zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úpravách, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“), o vyhovení námietke účastníkov konania 1/ aţ 6/ proti výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu projektu pozemkových úprav v k.ú. S. a uloţení Obvodnému pozemkovému úradu v Ţiari nad Hronom (ďalej len „úrad“) zabezpečiť vykonanie zmeny projektu pozemkových úprav tak, aby bol k chatke súp. č. 20 postavenej na parcele RNS č. 2401/2, druh pozemku zastavaná plocha, o výmere 66 m2 a na parcelu RNS č. 2401/1, druh pozemku zastavaná plocha, o výmere 332 m², ktoré sú v spoluvlastníctve účastníkov 1/ aţ 6/, zabezpečený prístup vyčlenením parcely RNS č. 2398 medzi spoločné zariadenia a opatrenia do vlastníctva obce a zabezpečením práva prechodu cez parcelu RNS č. 2400. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k právnemu záveru totoţnému so závermi správnych orgánov a konštatoval, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Krajský súd konštatoval, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného bolo vydané v súlade s ustanoveniami § 11 a 12 zákona č. 330/1991 Zb., v zmysle ktorých sa rozhodnutím správneho orgánu môţu zriadiť na účel pozemkových úprav iné vecné práva k pozemku uvedené § 151a aţ 151n a § 602 Občianskeho zákonníka. Z výroku preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia bolo zrejmé, ţe ním KPÚ určil na zabezpečenie prístupu k chatke súp. č. 20 postavenej na parcele nového stavu č. 2401/2 a na parcelu nového stavu č. 2401/1, ktoré sú v spoluvlastníctve namietajúcich, ţe parcela nového stavu č. 2398 sa vyčlení ako spoločné opatrenie a zariadenie do vlastníctva obce. Celková dĺţka parcely č. 2398
návrhu registra nového stavu bola 2,850 km, zároveň sa mala upraviť šírka parcely č. 2398 3 1 Sţr/14/2013 a to zúţením na 7 - 9 metrov, čím by sa upravila jej výmera z 31.206 m2 na 16.000 m
pomeru ich nárokov na vyrovnanie k hodnote všetkých pozemkov v obvode pozemkových úprav obsiahnutého v § 12 ods. 8 zákona č. 330/1991 Zb. Súd tieţ konštatoval, ţe z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia vyplynulo, ţe vecné bremeno bolo vymedzené po existujúcej lesnej zváţnici tak, aby bol zabezpečený prístup vlastníkov chaty k parcelám č. RNS č. 2401/1 a 2401/2, čo technicky upravuje prístup cez pozemok povinného pre oprávneného. Vymedzenia práva prechodu po existujúcej lesnej zváţnici cez pozemok povinného z vecného bremena nijako nezasahuje do práv ţalobcu.
názoru krajského súdu ţalovaný vo veci správne aplikoval a aj vyloţil § 11 ods. 12 zákona č. 330/1991 Zb. a jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom. Námietku ţalobcu o porušení jeho procesných práv v správnom konaní krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko z obsahu administratívneho spisu nebolo sporné, ţe procesné práva ţalobcu ako účastníka konania v správnom konaní neboli porušené. Návrh ZUNP bol prerokovaný so Zdruţením účastníkov pozemkových úprav dňa 26.8.2008 a následne boli tieto zverejnené dňa 22.9.2008 - 7.10.2008 na úradnej tabuli v obci Slaská. Ostatní známi vlastníci boli oboznámení listom zo dňa 16.9.2008. V tomto prípade došlo k naplneniu podmienky zakotvenej v § 11 ods. 23 zákona č. 330/1991 Zb., keď ZUNP sú platné, ak s nimi súhlasia všetci účastníci, ktorí vlastnia najmenej 2/3 výmery pozemkov, na ktorých sú povolené alebo nariadené pozemkové úpravy a keď za súhlas sa povaţuje aj to, ak vlastník nepodá námietku, resp. námietka nebola opodstatnená. K námietke ţalobcu 4 1 Sţr/14/2013 o nerešpektovaní lehôt pre rozhodnutie v zmysle § 49 správneho poriadku krajský súd uviedol, ţe zákon s nedodrţaním tejto lehoty nespojil ţiadne právne dôsledky. Krajský súd preto konštatoval, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného bolo vecne a právne správne a správny orgán rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto ţalobu ako nedôvodnú zamietol. II. Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu Proti tomuto rozsudku podal ţalobca odvolanie ţiadajúc jeho zmenu a zrušenie rozhodnutia ţalovaného. Rozsudku krajského súdu vytýkal nedostatočné odôvodnenie a skutočnosť, ţe sa nevysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu, len opísal názory a vyjadrenia účastníkov konania. Tvrdil, ţe obmedzenie jeho vlastníckeho práva vyčlenením parcely č. 2398, na ktorej je cesta umoţňujúca prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve účastníkov 1/ aţ 6/ ako spoločného opatrenia a zariadenia do vlastníctva obce a zriadením vecného bremena v ich prospech nebolo jediným spôsobom, ktorý by umoţňoval prístup. Zdôraznil, ţe ide o lesné pozemky a v zmysle § 30 ods. 1 zákona o lesoch vstup na lesné pozemky patrí kaţdému a nie je naň potrebné ţiadne povolenie, teda účastníci 1 aţ 6/ môţu bez obmedzení lesnú cestu vyuţívať, a to aj bez zriadenia vecného bremena. Ţalobca poukázal na účel zákon č. 330/1991 Zb., konkrétne - zachovanie, zveľaďovanie a ochrana lesov ako zloţky ţivotného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných funkcií a uviedol, ţe vprípade potreby vyuţitia motorového vozidla na prechod cez predmetné pozemky majú účastníci 1/ aţ 6/ moţnosť obrátiť sa na príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva a poţiadať o udelenie výnimky pre moţnosť vstupu a prechodu motorovými vozidlami. Tvrdil, ţe v rámci konania o pozemkových úpravách, aj keď sa toto týka lesných pozemkov, dochádza k zriaďovaniu vecných bremien, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami zákona o lesoch. Zriadenie vecného bremena tak, ako to poţadujú účastníci 1/ aţ 6/ obchádza zákon o lesoch, v zmysle ktorého 5 1 Sţr/14/2013 môţe povoliť vstup a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami na lesné pozemky len príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, t.j. Obvodný lesný úrad. Ţalobca ďalej poukázal na bod 14 a 15 ZUNP, v zmysle ktorých na základe súhlasu vlastníkov bude v rámci nového stavu v opodstatnených prípadoch na trvalých právnych porastoch a lesnej pôde moţné zriadiť vecné bremeno - právo prechodu a v obvode projektu pozemkových úprav budú zohľadnené uţívacie pomery v nadväznosti na pôvodné vlastníctvo jednotlivých uţívateľov a s prihliadnutím na primeranosť, skutočný stav v prírode, ako aj na cieľ vytvorenia ucelených a tvarovo prijateľných pozemkov. Ţalobca zdôraznil, ţe na základe uvedených zásad je moţné zriadenie vecného bremena práva prechodu len v opodstatnených prípadoch a len so súhlasom vlastníkov. Nakoľko v danom prípade je prístup k chatke zabezpečený priamo zákonom, nejde o opodstatnený prípad a zároveň v danom prípade nebol daný súhlas všetkých vlastníkov so zriadením vecného bremena. Argumentoval, ţe cieľom pozemkových úprav je vytvorenie ucelených a tvarovo prijateľných pozemkov a teda sceľovanie rozdrobených pozemkov na pozemky tvoriace celok. Cesta, ktorá má prejsť do vlastníctva obce S. a na ktorej má byť zriadené vecné bremeno, sa nachádza na parcele nového stavu č. 2398 susediacej s parcelami nového stavu č. 2399 a 2400, ktoré sú obe vo vlastníctve ţalobcu. Preto spochybňoval, ţe by obmedzenie vlastníctva ţalobcu bolo vo verejnom záujme. Uviedol, ţe vyhovením námietke účastníkov konania 1/ aţ 6/ dôjde v rozpore so zákonom č. 330/1991 Zb. k rozdeleniu pozemkov a nie k ich sceleniu. Namietal i primeranosť pozemkových úprav tvrdiac, ţe obmedzenie vlastníctva zriadením vecného bremena nie je primerané, ani vzhľadom k existencii moţnosti prístupu v zmysle zákona o lesoch, no ani vzhľadom k moţnosti prístupu z inej strany katastrálneho územia S. po hlavnej ceste v projekte pozemkových úprav označenej ako HC-1 (A), HC-1 (B). Táto cesta je v projekte pozemkových úprav riešená ako spoločné opatrenie a zariadenie vo vlastníctve obce. Ţalobca zdôrazil, ţe vlastnícke právo je jedným zo základných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a jeho obmedzenie zriadením vecného bremena moţno realizovať len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na základe zákona. V zmysle právnej teórie je verejným záujmom dôleţitý záujem štátu realizovaný pri výkone verejnej 6 1 Sţr/14/2013 moci, ktorý prevaţuje nad oprávneným záujmom fyzickej osoby, prináša majetkový prospech alebo iný prospech ostatným fyzickým osobám alebo mnohým z nich a bez jeho realizácie by mohli vzniknúť rozsiahle alebo nenahraditeľné škody. Obmedzenie vlastníckeho práva len pre zabezpečenie prístupu pre vlastníkov chatky nie je
ţalobcu obmedzením v nevyhnutnej miere, keďţe vlastníci majú umoţnený prístup k chatke a ide im len o jeho výslovné skrátenie cez inú prístupovú cestu, čo však určite nie je nevyhnutné a čo výrazne obmedzuje vlastníctvo ţalobcu. Zaoberanie sa otázkou, či je obmedzenie vlastníckeho práva ţalobcu v takomto rozsahu potrebné pre zabezpečenie prospechu niekoľkých fyzických osôb a či by bez neho došlo k nenahraditeľným škodám, bolo
ţalobcu pri rozhodovaní správnych orgánov opomenuté a ignorované.
