trestného poriadku, ktorým boli zaistené SBL.

Poukazovala na to, ţe ohliadka nie je zaisťovacím úkonom a orgány činné v trestnom konaní nevydali ţiadne rozhodnutie o zaistení veci

§§ 78a 79 Trestného poriadku.

Pri ohliadke miesta činu dňa

  2. 2004 bolo fyzicky zaistených 44 ks fliaš, ktoré boli zaslané na expertízu. Ostatné fľaše v sklade neboli zaistené, bolo vykonané iba opatrenie v tom smere, ţe sluţbukonajúci policajný orgán zapečatil skladový priestor.
  3. V súvislosti so spochybnením pravosti kontrolných pások pri nespochybnení pôvodu nadobudnutia SBL uviedla, ţe colný úrad ju mal na to upozorniť a ona by sporné kontrolné pásky odovzdala na expertízu a na fľaše by nalepila nové kontrolné pásky. To, ţe nie je oprávnená nakladať so SBL nie je dôsledkom konania policajných orgánov, ale dôsledkom nezákonných rozhodnutí colného úradu.
  4. V doplňujúcom vyjadrení namietala, ţe nesúhlas generálneho prokurátora s hodnotením dôkazov vykonaných súdmi nie je spôsobilým dovolacím dôvodom. Ţiadala tieţ, aby sa konajúci súd vysporiadal s námietkami na zákonnosť a opodstatnenosť mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorý konštatoval porušenie princípu právnej istoty a v dôsledku toho aj práva na spravodlivý proces

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) v prípadoch, kedy preskúmavaný mimoriadny opravný prostriedok nebol prístupný pre účastníkov súdneho konania, ale bol dostupný iba generálnemu prokurátorovi (napr. rozsudok Tripon proti Rumunsku z

  1. septembra 2008), a v prípadoch, v ktorých na základe procesného úkonu osoby odlišnej 6 MCdo 7/2013 9 od účastníkov konania, a to hoci aj na podnet niektorého z účastníkov konania, došlo k zrušeniu právoplatného a záväzného rozhodnutia (rozsudok Kutepov a Anikeyenko proti Rusku z
  2. októbra 2005, tieţ Roscltrans proti Rusku z
  3. júla 2005).
  4. Ţalovaná vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu sa s jeho obsahom v celom rozsahu stotoţnila. VII.
  5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) uznesením z
  6. januára 2012 sp. zn. 6 MCdo 11/2010 rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  7. októbra 2009 sp. zn. 9 Co 404/2007 a rozsudok Okresného súdu Bratislava II z
  8. júna 2007 č. k. 6 C 150/06-417 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. Zrušenie rozhodnutí oboch súdov a vrátenie veci na ďalšie konanie odôvodnil nesprávnosťou vykonania listinných dôkazov, predloţených, resp. zadováţených v konaní pred súdom prvého stupňa, a nedostatkami v odôvodnení rozsudkov prvostupňového a odvolacieho súdu, t. j. vadami konania, ku ktorým bol povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti.
  9. V záujme efektivity ďalšieho konania uviedol, ţe vyššie uvedené vady konania mu nebránia zaujať stanovisko k otázke rozhodujúcej pre posúdenie opodstatnenosti základu uplatneného nároku, t. j. k otázke, či je daný základný predpoklad zodpovednosti za škodu, a to existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonnými rozhodnutiami, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou na strane ţalobkyne. Vyslovil záver, ţe tento predpoklad daný nie je, a to vzhľadom na skutkové zistenie, ţe na zabezpečených SBL ţalobkyne boli nalepené falzifikáty kontrolných pások. Túto okolnosť, majúcu za následok neobchodovateľnosť SBL, označil za skutočnú a výlučnú príčinu vzniku škody na strane ţalobkyne. VIII.
  10. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom z
  11. februára 2013 sp. zn. III. ÚS 307/2012 okrem iného rozhodol, ţe uznesenie najvyššieho súdu z
  12. januára 2012 sp. zn. 6 MCdo 11/2010 sa zrušuje a vec sa vracia najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Zrušenie uznesenia odôvodnil tým, ţe najvyšší súd sa ţiadnym spôsobom 6 MCdo 7/2013 10 nevysporiadal s podstatnou okolnosťou pre posúdenie prípustnosti mimoriadneho dovolania, a to okolnosťou, či ţalovaná mohla nápravu porušenia svojich práv dosiahnuť aj sama podaním dovolania. Uviedol, ţe najvyšší súd v tomto smere svoje rozhodnutie prakticky neodôvodnil, keďţe okrem konštatovania prípustnosti mimoriadneho dovolania nie je z odôvodnenia jeho uznesenia zrejmé, ako dospel k záveru o prípustnosti mimoriadneho dovolania. IX.
  13. Najvyšší súd po opätovnom prejednaní veci, prv neţ pristúpil k posúdeniu procesných predpokladov prípustnosti mimoriadneho dovolania a jeho dôvodnosti, sa zaoberal námietkou ţalobkyne o nezlučiteľnosti tohto opravného prostriedku s princípom právnej istoty a tým aj s článkom 6 ods. 1 Dohovoru. S názorom, ţe z judikatúry ESĽP, na ktorú poukazovala ţalobkyňa, vyplýva nezákonnosť a neopodstatnenosť mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom, sa nestotoţňuje.
  14. Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je procesným inštitútom upraveným v ustanoveniach §§ 243e aţ 243j Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Aplikáciu tohto inštitútu nemoţno odmietnuť poukazom na označenú judikatúru ESĽP, ktorá inak právnu úpravu mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora v právnom poriadku Slovenskej republiky z hľadiska jej zlučiteľnosti s článkom 6 ods. 1 Dohovoru neposudzovala.
  15. V zmysle článku 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou

čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Sú teda viazaní aj článkom 152 ods. 3 ústavy,

ktorého o neplatnosti právnych predpisov rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) na návrh osôb uvedených v čl. 130 ústavy. Z článku 152 ústavy vyplýva prezumpcia ústavnosti, t. j. domnienka o ústavnosti všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou (porovnaj uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 47/95 z

  1. augusta 1995, Zbierka nálezov a uznesení ústavného súdu 1995, str. 245). Táto domnienka je vyvrátiteľná, platí dovtedy, kým ju ústavný súd vo svojom rozhodnutí nevyvráti (porovnaj nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 8/94 zo
  2. októbra 1994, Zbierka nálezov a uznesení ústavného súdu 1993-1994, str. 113). Pretoţe ústavný súd nerozhodol o nesúlade inštitútu mimoriadneho 6 MCdo 7/2013 11 dovolania generálneho prokurátora s ústavou, resp. medzinárodnou zmluvou, platí prezumpcia jeho ústavnosti, teda súladu s ústavou a tým aj s jej článkom 46 zaručujúcim právo na spravodlivé súdne konanie, a zároveň aj s Dohovorom.
  3. Mimoriadne dovolanie je opravným prostriedkom, ktorým za presne a prísne stanovených podmienok moţno celkom výnimočne dosiahnuť prelomenie právoplatnosti rozhodnutia. Môţe sa tak stať len vtedy, ak existuje dôleţitý verejný záujem, ktorý tento zásah aj z hľadiska materiálne poňatej koncepcie právneho štátu legitimizuje. Za takýto dôleţitý verejný záujem nesporne treba povaţovať v prvom rade ochranu ústavnosti, resp. ochranu zákonnosti (porovnaj nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 21/08 z
  4. septembra 2009, Zbierka nálezov a uznesení ústavného súdu 2009, str. 287).
  5. Mimoriadne opravné prostriedky sú zásadne prípustné v rozsahu, v ktorom je potrebné optimálnym spôsobom riešiť vzťah medzi stabilitou súdneho rozhodnutia (danou jeho právoplatnosťou nastoľujúcou právu istotu) a jeho vecnou správnosťou (spravodlivosťou). Ústavnosť inštitútu mimoriadneho dovolania, zavedeného do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 169/1998 Z. z, posudzoval ústavný súd v uznesení PL. ÚS 57/99 z
  6. júla 2000 (dostupné na www.concourt.sk), v ktorom vymedzil kritériá akceptovateľnosti mimoriadnych opravných prostriedkov. Uviedol, ţe rešpektovanie týchto kritérií je nevyhnutné z hľadiska princípov právneho štátu (čl. 1 ústavy), ale aj z aspektov práva na súdnu ochranu (čl. 46 ústavy) a práva na spravodlivý proces v súlade s hodnotami, ktoré sa zaručujú čl. 6 ods.1 Dohovoru. Tieto kritériá alebo limity náleţitej a ústavne súladnej úpravy mimoriadnych opravných prostriedkov ústavný súd konfrontoval so zákonnou úpravou mimoriadneho dovolania, pričom vyslovil záver, ţe zákonná koncepcia mimoriadneho dovolania spĺňa všetky ústavné predpoklady, ktoré sú vyţadované pre mimoriadne opravné prostriedky.
  7. Rešpektujúc prezumpciu ústavnosti ako aj vyššie uvedený záver ústavného súdu bol najvyšší súd právnou úpravou mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora viazaný a nemohol ju neakceptovať.
  8. Aplikujúc túto právnu úpravu najvyšší súd rešpektujúc právny názor ústavného súdu, ktorým bol viazaný (§ 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu 6 MCdo 7/2013 12 Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov), pristúpil k skúmaniu predpokladov prípustnosti mimoriadneho dovolania.
  9. Procesné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania upravuje ustanovenie § 243e ods. 1 O. s. p. Týmito predpokladmi, ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú: a) podnet procesne legitimovaného subjektu, ak sa podnet vyţaduje, b) zistenie, ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, c) podanie mimoriadneho dovolania vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a d) túto ochranu nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

právnej teórie (porovnaj Ján Mazák, Základy občianskeho procesného práva, druhé vydanie, Bratislava: Vydavateľstvo právnickej literatúry IURA EDITION, spol. s r. o., rok 2004, str. 415) na splnenie predpokladu pod písm.

