ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“). O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ţalovaného zaviazal k ich úhrade ţalobkyni a to v sume 470,37 Eur za trovy právneho zastúpenia a 66 Eur za súdny poplatok. Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu boli nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a pre nedostatok dôvodov. Krajský súd konštatoval, ţe v administratívnom spise sa nenachádzalo vyjadrenie komisie, ktorá mala
3 zákona č. 180/1995 Z.z. posúdiť námietky ţalobkyne proti návrhu ROEP. Z obsahu administratívneho spisu ani z rozhodnutí správnych orgánov
krajského súdu nevyplynulo, či ţalobkyňa mala moţnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, či bola vyzvaná na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, a teda, či mala moţnosť účinne sa brániť proti záverom správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia správy katastra. Ďalej súd prvého stupňa poukázal na to, ţe ţalobkyňa predloţila ako dôkaz rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Prešov zo dňa 29.05.2009 č. OPÚ-2009/01213- 10/Šv,
ktorého nespĺňala podmienky uvedené v § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“) na vrátenie vlastníctva k pozemkom alebo priznanie práva na náhradu za časti pozemkom v k.ú. Š., PKV č. 119, mpč. 712/2 oráčina vo výmere 72 m² a mpč. 789/1 oráčina vo výmere 86 m² z dôvodu, ţe predmetné pozemky neprešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 zákona. Krajský súd uviedol, ţe z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, správny orgán mal za preukázané, ţe v dôsledku vyvlastňovacieho rozhodnutia ONV v Prešove, odboru výstavby č. Výst. 5942/68 zo dňa 19.9.1969 nedošlo k strate vlastníctva, čo preukazuje list vlastníctva č. X. k.ú. S. a preto 3 1 Sţr/39/2013 obvodný pozemkový úrad posúdil reštitučný nárok ţiadateľov (i ţalobkyne) na časti predmetných parciel za neoprávnený. Krajský súd nepovaţoval za správny postup ţalovaného, ktorý sa dôsledne nezaoberal odvolacími námietkami ţalobkyne a bez toho, aby odstraňoval vady odvolania a vyzval odvolateľku, aby predloţila potvrdenie Obvodného pozemkového úradu v súvislosti s vyvlastňovacím rozhodnutím a vyvlastnením nehnuteľností, na ktoré poukázala vo svojom odvolaní, zamietol jej odvolanie. Vyjadril názor, ţe za kaţdé porušenie § 33 Správneho poriadku (ďalej len „SP“) treba povaţovať situáciu, keď sa účastník správneho konania dozvedá o vykonaných dôkazoch, príp. stanoviská správnych orgánov alebo iných orgánov aţ z odôvodnenia doručeného rozhodnutia vo veci samej, a to bez ohľadu na to, či ide o rozhodnutie prvostupňového alebo druhostupňového orgánu.
záveru krajského súdu ţalovaný napriek dokazovaniu, ktoré vo veci vykonal, nezistil spoľahlivo skutočný stav veci a svoje rozhodnutie opieral o neúplné, resp. nedostatočné podklady. Správne orgány teda nevykonali všetky právne relevantné dôkazy v záujme náleţitého zistenia skutkového stavu veci. Krajský súd konštatoval, ţe neobstojí obrana ţalovaného, ţe rozhodnutie obvodného pozemkového úradu, na ktoré poukázala ţalobkyňa v ţalobe, mu nebolo známe. Bolo povinnosťou ţalovaného vyzvať ţalobkyňu na odstránenie vád odvolania, t.j. na preukázanie jej tvrdenia. Krajský súd ţalovanému uloţil postupovať tak, aby bol náleţité zistený skutkový stav veci, vyporiadať sa s námietkou ţalobkyne vo vzťahu k právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia, ako aj s námietkou, ţe správne orgány mali prihliadnuť na rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Prešove zo dňa 29.5.2009 č. OPÚ-2009/01213-lO/Šv, opätovne sa zaoberať dôvodnosťou námietky ţalobkyne proti ROEP a vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby poskytovalo skutkovú aj právnu oporu výroku rozhodnutia a reagovať na námietky ţalobkyne vznesené v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiui v ţalobe. 4 1 Sţr/39/2013 II. Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalovaného Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný odvolanie dôvodiac, ţe argumentácia krajského súdu vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalovaný uviedol, ţe dôvodom zrušenia rozhodnutia ţalovaného bola skutočnosť, ţe sa nezaoberal rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Prešove zo dňa 29.5.2009 č. OPÚ-2009/01213-10/Šv. Ako z rozsudku krajského súdu vyplynulo, ţalobkyňa uvedené rozhodnutie predloţila aţ na hlavnom pojednávaní.
neho časti vyvlastnených parciel mpč. 712/2 o výmere 72 m2 a mpč. 789/1 o výmere 86 m2 neprešli do vlastníctva štátu, resp. ktorých výmery na LV č. X. v k.ú. S. sú zhodné s výmerami uvedenými v PKV č. 119, a preto v dôsledku vyvlastňovacieho rozhodnutia ONV v Prešove nedošlo k strate vlastníctva. Ţalovaný krajskému súdu vyčítal, ţe tento sa nezaoberal otázkou, akoby správny orgán mal postupovať v prípade, ak by mal toto rozhodnutie OPÚ v svojej dispozícii, len mu uloţil povinnosť opätovne sa vysporiadať s námietkou ţalobkyne vo vzťahu k právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia, ako aj s námietkou, ţe správny orgán mal prihliadnuť na rozhodnutie OPÚ. Krajský súd sa však nezaoberal tým, ţe otázku vlastníckeho práva k sporným vyvlastneným častiam predmetných parciel mal ţalovaný jednoznačne vyriešenú uţ zapísaným vyvlastňovacím rozhodnutím ešte do vtedajšej evidencie nehnuteľností PVZ č. 184/75. Rozhodnutie OPÚ
ţalovaného spochybňuje verejnú listinu uţ v katastri zapísanú, a to práve predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie. Toto rozhodnutie OPÚ však nie je listinou spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností, nie je listinou preukazujúcou vlastnícke právo ţalobkyne k častiam vyvlastnených parciel zapísaným v katastri nehnuteľností v prospech iného vlastníka a nie je spôsobilé zvrátiť zistený skutkový stav, resp. rozhodnutie ţalovaného. Ţalovaný dodal, ţe ak ak by aj uvedené rozhodnutie OPÚ mal v čase konania k dispozícii, v konaní o ROEP by táto listina nemala ţiadnu právnu silu, práve preto, ţe nie je listinou preukazujúcou vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnostiam. Preto argumentáciu krajského súdu, ţe ţalovaný správny orgán mal skúmať existenciu tejto listiny nespôsobilej na zápis do katastra nehnuteľností a nepreukazujúcej vlastnícke právo k sporným častiam vyvlastnených parciel zapísaných 5 1 Sţr/39/2013 na základe verejnej listiny v prospech iného vlastníka, ţalovaný povaţoval za nesprávnu a vychádzajúcu z nesprávneho právneho posúdenia veci.
ţalovaného právnym prostriedkom na dosiahnutie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedali právnemu stavu tvrdenému ţalobkyňou, je určovacia ţaloba
c/ O.s.p. Ţalovaný tieţ uviedol, ţe zápisy právnych vzťahov o nehnuteľnostiach v čase zápisu vyvlastňovacieho rozhodnutia do evidencie nehnuteľností sa spravovali zákonom č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v znení neskorších predpisov a mali len deklaratórny charakter. Správny orgán nemá právomoc v správnom konaní posudzovať platnosť resp. neplatnosť verejnej listiny vydanej iným orgánom. Uvedený právny názor je v súlade s ustálenou judikatúrou (rozsudky NS SR sp. zn. 1 Sţo/80/2007, 3 Sţo/169/2010...). K tvrdeniu krajského súdu, ţe v administratívnom spise sa nenachádzalo vyjadrenie komisie, ktorá mala
3 zákona č. 180/1995 Z.z. posúdiť námietky ţalobkyne, ţalovaný uviedol, ţe tomuto odporuje príloha č. 12 spisového materiálu, obsahom ktorej je aj zápisnica zo zasadnutia komisie ROEP pre k.ú. S. zo dňa 11.8.2011 s poznámkami k prejednávanej námietke. Z uvedených dôvodov ţalovaný navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a ţalobu ţalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť. III. Stručné zhrnutie vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu žalovaného Ţalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Ţalovaný spochybňoval správnosť podanej ţaloby tvrdiac, ţe ţalobné dôvody nereagovali na predmet konania a ţe ţaloba išla nad rozsah dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj to, ţe v ţalobe neboli uvedené ustanovenia právnych predpisov, ktoré mal ţalovaný porušiť. 6 1 Sţr/39/2013 Ţalobkyňa k uvedenému zdôraznila, ţe jej ţaloba v celom rozsahu vychádzala z podaného odvolania, ţiadne ďalšie dôvody nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia v nej neuviedla, iba precizovala odvolacie dôvody. V súvislosti s uvedeným poukázala na súčasnú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej je zásadne prípustné uplatniť v správnej ţalobe aj právne námietky, ktoré neboli vznesené v správnom odvolacom konaní. K námietke ţalovaného, ţe o existencii rozhodnutia OPÚ sa dozvedel aţ z podanej ţaloby uviedla, ţe uţ v podanom odvolaní na toto rozhodnutie poukazovala. Okrem toho táto argumentácia ţalovaného neobstojí aj z toho dôvodu, ţe povinnosťou správneho orgánu v správnom konaní je zistiť všetky pre rozhodnutie rozhodujúce skutočnosti, teda zistiť skutočný stav veci. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov (§ 32 ods. 1 SP). Ide o zásadu materiálnej pravdy, ktorou je správne konanie ovládané a ktorú ţalovaný správny orgán v danom prípade neaplikoval dôsledne.
ţalobkyne neobstojí ani námietka, ţe rozhodnutie OPÚ nie je listinou spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností. V danom prípade nešlo o katastrálne konanie, ale o konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov
zákona, kde sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje ROEP.
180/1995 Z.z. sa na toto konanie vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Úlohou správneho orgánu je preto postupovať nielen
katastrálneho zákona, ale predovšetkým
zákona č. 180/1995 Z.z. a
SP, teda úlohou ţalovaného bolo zistiť existenciu právoplatného rozhodnutia OPÚ a s týmto rozhodnutím sa vysporiadať, resp. z neho vychádzať. Ţalobkyňa zdôraznila, ţe OPÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, ţe ţalobkyňa nemá právo na vrátenie vlastníckeho práva k častiam parciel E KN pare. č. 789/1 a 712/2, pretoţe tieto neprešli na štát ani inú právnickú osobu. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, ţe OPÚ si nechal vypracovať identifikáciu parciel Správou katastra Prešov,
ktorej uvedené nehnuteľnosti boli v celej výmere zapísané na fyzické osoby, v dôsledku čoho mal za preukázané, ţe vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst. 5942/68 nedošlo k strate vlastníctva.
ţalobkyne rozhodnutím OPÚ sa vyriešila otázka, kto je vlastníkom sporných nehnuteľností a z tohto mal ţalovaný v konaní o ROEP aj vychádzať. Neobstojí preto jeho tvrdenie, ţe správny orgán mal otázku vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam 7 1 Sţr/39/2013 vyriešenú zapísaným vyvlastňovacím rozhodnutím ešte do vtedajšej evidencie nehnuteľností PVZ č. 184/75.
180/1995 Z.z. podkladmi na zostavenie registra nie sú len zápisy v katastri, ale aj z iných zdrojov. Okrem toho vlastnícke právo bolo v tomto prípade zapísané na ţalobkyňu, resp. jej právnych predchodcov na LV a v zmysle § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, údaje katastra o právach k nehnuteľnostiam sú hodnoverné a záväzné, teda kataster nemôţe svojvoľne spochybniť vlastnícke právo osoby zapísanej na LV. Napriek uvedenému správny orgán v návrhu ROEP vymazal ţalobkyňu ako spoluvlastníčku časti parciel, ktoré mali byť vyvlastnené, a to na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia bez riadnej doloţky právoplatnosti, keďţe poznámku, ţe rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť za takúto doloţku nemoţno povaţovať. Ak ţalovaný tvrdil, ţe nebol oprávnený posudzovať platnosť, resp. neplatnosť listiny, je dôleţité poukázať na to, ţe ţalovaný je povinný posúdiť spôsobilosť listiny na zápis práv, čo listina bez doloţky právoplatnosti nieje. Na záver svojho vyjadrenia ţalobkyňa vyjadrila názor, ţe nebolo účelom zákona č. 180/1995 Z.z. takýmto spôsobom spochybňovať jej vlastnícke právo a vyvolávať súdne spory o určenie vlastníctva. IV. Argumentácia prvostupňového správneho rozhodnutia Ţalobkyňa podaním zo dňa 19.4.2011 vzniesla námietku
2 zákona č. 180/1995 Z.z. proti návrhu ROEP týkajúcu sa pozemkov parciel registra E KN 1-712/2, 1-789/1 a 1-932/1 v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim
ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. O uvedenej námietke ţalobkyne rozhodla správa katastra rozhodnutím č. C ROEP 24607/12/2011/Pe zo dňa 12.1.2012 tak, ţe námietke nevyhovela. Správa katastra v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, ţe parcela E-KN 1-712/2 je delená „pionierskou ţelezničkou“, preto je v registri ROEP riešená ako parcela registra E-KN č. 1-712/2 o výmere 1375 m2, parcela registra E-KN č. 1-712/102 o výmere 146 m2 a parcela registra E-KN č. 1-712/202 o výmere 70 m
zápisu v PKV č. 119 v pôvodnom k.ú. Š. boli PVZ č. 252/93 na LV č. X. v k.ú. S. okrem iných zapísané parcely E-KN (parcela určeného operátu - zdruţený pozemok) č. 1-712/2, 1-789/1 a 1-932/1 v prospech M. L. rod. Ţ. v celosti. Účelom III. etapy bolo identifikovať nehnuteľnosti, ku ktorým vlastnícke právo bolo evidované v pozemkovej knihe a zápis vlastníckeho práva vykonať na LV. Priebeh hraníc PK parciel mpč. 712/2, 789/1 a 932/1 bol zidentifikovaný na priebeh hraníc parcely zobrazenej na mape určeného operátu na parcely E-KN č. 1-712/2, 1-789/1 a 1-932/
GP č. 179-25-116-915-66 v zmysle platných predpisov - § 13 ods. 3 písm. d) Metodického návodu na spracovanie ROEP (MN 84.11.13.32.31.00-06). Ďalej parcela E-KN č. 1-789/1 zapísaná na LV č. X. zidentifikovaná na parcely E-KN č. 1-789/1 o výmere 1968 m² a 1-789/101 o výmere 182 m² v prospech okrem iných aj I. F. v podiele 1/5,1/20 a 1/4, ktorá vlastnícke právo k parcelám nadobudla na základe listín č. 19D 656/94, 26D/639/2003 a V 6415/05 a na parcelu E-KN č. 1-789/201 o výmere 86 m² v prospech Mesta Prešov v celosti, ktorý vlastnícke právo k parcele nadobudol na základe listiny č. výst. 5942/68. Rozdelenie parcely určeného operátu bolo vykonané
GP č. 179-25-116-915-66 v zmysle platných predpisov - § 13 ods. 3 písm. d) Metodického návodu na spracovanie ROEP (MN 84.11.13.32.31.00-06). Parcela E- KN č. 1-932/1 zapísaná na LV č. X. zidentifikovaná na parcely E KN č. 1-932/1 o výmere 3417 m² a 1-932/101 o výmere 28 m² v prospech okrem iných aj I. F. v podiele 1/5 a 1/20, ktorá vlastnícke právo k parcelám nadobudla na základe listín č. 19D 656/94 a 26D/639/2003. Rozdelenie parcely určeného operátu na časti bolo vykonané z dôvodu, ţe pôvodná nehnuteľnosť je delená v zmysle platných predpisov hranicou zastavaného územia obce
