43/2004Z. z. 2 4M Obdo 1/2010 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o starobnom dôchodkovom sporení) mal príležitosť so zastúpeným takúto zmluvu uzatvoriť. Za vykonanie činností sa zastúpený zaviazal zaplatiť organizátorovi províziu.
zmluvy sa provízia organizátora určovala osobitne z provízie každého sprostredkovateľa (PS), ktorý vykonáva pre zastúpenú obchodnú spoločnosť službu na základe zmluvy o sprostredkovaní starobného dôchodkového sporenia, uzavretie ktorej pre zastúpeného sprostredkoval organizátor.
províznych podmienok sprostredkovateľov v časti upravujúcej podmienky zániku nároku na províziu STORNO PROVÍZIE, ak zanikol nárok sprostredkovateľa na províziu a bol povinný uhradiť storno províziu, rovnaká povinnosť vznikla v rozsahu vyplatenej provízie aj žalovanému. Táto storno provízia bola uplatnená voči žalovanému dňa
ktorých má organizátor nárok na províziu odvodenú od provízie sprostredkovateľov, ale žiadne ustanovenia o stornoprovíziach a podmienkach na uplatnenie stornoprovízií voči organizátorovi neboli zmluvne dohodnuté, a preto nemá žalobca právny titul na uplatnenie stornoprovízií voči žalovanému ako organizátorovi. 3 4M Obdo 1/2010 Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 3Cob/356/2008-105 z
ktorých má organizátor nárok na províziu odvodenú od sprostredkovateľov, ale žiadne ustanovenia o stornoprovíziách a podmienkach na uplatnenie stornoprovízií voči organizátorovi neboli zmluvne dohodnuté, a preto nemá žalobca právny titul na uplatnenie stornoprovízií voči žalovanému. Súd sa dôsledne neriadil ustanovením § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), keď vyhodnotil výraz „zánik nároku na províziu“ ako odlišný od výrazu „storno provízia“. Pri výklade vôle
ustanovenia § 266 ods. 1 a 2 ObZ nemôže byť východiskom len sám prejav vôle, resp. vôľa konajúceho v momente, kedy prejav vôle urobil. Výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na samotné jednanie o uzavretí zmluvy, prax, ktorú si strany vo vzájomnom obchodnom styku zaviedli a ich správanie po uzavretí zmluvy (ZSP 56/2004). 4 4M Obdo 1/2010 Súd na výklad tohto pojmu použil ustanovenie § 266 ods. 4 ObZ,
ktorého v pochybnostiach pri výklade výrazu, ktorý pripúšťa rôzny výklad, treba vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Ak by sa súd zaoberal významom použitého výrazu v texte, v ktorého názve je použitý, zistil by, že sa zaoberá podmienkami zániku nároku na výplatu provízie, ako aj na jej vrátenie, ak už bola zaplatená. Rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné, pretože v rozsudku absentuje jasný výklad o tom, ktoré skutočnosti má súd za preukázané a ktoré nie. Súd neuviedol ani skutočnosti, na základe ktorých k svojmu názoru dospel. Rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí aj tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p.). Súd v dôkaznom konaní nepostupoval v súlade s ustanovením § 120 O. s. p. a nevykonal, resp. nevyhodnotil dôkaz, ktorý mal poslúžiť k verifikácii právne významnej skutočnosti (provízne podmienky). Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia je porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. II. ÚS 410/06 z 02. 08. 2007),
ktorého aj rozsudok všeobecného súdu len o základe prejednávanej veci – tzv. medzitýmny rozsudok – musí obsahovať odôvodnenie preukázateľne vychádzajúce z objektívneho postupu pri zisťovaní skutkového stavu pre rozhodnutie. Uvedené pochybenia neodstránil na základe odvolania žalobcu ani krajský súd, keď rozhodnutie okresného súdu napriek dostatočnej argumentácii odvolateľa nenapravil a toto rozhodnutie potvrdil. Na základe uvedeného je dovolateľ toho názoru, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie súdov vo veci ako aj, že rozhodnutia súdov spočívajú v nesprávnom právnom posúdení. S poukazom na § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/, c/ O. s. p. navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 5 4M Obdo 1/2010 K podanému mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora. Ďalej uviedol, že žalobcovi nie je zrejmé, ako dospeli