zák., o dovolaní obvineného proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2To 57/11, z 30. júna 2011 takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvineného T. D. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III bol obvinený T. D. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví
zák. na tom skutkovom základe, že v čase o 16.30 hod. dňa
2, ods. 3, § 36 písm. j/, § 56 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 200 eur. 2 6 Tdo 55/2011
3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu uložil obvinenému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace. Krajský súd v Bratislave odvolanie obvineného
por. zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin napriek tomu, že nešlo o trestný čin alebo že išlo o iný trestný čin alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil. 4 6 Tdo 55/2011 Nesprávnym použitím iného hmotného ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávneho činu (§ 24 až § 30 Tr. zák.), prípadne zániku trestného činu (najmä § 87 Tr. zák.), prípadne pochybenie súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Tr. zák.), súhrnného trestu § 42 Tr. zák.
4 Tr. por. dôvod
odseku 1 písm. i/ nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku. V súlade s § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o dovolaní je potom viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdov, ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov
1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por., resp. aj z ustanovenia § 374 ods. 3 Tr. por. Ako už aj z vyššie uvedeného vyplýva, neslúži teda k revízii a náprave skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací. Ku konkrétnym skutočnostiam uvedeným v písomne podanom dovolaní najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že súdy prvého a druhého stupňa ustálili priebeh skutku tak, 5 6 Tdo 55/2011 ako je uvedený vo výroku rozhodnutia prvostupňového súdu. Zo skutku vyplýva, že nehodu zavinil obvinený. Ako už bolo v predchádzajúcej časti odôvodnenia konštatované, dovolací súd je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Nemôže preto dovolací súd meniť zistený skutkový stav a zmeniť skutok tak, že nehodu zavinil poškodený M. V. a nie obvinený T. D.. Dovolací súd môže len posúdiť, či skutok, ktorý je uvedený vo výroku rozsudku a z ktorého súd T. D. uznal vinným, je správne kvalifikovaný, či nešlo o iný trestný čin, alebo či nešlo, napr. konaním odsúdeného o spáchanie priestupku alebo či neboli v konaní nesprávne použité iné hmotnoprávne ustanovenia. V dovolacom konaní najvyšší súd nemôže posudzovať, či motocyklista prekročil rýchlosť, neznížil rýchlosť motocykla, keď videl, že vodič osobného auta prechádza z jedného jazdného prúdu do druhého, či vodič mal pri odbočovaní vyhodenú smerovku alebo nemal, prípadne posudzovať správnosť alebo nesprávnosť podaného znaleckého posudku. Sám dovolateľ v písomne podanom dovolaní uvádza, že
jeho názoru počas samotného konania bol nesprávne a neúplne zistený skutkový stav veci, neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a následne na základe nesprávneho a nedostatočne zisteného skutkového stavu bola nesprávne právne posúdená vec, čo má za následok, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Všetky uvedené okolnosti uvedené v dovolaní smerujú k zle zistenému skutkovému stavu, nesprávne vyhodnotenému dokazovaniu, ale tieto skutočnosti nemôžu naplniť dôvody dovolania
1 Tr. por. v rozsahu, ako to vyžaduje ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Všetky skutočnosti uvedené v písomne podanom dovolaní smerujú k zmene skutku, čo zákon nepripúšťa, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil v konaní dovolací dôvod tak, ako ho v dovolaní uvádza obvinený, nariadil vo veci neverejné zasadnutie a postupoval v súlade s ustanovením § 382 písm. c/ Tr. por. a dovolanie obvineného T. D. odmietol. 6 6 Tdo 55/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 30. novembra 2011 JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r. predseda senátu Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.