ţalobcu v prípade vlastníkov chatky išlo jednoznačne a preukázateľne o presadzovanie ich individuálneho záujmu, potreba verejného záujmu a prospešnosť pre väčšiu skupinu ľudí nebola naplnená a teda nešlo o obmedzenie vlastníckeho práva ţalobcu vo verejnom záujme. Ţalobca argumentoval tým, ţe definícia, ktorá by presne určovala, čo moţno povaţovať za lesnú cestu, nie je uvedená v ţiadnom zákonnom ustanovení a preto nič nebráni ţalobcovi mať vo vlastníctve cestu nachádzajúcu sa na predmetných lesných pozemkoch. Jej udrţiavanie v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená, je vlastníkom cesty preukázateľné. Dodal, ţe by nebolo hospodárne a ani vo verejnom záujme zvyšovať náklady obce na údrţbu pozemných komunikácii, ktoré by ako nový vlastník pozemku musela vynakladať. Ţalobca spochybňoval i dodrţanie jeho procesných práv v správnom konaní, keď KPÚ rozhodol bez toho, aby ţalobcovi umoţnil vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia ešte pred jeho vydaním (§ 33 ods. 2 SP). V tejto súvislosti ţalobca poukázal i na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 68/1998, v zmysle ktorého, ak účastník správneho konania nebol vypočutý ku skutočnostiam tvoriacim predmet správneho konania a správny orgán ani inými dôkazmi nezistil skutočný stav veci, je to dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie veci na ďalšie konanie. Ţalobca ďalej tvrdil, ţe ţalovaný sa vyporiadal s pochybením KPÚ pri vydávaní rozhodnutia tak, ţe uviedol, ţe nejde o porušenie procesných práv ţalobcu, avšak rozhodnutie bolo vydané bez umoţnenia ţalobcovi vyjadriť sa a zasahuje do jeho práv a právom chránených záujmov, teda je nezákonné a uţ aj pozbavenie procesných práv účastníka konania 7 1 Sţr/14/2013 je samo osebe dôvodom na jeho zrušenie. Vytýkal mu i nedostatočné odôvodnenie, keď ţalovaný nedal odpoveď na konkrétne argumenty ţalobcu. Zároveň poukázal na lehoty určené SP na vydanie rozhodnutia, ktoré neboli dodrţané. Okrem uvedeného ţalobca vytýkal ţalovanému i nedostatočné odôvodnenie a nevysporiadanie sa s odvolacími dôvodmi ţalobcu, ktoré spôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. III. Stručné zhrnutie vyjadrenia žalovaného a účastníkov konania 1/ až 6/ k odvolaniu žalobcu A/ Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, ţe ţalobca neuviedol ţiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a ktoré by odôvodňovali zmenu či zrušenie rozsudku krajského súdu. Ku priebehu súdneho konania a k rozsudku krajského súdu vyjadril názor, ţe konajúci senát v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p. dostatočne preskúmal a posúdil zistený skutkový stav, všetky relevantné dôkazy ako aj právnu stránku sporu a vydal rozsudok v súlade so všetkými hmotnoprávnymi ako aj procesnými normami. B/ Účastníci konania 1/ aţ 6/ sa tieţ stotoţnili s rozsudkom krajského súdu a navrhli ho potvrdiť ako vecne správny. V súvislosti s parc. č. 2398 uviedli, ţe ide o pozemok, na ktorom je umiestnená cestná komunikácia - spevnená lesná cesta a poukázal na § 12 ods. 4 písm. a/ zákona č. 330/1991 Zb., v zmysle ktorého predmetná parcela tvoriaca cestnú komunikáciu je spoločným zariadením, ktoré slúţi vlastníkom pozemkov v obvode pozemkových úprav na sprístupnenie k nim a preto
19 tohto zákona má byť priznaná do vlastníctva obce. Dodali, ţe uvedené obdobne platí aj
návrhu ZUNP, v rámci ktorých sa upravili a vyriešili spoločné a verejné zariadenia a opatrenia, ktoré slúţia obyvateľom obce riešeného územia a vlastníkom pozemkov 8 1 Sţr/14/2013 v obvode pozemkových úprav. Zdôraznili, ţe zásady boli schválené (svoj súhlas prejavili vlastníci 77,80% výmery pozemkov) a ako také sú záväzné a sú súčasťou definitívneho projektu pozemkových úprav. Účastníci konania nesúhlasili s tvrdením ţalobcu, ţe cesta vedie len k pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve ţalobcu, pretoţe bolo zrejmé, ţe cesta, ktorá sa nachádza na parcele nového stavu č. 2398, je len časťou hlavnej cesty HC-1 vedúcej cez k.ú. S. a k.ú. K. do k.ú. K.. V ţiadnom prípade teda nejde o cestu vedúcu len k pozemkom ţalobcu, nakoľko predmetnú cestu vyuţívajú viacerí občania, nielen obyvatelia obce Slaská na sprístupnenie k svojim novovytvoreným pozemkom. Vo vzťahu k parcele nového stavu č. 2400 a k zriadeniu vecného bremena práva prechodu cez uvedenú parcelu účastníci konania uviedli, ţe novonavrhovaná parcela č. 2400 bola
projektu pozemkových úprav vo vlastníctve ţalobcu. Na uvedenej parcele sa však nachádza chata a stavba č. 20 - poľovnícka chatka v podielovom spoluvlastníctve účastníkov 1/ aţ 6/. Správny orgán svojím rozhodnutím nariadil zriadiť vecné bremeno vo forme práva prechodu cez parcelu nového stavu č. 2400 v znení „právo prechodu v prospech vlastníkov parciel č. 2401/1 a č. 2401/2 v zmysle § 11 ods. 12 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov“. Takéto zriadenie vecného bremena cez novovytvorenú parcelu č. 2400 bolo v súlade so zákonom a prijatými zásadami pozemkových úprav a to s ohľadom na hlavný účel pozemkových úprav vyplývajci z ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. (racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v súlade s poţiadavkami a podmienkami ochrany ţivotného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka, ako aj s ohľadom na jeden z nosných cieľov pozemkových úprav, ktorým je o.i. garantované sprístupnenie všetkých nových pozemkov). Dôvodom pre zriadenie vecného bremena s uvedeným obsahom bola predovšetkým skutočnosť, ţe prístup k predmetným stavbám nebolo moţné zabezpečiť iným spôsobom, resp. po inej ceste. Predmetné stavby sa nachádzajú totiţ na mieste, ktoré je zo všetkých strán obklopené lesným pozemkom tvoriacim novovytvorenú parcelu č. 2400 vo vlastníctve ţalobcu. Účastníci konania zdôrazňovali aj praktickú stránku veci v tom zmysle, ţe uvedená lesná cesta - zváţnica predstavuje od hlavnej cesty cca 150m dlhý úsek a pokiaľ by správny orgán nezriadil vecné bremeno, situácia by sa značne komplikovala a bolo by absolútne nezmyselné a najmä nepraktické, aby bol prístup k predmetným nehnuteľnostiam 9 1 Sţr/14/2013 zabezpečený iba v zmysle zákona o lesoch, a to právom vstupu na lesné pozemky, napriek tomu, ţe prístup k nehnuteľnostiam bol zabezpečený uţ od nepamäti po existujúcej lesnej ceste. Na záver zdôraznili, ţe cieľom napadnutého rozhodnutia nebolo poškodiť vlastnícke právo ţalobcu, či obmedziť ho nad nevyhnutnú mieru. Avšak vo veci bolo nepochybné, ţe lesná cesta je v zmysle § 3 ods. 1 písm. e/ zákona č. 326/2005 Z.z. lesný pozemok, ktorý má slúţiť na plnenie funkcií lesa. Uvedené obmedzenie lesného pozemku za účelom prístupu k nehnuteľnostiam bolo len v nevyhnutnej miere a pouţije sa len nevyhnutne potrebná výmera uvedeného lesného pozemku. Takýto stav ţiadnym spôsobom nenaruší celistvosť lesa, neobmedzuje sa vyuţívanie funkcií okolitého lesa, nenarúša sa lesné prostredie ani fauna a flóra. Ku ţalobcom tvrdenému odňatiu práv v správnom konaní účastníci konania uviedli, ţe zákon v správnom konaní správnemu orgánu nepredpisuje formu, akou má oboznámenie s podaním odvolania iným účastníkom urobiť. Z obsahu spisového materiálu
účastníkov 1/ aţ 6/ vyplynulo, ţe správny orgán kaţdému účastníkovi správneho konania doručil list zo dňa 26.4.2011 označený ako „Odstúpenie odvolania“, ktorého obsahom bolo oznámenie o podaní odvolania jednotlivých účastníkov správneho konania, ako aj stručný obsah, resp. dôvody odvolania. Vzhľadom k tejto skutočnosti tvrdili, ţe správny orgán si splnil svoju povinnosť zakotvenú v § 56 Správneho poriadku a umoţnil ţalobcovi vyjadriť sa k podanému odvolaniu. Dodali, ţe pokiaľ ţalobca povaţoval za potrebné vyjadriť sa k odvolaniu, mal moţnosť toto právo uplatniť. Moţnosť vyjadriť sa k odvolaniu treba pritom chápať ako právo účastníka, nie jeho povinnosť. Zdôrazňujeme, ţe zákon toto právo nekoncipuje ako tzv. odvolaciu odpoveď. K namietanému nedodrţaniu lehoty na vydanie a doručenie správneho rozhodnutia uviedli, ţe išlo len o formálne pochybenie nič nemeniace na skutočnosti, ţe rozhodnutie ţalovaného bolo vydané súlade so zákonom. IV. Rozhodnutia a postup správnych orgánov 10 1 Sţr/14/2013 Na základe uznesenia Vlády SR č. 526/1995 zo dňa 11.7.1995, v ktorom sa ukladá povinnosť vypracovať vo vybraných katastrálnych územiach v dosahu ZSNP a.s., Ţiar nad Hronom, projekty pozemkových úprav, vtedajší Pozemkový úrad v Ţiari nad Hronom v zmysle § 7 zákona č. 30/1991 Zb. nariadil prípravné konanie pozemkových úprav v k.ú. S.. Rozhodnutím č. 828/1996-PU zo dňa 14.6.1996 nariadil z dôvodu obnovenia alebo zlepšenia funkcie ekologickej stability v územnom systéme
2 pozemkové úpravy. Po schválení úvodných podkladov
330/1991 Zb. rozhodnutím č. 2004/00093/62 a dohodnutých zásad pre umiestnenie nových pozemkov (ZUNP)
18 zákona, úrad zadal vypracovanie projektu pozemkových úprav. Návrh ZUNP bol prerokovaný so zdruţením účastníkov pozemkových úprav dňa 26.8.2008 a následne boli zásady zverejnené v dňoch 22.9.2008 aţ 7.10.2008 na úradnej tabuli v obci S.. Naplnením podmienky v zmysle § 11 ods. 23 zákona č. 330/1991 Zb. o dosiahnutí poţadovaného súhlasu účastníkov pozemkových úprav vlastniacich aspoň 2/3 výmery pozemkov, na ktorých boli nariadené pozemkové úpravy, úrad protokolom zo dňa 18.12.2008 vyhlásil ZUNP za platné. Po vypracovaní projektu pozemkových úprav úrad v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. doručil tento zdruţeniu účastníkov dňa 31.5.2010, zverejnil ho v obci Slaská v dňoch 1.6.2010 aţ 1.7.2010 a doručil kaţdému účastníkovi konania výpis z rozdeľovacieho plánu pozostávajúci z výpisu návrhu nového usporiadania pozemkov v obvode pozemkových úprav a z návrhu grafického zobrazenia umiestnenia nových pozemkov s poučením o moţnosti podať námietku v zákonom stanovenej lehote. V zákonom stanovenej lehote podali účastníci konania 1/ aţ 6/ proti výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu námietku, ktorou namietali, ţe uplatnenie predloţeného návrhu im znemoţní prístup k pozemkom registra nového stavu parc. č. 2401/1 a 2401/2 v rozdeľovacom pláne navrhované do ich spoluvlastníctva a tým aj prístup k rekreačnej chatke súp. č. 20. Namietali tieţ, ţe
doručeného výpisu im prístup k týmto pozemkom bude umoţnený len formou vecného bremena a to práva prechodu pešo cez nový pozemok parc. č. 2400 druh pozemku, hoci cez neho vedie pôvodná cestná komunikácia. 11 1 Sţr/14/2013 Námietky účastníkov 1/ aţ 6/ boli prerokované na úrade dňa 21.9.2010. Pri prerokovaní námietky ţalobca nesúhlasil so zriadením vecného bremena a súhlasil len s uvedením poznámky, ţe prístup na predmetné parcely je moţný len na základe ustanovení zákona o lesoch. Pre rozporné názory účastníkov bola námietka predloţená na rozhodnutie KPÚ. KPÚ v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 2010/00351-1 zo dňa 27.9.2010
4 zákona č. 330/1991 Zb. nevyhovel námietke namietajúcich proti výpisu z rozdeľovacieho plánu projektu pozemkových úprav. V odvolacom konaní ţalovaný dospel k záveru o dôvodnosti opravného prostriedku účstníkov 1/ aţ 6/ a rozhodnutím č. 11823-2/2010-430 zo dňa 20.12.2010 rozhodnutie KPÚ v Banskej Bystrici zo dňa 27.9.2010 zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie. V novom konaní (riadiac sa záväzným názorom ţalovaného) KPÚ v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 2010/00351-1 zo dňa 10.3.2011 vyhovel námietke účastníkov 1/ aţ 6/ a uloţil úradu v Ţiari nad Hronom zabezpečiť vykonanie pozemkových úprav v k.ú. S. tak, ţe na zabezpečenie prístupu k chatke súp. č. 20 postavenej na parcele nového stavu č. 2401/2 a 2401/1 v spoluvlastníctve účastníkov 1/ aţ 6/ vyčlenil parcelu č. 2398 ako spoločné opatrenie a zariadenie do vlastníctva obce a zároveň rozhodol o upravení šírky parcely č. 2398 zúţením na 7-9 m, čím sa upraví aj výmera okolitých parciel č. 2399 a 2400. Zároveň KPÚ uloţil úradu rozhodnúť aj o zriadení vecného bremena a to práva prechodu cez parcelu nového stavu č. 2400 pre vlastníkov parciel 2401/1 a 2401/2, aby bol zabezpečený prístup vlastníkov chatky č. 20 po existujúcej lesnej zváţnici. Proti tomuto rozhodnutiu KPÚ v Banskej Bystrici podali odvolanie ţalobca i účastníci konania 1/ aţ 6/. Žalobca namietal, že generálnym určením rozsahu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu, t.j. prechodu peši alebo motorovým vozidlom, išiel správny orgán nad rámec zákona. Zriadením vecného bremena bez spôsobu určenia prechodu bolo
ţalobcu v rozpore so zákonom, pretoţe oprávňuje k činnosti, ktorá je zákonom zakázaná bez toho, aby na to boli splnené podmienky. 12 1 Sţr/14/2013 V odvolacom konaní žalovaný v tomto konaní preskúmavaným rozhodnutím č. 2404-A/2011-430 zo dňa 11.7.2011 odvolania žalobcu i účastníkov 1/ až 6/ zamietol a rozhodnutie KPÚ v Banskej Bystrici č. 2010/00351-1 zo dňa 10.3.2011 potvrdil. Ţalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, ţe vydané rozhodnutie zabezpečuje dodrţanie nosného princípu a cieľa, ktorý má na zreteli zákon č. 330/1990 Zb., osobitne z dôvodu dodrţania princípu sprístupnenia nových pozemkov v súlade s § 12 ods. 11 uvedeného zákona, v zmysle ktorého sa rozhodnutím správneho orgánu môţu zriadiť na účel pozemkových úprav iné vecné práva k pozemku uvedené v § 151a aţ 151n a § 602 Občianskeho zákonníka, pričom správny orgán určí mieru zohľadnenia ujmy v rozdeľovacom pláne. Ţalovaný uviedol, ţe súčasná právna úprava vecných bremien nevymenúva jednotlivé druhy vecných bremien. Z konkrétneho ustanovenia vecného bremena tak, ako je v napadnutom rozhodnutí formulované bolo zrejmé, ţe obsahuje len vecné bremeno prechodu a ţiadne iné právo. Z uvedeného dôvodu patrí oprávnenému len právo prechodu peši cez pozemok povinného. Ak výslovne nebolo ustanovené inak, nie je oprávnený z vecného bremena cez pozemok povinného jazdiť ţiadnym dopravným prostriedkom. Ţalovaný dôvodil, ţe priebeh vecného bremena bude vymedzený po existujúcej lesnej zváţnici tak, aby bol zabezpečený prístup vlastníkov chaty súp. č. 20 k parcelám RNS číslo 2401/1 a 2401/2, čo technicky upravuje prístup cez pozemok povinného pre oprávneného takým spôsobom, aby mu čo najlepšie vyhovoval. Tým sa
ţalovaného nemyslí, ţe musí byť najkratší, ale to, ţe pri prechode po ňom a pri vyústení na pozemok oprávneného nemôţe byť právo oprávneného ani najmenej obmedzené. Vymedzenie práva prechodu po existujúcej lesnej zváţnici cez pozemok povinného z vecného bremena nijako nezasahuje do súkromia vlastníka pozemku. V. Právny názor NS SR Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1, § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu bolo sčasti dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. marca 2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej 13 1 Sţr/14/2013 stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí ţaloby o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného o zamietnutí odvolania ţalobcu a potvrdení rozhodnutia KPÚ v Banskej Bystrici č. 2010/00351-1 zo dňa 10.3.2011 o vyhovení námietke účastníkov konania 1/ aţ 6/, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného.
1 zákona č. 330/1991 Zb. obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s poţiadavkami a podmienkami ochrany ţivotného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo- ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.
18 a 19 zákona č. 330/1991 Zb. obvodný pozemkový úrad prerokuje s vlastníkom jeho návrhy a poţiadavky na určenie nových pozemkov.
výsledkov prerokovaných pravidiel uvedených v odsekoch 2 a 3 a
schválených všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav a miestnych podmienok obvodný pozemkový úrad dohodne so združením účastníkov zásady na umiestnenie nových pozemkov.
23 zákona č 330/1991 Zb. zásady na umiestnenie nových pozemkov sú platné, ak s nimi súhlasia účastníci, ktorí vlastnia najmenej dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú povolené alebo nariadené pozemkové úpravy. Zásady sa zverejnia verejnou vyhláškou a doručia známym vlastníkom do vlastných rúk. Za súhlas sa povaţuje aj to, ak vlastník nepodá námietku alebo námietka je neopodstatnená. 14 1 Sţr/14/2013 Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis ţalovaného vyplynulo, ţe ţalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného tvrdiac, ţe toto zasahuje do jeho práv v rozpore so zákonom a schválenými ZUNP a v konaní mu predchádzajúcom neboli dodrţané všetky jeho procesné práva. V konaní o pozemkových úpravách v k.ú. obce S. boli v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami schválené zásady pre umiestnenie nových pozemkov (ZUNP). Schválené boli súhlasom vlastníkov 77,80% výmery pozemkov, teda viac ako 2/3 zákonom poţadovanou väčšinou. Takto riadne a v súlade so zákonom schválené ZUNP sú súčasťou projektu pozemkových úprav a po schválení sú záväzné. V zmysle bodu č. 14 schválených ZUNP na základe súhlasu vlastníkov bude v rámci nového stavu v opodstatnených prípadoch na trvalých trávnatých porastoch a lesnej pôde možné zriadiť vecné bremeno — právo prechodu. Ţalobca o.i. v ţalobe, ako aj v odvolaní poukazujúc na body 14 a 15 ZUNP namietal a spochybňoval ich dodrţanie, pretoţe zriadenie vecného bremena práva prechodu bolo moţné v zmysle ZUNP len v opodstatnených prípadoch a len so súhlasom vlastníkov, ktorý však v tomto prípade daný nebol. K tejto námietke nezaujal ţiadne stanovisko vo svojom vyjadrení k ţalobe ani k odvolaniu ţalobcu ţalovaný a dokonca námietku nechal bez povšimnutia aj súd prvého stupňa. V tomto konaní preskúmavanom rozhodnutí ţalovaný len konštatoval, ţe ţalobca pri prerokovaní námietky nesúhlasil so zriadením vecného bremena a súhlasil len s uvedením poznámky, ţe prístup na predmetné parcely je moţný len na základe ustanovení zákona o lesoch. Najvyšší súd si v súvislosti so vznesenou námietkou ţalobcu vyţiadal vyjadrenie KPÚ v Banskej Bystrici, ktorý v liste zo dňa 24.2.2014 uviedol, ţe „...pre bod č. 14 zásad pre umiestnenie pozemkov sa vyţaduje osobitný súhlas vlastníkov. Súhlas vlastníkov so zriadením vecného bremena nebol daný, ale vlastníkom pozemku bol doručený výpis z návrhu registra nového stavu s poznámkou o zriadení vecného bremena s poučením o moţnosti podať na Obvodný pozemkový úrad v Ţiari nad Hronom proti projektu 15 1 Sţr/14/2013 pozemkových úprav a výpisu z rozdeľovačieho plánu námietky v lehote do 30 dní odo dňa ich doručenia...“. Z uvedeného vyjadrenia je zrejmé, ţe záväzný postup vyplývajúci z riadne schválených ZUNP, na ktoré sa v súvislosti s ďalšími bodmi ţaloby a odvolania odvolával aj ţalovaný, nebol pri zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu dodrţaný. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru, ţe ţalovaný sa v preskúmavanom správnom rozhodnutí nezaoberal dostatočne naplnením predpokladov pre zriadenie vecného bremena tak, ako vyplývajú zo schválených ZUNP. Nemoţno nahradiť vlastníkmi riadne schválený postup a predpoklady pre zriadenie vecného bremena k pozemku len tvrdením, ţe ţalobca mohol podať námietku proti výpisu z návrhu registra nového stavu s poznámkou o zriadení vecného bremena. Ďalšie odvolacie dôvody ţalobcu však Najvyšší súd nepovaţoval za dôvodné.
názoru odvolacieho súdu bolo nesporným, ţe v predmetnej lesnej ceste išlo o spoločné zariadenie slúţiace všetkým vlastníkom v obvode pozemkových úprav v zmysle § 12 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. Zároveň v súlade s riadne schválenými a teda platnými a záväznými ZUNP, ako aj v súlade s ustanovením § 11 ods. 19 zákona č. 330/1991 Zb. sa malo vlastníctvo k takémuto zariadeniu previezť na obec. Náhradou za uvedené prevedenie vlastníckeho práva (resp. obmedzenie vlastníckeho práva ţalobcu) bolo vecné plnenie obce Slaská – a to správa a údrţba uvedenej cesty. Nemoţno preto dať za pravdu ţalobcovi, ţe došlo de facto k vyvlastneniu jeho pozemku bez náhrady a v rozpore so zákonmi i ústavou. V súvislosti s námietkami ţalobcu týkajúcimi sa e-mailovej komunikácie úradu s RKC o nesúhlase RKC s bodom 31 ZUNP, odvolací súd zdôrazňuje, ţe RKC uţ nie je účastníkom konania, nebolo vydané rozhodnutie o údajnej námietke a ZUNP boli riadne schválené tak, ako to bolo uvedené vyššie – teda ţe spoločné zariadenia (lesné cesty) budú prevedené do vlastníctva obce. Ţalobcom navrhovaná aplikácia ustanovení zákona o lesoch v danom prípade neprichádzala do úvahy práve vzhľadom na znenie zákona č. 330/1991 Zb. a na riadne schválené ZUNP,
ktorých sa spoločné zariadenie prevedie za náhradu do vlastníctva 16 1 Sţr/14/2013 obce. ZUNP ani zákon v tomto prípade nepripustili alternatívny postup, napr. aplikáciu zákona o lesoch, ale výslovne upravili postup, ktorý bol v danej veci aj dodrţaný. K námietke ţalobcu o porušení jeho procesných práv spočívajúcom v tom, ţe mu nebolo umoţnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred vydaním rozhodnutia KPÚ, odvolací súd uvádza, ţe správny orgán ţalobcovi doručil kaţdé rozhodnutie nachádzajúce sa v spisovom materiáli ţalovaného, ţalobca mal k dispozícii návrh projektu a bol oboznámený aj so ZUNP, teda v čase rozhodovania KPÚ mal k dispozícii všetky podklady, z ktorých správny orgán pri svojom rozhodnutí vychádzal. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade vyššie uvedených zistení povaţoval rozhodnutie správneho orgánu za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, ţe v konaní úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu vo výške 816,98 €
vyčíslenia jeho právneho zástupcu, v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhl.“). Trovy konania tvoria trovy právneho zastúpenia vo výške 684,98 € a iné trovy konania vo výške 132 €. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní neboli úspešní. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú: - z odmeny za 5 úkonov právnej sluţby 1. prevzatie a príprava zastúpenia 24.3.2011 (§ 14 ods. 1 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.