1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie sluţobného úradu ţalovaného zo dňa 14. augusta 2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu odvolaním 2 2Sžo/24/2013
2 písm. c/ zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 312/2001 Z.z.“). Z dôvodu, ţe ţalobca porušil povinnosti vyplývajúce mu z § 53 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej sluţbe plniť sluţobné úlohy osobne, zodpovedne, riadne a včas, ktoré porušenie spočíva v tom, ţe ,,na Krajskom súde v C. ţalobca nainštaloval zariadenie na bezdrôtový prenos Wi-Fi, pričom uvedené zariadenie nebolo zabezpečené na oprávnené pripájanie sa, či uţ autorizovanými MAC adresami, kľúčovaním alebo heslami a pripojenie nebolo ani šifrované...; a v dôsledku ţalobcovej neodbornej inštalácie vznikla moţnosť neautorizovane sa pripojiť do privátnej siete súdu a získať tak neoprávnené informácie“. Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, ţe ţalobca, ako riaditeľ odboru informatiky na Krajskom súde v C. vydal pokyn na inštaláciu Wi-Fi zariadenia, čím porušil čl. 3 ods. 6 Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 7/2006 o pouţívaní informačnej počítačovej siete, pretoţe sprevádzkoval toto zariadenie bez schválenia sekciou justičnej informatiky a štatistiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Taktieţ tým, ţe je uvedené zariadenie bolo inštalované bez potrebného zabezpečenia predpísaného Výnosom Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo dňa 14. júla 2006, č. 1706/M-2006 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy, bol porušený § 25 ods. 1 uvedeného výnosu a zároveň aj čl. 4 ods. 11 Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 7/2006, pretoţe ţalobca porušil povinnosť neumoţniť cudzej osobe prístup do informačnej počítačovej siete. Krajský súd ďalej dôvodil, ţe pokiaľ ide o otázku, či ţalobca porušil sluţobnú disciplínu závaţným spôsobom, čo je podmienkou pre postup
2 písm. c/ zákona o štátnej sluţbe, je krajský súd toho názoru, ţe posúdenie závaţnosti porušenia sluţobnej disciplíny je na úvahe sluţobného úradu, ktorý posudzuje intenzitu porušenia sluţobnej disciplíny s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. V danom prípade vedúci sluţobného úradu odôvodnil správne uváţenie tým, ţe osoba v postavení vedúceho zamestnanca priamo zodpovedného za ochranu a bezpečnosť informačného systému súdu si musí byť vedomá svojho konania a jeho následkov a preto umoţnenie nekontrolovaného prístupu k citlivým informáciám nachádzajúcim sa v informačnom počítačovom systéme súdu vlastným iniciatívnym konaním, hoci aj bez priameho úmyslu spôsobiť takýto stav, je závaţným porušením sluţobnej disciplíny odôvodňujúci skončenie sluţobného pomeru.
názoru krajského súdu toto správne uváţenie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom a preto súdu nepatrí zasahovať do uvedenej diskrečnej právomoci sluţobného orgánu. 3 2Sžo/24/2013 Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie ţalobca a ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie Vedúceho sluţobného úradu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 31. augusta 2011 a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie a zároveň ţalovaného zaviaţe zaplatiť ţalobcovi trovy konania
vyčíslenia v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Ţalobca vo svojom odvolaní poukázal na doterajšiu celú genézu prípadu a
ţalobcu krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia neuviedol, ako dospel k predmetnému záveru, pričom
názoru ţalobcu z dôvodov napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akými konkrétnymi skutočnosťami a úvahami bol krajský súd pri vydaní predmetného rozhodnutia vedený. Poukázal tieţ na ustanovenie §§ 40 ods. 2 písm. c/, 125 ods. 1, 2 zákona o štátnej sluţbe, ako i ustanovenia § 32 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Namietal, ţe krajský súd sa dôsledne nezaoberal obsahom administratívneho spisu ţalovaného, pretoţe bol by zistil, ţe správny orgán prvého stupňa pred vydaním rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru so ţalobcom v zmysle rozhodnutia zo dňa
ţalobcu, ak správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby účastníkovi oznámil začatie správneho konania a neumoţnil mu vyjadriť sa k veci pred vydaním samotného rozhodnutia, ide o procesné pochybenie správneho orgánu, a teda o takú vadu, ktorá môţe mať vplyv na zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave je preto
