Obsah (6)

§ 10§§ 212§ 214§ 157§ 221§ 224

Najvyšší súd 6Sžf/33/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: V., s.r.o., N.N., zastúpený advokátom a daňovým poradcom JUDr. E. K.K. Advoká

§ 10ods.

2) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p.

§§ 212

a nasl.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 246c ods. 2 O.s.p.

§ 214ods.

2, a dospel k záveru, ţe v danej veci nie sú splnené podmienky pre potvrdenie alebo zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým správca dane daňovému subjektu - ţalobcovi podľa § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2007 a určil mu vlastnú daňovú povinnosť, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu

rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný správny orgán rozhodoval s konečnou platnosťou o nepriznaní nadmerného odpočtu ţalobcovi podľa § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. a určení jeho daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie júl 2007. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250d ods. 1 O.s.p. predseda senátu vyžiada spisy žalovaného správneho orgánu, ktorý je povinný bez meškania ich predložiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá, ods. 3 O.s.p.). Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené 5 6Sžf/33/2010 v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo súd pri preskúmavaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu nielen so zreteľom na hmotné právo, ale posudzuje zákonnosť rozhodnutia a postupu aj vzhľadom k tomu, či správny orgán postupoval v konaní v súlade s procesnými predpismi a v rámci súdneho prieskumu prihliada k tým procesným vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za účelom vykonania súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu si súd vyţiada administratívny spis, ktorý je povinný ţalovaný správny orgán súdu predloţiť. Ak nedôjde k vybaveniu ţaloby spôsobom uvedeným v § 250d ods. 2, 3 O.s.p., výsledkom súdneho prieskumu je rozhodnutie súdu rozsudkom tak, ţe ţalobu zamietne alebo rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie (§ 250j ods. 1, 2, 3 O.s.p.). Povinnosťou súdu je rozsudok odôvodniť v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p.

§ 157ods.

2, tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstiţne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v ţalobe a zodpovedal na najdôleţitejšie namietané otázky, resp. hmotnoprávne alebo procesné pochybenia správneho orgánu, ktoré ţalobca namietal v ţalobe. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa náleţite nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, keď z napadnutého rozsudku krajského súdu nevyplýva, v akom rozsahu súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci, keďţe v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd náleţite nevyhodnotil, či a z akých dôvodov nepovaţoval za dôvodné ţalobné námietky ţalobcu uvedené v ţalobe, na ktorú skutočnosť poukazuje ţalobca aj vo svojom odvolaní proti rozsudku krajského súdu, ktorá skutočnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Z obsahu predloţeného spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril pripojený administratívny spisový materiál, odvolací súd zistil, ţe ţalobca ţalobou podanou na Krajský súd v K. dňa 16.12.2009 sa domáhal preskúmania zákonnosti 6 6Sžf/33/2010 rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu – Daňové riaditeľstvo SR č. I/223/14354-112798/2009/990057-r zo dňa

1. októbra 2009 a ţiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd si vyţiadal spisový materiál ţalovaného správneho orgánu. Z predloţeného administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalovaný súdu predloţil originál spisového materiálu. Ţalobca v ţalobe opísal skutkový stav veci a tvrdil, ţe rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je nezákonné a týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach. Namietal, ţe ak daňové orgány tvrdia, ţe išlo o dodávky investičného zlata, ktoré sú podľa § 67 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane, potom k tomuto tvrdeniu nesú aj dôkazné bremeno, s poukazom na to, ţe podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane je povinný dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a preto ani pre daňové orgány nepostačuje, aby len tvrdili splnenie zákonom stanovených podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane, ale musia existenciu podmienok jednoznačne preukázať. Namietal nesprávnu interpretáciu ustanovenia § 67 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. ţalovaným správnym orgánov pokiaľ ide o výklad akceptácie zlata trhom drahých kovov, tvrdiac, ţe smernica Asociácie Londýnskej burzy drahých kovov predstavuje dôkaz, ţe zlaté tehly, ktoré nakupoval a predával ţalobca nemali hmotnosť, ktorú by akceptoval trh drahých kovov a teda sa nejednalo o nákup a predaj investičného zlata podľa § 67 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.. Vytýkal ţalovanému správnemu orgánu zmenu výkladu ustanovenia § 67 zákona č. 222/2004 Z.z. napriek tomu, ţe zákon nebol novelami menený a daňové úrady pri kontrolách nenamietali predaj investičného zlata s daňou a odpočítanie dane z nákupu uvedeného zlata s poukazom na to, ţe k zmene výkladu citovaného ustanovenia zákona došlo bez akejkoľvek zmeny zákona len v dôsledku podstatnej zmeny výkladu zákona (pravidiel) a názoru daňových orgánov na jeho aplikáciu vydaním pracovnej pomôcky Daňového riaditeľstva SR č. 14/3/2008, čo je nezlučiteľné s princípmi materiálneho právneho štátu zaručených v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je princíp právnej istoty. Ţalobca v odvolaní podanom proti rozsudku krajského súdu vytýkal súdu prvého stupňa, ţe sa s touto jeho zásadnou a nosnou námietkou nevysporiadal vôbec. Ďalej v ţalobe namietal, ţe ţalovaný správny orgán sa náleţite nevysporiadal s námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní vrátane údajov, ktoré ako odvolateľ uviedol v doplnkoch odvolania, majúce za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia ţalovaného pre nedostatok dôvodov. Ţalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu vytýkal súdu prvého stupňa, ţe nedal presvedčivú odpoveď ani na jednu otázku ním nastolenú, ktorá má podstatný význam pre vec, s poukazom na § 157 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v danej veci po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a ním predloţeného spisového materiálu dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s právnymi normami citovanými vyššie, keď náleţite sa nevysporiadal s námietkami ţalobcu vznesenými v ţalobe, ktorá skutočnosť má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. sp. zn. III. ÚS 36/2010 konštatoval, ţe nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. 7 6Sžf/33/2010 Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia totiţ musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môţe byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náleţitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť [§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07], pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 114/08). Súd musí súčasne vychádzať z toho, ţe je povinný poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.), na ktorú skutočnosť poukazuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z
2. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30). Z uvedených dôvodov sa odvolaciemu súdu javí výklad, ktorý urobil súd prvého stupňa v danej veci, s poukazom na uvedené skutočnosti, ako jednostranný a formalistický výklad, a teda ako zjavne neodôvodnený a tým aj nesúladný s právami podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. 8 6Sžf/33/2010 Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keďţe z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva ako súd postupoval pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu na základe ţaloby, keď v odôvodnení rozsudku vo veci samej nedal jednoznačnú odpoveď na zásadné námietky ţalobcu uvedené v ţalobe proti napadnutému rozhodnutiu ţalovaného správneho orgánu. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu vzhľadom na uvedené takéto závery podľa názoru odvolacieho súdu neobsahuje a teda je nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k rozhodnutiu, ktorým napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 246c ods. 1 O.s.p.

§ 221ods.

1 písm. f/ O.s.p.. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu a vo veci opäť rozhodnúť. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodol. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v novom rozhodnutí podľa § 246c ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.

3 rozhodnúť opätovne aj o náhrade trov konania vrátane o náhrade trov odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa 27. apríla 2011 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth