1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného I. M. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 19. októbra 2001, sp. zn. 1T 19/2001, bol I. M. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu vraždy
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista
1 Tr. zák. (účinného do
hla dňa
1, ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa
2, § 29 ods. 2 a § 42 ods. 1 Tr. zák. výnimočný trest odňatia slobody na 22 (dvadsaťdva) rokov, pre výkon ktorého ho zaradil
2 písm. c/ Tr. zák. do tretej nápravnovýchovnej skupiny.
1 zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.) bola mu uložená povinnosť nahradiť poškodenej strane – V., pobočka R. spôsobenú škodu vo výške 3 207 Sk.
1 Tr. por. poškodenú Ž. M. s nárokom na náhradu škody odkázal súd na konanie o veciach občianskoprávnych. Na podklade odvolania I. M. proti rozsudku súdu prvého stupňa Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo 13. februára 2002, sp. zn. 1 To 65/2001,
1 písm. b/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a na základe § 259 ods. 3 Tr. por. uznal I. 3 4 Tost 25/2014 M. z trestného činu vraždy
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. spáchaného obzvlášť nebezpečným recidivistom
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa
hla dňa
1, ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa
2, § 29 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. uložil výnimočný trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov. 4 4 Tost 25/2014
2 písm. c/ Tr. zák. na výkon uloženého trestu odňatia slobody I. M. zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 Tr. por. súd mu súd uložil, aby nahradil poškodenej V., pobočka R., škodu vo výške 3 207 Sk.
1 Tr. por. súd poškodenú Ž. M., nar. X., bytom D., ul. S. č. X. s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych. Odsúdený podal
2 Tr. por. ako nedôvodný zamietol. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal odsúdený I. M. do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú odôvodnil aj písomne podaním došlým Krajskému súdu v Košiciach
jeho názoru pre absenciu úmyslu spáchať trestný čin vraždy nesprávne a uložený trest označil za neprimerane prísny. Na podklade podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného I. M. nie je dôvodná. 5 4 Tost 25/2014 Z ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Pri posudzovaní, či sú splnené podmienky obnovy konania v zmysle citovaného ustanovenia, súd hodnotí návrh najskôr z hľadiska, či sú v ňom uvádzané také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom konaní alebo v konaní o predchádzajúcich návrhoch na povolenie obnovy konania známe. Až po zistení, že ide o takéto skutočnosti alebo dôkazy, prichádza do úvahy hodnotenie v tom smere, či by tieto skutočnosti alebo dôkazy mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi známymi už skôr viesť k inému rozhodnutiu, ako je pôvodný právoplatný rozsudok. Skutočnosťou súdu skôr neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv za zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., pričom novú skutočnosť je potrebné v konaní o obnove preukázať dôkazmi. Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní obsiahnutý v spise, uplatnený niektorou procesnou stranou alebo vykonaný. Dôkazom skôr neznámym môže byť predovšetkým nový dôkaz alebo dôkaz síce už v pôvodnom konaní vykonaný, avšak nového obsahu (o podstatných okolnostiach obsahovo zmenená, prípadne doplnená výpoveď svedka, ktorý v pôvodnom konaní už vypovedal), pričom v prípade dôkazu v pôvodnom konaní už vykonaného musia byť hodnotené aj dôvody alebo okolnosti, ktoré viedli k obsahovej zmene dôkazu. 6 4 Tost 25/2014 Z uvedeného vyplýva, že dôvodom obnovy konania
1 Tr. por. nemôže byť každá nová skutočnosť alebo každý nový dôkaz, ale len skutočnosti a dôkazy určitým spôsobom kvalifikované, t.j. také dôkazy, ktoré by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o otázkach uvedených v citovanom zákonnom ustanovení. Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania je preto povinný hodnotiť dôkazy, význam novej tvrdenej skutočnosti alebo nového navrhnutého dôkazu vo vzťahu ku skutočnostiam a dôkazom vykonaným v pôvodnom konaní a až na základe takéhoto postupu môže dospieť k odôvodnenému záveru, či ide o také kvalifikované skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli viesť k inému rozhodnutiu ako je pôvodný právoplatný rozsudok. V tejto súvislosti treba uviesť, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania zákon nedáva súdu možnosť preskúmavať správnosť skutkových právnych záverov pôvodného odsudzujúceho rozhodnutia. Takéto konanie sa obmedzuje len na riešenie otázky, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy takého charakteru, aký predpokladá ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k výrokom, ktorých sa obnova môže týkať. V posudzovanej veci správne v súlade s jej stavom a zákonom postupoval krajský súd, keď dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky § 399 ods. 1 Tr. por. na povolenie obnovy konania. V odôvodnení napadnutého uznesenia sa veľmi podrobne zaoberal všetkými tvrdeniami obsiahnutými v písomnom podaní odsúdeného i jeho vyjadrením na verejnom zasadnutí krajského súdu a vyvodil z nich správne právne závery, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie uvedeného uznesenia, ktoré si osvojuje (strana 3 napadnutého uznesenia). Aj najvyšší súd zdôrazňuje, že asperačná zásada pri ukladaní trestu sa prvý krát stala súčasťou Trestného zákona od 1. septembra 2003 (zák. č. 171/2003 Z.z.), teda po právoplatnom odsúdení I. M. (13. februára 2002). Je preto nepochybné, že nemohla byť a ani nebola použitá pri ukladaní trestu odsúdenému I. M. a z toho dôvodu jeho návrh 7 4 Tost 25/2014 na povolenie obnovy konania s poukazom na ním uvádzaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v posudzovanom prípade nebol dôvodný. Za toho stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného I. M. ako nedôvodnú zamietol. Poučenie : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 15. júla 2014 JUDr. Martin P i o v a r t s y , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.