Obsah (7)

§ 424§ 382§ 48§ 319§ 372§ 371§ 2

N a j v y š š í s ú d 6 Tdo 46/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Da

§ 424ods.

1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 1. júla 2011, sp. zn. 6To 37/2011, takto r o z h o d o l :

§ 382písm.

c/ Tr. por. dovolanie obvineného I. S. s a o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Košice I z 10. marca 2011, sp. zn. 4T 24/2010, bol obvinený I. S. uznaný vinným zo zločinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti

§ 424ods.

1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti I. stupňového rozsudku. Za to bol odsúdený

§ 424ods.

3 Trestného zákona účinného s pouţitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov.

§ 48ods.

2 písm. b/ Trestného zákona bol obvinený pre výkon uloţeného trestu odňatia slobody zaradený do ústavu so stredným stupňom stráţenia. O odvolaní obvineného I. S. a jeho manţelky proti vyššie uvedenému rozsudku rozhodol Krajský súd v Košiciach dňa 1. júla 2011 rozsudkom, sp. zn. 6To 37/2011, takým spôsobom, ţe tento

§ 319Tr.

por. zamietol odvolanie tak obvineného ako aj jeho manţelky. 2 6 Tdo 46/2013 Dňa

1. apríla 2012 bolo na súd prvého stupňa doručené dovolanie obvineného I. S. podané prostredníctvom jeho obhajcu a smerujúce proti vyššie spomenutému rozhodnutiu krajského súdu, kde tento ako dovolacie dôvody uviedol dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. V jeho písomnom odôvodnení pritom poukázal v prvom rade na porušovanie obhajobných práv spočívajúcich v tom, ţe spoluobvinený R. P. bol vypočutý v prípravnom konaní bez prítomnosti obvineného a jeho obhajcu. Týmto bola porušená zásada kontradiktórnosti, nakoľko hlavné pojednávanie sa konalo v jeho neprítomnosti, pričom jeho výpoveď bola iba prečítaná. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí - tak okresného ako aj krajského súdu. Výrazy „Ţidia do plynu, cigáni do plynu“ nemoţno povaţovať za vyhráţky, ktoré by mohli vzbudiť dôvodnú obavu z ich realizácie, nakoľko neexistujú plynové komory a teda nie je moţné ich zrealizovať. Z dôvodov vyššie uvedených preto obvinený navrhol, aby bolo jeho dovolaniu vyhovené a vec bola krajskému súdu vrátená na nové konanie a rozhodnutie. Dňa
2. marca 2013 bolo na Okresný súd Košice I doručené i písomné vyjadrenie prokurátora k podanému dovolaniu, z ktorého obsahu je zrejmé, ţe tento povaţuje právoplatné rozhodnutie súdu za vecne správne a zákonné. Výsluch spolupáchateľa R. P. povaţuje za zákonný. Obvinený mal právo uţ v prípravnom konaní, resp. pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu ţiadať o jeho zopakovanie. Usvedčovaný bol viacerými svedkami, pričom vyššie citované vyhráţky, navyše spojené s výkrikmi „Sieg heil“ sú spôsobilé vzbudiť obavu. S ohľadom na to preto navrhol podané dovolanie odmietnuť ako nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu 3 6 Tdo 46/2013 (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), a ţe spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka dovolania

§ 372ods.

1 Tr. por., veta prvá, keďţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371Tr.

por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

§ 371ods.

1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť.

§ 371ods.

3 Tr. por. dôvody

odseku 1 písm. a/ aţ g/ nemoţno pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

§ 371ods.

7 Tr. por. dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal predloţený spisový materiál a s ohľadom na obsah podaného dovolania zdôrazňuje, k dovolaciemu dôvodu uvedenému v ust. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ţe podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov a práv obvineného, prispieť k náleţitému zisteniu skutkového stavu veci a tieţ i k vydaniu zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Zákon pre uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu však nepredpokladá každé porušenie práva na obhajobu, ale len jeho porušenie zásadné. Tým je najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe. 4 6 Tdo 46/2013 S poukazom na námietky obvineného povaţuje tunajší súd ďalej za potrebné upozorniť na tú skutočnosť, ţe právo obvineného na obhajobu nemôţe byť porušené tým, ţe súd, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotí dôkazy ináč neţ je predstava obvineného, a takisto za takéto porušenie nemoţno chápať ani obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní či súdu o voľbe pouţitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti

§ 2ods.

10 Tr. por., resp. uplatnení oprávnenia

§ 2ods.

11 Tr. por. Ak by tomu tak bolo, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, ţe účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Revízia skutkových zistení a záverov je už v dovolacom konaní nemožná. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, ţe nie je ani predmetom skúmania dovolacieho súdu, akým spôsobom sa súdy niţších stupňov vysporiadali s hodnotením jednotlivých dôkazov, resp. aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, pretoţe tu ide o otázky skutkového charakteru. Tak ako najvyšší súd v predmetnom prípade nezistil ţiadne zásadné porušenie práva obvineného na obhajobu, znamenajúce naplnenie dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. c/ Tr. por., nezistil rovnako ani ţiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, ţe by mal byť skutok inak kvalifikovaný, popr. ţe v konaní obvineného nešlo o ţiadny trestný čin. Pokiaľ ide pritom o procesne pouţiteľnú výpoveď spoluobvineného v prípravnom konaní, obhajca obvineného S. sa na nej ani nemohol zúčastniť, nakoľko v dobe jej realizácie ešte nebol obvinenému ustanovený a túto okolnosť ani nenamietali po jeho ustanovení obvinenému, ani pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania. Je však nutné konštatovať, ţe právo obvineného na spravodlivý proces (v zmysle čl.

1. ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) porušené nebolo. Atribútom spravodlivého procesu v tomto zmysle je zachovanie rovnosti strán pri vykonávaní dôkazu výsluchom svedka a splnenie poţiadavky, aby aspoň raz v konaní mal obvinený alebo jeho obhajca moţnosť poloţiť svedkovi potrebné otázky, prípadne aby mohol vznášať námietky proti priebehu výsluchu či proti samotnému obsahu výpovede svedka, alebo proti protokolácii výpovede. Obvinený, resp. jeho obhajca, musí mať vţdy reálnu 5 6 Tdo 46/2013 moţnosť realizovať svoje právo na obhajobu a je len na ňom, či ho vyuţije. Túto moţnosť ohľadom uvedeného svedka mal. Kontradiktórny charakter hlavného pojednávania bude zachovaný pri prečítaní zápisnice o výpovedi svedka vtedy, ak táto výpoveď bola vykonaná kontradiktórne v prípravnom konaní, t.j. ak výsluch takého svedka (spoluobvineného) bol uskutočnený za prítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu alebo ak prítomnosť pri tomto úkone im bola reálne umožnená (hoci ju napr. nevyužili) a to v ktorejkoľvek fáze konania. Právo na obhajobu by v danom prípade bolo u obvineného porušené, pokiaľ by jeho odsúdenie bolo zaloţené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na výpovedi osoby, ktorú obvinený nemohol nikdy vypočuť alebo dať vypočuť (Luca proti Taliansku - rozsudok ESĽP z
2. februára 2001, Mariana Marinescu proti Rumunsku...). V danom prípade je evidentné, ţe vina obvineného nebola zaloţená výlučne, ani v rozhodujúcej miere, na výpovedi R. P.. Súdy jeho vinu opreli o výpovede svedkov H., T., Š. a nielen na prečítanej výpovedi spoluobvineného P.. Je preto zrejmé, ţe zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu bude iba vtedy, pokiaľ sa odsúdenie zakladá výlučne alebo v rozhodujúcej miere (solely or to a decisive excent) na výpovediach tej osoby, ktorú obvinený vo fáze vyšetrovania ani na pojednávaní pred súdom nemal moţnosť vypočuť alebo dať vypočuť. Za rozhodujúci dôkaz je potrebné povaţovať taký dôkaz, bez ktorého by zostávajúce dôkazy neboli dostatočné k vysloveniu viny u obvineného. V teraz prejednávanej veci však vina obvineného nebola postavená v rozhodujúcej miere na prečítanej výpovedi R. P., ale na iných svedeckých výpovediach a dôkazov, a nie v rozhodujúcej miere a uţ vôbec nie výlučne, na výpovedi spoluobvineného z prípravného konania. K vyhodnoteniu svedeckých výpovedí a odôvodneniu rozhodnutia v tomto smere dovolací súd iba poznamenáva, ţe to, aké dôkazy súd I. stupňa vykonal, ako ich následne súdy vyhodnotili a aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili je otázka skutkových zistení, ktorú dovolací súd v predmetnom konaní uţ nemá oprávnenie preskúmavať. 6 6 Tdo 46/2013 V tomto smere povaţoval za potrebné dodať zároveň tieţ to, ţe je výsostným právom súdu zváţiť, akú voľbu dôkazného prostriedku pouţije pri plnení povinnosti

§ 2ods.

10 Tr. por. a či určitú skutkovú okolnosť, ktorú povaţuje za dokázanú, bude overovať ďalšími dôkaznými prostriedkami. Obvinený ďalej prostredníctvom obhajcu namietajú tú okolnosť, ţe vyhráţky spočívajúce v posielaní určitej skupiny osôb „do plynu“ pre ich príslušnosť k niektorej rase, etniku, sprevádzané hajlovaním, vykrikovaním, násilným konaním (hádzaním stoličiek do stien a stolov), nemohli vzbudiť obavu z vyhráţok, nakoľko plynové komory uţ neexistujú a teda vyhráţky by nemali kde zrealizovať. V tejto súvislosti treba len podotknúť, ţe pokiaľ má dospelý jedinec aspoň základné vzdelanie a nie je mentálne retardovaný musí mu byť zrejmé, čo znamená posielanie niekoho „do plynu“, ţe ide o hrozbu spočívajúcu vo fyzickom násilí, ktorá jednoznačne je spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu, pričom je právne irelevantné, či v konkrétnom prípade táto obava aj vzbudená pri jednotlivých svedkoch bola. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 2. októbra 2013 JUDr. Peter H a t a l a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová