Obsah (5)

§ 142§ 123§ 218§ 224§ 13

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Cdo 110/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne T. H., bývajúcej v O.O., zastúpenej JUDr. A. K., advokátom so sídlom v Č.,

§ 142ods.

1 O.s.p.). Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnila podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Namietala, ţe súd prvého stupňa nedostatočne vykonal dôkazy, na ktorých zaloţil svoje skutkové zistenia, a neumoţnil ţalobkyni zaujať k nim stanovisko, resp. na ne vhodne reagovať vykonaním procesného úkonu. Záver o nesplnení podmienky pasívnej legitimácie vyvodil zo skutočností, ktoré zistil zo spisov o dedičskom konaní po E. M. sp. zn. D 14/2001 a 9 D 189/2005, pričom podľa obsahu zápisníc z pojednávaní neboli tieto spisy vôbec vykonané ako dôkazy, a nie je o nich zmienka ani v rozsudku. Obdobne postupoval v súvislosti so skutkovým zistením o nepreukázaní podmienok vydrţania ţalobkyňou, keď tento záver zaloţil na obsahu spisu o dedičskom konaní po T. H., sp. zn. D 142/79, avšak vopred neuviedol, na ktoré z tam uvedených skutočností bude prihliadať. V dôsledku toho znemoţnil ţalobkyni reagovať na skutočnosti, ktoré pri rozhodovaní o veci povaţoval za zásadné, čím porušil jej procesné práva garantované Občianskym súdnym poriadkom (najmä § 118 ods. 1 a § 129 ods. 1

§ 123) i Ústavou Slovenskej republiky (čl.

48 ods. 2) a odňal jej moţnosť pred ním konať. Odvolací súd nielenţe uvedené pochybenia neodstránil, ale vo vzťahu k výsledkom dedičského konania po T. H. poskytol vlastný výklad skutkových zistení za pouţitia predpokladov, ktoré nemajú oporu v obsahu spisu o dedičskom konaní, a s odvolaním sa vysporiadal len tým spôsobom, ţe zdôraznil vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia i v prípade pripustenia moţnosti existencie namietaných procesných vád. S moţnosťou účastníka konať pred súdom úzko súvisí aj zachovanie zásad ústnosti, priamosti a kontradiktórnosti, ktoré v danom prípade dodrţané neboli, nakoľko dedičské spisy sa vykonávali prevaţne mimo pojednávania. Konanie je preto postihnuté i vadou podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Nemoţno súhlasiť ani s právnym záverom o neopodstatnenosti nároku ţalobkyne vo vzťahu k ţalovaným 7/ aţ 9/, nakoľko z výpovedí viacerých svedkov, ktorí sú dedičmi po poručiteľke A. H., vyplýva, ţe poručiteľka sa ohľadne sporných nehnuteľností 4 3 Cdo 110/2013 vyporiadala s právnym predchodcom ţalovaných 7/ aţ 9/ pred svojou smrťou. Skutkové zistenia súdov teda nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, a aj ich právne posúdenie veci je nesprávne (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Z týchto dôvodov ţalobkyňa ţiadala, aby dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalované 7/ aţ 9/ sa vo svojom vyjadrení k dovolaniu stotoţnili so skutkovými zisteniami i právnymi závermi odvolacieho súdu, a poukázali na to, ţe ich nespochybnila ani sama ţalobkyňa, pretoţe jej dovolacie námietky smerujú len proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Tvrdenia ţalobkyne o procesných pochybeniach ohľadne dokazovania sú vykonštruované a nedôvodné. Ţalobkyňa sa zúčastňovala na pojednávaniach a mala moţnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Súdy v konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, dôsledne a správne. Naproti tomu ţalobkyňa, s cieľom zavádzať súd a ovplyvniť tak výsledok konania vo svoj prospech, vyslovila viacero nepravdivých a vzájomne si odporujúcich tvrdení, ktoré jej mali dopomôcť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bez nutnosti vyporiadania existujúceho podielového spoluvlastníctva so ţalovanými 7/ aţ 9/ (a ďalšími). Právne závery súdov vedúce k zamietnutiu ţaloby boli zaloţené na výsledkoch riadne vykonaného dokazovania. Okolnosť, ţe rezultát konania nezodpovedal predstavám ţalobkyne, nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti ţalobkyne konať pred súdom. Dovolanie navrhli zamietnuť ako nedôvodné. Ostatní ţalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol 5 3 Cdo 110/2013 zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a

1. Ţalobkyňa dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, ţe dovolanie nie je v zmysle § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Dovolací súd preto so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá z nich. Podľa § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nezakladajú. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takej vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z vymenovaných vád. 6 3 Cdo 110/2013 Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. dovolateľka netvrdila a dovolací súd ich existenciu nezistil. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Podľa názoru dovolateľky je konanie postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorej existenciu vidí v tom, ţe súd prvého stupňa nedostatočne vykonal dôkazy, na ktorých zaloţil svoje skutkové zistenia, a neumoţnil jej vyjadriť sa k nim, resp. vykonať vhodný procesný úkon, pričom odvolací súd túto vadu neodstránil. Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod). V prejednávanej veci z obsahu spisu nevyplýva, ţe by ţalobkyni bolo niektoré z týchto práv odňaté. Ţalobkyňa predovšetkým namieta vady súvisiace s dokazovaním. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok (len) neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). Zo samej skutočnosti, ţe súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemoţno preto vyvodiť, ţe dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (viď R 125/1999). Pokiaľ ide o spôsob vykonania listinných dôkazov, § 129 ods. 1 O.s.p. umoţňuje súdu urobiť tak aj oznámením obsahu listiny (nielen jej prečítaním), ktorý postup v danom prípade súd zvolil. 7 3 Cdo 110/2013 K tvrdeniu ţalobkyne o porušení svojho práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom dovolací súd uvádza, ţe podľa obsahu jednotlivých zápisníc o pojednávaniach bol ţalobkyni vytvorený dostatočný priestor aj na vyuţitie tohto procesného práva. Vo veci sa konali celkom tri pojednávania, na ktorých sa vykonávalo dokazovanie. Na pojednávaní
2. novembra 2011 právny zástupca ţalobkyne navrhol vykonanie dôkazu ohliadkou nehnuteľností a výsluchom svedkyne J. M.. Na pojednávaní
3. decembra 2011 súd umoţnil právnemu zástupcovi ţalobkyne klásť otázky ţalobkyni, prítomným ţalovaným 1/, 2/, 4/, 5/, 8/, 11/ a svedkyni M., a na záver ho vyzval na predloţenie ďalších návrhov na dôkazy. Túto výzvu zopakoval i na pojednávaní
4. marca 2012, kedy tieţ oboznámil účastníkov s listinnými dôkazmi (oznámením ich obsahu) a po skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.) ich vyzval na vyjadrenie sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci (§ 118 ods. 4 O.s.p.). Uvedený postup súdu nevykazuje ţiadne ţalobkyňou namietané nedostatky; naopak nasvedčuje tomu, ţe súd postupoval plne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. Návrhy na doplnenie zápisnice ani námietky proti jej zneniu ţalobkyňa nevzniesla. Keďţe v dovolacom konaní sa nepreukázala ani existencia vady konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia nemoţno vyvodiť. Dovolanie je odôvodnené i nesprávnosťou právnych záverov zaujatých súdmi niţších stupňov, teda nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 1 písm c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde. Keďţe v prejednávanej veci nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa nezaoberal. 8 3 Cdo 110/2013 V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania voči ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalované 7/ aţ 9/ si náhradu trov dovolacieho konania uplatnili a ich výšku vyčíslili podľa § 11 ods. 1 písm. a/

§ 13ods.

2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb. Dovolací súd priznal ţalovaným 7/ aţ 9/ náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokátky za jeden úkon právnej sluţby – spoločné písomné vyjadrenie k dovolaniu (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) vo výške 30,04 €, čo spolu s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje 37,85 €; pri spoločnom zastúpení troch ţalovaných 113,55 €, a spolu s 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky) celkom 136,26 €. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 13. marca 2014 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková