N a j v y š š í s ú d 6 Tost 24/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a

§ 193ods.

1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby I. R. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Trnave uznesením z 19. júla 2013, sp. zn. 5Ntc 5/2013,

§ 15ods.

1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR“) vzal I. R., nar. X. v P., K., bytom N., B. č. X./X., občana Srbskej republiky do predbežnej väzby s tým, že táto mu začala plynúť

1. júla 2013 o 12.28 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby Leopoldov. Proti tomuto uzneseniu zahlásil vyžiadaný I. R. hneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú však následne bližšie písomne nezdôvodnil (č. l. 21). Spisový materiál v posudzovanej veci bol
2. júla 2013 prostredníctvom Krajského súdu v Trnave predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a zistil, že podaná sťažnosť nie je dôvodná. 2 6 Tost 24/2013 Z formuláru typu A vyplýva, že
3. mája 2013 bol pod sp. zn. 255/251Js223/12 Štátnym zastupiteľstvom Berlín, Spolková republika Nemecko vydaný európsky zatýkací rozkaz na štátneho občana Srbskej republiky I. R., a to za účelom jeho vydania na trestné stíhanie pre 10 krádeží spáchaných organizovanou skupinou

§§ 242, 243

§ 13ods.

2 zákona o EZR na Krajský súd v Trnave návrh na vzatie zadržaného I. R. do predbežnej väzby. Tento predseda senátu daného súdu preskúmal, a po predchádzajúcom výsluchu zadržaného (vykonaný v prítomnosti jeho obhajcu a prokurátorky) dospel k záveru, že je treba ho považovať za dôvodný. Čo sa týka spomenutého výsluchu, tak v rámci neho zadržaný I. R. uviedol, že je pravdou, že bol v rozhodnom čase v Nemecku, avšak z dôvodu kúpy motorového vozidla. Keď sa vracal aj spolu so svojimi bratrancami, boli zastavení policajtmi, ktorí ich legitimovali. Nevie, čoho sa dopustili ďalšie osoby, uvedené v zatýkacom rozkaze, no on sa na žiadnej trestnej činnosti nezúčastnil.

§ 15ods.

1 zákona o EZR (znenie účinné od 1. decembra 2012) účelom predbežnej väzby je zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje.

§ 15ods.

2 zákona o EZR (znenie účinné od 1. decembra 2012) sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do predbežnej väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby alebo ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby

všeobecného predpisu o trestnom 3 6 Tost 24/2013 konaní nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva na slobode, súčasne môže rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania

všeobecného predpisu o trestnom konaní, ktorý sa použije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii európsky zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému je pripojený záznam

§ 3písm.

l/. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal predložený spisový materiál a i s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel k takému záveru, že v predmetnom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie rozhodnutia o vzatí vyžiadaného I. R. do predbežnej väzby. V súlade s § 15 ods. 2 zákona o EZR bolo o väzbe zadržanej osoby rozhodované na podklade záznamu v zmysle § 3 písm. l/ zákona o EZR (v skutočnosti ide o formulár typu A), predloženého príslušnou prokurátorkou spolu s návrhom na vzatie do väzby, ktorý má v zmysle zákona až do doručenia originálu európskeho zatýkacieho rozkazu rovnaké účinky ako samotný európsky zatýkací rozkaz. Vo veci konali príslušné orgány, a to v zákonom stanovených lehotách. Vyžiadaný bol v zmysle zákona poučený, vypočutý a má tiež riadne zvoleného obhajcu (§ 14 ods. 1 zákona o EZR). Pokiaľ ide o nevyhnutnosť zabezpečenia prítomnosti vyžiadanej osoby na území Slovenskej republiky formou obmedzenia jej osobnej slobody (tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze), tu treba poukázať najmä na výšku trestu, ktorý vyžiadanému hrozí v prípade preukázania jeho viny, ako i to, že tento - ako sám uviedol - doposiaľ nemal žiadnu vedomosť o jeho stíhaní na území cudzieho štátu. A napokon vo vzťahu k tým tvrdeniam sťažovateľa, že on sa žiadne trestnej činnosti, pre ktorú sa žiada jeho vydanie nedopustil, uvádza tunajší súd iba toľko, že popieranie spáchania skutkov, pre ktoré sa vedie v Spolkovej republike Nemecko voči vyžiadanému trestné stíhanie, je v danom konaní právne irelevantné, nakoľko súdom Slovenskej republiky neprináleží posudzovať takúto dôvodnosť podozrenia zo spáchania stíhaných trestných činov. Uvedenú otázku sú oprávnené riešiť len príslušné justičné orgány štátu pôvodu. 4 6 Tost 24/2013 Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť. V Bratislave 02. augusta 2013 JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová