1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. POZ 438-2007 II/11-2010 z 25. februára 2010, ktorým
2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 40 ods. 1 a 6 zák. č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon 2 2Sžh/4/2010 o ochranných známkach“), zamietol rozklad a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 18. novembra 2008, ktorým bola zamietnutá prihláška slovnej ochrannej známky „J“ č. spisu POZ 438-2007 (ďalej len „prihlásené označenie“),
3 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm.
Správneho poriadku, a preto týmto listom ţalovaný nemohol rozhodnúť o zamietnutí ţiadosti v zmysle § 40 ods. 4 zákona o ochranných známkach. Krajský súd poukázal na to, ţe v podaniach ţalovaného o výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti označenia „J“ z
názoru krajského súdu tvrdenie ţalobcu, ţe tento sa nemal moţnosť vyjadriť k výsledkom prieskumu, alebo ţe by tým bolo zasiahnuté do legitímneho očakávania ţalobcu, alebo ţe by došlo k zásahu do jeho právnej istoty. Určenie lehoty respektíve predĺţenia lehoty je
názoru krajského súdu vecou správneho orgánu, tento je oprávnený posúdiť na základe vlastnej správnej úvahy primeranosť tejto lehoty, vychádzajúc z konkrétnych okolností prípadu. Ţalovaný je pri správnej úvahe viazaný poţiadavkou primeranosti a nie návrhom účastníka konania. Pri určení lehoty, ako aj pri predĺţení lehoty sa osobitné rozhodnutie nevydáva, postupuje sa neformálnym spôsobom, prípisom, listom, v ktorom sa oznamuje predĺţenie alebo určenie lehoty. Len v prípadoch uvedených v § 4 ods. 4 zákona o ochranných známkach vydáva ţalovaný rozhodnutie, keď ţiadosť o predĺţení lehoty alebo ţiadosti o pokračovanie v konaní zamieta, ak nie sú splnené podmienky
odseku 1 alebo 2, alebo ak sa naň vzťahuje zákaz
odseku 3. Pri predlţovaní lehoty ide o procesný postup správneho orgánu, nejde o zákonnú lehotu, zo strany správneho orgánu je to moţnosť predĺţiť lehotu a nie povinnosť predĺţiť lehotu. Aj
názoru krajského súdu je pravdou, ţe
5 zákona o ochranných známkach ak konanie o prihláške nebolo zastavené
odseku 2, alebo ak prihláška nebola zamietnutá
odseku 3, ţalovaný prihlášku zverejní vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „vestník“). Avšak, krajský zdôraznil, ţe zverejnenie prihlášky ochrannej známky nemá ani nemôţe mať za následok povinnosť správneho orgánu po uplynutí trojmesačnej lehoty zapísať zverejnené označenia do registra ochranných známok. Konanie o zápise označenia do registra ochranných známok, ktorého predmetom je posúdenie zápisnej spôsobilosti označenia, sa končí aţ samotným zápisom označenia do registra. Aţ do zápisu označenia do registra ochranných známok je prihláška ochrannej známky predmetom konania, v rámci ktorého je povinnosťou ţalovaného posúdiť zápisnú spôsobilosť prihlasovaného označenia. Aţ zápisom označenia do registra nadobúda prihlasovateľ práva na ochrannú známku a stáva sa majiteľom ochrannej známky , o zápise vydá ţalovaný majiteľovi ochrannej známky osvedčenie. Krajský súd zdôraznil, ţe zverejnenie prihlášky ochrannej známky vo vestníku ţalovaného nie je takou vadou postupu v konaní správneho orgánu, ktorá by mala mať za následok nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel po preskúmaní vecí a postupu správnych orgánov k záveru, ţe zo strany ţalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, nedošlo k takému porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe zruší napadnuté rozhodnutie ţalovaného a vráti vec správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie. 4 2Sžh/4/2010 Rovnako ako v podanom opravnom prostriedku poukazoval na to, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je nezákonné v dôsledku nesprávneho výkladu ustanovení zákona o ochranných známkach, čím došlo k porušeniu ústavnoprávneho princípu právnej istoty ţalobcu, nakoľko
jeho názoru , ak sa účastník konania obráti na ţalovaného so ţiadosťou o predĺţenie lehoty na vyjadrenie prihlasovateľa k prieskumu zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia (ďalej len „ţiadosť o predĺţenie lehoty“) o konkrétny stanovený čas, resp. do stanoveného dátumu, ţalovanému nie je poskytnutý priestor na správnu úvahu osobitne o tom, či je primerané predĺţiť ţalovaným určenú lehotu a osobitne o tom, či je primeraný aj čas poţadovaný účastníkom konania, pričom by mal moţnosť k jednej takejto čiastkovej otázke vyjadriť sa kladne a k druhej záporne. Správnym výkladom zákona
názoru ţalobcu má ţalovaný moţnosť iba jednotne posúdiť podanie účastníka ako celok, a teda primeranosť predĺţenia ţalovaným určenej lehoty na účastníkom poţadovaný čas, resp. do účastníkom poţadovaného dátumu. Následne ţalovaný môţe pristúpiť len k vyhoveniu ţiadosti účastníka ako takej, alebo k jej zamietnutiu rozhodnutím. Ak by dôvodom zamietnutia ţiadosti bola dĺţka času poţadovaná účastníkom, účastník sa v zmysle zákona mal mať moţnosť vyjadriť k takémuto názoru ţalovaného, prípadne podať novú ţiadosť o predĺţenie lehoty, v ktorej by zohľadnil postoj ţalovaného vyjadrený v odôvodnení rozhodnutia. Ďalej namietal, ţe rozhodnutie ţalovaného nemá zákonom stanovené náleţitosti, ale na konkrétne nedostatky nepoukázal , obmedzil sa iba na citáciu zákona a komentárov, aké náleţitosti má rozhodnutie v zmysle Správneho poriadku obsahovať.
jeho názoru ţalovaný nemôţe akýkoľvek list vydávať za rozhodnutie, nakoľko to odporuje nielen zákonu, ale aj zásade právnej istoty účastníka konania, t. j. v tomto prípade ţalobcu. Namietal správnosť právneho názoru krajského súdu, ktorý sa v odôvodnení napadnutého rozsudku s takýmto nesprávnym postupom ţalovaného stotoţnil a odôvodnil ho jeho neformálnosťou, pričom argumentoval moţnosťou predĺţenia lehoty na vyjadrenie prihlasovateľa k prieskumu zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia zo strany ţalovaného a nie jeho povinnosťou. Napokon namietal, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je arbitrárny nakoľko je nedostatočne odôvodnený a nezrozumiteľný a taktieţ kritizoval znenie zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril podaním z 22. októbra 2010, v ktorom ţiadal rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, ţe ţalobca svoje odvolanie zaloţil na rovnakých tvrdeniach a argumentácii, ako uvádzal v správnom konaní a aj v preskúmavacom konaní pred súdom 1. stupňa.
jeho názoru ţalobcom prezentované poňatie inštitútu predĺţenia lehoty na vyjadrenie prihlasovateľa k prieskumu zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia úplne prehliada základné procesné súvislosti: ţiadosť o predĺţenie lehoty sa týka ţalovaným určenej lehoty, súvisí s vedením správneho 5 2Sžh/4/2010 konania a ţiadateľ nemusí navrhovať ţiadnu lehotu. Ţalovaný je presvedčený, ţe v otázke vedenia konania ako správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov. Predĺţenie ním určenej lehoty na vyjadrenie prihlasovateľa k prieskumu zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia síce predpokladá zo strany účastníka konania podanie ţiadosti o predĺţenie lehoty, tá však nemusí byť kvalifikovaná , to znamená osobitne odôvodnená, na rozdiel napr. od ţiadosti o uvedenie do predošlého stavu v zmysle § 40a zákona o ochranných známkach. Postačuje, ţe je z nej zrejmá vôľa ţiadateľa smerujúca k predĺţeniu ţalovaným určenej lehoty na vyjadrenie prihlasovateľa k prieskumu zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia . Ţalovaný posudzuje opodstatnenosť ţiadosti o predĺţenie lehoty v kontexte s obsahom spisu. Ak sú v ţiadosti o predĺţenie lehoty uvedené ďalšie skutočnosti, napríklad dôvody ţiadosti, alebo návrh lehoty, ţalovaný ich berie do úvahy pri posúdení odôvodnenosti ţiadosti o predĺţenie lehoty a pri určení primeranej predĺţenej lehoty.
názoru ţalovaného, výklad ţalobcu je prehnane formalistický a vo svojich dôsledkoch by viedol k nehospodárnemu predlţovaniu konania na úkor vecného rozhodnutia. Pokiaľ ţalobca v odvolaní tvrdil, ţe list ţalovaného z
2 zákona o ochranných známkach, avšak ţalobca túto moţnosť nevyuţil napriek tomu , ţe tak mohol urobiť aţ do 1. februára 2009. Táto skutočnosť
názoru ţalovaného výrazne oslabuje tvrdenie ţalobcu o tom, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím alebo postupom správnych orgánov.
názoru ţalovaného, značná časť odvolania v bodoch 35 aţ 55 obsahuje všeobecný výpočet náleţitostí rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Na tomto základe následne ţalobca tvrdí, ţe list ţalovaného z
ktorých: “na predĺženie určenej lehoty 6 2Sžh/4/2010 nemá žiadateľ právny nárok. O včas podanej žiadosti správny orgán nerozhoduje formou rozhodnutia a ani procesnú lehotu neurčuje rozhodnutím, ide len o opatrenie správneho orgánu. (Košičiarová, S.: Správny poriadok. Komentár. HEURÉKA. r. 2004, str. 112.). Predĺženie procesnej lehoty vždy závisí od úvahy správneho orgánu. (SOBIHARD, J.: Správny poriadok. Komentár. IURA EDITION. r. 2004, str. 223.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 v spojení s § 250ja OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 21. septembra 2011
1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
1 zákona o ochranných známkach v znení účinnom v rozhodnom čase, úrad preskúma, či prihláška spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona.
ods. 3 ak prihlásené označenie nespĺňa podmienky
Pred rozhodnutím o zamietnutí prihlášky, úrad musí umoţniť prihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť.
ods. 5 ak konanie o prihláške nebolo zastavené
odseku 2 alebo ak prihláška nebola zamietnutá
odseku 3, úrad prihlášku zverejní vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len "Vestník").
1 na základe ţiadosti účastníka konania o predĺţenie úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu, podanej pred uplynutím tejto lehoty, úrad môţe lehotu predĺţiť.
ods. 2 ak účastník konania zmeškal úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, môţe poţiadať úrad o pokračovanie v konaní a zároveň urobiť zmeškaný úkon najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia úradu vydaného v dôsledku zmeškania lehoty.
ods. 6 ak úrad nerozhodne o zamietnutí ţiadosti
odsekov 1 alebo 2 do dvoch mesiacov od jej doručenia, platí, ţe ţiadosti bolo vyhovené.
na konanie vo veciach ochrannej známky sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, 23, 28 aţ 30, § 32 aţ 34, § 39, 49, 50, § 59 ods. 1 a § 60.
1 Správneho poriadku, ak je to potrebné, správny orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu, pokiaľ ju neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon. Predmetom súdneho preskúmania v danom prípade je rozhodnutie, ktorým ţalovaný zamietol prihlášku ţalobcu na zápis ochrannej známky do registra ochranných známok, nakoľko táto nespĺňala zákonom stanovené podmienky a síce nemala rozlišovaciu spôsobilosť a išlo o označenie, ktoré pozostávalo výlučne zo značiek alebo z označení obvyklých v beţne pouţívanom jazyku, alebo 7 2Sžh/4/2010 pouţívaných v obchodných zvyklostiach v zmysle § 2 ods. 1 písm.
čl. 46 ods. 1 ústavy (napríklad II. ÚS 87/07-10). Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a najvyšší súd sa s tým v plnej miere stotoţňuje, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Vychádzajúc z uvedeného
názoru odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu práva ţalobcu na prístup k súdu a nebola mu ani odňatá moţnosť konať pred súdom. Ďalšou spornou otázkou bol ţalobcom namietaný zákonný procesný postup ţalovaného, ktorý
ţalobcu vykazuje také nedostatky, v dôsledku ktorých je potrebné predmetné rozhodnutie povaţovať za nezákonné. 8 2Sžh/4/2010 Vecnú stránku rozhodnutia ţalovaného, t. j. či existovali alebo neexistovali dôvody na zamietnutie prihlášky na zápis ochrannej známky do registra ochranných známok, ţalobca, tak v konaní pred správnymi orgánmi oboch stupňov, ako aj v konaní pred súdom prvého stupňa nenamietal. Z uvedených dôvodov sa Najvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom odvolania, zameral pri preskúmavaní rozsudku krajského súdu taktieţ len na procesný postup ţalovaného, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s rozsudkom krajského súdu stotoţňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje za vhodné doplniť nasledovné: Výklad relevantných ustanovení § 40 zákona o ochranných známkach uvádzaný ţalobcom, tak v ţalobe, ako aj v odvolaní, je
názoru odvolacieho súdu v rozpore so zmyslom ako aj duchom tohto zákona, striktne gramatický a dotvorený predstavami ţalobcu o tom, ako by
jeho názoru mal správny orgán aj súdy predmetné ustanovenia vykladať a následne, ako by mal
jeho názoru ţalovaný správne postupovať, pričom takýto výklad nemá oporu v predmetných ustanoveniach. Odvolací súd predovšetkým upozorňuje na to, ţe zmyslom lehoty, ktorú ţalovaný ţalobcovi určil po doručení jeho ţiadosti o zápis slovnej ochrannej známky do registra, bolo poskytnúť ţalobcovi priestor na vyjadrenie sa k dôvodom, na základe ktorých sa má prihláška zamietnuť. Zákon o ochranných známkach v § 8 ods. 3 nestanovuje explicitne procesný postup, akým má ţalovaný umoţniť prihlasovateľovi vyjadriť sa pred rozhodnutím o zamietnutí prihlášky o zápis slovnej ochrannej známky (ďalej len „prihláška“) k dôvodom, na základe ktorých sa má prihláška zamietnuť. Z logiky veci vyplýva, ţe ţalovaný vyzve prihlasovateľa na zaslanie takéhoto vyjadrenia a určí mu časový limit, t. j. lehotu
1 Správneho poriadku v spojení s § 37 zákona o ochranných známkach. Aj
názoru odvolacieho súdu je plne v kompetencii správneho orgánu, akú lehotu na vyjadrenie ţalobcovi poskytne bez ohľadu na to, či tento konkrétny časový limit v ţiadosti uvedie, alebo nie. Tento postup ţalovaný dodrţal a dodrţal tieţ postup
1 zákona o ochranných známkach, keď na ţiadosť ţalobcu takto určenú lehotu predĺţil dokonca dvakrát, pričom ţalobca túto lehotu nevyuţil, vyjadrenie k dôvodom, na základe ktorých mala byť ţiadosť zamietnutá ţalovanému nezaslal a nevyuţil ani postup
2 zákona o ochranných známkach. Odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť fakt, ţe od podania návrhu ţalobcu na zápis ochrannej známky do registra,
názoru ţalobcu nemá právo túto v ţiadosti uvedenú lehotu modifikovať. Preto procesný postup, aký ţalovaný zvolil pri určení lehoty na vyjadrenie sa k dôvodom zamietnutia ţiadosti ţalobcu o zápis slovnej ochrannej známky do registra povaţuje aj odvolací súd za zákonný. Na zákonnosť postupu správneho orgánu nemohla mať vplyv ani tá skutočnosť, ţe ţalovaný zverejnil prihlášku slovnej ochrannej známky POZ 438-2007 „J“ vo vestníku č. 9/2007. Aj keď je moţné vytknúť ţalovanému, ţe nepostupoval
5 zákona o ochranných známkach, nakoľko výkladom tohto ustanovenia je moţné dospieť jedine k záveru, ţe zverejnenie prihlášky o zápis slovnej ochrannej známky prichádza do úvahy aţ po tom, ako nebola zamietnutá
ods. 3, nie je moţné toto pochybenie povaţovať za taký nedostatok v postupe ţalovaného, ktorý by mal vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Navyše, na základe vzájomnej korešpondencie medzi ţalobcom a ţalovaným, ktorá od podania ţiadosti o zápis slovnej ochrannej známky prebiehala, a napokon, aj na základe jeho opätovných ţiadostí o predĺţenie lehoty na podanie vyjadrenia k dôvodom, na základe ktorých sa mala prihláška zamietnuť, muselo byť ţalobcovi zrejmé, ţe samotné zverejnenie prihlášky slovnej ochrannej známky v tomto prípade neznamenalo, ţe nedošlo k zamietnutiu ţiadosti. Napokon zo ţiadneho ustanovenia zákona o ochranných známkach nevyplýva, ţe by zverejnením prihlášky vo vestníku automaticky došlo k vzniku povinnosti ţalovaného predmetnú ochrannú známku aj zapísať. Preto ani toto pochybenie ţalovaného nemohlo mať za následok vznik legitímneho očakávania u ţalobcu, ţe jeho ţiadosti bude vyhovené. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov stotoţnil s právnym názorom krajského súdu, ţe vychádzajúc z právneho stavu platného v čase vydania napadnutého rozhodnutia je nepochybné, ţe ţalovaný postupoval správne, keď po opakovanom márnom uplynutí stanovenej lehoty na podanie vyjadrenia k dôvodom, pre ktoré mala byť ţiadosť o zapísanie ţalobcovej ochrannej známky do registra ochranných známok zamietnutá, vydal rozhodnutie, ktorým ţiadosť ţalobcu o zápis ochrannej známky do registra ochranných známok zamietol. 10 2Sžh/4/2010 Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správneho orgánu a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny
1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd
1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP, neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal a ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 21. septembra 2011 JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.