3 písm. c) Metodického návodu na spracovanie ROEP (MN 84.11.13.32.31.00-06). Ţalovaný uviedol, ţe po prešetrení bolo zistené, ţe pri parcelách E-KN č. 1-712/2, 1-789/1 a 1-932/1 nedošlo k prekročeniu krajnej odchýlky. Preto bolo rozhodnuté, ţe sa prevezme grafická výmera parciel určeného operátu. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe časť pôvodných PK parciel mpč. 712/2 a 789/1 zapísaných v PKV č. 119 v k.ú. Š. bola vyvlastnená za náhradu
87/1958 Zb. o stavebnom poriadku M. L. na základe právoplatného rozhodnutia Okresného národného výboru v Prešove č. výst. 5942/68 zo dňa 29.9.1969 a ţe zmena výmer predmetných parciel nebola zaznamenaná a pri vydávaní podkladov k dedičským konaniam bola uvádzaná pôvodná výmera predmetných parciel uvedená v pozemkovej knihe. Vlastnícke právo k predmetným parcelám nadobudla ţalobkyňa aţ po vyvlastnení ich častí. Dodal, ţe vzhľadom na to, ţe k ţiadnej zo všetkých predloţených verejných listín na zápis do katastra nehnuteľností v súvislosti s týmto konaním nebol pripojený geometrický plán, ktorý by presne definoval geometrické a polohové určenie pozemkov, výmery týchto parciel boli spresnené 11 1 Sţr/39/2013 konaním o ROEP v súlade so zákonom č. 180/1995 Z.z. s tým, ţe ich geometrické a polohové určenie bolo prevzaté z určeného operátu v zmysle platných predpisov. K námietke ţalobkyne tieto parcely neboli vyvlastnené, o čom má potvrdenie obvodného pozemkového úradu, ţalovaný uviedol, ţe toto vyvracia vyvlastňovacie rozhodnutie uloţené v zbierke listín Správy katastra Prešov pod PVZ č. 184/75 v k.ú. S.. K námietke odvolateľky, ţe tieto pozemky sa mali vrátiť v rámci reštitúcie ţalovaný uviedol, ţe právo na navrátenie vlastníctva k pozemku si mohla v zákonnej lehote uplatniť len oprávnená osoba
zákona č. 503/2003 Z.z. a len v prípade preukázania skutočností
zákona. Na záver ţalovaný uviedol, ţe povinnosťou orgánu na úseku katastra nehnuteľností je evidovať vlastnícke právo nadobúdateľov v zmysle platných právnych listín. Parcely uvedené v námietke sú v návrhu ROEP zapísané v súlade s listinami uloţenými v zbierke listín a v skorších operátoch, ktoré evidovali vlastnícke vzťahy a sú zobrazené v súlade s geometrickým a polohovým určením
mapy určeného operátu a katastrálnej mapy. VI. Právny názor NS SR Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1, § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nebolo dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 15. apríla 2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zrušení rozhodnutia ţalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu o nevyhovení námietke ţalobkyne proti výpisu z návrhu ROEP, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu, ako 12 1 Sţr/39/2013 aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovanej aj správy katastra, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe krajský súd sa riadne zaoberal námietkami ţalobkyne a pokiaľ dospel k záveru, ţe správne rozhodnutia boli nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav veci, ako aj pre nedostatok dôvodov, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupovým rozhodnutím zrušil z dôvodu
2 písm. c/ O.s.p., povaţovať za správne. V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd ţiadne pochybenie. Zákonom č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli s účinnosťou od 1. januára 2013 okrem iných zrušené aj katastrálne úrady (§ 1 písm. h/ zákona č. 345/2012 Z.z.), pričom v zmysle § 7 ods. 1 prešla ich pôsobnosť ustanovená osobitnými predpismi na správy katastra v sídlach krajov.
180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy písm. e) sa zrušujú správy katastra. Pôsobnosť obvodného úradu ţivotného prostredia v sídle kraja, obvodného pozemkového úradu v sídle kraja, obvodného lesného úradu v sídle kraja, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správy katastra v sídle kraja ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad v sídle kraja. Pod všeobecným označením ţalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán, ako aj jeho právneho nástupcu
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.
1 a 2 zákona č. 180/1995 Z.z. v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“). Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo drţbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne
osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (ďalej len „pozemok“), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. 13 1 Sţr/39/2013
1 zákona č. 180/1995 Z.z. na konanie
tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy.
180/1995 Z.z. podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predloţených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci (ods. 1). Správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených
odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje (ods. 2). V zmysle § 34 SP na dokazovanie moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (ods. 1). Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (ods. 3).
SP rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti. Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis ţalovaného vyplynulo, ţe ţalobkyňa vzniesla v konaní o ROEP v k.ú. S. námietku proti výpisu z návrhu ROEP tvrdiac, ţe disponuje potvrdením, či rozhodnutím OPÚ svedčiacim o tom, ţe predmetné pozemky pôvodne vedené v k.ú. Š., PKV č. 119, mpč. 712/2 oráčina vo výmere 72 m² a mpč. 789/1 oráčina vo výmere 86 m² neboli vyvlastnené a neprešli do vlastníctva štátu. 14 1 Sţr/39/2013 Správne orgány v súvislosti s uvedeným tvrdením ţalobkyne nevykonali ţiadne dokazovanie a aj
názoru odvolacieho súdu bez náleţitého odôvodnenia námietku ţalobkyne zamietli. Ţalovaný sa v konaní o odvolaní obmedzil len na strohé konštatovanie, ţe „...námietku odvolateľky, ţe tieto parcely neboli vyvlastnené, o čom má potvrdenie obvodného pozemkového úradu, vyvracia vyvlastňovacie rozhodnutie uloţené v zbierke listín Správy katastra Prešov pod PVZ č. 184/75 v k. ú. S.. K námietke odvolateľky, ţe tieto pozemky (v danom prípade len častí parciel) sa mali vrátiť v rámci reštitúcie odvolací orgán uvádza, ţe právo na navrátenie vlastníctva k pozemku si mohla v zákonnej lehote uplatniť len oprávnená osoba
zákona č. 503/2003 Z.z. v platnom znení a len v prípade preukázania skutočností
zákona...“. Ţalobkyňa predloţila v súdnom konaní právoplatné rozhodnutie OPÚ v Prešove OPU-2009/01213-10/Sv zo dňa 29.5.2009 vydané v konaní o reštitučnom nároku ţalobkyne uplatnenom
ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z. Z uvedeného rozhodnutia o.i. vyplynulo to, ţe
identifikácie Správy katastra Prešov č.j. 3131/2007 zo dňa 12.5.2008 sú vlastníkmi pozemkov E KN parc. č. 789/1, orná pôda vo výmere 2191 m2 a parc. č. 712/2, orná pôda vo výmere 1556 m2
LV č. X., k.ú. S., fyzické osoby. Výmery predmetných pozemkov na LV sú zhodné s výmerami uvedenými v PKV č. 119. Správny orgán mal za preukázané, ţe v dôsledku vyvlastňovacieho rozhodnutia ONV v Prešove, odboru výstavby č. Výst.5942/68 zo dňa 19.9.1969 nedošlo k strate vlastníctva, čo preukazuje LV č. X., k.ú. S.. Uvedené bolo aj dôvodom, pre ktorý nebolo ţalobkyni priznané vlastnícke právo ani právo na náhradu – jednoznačne z dôvodu, ţe k vyvlastneniu pozemkov v prospech štátu nedošlo.