ţalobcu nesprávny, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa písomne ku odvolaniu ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave vyjadrilo a ţiadalo, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Vo vzťahu k otázke porušenia sluţobnej disciplíny závaţným spôsobom ţalovaný trvá na argumentoch a stanovisku, ktoré uviedol vo vyjadrení zo dňa 15. decembra 2000, jednak k ţalobe ţalobcu. Ţalovaný uviedol, ţe zákon o štátnej sluţbe taxatívne nestanovuje, čo sa povaţuje za závaţné porušenie sluţobnej disciplíny a posúdenie závaţnosti konania štátneho zamestnanca vo vzťahu k intenzite porušenia sluţobnej disciplíny je ponechané na úvahe príslušného sluţobného úradu rozhodnúť o skončení štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca. Určujúce sú pritom konkrétne skutkové okolnosti prípadu, teda spôsob, akým k porušeniu sluţobnej disciplíny došlo, zavinenie štátneho zamestnanca, následky, ktoré porušenie povinností spôsobilo, resp. v niektorých prípadoch len mohlo spôsobiť, ako aj ďalšie skutočnosti osobitného charakteru, vyplývajúce z povahy odvetvia štátnej sluţby, pri výkone, ktorej malo dôjsť k porušeniu sluţobnej disciplíny. V danom prípade správne uváţenie ţalovaného pri posudzovaní intenzity porušenia sluţobnej disciplíny nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. 5 2Sžo/24/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolania oboch účastníkov nie sú dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
1 veta prvá O.s.p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. Rozsudok krajského súdu sa dostatočne podrobne zaoberá skutkovými zisteniami správnych orgánov, námietkami ţalobcu, ako aj vyjadreniami správneho orgánu na tieto námietky. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotoţňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku, ktoré zodpovedajú (na rozdiel od tvrdení ţalobcu) obsahu spisu a tieto dôvody si odvolací súd osvojuje ako svoje vlastné. Najvyšší súd prvostupňový rozsudok
1, 2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil a súčasne odkazuje na jeho podrobné dôvody vo vzťahu k dôvodom podaného odvolania ţalobcu, s ktorými sa krajský súd náleţite po stránke skutkovej aj právnej vysporiadal a odvolací súd nevidí dôvod na zopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku krajského súdu.
2 O.s.p. odvolací súd len dopĺňa dôvody prvostupňového rozsudku nasledovne: 6 2Sžo/24/2013 Z obsahu odvolania ţalobcu je zrejmé, ţe ţalobca, o.i. namietal skutočnosť, ţe nesúhlasil so spôsobom, akým sa krajský súd vysporiadal s jeho námietkami, namietal v podstate nepreskúmateľnosť rozhodnutia krajského súdu nesúhlasiac s jeho dôvodmi, poukazujúc na viaceré skutočnosti, ţe rozhodnutie krajského súdu je neopodstatnené a nezákonné, ktoré bolo potrebné v ďalšom konaní zrušiť.
2 O.s.p. (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal, a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, ţe rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp.zn. IV. ÚS 115/03, či sp.zn. III. ÚS 60/04 – www.concourt.sk). Túto poţiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument 7 2Sžo/24/2013 sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň tieţ pripomína, ţe právo na spravodlivý súdny proces nevyţaduje, aby súd v rozsudku reagoval na kaţdý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia povaţovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Aj
judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp.zn. III. ÚS 209/04, sp.zn. IV. ÚS 112/05, sp.zn. I. ÚS 380/08, sp.zn. III. ÚS 172/2010, či sp.zn. II. ÚS 537/2010 – www.concourt.sk. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje so ţalovaným, ţe hmotnoprávnou podmienkou skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej sluţbe, nie je existencia písomného upozornenia na moţnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, respektíve opakované porušenie sluţobnej disciplíny štátneho zamestnanca a preto je tvrdenie ţalobcu, ţe sa počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru nedopustil ţiadneho iného porušenia sluţobnej disciplíny, právne irelevantné. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i
názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil 8 2Sžo/24/2013 právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny
1 a 2 O.s.p. potvrdil. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods. 1 a § 250k O.s.p. tak, ţe ţalobcovi nepriznal ich náhradu, pretoţe nebol v odvolacom konaní úspešný a ţalovanému právo na náhradu trov zo zákona neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 18. júna 2014 JUDr. Jozef M i l u č k ý , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.