  1. b)stačí, ak sa generálny prokurátor domnieva, ţe právoplatným rozhodnutím súdu došlo k porušeniu zákona. Rovnako aj na splnenie predpokladu pod písm.
  2. c)stačí, ak sa generálny prokurátor domnieva, ţe podanie tohto opravného prostriedku vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov subjektov súkromnoprávnych vzťahov. Predpoklad uvedený pod písm.
  3. d)znamená neprípustnosť mimoriadneho dovolania v prípade, keď poţadovanú ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu moţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, najmä návrhom na obnovu konania, dovolaním podaným účastníkom konania, návrhom na zrušenie uznesenia o predbeţnom opatrení, ako aj v prípadoch, keď zrušenie alebo zmenu rozhodnutia moţno dosiahnuť inak. 35. Najvyšší súd zastáva názor, ţe predpoklad prípustnosti mimoriadneho dovolania spočívajúci v nemoţnosti dosiahnutia právnej ochrany inými právnymi prostriedkami nie je splnený ani vtedy, ak v čase podania podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, t. j. v prítomnom čase (ktorý pouţíva výslovné znenie § 243e ods. 1 O. s. p.) uţ účastník konania moţnosť dosiahnutia právnej ochrany inými právnymi prostriedkami nemá, no v minulosti takúto moţnosť, či uţ vyuţitím riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, mal, no bez váţnych dôvodov v rozpore so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si kaţdý stráţi svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“) tieto prostriedky nevyuţil. Tento názor zastáva i za situácie, ţe mu je známe stanovisko publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 36/2008, v odôvodnení ktorého sa uvádza, ţe uplatnenie mimoriadneho 6 MCdo 7/2013 13 dovolania nie je viazané na vyuţitie moţnosti riadneho (prípadne aj mimoriadneho) opravného prostriedku a ţe ţiadne zákonné opodstatnenie nemá názor,

ktorého ochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne. Zhodný názor ako v uvedenom stanovisku vyslovil aj ústavný súd, a to v náleze zo

  1. februára 2009 sp. zn. I. ÚS 178/
  2. I keď názor ústavného súdu v tomto náleze je iný, neţ názor vyslovený v rozhodnutiach ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 136/06, III. ÚS 331/06, II. ÚS 185/09 a II. ÚS 391/09, nedošlo doteraz k rozhodnutiu pléna ústavného súdu o zjednotení odchylných právnych názorov.
  3. Nepodanie dovolania samotným účastníkom konania však

názoru najvyššieho súdu vylučuje prípustnosť mimoriadneho dovolania len vtedy, ak je dovolanie spôsobilé byť účinným prostriedkom ochrany práv alebo zákonom chránených záujmov, t. j. ak jeho vyuţitím mohol účastník konania túto ochranu skutočne dosiahnuť. O taký prípad ide napr. pri zmeňujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorému zákon dovolanie výslovne pripúšťa. Dovolanie moţno povaţovať za účinný prostriedok právnej ochrany aj v prípadoch vád konania uvedených v § 237 O. s. p., ak ide o zjavné vady, účastníkom konania rozpoznateľné a potvrdené ustálenou súdnou praxou. Napr. ak účastník povaţuje za nesprávne procesné rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí jeho odvolania pre oneskorenosť alebo rozhodnutie odvolacieho súdu o potvrdení uznesenia súdu prvého stupňa o odmietnutí jeho podania pre neodstránenie vád.

  1. V preskúmavanej veci podala ţalovaná generálnemu prokurátorovi podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, pričom tento odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci týmto súdom. Vzhľadom na skutočnosť, ţe išlo o potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, proti ktorému dovolanie v zmysle § 238 O. s. p. nebolo prípustné, nemala k dispozícii dovolanie ako účinný prostriedok ochrany svojho práva na vecne správne, a teda z hľadiska právneho posúdenia veci spravodlivé meritórne rozhodnutie. Pokiaľ by podala dovolanie pre vady konania uvedené v § 237 O. s. p., ak by takéto vôbec rozpoznala, dovolací prieskum by bol obmedzený len na existenciu či neexistenciu týchto vád, bez moţnosti dovolacieho súdu zaoberať sa aj správnosťou právneho posúdenia veci. Len podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom zaručovalo ţalovanej preskúmanie rozsudku odvolacieho 6 MCdo 7/2013 14 súdu z hľadiska správnosti právneho posúdenia veci, a teda posúdenie opodstatnenosti voči nej uplatňovaného hmotnoprávneho nároku, resp. práva, o ktoré v konaní išlo. Preto podmienka prípustnosti mimoriadneho dovolania spočívajúca v nemoţnosti dosiahnuť právnu ochranu inými právnymi prostriedkami bola v tejto veci splnená. Najvyšší súd poznamenáva, ţe mu nie je známy ţiaden prípad z jeho rozhodovacej praxe, v ktorom by bolo odmietnuté mimoriadne dovolanie podané na podnet účastníka konania namietajúceho nesprávne právne posúdenie veci, smerujúce proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému zákon z tohto dôvodu dovolanie podané účastníkom nepripúšťa.
  2. Ak dovolací súd v rámci predchádzajúceho prieskumu mimoriadnym dovolaním napadnutých rozhodnutí súdov v základnom konaní z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania v zmysle § 237 O. s. p. a dospel k záveru, ţe konanie pred oboma súdmi je postihnuté vadou spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí týchto súdov, povaţujúc ju za vadu spadajúcu pod písm. f) uvedeného ustanovenia (odňatie moţnosti konať pred súdom), nemoţno z toho vyvodiť, ţe ţalovaná mala sama podať dovolanie pre uvedenú vadu. Posudzovanie, či rozhodnutie súdu spĺňa náleţitosti riadneho odôvodnenia, najmä z hľadiska jeho obsahu, je náročnou činnosťou súdu, pri ktorej je potrebné rozlišovať podstatné od nepodstatného, prihliadať na všetky súvislosti a mať jasno v skutkových a právnych otázkach. Od účastníka konania nemoţno spravodlivo poţadovať, aby bol schopný sám rozpoznať prípadné nedostatky v odôvodnení súdneho rozhodnutia, resp. predvídať záver dovolacieho súdu o tejto otázke. Ak teda ţalovaná sama nerozpoznala nedostatky v odôvodnení rozhodnutí súdov a sama nepodala dovolanie pre túto vadu, nemoţno z toho vyvodiť pre ňu nepriaznivý dôsledok spočívajúci v závere o neprípustnosti mimoriadneho dovolania podaného na jej podnet. Takýto záver dovolacieho súdu by bol v zjavnom rozpore s poţiadavkou spravodlivej ochrany práv, vyplývajúcej z § 1 O. s. p. Konštatovanie neprípustnosti mimoriadneho dovolania z tohto dôvodu by bolo nespravodlivé o to viac, ţe ani ţalobkyňa ţiadne nedostatky v odôvodnení rozhodnutí oboch súdov, resp. ani iné vady nerozpoznala, keď v poslednom odseku svojho vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu (str. 575) výslovne uviedla, ţe v konaní nedošlo ani k vadám uvedeným v § 237 O. s. p.
  3. Poţadovať od ţalovanej, aby sama podala dovolanie z dôvodu vady konania spočívajúcej v nedostatkoch v odôvodnení rozhodnutí súdov v základnom konaní by bolo 6 MCdo 7/2013 15 nespravodlivé aj z dôvodu, ţe rozhodovacia prax najvyššieho súdu nie je jednotná v otázke, či takáto vada má byť povaţovaná za vadu spočívajúcu v odňatí moţnosti účastníka konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., zakladajúcu prípustnosť a zároveň dôvodnosť podaného dovolania, alebo či má byť povaţovaná len za tzv. inú vadu konania, ktorá sama prípustnosť dovolania nezakladá. Kým vo veci konajúci senát ju povaţuje za vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., iný senát najvyššieho súdu napr. v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 443/2013 vyslovil názor, ţe sama skutočnosť, ţe napadnuté rozhodnutie je prípadne nepreskúmateľné, nemôţe zaloţiť prípustnosť dovolania, lebo nejde o vadu v zmysle § 237 O. s. p. V tomto rozhodnutí je ďalej uvedené, ţe judikatúra najvyššieho súdu povaţuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za dôsledok a prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. (porovnaj R 111/1998). Napokon aj ústavný súd v náleze z
  4. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 uviedol, ţe väčšinovým názorom svojich senátov sa priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, ţe nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania

§ 237písm.

f/ O. s. p., ale len tzv. inú vadu konania

§ 241ods.

2 písm. b/ O. s. p. Vychádzajúc z uvedeného názoru ústavného súdu by sa ţalovaná nemohla ani spoliehať, ţe má k dispozícii dovolanie ako prostriedok nápravy tejto vady konania. Podmienka prípustnosti mimoriadneho dovolania spočívajúca v nemoţnosti ţalovanej dosiahnuť ochranu svojho práva inými právnymi prostriedkami bola preto aj z tohto dôvodu splnená. 40. Po zistení splnenia podmienok prípustnosti mimoriadneho dovolania najvyšší súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozsudky oboch súdov ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné. 41.

§ 243fods.

1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O. s. p., ak

  1. a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p.,
  2. b)konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a
  3. c)rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 6 MCdo 7/2013 16 veta druhá O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.). Skúma teda existenciu týchto vád bez ohľadu na to, či boli v dovolaní namietané. 42.

názoru dovolacieho súdu konanie pred oboma súdmi bolo postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie. Za inú vadu konania sa spravidla povaţuje najmä porušenie ustanovení o dokazovaní, a to tým, ţe súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, ţe boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, porušenie ustanovení o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, (napr. osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok, bola vypočutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, dôkaznou listinou bol vykonaný v rozpore s § 129 O. s. p. a pod.), nevykonanie dôkazu navrhnutého účastníkom na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, hoci súd následne dospel k záveru, ţe účastník neuniesol dôkazné bremeno, odklon odvolacieho súdu od skutkových záverov súdu prvého stupňa bez zopakovania dôkazov alebo doplnenia dokazovania, nesplnenie poučovacej povinnosti, zohľadnenie skutočností, ktoré z dokazovania nevyplynuli, opomenutie rozhodných skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ako aj porušenie pravidiel logického myslenia pri vyvodzovaní skutkových zistení z vykonaných dôkazov (ide o pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad, a to zásadu totoţnosti, ktorá vyţaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam pouţitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyţaduje, ţe v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôţe zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho,

ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyţaduje, aby kaţdé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené). 43. V preskúmavanej veci odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O. s. p. Uvedené ustanovenie ukladá súdu rozhodnúť na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti.

§ 129ods.

1 O. s. p. dôkaz listinou sa vykoná tak, ţe predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. Spôsob vykonania dôkazu musí jednoznačne vyplývať zo zápisnice o pojednávaní. Buď v nej musí byť uvedené, ţe bola 6 MCdo 7/2013 17 prečítaná určitá presne označená listina (alebo jej presne označená časť), alebo musí zo zápisnice vyplývať, ţe predseda senátu (samosudca) oznámil obsah tejto listiny. Všeobecne platí, ţe skutkové zistenia súdu, ktoré majú základ v nesprávne vykonanom dôkaze, nepoţívajú ochranu ani v odvolacom a ani v dovolacom konaní.

  1. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe prvostupňový súd nariadil vo veci pojednávanie celkom štyrikrát. V zápisnici z pojednávania nariadeného na deň
  3. 2006 (č. l. 159-160) je hneď v úvode uvedené, ţe „súd informuje účastníkov s doterajším priebehom konania a s doteraz vykonaným dokazovaním“. Následne je v zápisnici zaznamenaný prednes zástupcu ţalobkyne, ţe trvá na podanej ţalobe, potom prednes zástupcu ţalovanej a opakované prednesy týchto zástupcov. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa
  5. 2007 (č. l. 247-251) vyplýva, ţe na tomto pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov T. D., J. M., R. P. a A. J.. V zápisnici z pojednávania zo dňa
  7. 2007 (č. l. 384- 387) je zachytený obsah výpovede štatutárneho zástupcu ţalobkyne S. S. a svedecké výpovede svedkov M. Z., A. B., Ľ. S., R. K., P. K. a A. N.. Napokon

zápisnice z pojednávania zo dňa

  2. 2007 (č. l. 416) na tomto pojednávaní súd prvého stupňa uznesením poučil účastníkov

§ 120ods.

4 O. s. p. o povinnosti predloţiť alebo označiť dôkazy pred vydaním medzitýmneho rozsudku a ďalším uznesením ukončil dokazovanie vo veci. Potom je v zápisnici zaznamenané, ţe sa oboznamuje spis a nasleduje výrok vyhláseného medzitýmneho rozsudku.

  1. Zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom teda vyplýva, ţe listinné dôkazy, vyţiadané prvostupňovým súdom, resp. predloţené účastníkmi konania v značnom počte a rozsahu, neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O. s. p. (v zápisniciach nie je uvedené, ţe boli prečítané určité presne označené listiny alebo ich presne označené časti, ani z nich nevyplýva, ţe sudca oznámil ich obsah). Skutkové zistenia vyvodené z takto nesprávne vykonaných, resp. nevykonaných dôkazov, nemohli byť preto pre súd prvého stupňa podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku. Pokiaľ tento súd zaloţil svoje právne závery na týchto zisteniach, bolo konanie pred ním postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pretoţe odvolací súd, riadiac sa nesprávnym záverom o správnosti postupu prvostupňového súdu pri zisťovaní skutkového stavu veci, nevyvodil z tejto vady ţiadne dôsledky a ani sám riadne nevykonal listinné dôkazy predloţené v konaní pred súdom prvého stupňa (vykonal len iné listinné dôkazy predloţené, resp. vyţiadané v odvolacom konaní), a stotoţnil 6 MCdo 7/2013 18 sa i s právnym záverom prvostupňového súdu zaloţeným na skutkových zisteniach vyvodených z riadne nevykonaných dôkazov, bolo aj konanie pred ním postihnuté rovnakou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto skutočnosť, ku ktorej bol dovolací súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti, sama o sebe zakladala dôvodnosť podaného mimoriadneho dovolania.
  2. Tým, ţe odvolací súd sa stotoţnil aj s odôvodnením prvostupňového rozsudku, zaťaţil odôvodnenie svojho rozhodnutia nedostatkami spočívajúcimi v neúplnosti odôvodnenia, jeho nepresnosti, rozpornosti a čiastočnej nepresvedčivosti. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku na strane 3 vymenoval listinné dôkazy, ktorými „vykonal“ dokazovanie, no medzi týmito dôkazmi neboli uvedené niektoré listinné dôkazy predloţené ţalovanou, napr. telefaxové podanie ÚJKP OR PZ Dunajská Streda z
  4. 2004 (č. l. 110) adresované CÚK, doplňujúce písomné oznámenie CÚK o podozrení z trestného činu z
  6. 2004 (č. l. 119), úradný záznam (č. l. 221) o odlepovaní kontrolných pások a priebehu tejto činnosti, list KEÚ PZ č. p.: PPZ-262/KEU-BA-227 z
  8. 2007 obsahujúci stanovisko k výsledku expertízneho skúmania (č. l. 232). Prvostupňový súd pritom neodôvodnil, prečo tieto dôkazy nevykonal.
  9. V odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa na strane 4 posledný odsek sa uvádza skutkové zistenie, ţe rozhodnutím zn. 980/2004-550194 zo dňa
  11. 2004 CÚK zabezpečil ţalobkyni tovar – odobraté vzorky v počte kusov 44 SBL, hoci tento údaj je v rozpore s tvrdením samotnej ţalobkyne v ţalobe o tom, ţe týmto rozhodnutím jej bol zabezpečený tovar v celkovom počte 568 999 kusov fliaš rôznych značiek. Na strane 6 odôvodnenia v treťom odseku je uvedené, ţe KEÚ PZ zaslal CÚK výsledok kriminalisticko-technického skúmania kontrolných pások v počte 3 130 ks, no nie je zrejmý aj obsah výsledku tohto skúmania.
  12. Výhrady moţno mať tieţ voči odôvodneniu právneho záveru o právnej irelevantnosti otázky pravosti kontrolných pások z hľadiska posúdenia nároku na náhradu škody. Tento právny záver bol odôvodnený tým, ţe ţalobkyňa je právnickou osobou, preto sama kontrolné pásky na fľaše s liehovinami nenalepila, a tieţ tým, ţe preukázala (inventúrou k
  14. 2004), ţe lieh a výrobky z neho sú jej vlastníctvom a boli riadne zákonne nadobudnuté. Skutočnosť, ţe právnická osoba sama nekoná, je však jednak samozrejmosťou vyplývajúcou zo samotnej podstaty takéhoto právneho subjektu (juristická fikcia existujúca 6 MCdo 7/2013 19 z moci zákona), a jednak nijako nevysvetľuje záver o právnej irelevantnosti pravosti kontrolných pások. Rovnako z výsledkov fyzickej inventúry vykonanej k
  16. 2004 nemoţno

pravidiel logického uvaţovania bez ďalšieho robiť úsudok o stave zásob liehu a výrobkov z neho a o ich pôvode ku dňu

  2. 2004, kedy (po uplynutí sedemnástich dní) bolo pri miestnom zisťovaní vykonanom správcom spotrebnej dane z liehu zistené podozrenie o pravosti kontrolných pások.
  3. Presvedčivosť odôvodnenia rozsudku znamená, ţe premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým súd na základe týchto premís dospel, sú pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a spravodlivé. Zistené nedostatky v odôvodnení prvostupňového a tým aj odvolacieho rozsudku majú za následok jeho čiastočnú nepresvedčivosť. Táto okolnosť zakladá porušenie ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. a tým aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v podobe odňatia moţnosti ţalovanej konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O. s. p. Aj keď generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní výslovne neuplatnil dovolací dôvod

§ 243fods.

1 písm. a) O. s. p., t. j., ţe v konaní došlo k vadám uvedeným § 237, vychádzajúc z obsahu jeho dovolania, tento dôvod naznačil. Poukazoval totiţ na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. augusta 2007 (Zbierka nálezov a uznesení ústavného súdu 2007, str. 236),

ktorého aj rozsudok všeobecného súdu len o základe prejednávanej veci – tzv. medzitýmny rozsudok – musí obsahovať odôvodnenie preukázateľne vychádzajúce z objektívneho postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu pre rozhodnutie. Dovolací súd, ako uţ bolo uvedené vyššie, bol povinný na túto vadu prihliadnuť z úradnej povinnosti.

  1. Nesprávnosť vykonania listinných dôkazov, predloţených, resp. zadováţených v konaní pred súdom prvého stupňa, ani nedostatky v odôvodnení rozsudkov prvostupňového a odvolacieho súdu však nebránili dovolaciemu súdu zaujať stanovisko k otázke rozhodujúcej pre posúdenie opodstatnenosti základu uplatneného nároku, t. j. k otázke, či je daný základný predpoklad zodpovednosti za škodu, a to existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonnými rozhodnutiami, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou na strane ţalobkyne. Aj napriek uvedeným nedostatkom, zo zhodných tvrdení účastníkov, ako aj zo svedeckých výpovedí a z tých listinných dôkazov, ktoré boli riadne vykonané odvolacím súdom, vyplynuli také skutočnosti, ktoré riešenie tejto otázky umoţňovali, hoci súdy v základnom konaní ich nepovaţovali za právne významné. Vyjadrenie právneho názoru dovolacieho súdu bolo potrebné aj z hľadiska efektivity, t. j. hospodárnosti ďalšieho konania. 6 MCdo 7/2013 20
  2. Ţalovaná v konaní nespochybňovala, ţe rozhodnutia CÚK z
  4. 2004 o zabezpečení tovaru – SBL – boli zrušené rozhodnutiami CR z
  6. 2005, ţe rovnako boli zrušené aj rozhodnutia o prerušení konaní, v ktorých boli vydané rozhodnutia o zabezpečení tovaru, ţe CR rozhodlo o odvolaniach ţalobkyne proti rozhodnutiam o zabezpečení tovaru 30 dní po zákonom stanovenej lehote, a ţe ţalobkyni vznikla škoda tým, ţe nemohla disponovať tovarom, a teda realizovať svoje obchodné zámery. Ţalobkyňa naproti tomu nespochybnila, ţe pri ohliadke miesta činu
  8. 2004 boli policajnými orgánmi zapečatené jej skladové priestory. Z dokazovania vykonaného odvolacím súdom oboznámením uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede č. k. PV 892/04 – 114 zo
  10. 2007 vyplynulo, ţe kriminalisticko-expertíznym skúmaním bolo zistené, ţe
  12. 2004 sa v expedičnom sklade ţalobkyne nachádzali SBL (časť zaistených fliaš) zaopatrené falošnými kontrolnými páskami.
  13. V prejednávanej veci bola spornou existencia príčinnej súvislosti ako základného predpokladu zodpovednosti ţalovanej za škodu v zmysle zákona č. 58/1969, prípadne aj v zmysle zákona č. 514/2003.

názoru dovolacieho súdu tento predpoklad zodpovednosti ţalovanej za škodu splnený nebol. Vylučovali ho totiţ zistené fakty, a to skutočnosť, ţe rozhodnutiam o zabezpečení tovaru, ktoré boli neskôr zrušené, predchádzalo zapečatenie skladových priestorov ţalobkyne policajnými orgánmi, a ďalej najmä skutočnosť, ţe na zabezpečených SBL ţalobkyne boli nalepené falzifikáty kontrolných pások. 53. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyţaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vţdy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemoţno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vţdy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môţe byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. 6 MCdo 7/2013 21

teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda

všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, ţe škoda by bez tejto príčiny nebola nastala.

  1. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je poţadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť.
  2. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí, ţe je jednou z príčin, a to príčinou dôleţitou, podstatnou a značnou. Treba tieţ rozlíšiť, či v konkrétnom prípade viac skutočností v jednom okamihu spolupôsobilo na vzniku toho istého škodlivého následku (konkurenčná kauzalita) alebo či jedna skutočnosť vylučuje druhú, prípadne či novou skutočnosťou došlo k prerušeniu pôvodného dejového sledu. V tejto súvislosti moţno poukázať aj na Princípy európskeho deliktného práva (Principiles of European Tort Law – PETL), ktoré (ako dielo popredných predstaviteľov európskej civilistiky z prostredia akademickej obce i právnej praxe) právnicky vymedzujú príčinnú súvislosť ako predpoklad zodpovednosti za škodu (porovnaj Luboš Tichý, Jiří Hrádek et al., Prokazování příčinné souvislosti multikauzálních škod, Univerzita Karlova v Prahe 2010, str. 89).

týchto princípov (čl. 3:104, bod 1), ak určitá skutočnosť viedla neodvratne k spôsobeniu škody, následná skutočnosť, ktorá by sama spôsobila tú istú škodu, nemôţe byť braná do úvahy (nemoţno na ňu brať zreteľ).

  1. Vychádzajúc z uvedeného v predmetnej veci z hľadiska jej správneho právneho posúdenia mala byť príčinná súvislosť zisťovaná nielen medzi ujmou ţalobkyne spočívajúcou v nemoţnosti disponovať SBL (obchodovať s týmto tovarom) a nezákonnými rozhodnutiami, resp. nesprávnym úradným postupom ţalovanej, ale aj medzi touto ujmou a skutočnosťou, ţe 6 MCdo 7/2013 22 rozhodnutiam o zabezpečení tovaru, ktoré boli neskôr zrušené, predchádzalo zapečatenie skladových priestorov ţalobkyne policajnými orgánmi, a ďalej skutočnosťou, ţe na zabezpečených SBL ţalobkyne boli nalepené falzifikáty kontrolných pások. Vo vzťahu k nemoţnosti obchodovať s tovarom išlo totiţ o právne významné skutočnosti.
  2. Dovolací súd povaţuje za opodstatnenú námietku generálneho prokurátora, ţe zapečatenie skladových priestorov ţalobkyne orgánmi polície vylučovalo príčinnú súvislosť medzi neskoršími nezákonnými rozhodnutiami colného úradu o zabezpečení tovaru a ujmou ţalobkyne. Vzhľadom na tento úkon policajných orgánov (o ktorom nebolo tvrdené a teda ani preukazované, ţe by jeho účinky mali skončiť), by ujma na strane ţalobkyne vznikla aj keby rozhodnutia colného úradu o zabezpečení tovaru neboli vôbec vydané. Zapečatenie skladov malo totiţ za následok nemoţnosť ţalobkyne disponovať tovarom, a teda s ním aj obchodovať. Nebolo pritom rozhodujúce, či pri tomto postupe orgánov polície boli dôsledne dodrţané ustanovenia Trestného poriadku (predmetom konania nebol nárok na náhradu škody za prípadný nesprávny postup polície), ale rozhodujúci bol skutočný (faktický a aj právny) stav, ktorý bol týmto úkonom nastolený. Prípadné nerešpektovanie úradnej uzávery mohlo napríklad zakladať naplnenie skutkovej podstaty priestupku

§ 21ods.

1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do

  4. Rozhodujúcou okolnosťou, ktorá mala za následok nemoţnosť ţalobkyne realizovať svoje dispozičné oprávnenie v smere obchodovania so zabezpečeným tovarom - SBL, teda prevádzania vlastníctva k nemu na iné subjekty, bola však skutočnosť, ţe SBL boli označené falzifikátmi kontrolných pások. Táto príčina bola daná, t. j. pôsobila, aj keby nebola zistená, t. j. aj keby nebolo odhalené označenie SBL falzifikátmi kontrolných pások. Bola preto výlučnou príčinou, ktorá spôsobila ţalobkyňou označenú ujmu. To znamená, ţe vylučovala ako príčiny vzniku tejto ujmy rozhodnutia o zabezpečení tovaru, neskôr zrušené pre nezákonnosť, resp. aj im predchádzajúce zapečatenie skladových priestorov ţalobkyne orgánmi polície. Aplikujúc test conditio sine qua non by nemoţnosť ţalobkyne obchodovať s takýmto tovarom vznikla aj keby rozhodnutia o zabezpečení tovaru neboli vôbec vydané, resp. aj keby nedošlo k zapečateniu skladových priestorov. Tieto skutočnosti ako príčiny vzniku škody boli preto vylúčené.
  5. Spôsobilosť skutočnosti, ţe SBL boli označené falzifikátmi kontrolných pások, byť právne významnou okolnosťou majúcou za následok nemoţnosť obchodovania s týmto 6 MCdo 7/2013 23 tovarom, bola daná jednak zo zákona a jednak jej podstatou. V zmysle § 10 ods. 7 veta prvá zákona č. 105/2004 SBL označené falzifikátom kontrolnej známky (zákon č. 105/2004 zaviedol termín „kontrolná známka“, zatiaľ čo predchádzajúci zákon č. 229/1995 pouţíval termín „kontrolná páska“) sa na účely tohto zákona povaţuje za neoznačené, pričom

ods. 8 tohto ustanovenia predaj neoznačeného SBL na daňovom území je zakázaný s výnimkou odseku 34 (takáto výnimka nebola v konaní tvrdená, a teda ani preukázaná, a z povahy veci ani neprichádzala do úvahy). Obdobne aj ustanovenie § 10 ods. 7 veta druhá zákona č. 229/1995 zakazovalo predaj neoznačeného SBL, pričom v zmysle § 5 ods. 3 písm. d/ vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 123/1997 Z. z. o označovaní SBL kontrolnou páskou (ďalej len „vyhláška č. 123/1997“) sa za neoznačené povaţovalo SBL označené falzifikátom kontrolnej pásky.

§ 51ods.

43 zákona č. 105/2004 SBL označené kontrolnou páskou

doterajších predpisov bolo moţné uvádzať do daňového voľného obehu najneskôr do

  1. júla
  3. SBL označené falzifikátom kontrolnej pásky (kontrolnej známky) je zo zákona vecou vyňatou z právneho obehu (res extra commercium), t. j. vecou neobchodovateľnou.

právnej teórie vlastníctvo k veci vyňatej z právneho obehu nesmie (nemôţe) byť prevedené na inú osobu. Dôvodom takéhoto prístupu (obvykle zákazu) môţe byť dôleţitý verejný záujem, napr. záujem na ochrane zdravia alebo na zamedzení daňových únikov, ale aj morálne ohľady. Ako príklad vecí vyňatých z právneho obchodu (právneho obehu) právnymi predpismi uvádza právna teória falšované peniaze (porovnaj Štefan Luby, Základy všeobecného súkromného práva, III. vydanie, Heuréka, 2002), vojenskú výzbroj, výbušniny, jedy, ţieraviny, omamné látky, biologický materiál atd. (porovnaj Fekete, I.: Občiansky zákonník 1, Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 542). 61. Neobchodovateľnosť SBL označeného falzifikátom kontrolnej pásky (kontrolnej známky) je daná aj samotnou podstatou falzifikátu.

Slovníka súčasného slovenského jazyka (vydaného Vedou, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied v roku 2006) falzifikát je napodobnenina vydávaná za originál. Falzifikát je zaloţený na nepravde a nedobromys

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.