súdy ku konštatovaniu o „ďalšom uplatnení stornoprovízií“, keďže žalobca si neuplatňuje žiadne stornoprovízie voči sprostredkovateľom. Provízie žalovaného ako organizátora a provízie sprostredkovateľov sú dve rozdielne provízie, čo vyplýva aj zo zmluvy o obchodnom zastúpení. Provízia organizátora je dohodnutá v zmysle províznych podmienok zmluvy o obchodnom zastúpení (bod 1) ako jeho vlastná provízia za činnosť v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok a provízia sprostredkovateľa je dohodnutá za vykonávanie činnosti sprostredkovateľa (bod 1 províznych podmienok sprostredkovateľa). Skutočnosť, že výška provízie organizátora sa „určuje osobitne z provízie každého sprostredkovateľa“ neznamená, že ide o jeden a ten istý nárok, ale vyjadruje výlučne iba spôsob určenia výšky provízie organizátora (žalovaného). Samostatnosť týchto nárokov potvrdzuje aj uzatvorenie dvoch typov zmlúv ako nezávislých právnych titulov, zakladajúcich nezávislé právne nároky oprávnených subjektov (organizátora aj jednotlivých sprostredkovateľov) na vyplatenie im prináležiacich provízií. Preto žalobca uviedol, že podmienky zániku nároku na províziu boli medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté a tieto podmienky nepripúšťajú rôzny výklad a sú preto dostatočne zrozumiteľné a určité, právny záver súdu prvého stupňa o neexistencii dohody o podmienkach zániku nároku na provízie je nesprávny. Žalobca sa tiež stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné, nakoľko neobsahuje náležité odôvodnenie, ani definovanie skutočností, zohľadnenie ktorých bral súd na zreteľ pri rozhodovaní a ktorých uvedenie je nevyhnutné pre právne posúdenie veci. Žalobca poukázal na aktuálnu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorej treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia za porušenie práva na spravodlivé konanie. Keďže odôvodnenie predmetných rozsudkov jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a súčasne je v príkrom rozpore s predloženými dôkazmi, je v rozpore s právom 6 4M Obdo 1/2010 na súdnu ochranu a s princípmi spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca preto navrhol, aby súd napadnutý rozsudok okresného súdu a aj napadnutý rozsudok krajského súdu uznesením zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrhu žalobcu vyhovie v plnom rozsahu. Žalovaný sa k podanému mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril, keďže sa mu ho nepodarilo doručiť, resp. v mieste sídla zásielku neprevzal. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.), po zistení, že mimoriadne dovolanie podal generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu účastníka konania (§ 243g O. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné. Prípustnosť dovolania dovolateľ odvodzoval splnením podmienok ustanovených v § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/, c/ O. s. p.
1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O. s. p. a ak sú tu dané dovolacie dôvody uvedené pod písm. a/ až c/.
1 O. s. p., ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
1 O. s. p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. 7 4M Obdo 1/2010 Súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 45 ods. 1 O. s. p.). Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, sa doručujú postupom
1, 2, 3 O. s. p , prípadne
p., ak si zvolili zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie.
3 O. s. p. súd môže ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorý je právnickou osobou, ak jej nie je možné doručiť písomnosť na adresu sídla uvedeného v obchodnom registri alebo v inom registri a jej iná adresa nie je súdu známa; ak sa nepodarilo doručiť písomnosť na jej známu adresu v cudzine. Okresný súd Bratislava III. doručoval návrh a predvolanie na súdne pojednávanie na poslednú evidovanú adresu žalovaného, uvedenú v obchodnom registri. Nakoľko žalovaný sa na poslednej evidovanej adrese nenachádzal a nepodarilo sa zistiť, kde sa nachádza, súd mu ustanovil opatrovníka
3 O. s. p. uznesením zo dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.