1, ods. 2 Tr. zák. o dovolaní obvineného, podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Ľ. Š., proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 23. októbra 2012, sp. zn. 3To 52/2012, takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvineného G. Z. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Komárno z 30. januára 2012, sp. zn. 14T 44/2011, bol obvinený G. Z. uznaný za vinného z prečinu zvýhodňovania veriteľa
1, ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe ako konateľ spoločnosti J.H.J., so sídlom Ţ., IČO: X. v H. uzatvoril ako predávajúci so spoločnosťou D., so sídlom H., IČO: X. ako kupujúci kúpnu zmluvu zo dňa
2 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. za zistenia poľahčujúcej okolnosti
j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odloţený na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky.
1 Tr. por. mu bolo uloţené titulom náhrady škody zaplatiť poškodeným spoločnostiam K., so sídlom T., IČO: X. sumu 11 268,45 €, spoločnosti C., so sídlom T., IČO: X. sumu 15 427,93 € a zároveň
2 Tr. por. týchto poškodených so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Odvolania obvineného voči vyššie citovanému rozsudku okresného súdu, Krajský súd v Nitre uznesením z 23. októbra 2012, sp. zn. 3To 52/2012,
por. zamietol ako nedôvodné. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený G. Z. prostredníctvom zvoleného obhajcu dovolanie, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/, § 374 ods. 3 Tr. por. V dôvodoch tohto podania uviedol, ţe rozhodnutia súdov obidvoch stupňov pokladá za vecne a právne nesprávne a má za to, ţe v konaní, ktoré im predchádzalo bolo zásadným - spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. Ustálený skutok bol posúdený nesprávne v jeho neprospech a nesprávne bolo pouţité iné hmotnoprávne ustanovenie, pričom toto pochybenia nebolo napravené v odvolacom konaní.
názoru obvineného dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. spočíva v tom, ţe jeho návrh na vypočutie svedkyne Ing. V., bývalej riaditeľky S. k tomu, ţe v septembri 2009 (správne malo byť uvedené 2008), keď ako konateľ spol. J.H.J., uzatváral kúpne zmluvy so spol. D., boli uţ úvery z menovanej banky, ktoré predstavovali dlh jeho spol. J.H. voči tejto banke, vyhlásené za splatné a bol mu avizovaný výkon záloţného práva, prvostupňový súd zamietol ako nadbytočný. Pri rozhodovaní neboli zohľadnené pokladničné bloky o úhrade dlhov voči jeho veriteľom. V dôsledku týchto pochybení neboli objasnené všetky skutočnosti svedčiace v jeho prospech, čím došlo k popretiu možnosti reálneho naplnenia a uplatnenia práva na jeho obhajobu a k porušeniu 3 4 Tdo 29/2014 základnej zásady trestného konania v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por.,
ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V tej súvislosti poukázal aj na ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. por., článok 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 17/99, III. ÚS 79/2010, II. ÚS 343/2010 a I. ÚS 37/2013, ako aj na článok 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. obvinený videl v nesprávne zistenej výške škody majúcej vplyv na právne posúdenie jeho konania.
jeho názoru, keďže po uzatvorení kúpnopredajných zmlúv
1 Tr. zák., a v tejto súvislosti zároveň poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
3 Tr. por. takýto návrh preto podať v trestnom konaní uţ nemohli a toto pochybenie nebolo odstránené ani v odvolacom konaní. Na záver dovolania obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenia zákona v ustanoveniach § 2 ods. 12, § 34 ods. 1, ods. 4, § 46 ods. 3, ods. 4 Tr. por. a článku 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru v neprospech obvineného a uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu
1, ods. 2 Tr. por. zrušil 4 4 Tdo 29/2014 a vec prikázal Okresnému súdu Komárno, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Komárno a poškodeným Z. T. a B. T.. Poškodení zhodne navrhli dovolanie obvineného zamietnuť a okresný prokurátor navrhol dovolanie obvineného odmietnuť. Následne súd prvého stupňa predloţil vec dovolaciemu súdu. Z predloţeného spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372, § 373 Tr. por. ako aj obsahové náleţitosti uvedené v § 374 Tr. por. Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu (§ 378 Tr. por.) zistil, že dovolanie obvineného nie je dôvodné.
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu a
1 písm. i/ Tr. por. rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
ustálenej praxe dovolacieho súdu zásadným porušením práva na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) sa rozumie stav, keď obvinený vôbec nemal obhajcu, alebo ho nemal po určitú časť trestného konania, hoci ho mal mať a orgány činné v trestnom konaní alebo súd, v tomto čase vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.) sa rozumie zistenie, ţe skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, ţe nešlo o ţiadny trestný čin, alebo ţe išlo o iný trestný čin, alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, ţe dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu, čo je zrejmé z ustanovenia 5 4 Tdo 29/2014 § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Nemôţe teda posudzovať úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi v pôvodnom konaní a rovnako ani hodnotenie v tomto konaní vykonaných dôkazov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, ţe skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol kvalifikovaný
takej skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona, ktorá úplne postihuje celé protiprávne konanie. Ak tomu tak nie je - nesprávna právna kvalifikácia - odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por.