názoru odvolacieho súdu hoci konanie o ROEP a konanie reštitučné sú upravené v osobitných zákonoch nemoţno v konaní o ROEP absolútne ignorovať právoplatné závery o vlastníctve nehnuteľností zistené v reštitučnom konaní. Takýto postup správnych orgánov by spochybňoval jeden zo základných pilierov nášho právneho systému a síce právnu istotu, najmä ak Správa katastra Prešov vyhotovila identifikáciu č.j. 3131/2007 zo dňa 12.5.2008, z ktorej v reštitučnom konaní vyplynulo, ţe vlastníkmi pozemkov boli fyzické osoby, teda ţe k vyvlastneniu predmetných pozemkov pre štát nedošlo, no v konaní o ROEP ten istý orgán vychádzajúci z toho istého vyvlastňovacieho rozhodnutia konštatoval, ţe k vyvlastneniu na štát 15 1 Sţr/39/2013 došlo. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe jedna a tá istá skutočnosť nemôţe byť v rôznych konaniach interpretovaná rozlične a na úkor ţalobkyne. Pokiaľ ţalobkyňa v námietke vznesenej proti návrhu ROEP poukázala na existenciu potvrdenia, či rozhodnutia OPÚ,
ktorého k vyvlastneniu nedošlo, bolo úlohou správy katastra uvedené tvrdenie v súčinnosti so ţalobkyňou overiť, vyhodnotiť a v rozhodnutí náleţite odôvodniť. Pokiaľ správa katastra ani ţalovaný nevysvetlili vo svojich rozhodnutiach, prečo právoplatné rozhodnutie svedčiace o určitom fakte, pre konanie o ROEP významnom, nevzali do úvahy, hoci uvedené ţalobkyňa namietala, nemoţno ich rozhodnutia povaţovať za vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu, ani za náleţite odôvodnené. Najvyšší súd tu poukazuje aj na znenie ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z.z. v spojení s povinnosťou správneho orgánu vyplývajúcou so SP riadne zistiť skutkový stav veci – správny orgán v konaní o ROEP je povinný za účelom zisťovania podkladov pre ROEP vychádzať aj z údajov z katastrálneho operátu, štátnych archívov či z listín predloţených účastníkmi konania, ako aj z iných dôkazov (napr. právoplatné rozhodnutie vydané v reštitučnom konaní). Rozhodnutie o reštitučnom nároku vydané v konaní
zákona č. 503/2003 Z.z. síce nie je rozhodnutím, na základe ktorého vznikajú, zanikajú či menia sa vecné práva k nehnuteľnostiam, no jednako je rozhodnutím, na ktoré orgány v konaní o ROEP mali prihliadnuť, nakoľko sa týka skutočností rozhodných aj pre konanie o ROEP. Ţalovaný totiţ v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, ţe k vyvlastneniu predmetných pozemkov na základe uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia došlo, hoci v inom správnom konaní správny orgán v rámci svojej právomoci deklaroval, ţe titulom tohto vyvlastňovacieho rozhodnutia k vyvlastneniu nedošlo. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nepovaţoval odvolacie dôvody ţalovaného za relevantné a preto napadnutý rozsudok krajského súdu
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP, keď v odvolacom konaní úspešnej ţalobkyni priznal náhradu trov v sume 137,97 Eur (za 1 úkony právnej sluţby – podanie odvolania a príslúchajúci reţijný 16 1 Sţr/39/2013 paušál) a ţalovanúmu uloţil priznané trovy zaplatiť a to k rukám právnej zástupkyne ţalobkyne. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 15. apríla 2014 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.