1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Z obsahu predloženého spisu najvyšší súd nezistil, že by došlo k zásadnému porušeniu práva na obhajobu obvineného. Obvinený v podanom dovolaní porušenie tohto práva videl v zamietnutí jeho návrhu na výsluch svedkyne a ţe súdy neprihliadli k pokladničným dokladom o úhrade jeho dlhov voči veriteľom po podpísaní kúpnopredajných zmlúv. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 30. januára 2012 (č.l. 1032 predloţeného trestného spisu) vyplýva, ţe okresný súd návrh obvineného na doplnenie dokazovania (postupom
3, ale i § 274 ods. 1 Tr. por.) odmietol a tak sa zákonným spôsobom s týmto návrhom obvineného vysporiadal. Následne okresný súd v dôvodoch rozsudku správne a v dostatočnom rozsahu objasnil, ktoré dôkazy obvineného zo spáchania predmetného prečinu usvedčujú a súčasne vyvracajú jeho obhajobu. Rovnako odôvodnil aj to z akého dôvodu odmietol návrh na doplnenie dokazovania a stručne vysvetlil úvahy, na základe ktorých dospel k záveru o vine obvineného G. Z.. Zamietnutie návrhu na vypočutie svedkyne, bývalej riaditeľky banky bolo dôvodné a stalo sa tak zákonným spôsobom. Nadbytočnosť tohto výsluchu vyplývala z toho, že pre ustálenie viny obvineného nebol vôbec potrebný, nakoľko sa týkal skutočností, ktoré sa iba okrajovo dotýkali žalovaného skutku. Spoločnosť J.H.J., ktorej štatutárnym orgánom bol obvinený, bola totiţ uţ pred podpisom kúpnopredajných zmlúv v predlţení – vykazovala znaky bankrotu a bol preto povinný na ním riadenú spoločnosť vyhlásiť 6 4 Tdo 29/2014 konkurz. Tento stav vyplýva nielen z výpovedí svedkov Ing. T. Ď. a Ľ. K., ale aj zo znaleckého posudku z odboru ekonómia a manaţment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, Kontroling spracovaného znalkyňou Ing. M. R.. Ak tak neurobil, postupoval nezákonne a predajom hnuteľných a nehnuteľných veci zvýhodnil jedného z viacerých veriteľov a z takto získaných finančných prostriedkov uspokojil banku splatením úveru a kupujúceho veriteľa, ktorému v kúpnej cene započítal svoj záväzok. Ďalší veritelia z tohto predaja uspokojení neboli a neskoršie splátky dlhov je treba povaţovať uţ len ako náhradu škody, ktorú im predtým spôsobil. Potvrdzujú to výpovede svedkov Š. M., Z. T., B. T., Š. M., M. T. a D. O., znalecký posudok z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností spracovaného znalkyňou Ing. A. Š.. K uvedenému je potrebné dodať aj to, ţe súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní 30. januára 2012 (č.l. 1031) oboznámil procesné strany aj s fotokópiami pokladničných dokladov, ktoré obhajoba predloţila na hlavnom pojednávaní 28. novembra 2011 (č.l. 1001), ktoré sú v spise zaloţené na č.l. 1004 – 1019. Okresný súd k týmto dôkazom prihliadol, čo je zrejmé z piatej strany rozsudku. Napokon obvinený sa k žalovanému konaniu priznal až na to, že poprel úmysel poškodiť veriteľov a k oboznámeným listinným dôkazom, okrem iného i k pokladničným dokladom pripomienky nemal. Neobstojí ani dovolacia námietka obvineného, ţe súdy posúdili ţalovaný skutok nesprávne, keď ho uznali vinným z prečinu zvýhodňovania veriteľa
1, ods. 2 Tr. zák. Spáchanie skutku bolo zákonne vykonanými a vyhodnotenými dôkazmi ustálené na obdobie do podpisu kúpnopredajných zmlúv. Skutková veta vo výrokovej časti napadnutého rozsudku prvostupňového súdu zodpovedá právnej kvalifikácii prečinu, z ktorého bol uznaný vinným. Po podpise týchto zmlúv postupné splácanie dlhov zo strany obvineného predstavovalo uţ iba náhradu škody, ktorú spôsobil veriteľom súdmi ustáleným skutkom. Výška škody ustálená konajúcimi súdmi v skutkovej vete vo výrokovej časti rozsudku je správna a táto nemohla byť znížená splátkami po podpise kúpnopredajných zmlúv. Napokon aj výrok o náhrade škody v rozsudku okresného súdu je zákonný. V trestnom konaní – v jeho adhéznej časti si poškodení riadne a včas uplatnili svoje nároky na náhradu škody. Súd k nim vykonal aj dôkazy, ktorými mal jej výšku zistenú, ktorú obvinený napádal 7 4 Tdo 29/2014 iba v tom smere, aby bola zníţená uţ zaplatenými splátkami. Obvinený bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zvýhodňovania veriteľa
1, ods. 2 Tr. zák., pričom spôsobenie tejto škody bolo v príčinnej súvislosti so spáchaním tohto trestného činu. Preto okresnému súdu nič nebránilo rozhodnúť o povinnosti obvineného nahradiť poškodeným túto škodu a so zvyškom ich nárokov na náhradu škody týchto odkázať na občianske súdne konanie. Právoplatné platobné rozkazy, na ktoré obvinený poukazuje v dovolaní nemohli byť realizované pre nemajetnosť spol. J.H.J., čo spôsobil práve obvinený svojim protiprávnym konaním, za ktoré bol odsúdený. Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný V Bratislave 24. júna 2014 JUDr. Martin P i o v a r t s y , v. r. predseda senátu Vyhotovil : JUDr. Viliam Dohňanský Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.