← Slovensko

§ 14 ods. 6 písm. c/ zák. č. 447/2008 Z..z.

Obsah (12)§ 4§ 51§ 66§ 112§ 38§ 40§ 15§ 250j§ 65§ 45§ 212§ 224

1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr

§ 4ods.

6 písm.

  1. c)zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a sluţieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle § 51 písm.
  2. b)2 a § 66 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňaţných príspevkoch na kompenzáciu ťaţkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 447/2008 Z.z.“) a § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch, pracovisko Šurany č.: 2009/02718/016726 z 30.06.2009 vo veci odňatia peňaţného príspevku ţalobkyni na opatrovanie mal. A. Š. vo výške 248,98 € mesačne s účinnosťou od 30.06.2009 a jeho výplatu zastavil od 01.07.2009.

§ 51písm.

b) zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom ku dňu odňatia príspevku Ústredie vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, v ktorých v prvom stupni koná a rozhoduje úrad.

§ 66ods.

1 zákona č. 447/2008 Z.z. v hore účinnom znení peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované

zákona účinného do 31. decembra 2008 sa považujú za peňažné príspevky na kompenzáciu

zákona účinného od

  1. J.
  3. Ţalovaný vychádzal po preskúmaní kompletnej spisovej dokumentácie z nasledovného skutkového stavu. Ţalobkyni bol poskytovaný peňaţný príspevok na opatrovanie s účinnosťou od 01.03.2008, naposledy vo výške 248,98 € mesačne. Na základe stanovenej kontroly bol dňa 26.06.2009 vydaný komplexný posudok prvostupňového orgánu č. 2009/46891,

ktorého miera funkčnej poruchy mal. A. Š. je 50% (viď príloha č. 3 kapitola II., bod 10, písm. b) k zák. č. 447/2008 Z.z.) a povaţuje sa za fyzickú osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím.

  1. V uvedenom posudku bolo ďalej konštatované, ţe základné ţivotné potreby, úkony osobnej potreby a práce spojené s prevádzkou domácnosti zabezpečujú pre maloletého jeho rodičia. Matka mu venuje zvýšenú starostlivosť, vyţaduje starostlivosť ako iná fyzická osoba v jeho veku, pričom stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je III. s počtom dosiahnutých bodov
  2. Na základe týchto skutočností bol v uvedenom posudku vyslovený záver, ţe menovaný nemá porušený pohybový aparát ani poruchy kontinencie a tieţ nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Preto mu peňaţný príspevok na opatrovanie nebol v komplexnom posudku navrhnutý. 3
  3. Ţalovaný tieţ pri svojom rozhodovaní zohľadnil účinky prechodného ustanovenia § 66 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z.,

ktorého peňaţný príspevok za opatrovanie poskytovaný

zákona účinného do 31.12.2008 sa povaţuje za peňaţný príspevok na kompenzáciu

zákona účinného od 01.01.

  2. V odvolacom správnom konaní bol vydaný komplexný posudok č. AN/2009/01367/OK. V ňom bolo konštatované, ţe maloletý vie prekonávať bytové bariéry, vyţaduje pomoc pri príprave jedla, zistení záručnej doby jedla, celkovom kúpeli, orientácii v prostredí, v cestnej premávke a dodrţiavaní liečebného reţimu. Posudkový lekár prehodnotil pôvodne stanovený stupeň III. na II. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby na základe dosiahnutých 90 bodov (určeného

prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych sluţbách).

ţalovaného posudkovému lekárovi z príslušnej zdravotnej dokumentácie nevyplynula odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby pri ţiadnom z úkonov vyprázdňovania hrubého čreva, osobnej hygiene, obliekania, vyzliekania, zmeny polohy, sedenia, státia a pri dohľade.

  1. Na uvedenom základe ako aj s prihliadnutím na ustanovenia § 39 ods. 1, § 40 ods. 1 a § 45 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. ţalovaný konštatoval, ţe napriek jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri určitých sebaobsluţných činnostiach a pri úkonoch starostlivosti o domácnosť v súlade s lekárskym posudkom, nie je v zmysle § 14 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z. odkázaný na opatrovanie. II. Konanie na prvostupňovom súde A)
  2. Proti tomuto rozhodnutiu pôvodne označení ţalobcovia 1/ a 2/ podali na Krajský súd v Nitre ţalobu zo dňa 07.01.
  4. Na základe ţalobcami podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej na účely rozsudku len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd uznesením č. k. 9Sţso/52/2010-80 zo dňa 27.04.2011 napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia Najvyšší súd uloţil krajskému súdu povinnosť zaoberať sa aktívnou legitimáciou ţalobcov na podanie ţaloby proti obom rozhodnutiam ţalovaného. Poukázal pritom na ustanovenie § 38 ods. 11 a § 40 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z., z ktorých vyplýva aktívna legitimácia na podanie ţaloby proti rozhodnutiu vo veci odňatia príspevku za opatrovanie 4 a kto je osobou oprávnenou na podanie ţaloby proti rozhodnutiu o odňatí príspevku za opatrovanie osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím. V závere zrušujúceho uznesenia Najvyšší súd uloţil krajskému súdu zváţiť i postup

§ 112ods.

2 O.s.p.

§ 38ods.

11 zák. č. 447/2008 Z.z. v hore účinnom znení peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a ktorá

  1. a)je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla, alebo
  2. b)nie je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla a jej prepravu zabezpečuje fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na vykonávanie prepravy.

§ 40ods.

1 zák. č. 447/2008 Z.z. v hore účinnom znení platí, že ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je

komplexného posudku vypracovaného

§ 15ods.

1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

  1. Rešpektujúc tento právny názor Najvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.) krajsky súd nasledujúcim uznesením zo dňa 25.04.2012 (č.
  2. 102) konanie o ţalobe J. Š. proti rozhodnutiu ţalovaného č. AN/2009/01323/Ma zo dňa 09.11.2009 zastavil. Súčasne krajský súd vec ţalobcu mal. A. Š., zast. zákonným zástupcom otcom I. Š. proti rozhodnutiu ţalovaného č. AN/2009/01322/Ma zo dňa 09.11.2009 vylúčil na samostatné konanie. Na základe ţalobkyňou podaného odvolania Najvyšší súd opätovne uznesením č. k. 9Sţso/44/2012-112 zo dňa 28.11.2012 toto uznesenie v zastavujúcej časti zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie s vyslovením právneho názoru, ţe ţalobkyňa, nie jej maloletý syn, ktorého mohla zastupovať ako jeho zákonná zástupkyňa, podala ţalobu vo vlastnom mene.
  3. V hore uvedenej ţalobe (viď bod č. 7) ţalobkyňa nesúhlasila s komplexným posudkom č. AN/2009/01367/OK zo dňa 12.10.2009, nakoľko posudkový lekár v Nových Zámkoch a v Nitre posudzoval zdravotný stav maloletého A. nie

závaţnejšej diagnózy C910 ale

diagnózy D

  1. Navyše ţalobkyňa poukazovala na to, ţe miera funkčnej poruchy nebola stanovená správne, keďţe maloletý A. bol hospitalizovaný s diagnózou C
  2. 5
  3. Ţalobkyni ďalej nebolo jasné, prečo jej syn bol hodnotený

prílohy č. 3, časti II., bod 10 písm.

  1. b)zák. č. 447/2008 Z.z., keďţe jeho zdravotný stav sa od poslednej kontroly nezlepšil, t.j. vyţaduje si celodennú, osobitnú a riadnu starostlivosť. Uvedené sa najmä prejavuje v tom, ţe často býva chorý, pričom začal navštevovať 1. ročník ZŠ. Nevládze prejsť dlhšiu trasu, preto z domu do školy (sú to 2
  2. km)zabezpečuje ţalobkyňa osobným dovozom.

lekárskej správy z neurológie má doporučenú individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Ţalobkyňa preto ţiadala napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušiť.

  1. Ţalovaný v podanom písomnom vyjadrení poukázal na vo veci vypracované komplexné posudky z 26.06.2009 a 12.10.2009, z ktorých vyplýva, ţe ţalobkyňa nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre poskytovanie peňaţného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím mal. A. Š.. Ţalovaný preto ţiadal ţalobu zamietnuť. B)
  2. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v súčasnom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov ţaloby a dospel na základe niţšie uvedených názorov k záveru, ţe podaná ţaloba je dôvodná. Preto napadnuté rozhodnutie ţalovaného

§ 250jods.

2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie, pretoţe zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. 14. S prihliadnutím na vyššie uvedené konštatovania a závery krajský súd zistil, ţe posudkový lekár stanovil menovanému II. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby na základe dosiahnutých 90 bodov. Na ich základe nie je odkázaný na opatrovanie. Z komplexných posudkov z 26.06.2009 a 12.10.2009 vyplýva, ţe u mal. A. Š. došlo k zlepšeniu zdravotného stavu, pričom miera funkčnej poruchy uţ nie je 100%, ale len 50%. 15.

názoru krajského súdu sa však správne orgány dostatočne nevysporiadali so skutočnosťou, ţe pred napadnutým prvostupňovým rozhodnutím správne orgány prostredníctvom predchádzajúceho rozhodnutia Soc.2008/4755/7599/Cv zo 06.05.2008 a posudku úradu č. Soc.2008/42273 z 28.04.2008 vyhodnotili a posúdili zdravotný stav maloletého odlišne od napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti sa

krajského súdu ani ţalovaný ani jeho prvostupňový orgán nezaoberali otázkou, či boli splnené podmienky

6 § 65 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z., a teda či došlo k takým zmenám, ktoré majú vplyv na trvanie odkázanosti s ohľadom na poţiadavku remisie, resp. ukončenia liečby.

§ 65ods.

4 zák. č. 447/2008 Z.z. v hore účinnom znení miera funkčnej poruchy občana s ťažkým zdravotným postihnutím určená

zákona účinného do 31. decembra 2008 sa z dôvodu nadobudnutia účinnosti tohto zákona neprehodnocuje, ak nedôjde k takým zmenám v zdravotnom stave fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré majú vplyv na určenie miery funkčnej poruchy.

§ 65ods.

5 zák. č. 447/2008 Z.z. v hore účinnom znení odkázanosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu, odkázanosť na sprievodcu, odkázanosť na kúpu pomôcky, odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, odkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov a odkázanosť na celodenné, osobné a riadne opatrovanie, ktoré boli posúdené

zákona účinného do

  1. decembra 2008 sa po
  2. decembri 2008 neprehodnocuje

zákona účinného od 1. januára 2009, ak u občana s ťažkým zdravotným postihnutím nedôjde k takým zmenám v zdravotnom stave, osobnostných predpokladoch, rodinnom prostredí alebo životnom prostredí a v prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti, ktoré majú vplyv na trvanie odkázanosti. III. Odvolanie žalovaného/stanoviská A) 16. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 03.06.2013 (č.l. 128) proti rozsudku krajského súdu ţalovaný poukázal na odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. b),

  1. d)a
  2. f)O.s.p., pričom odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu charakterizoval ako nezrozumiteľné a nejasné s tým, ţe odôvodnenie neposkytuje skutkovú a právnu oporu výroku. 17. Predovšetkým ţalovaný s odkazom na obsah napadnutého rozsudku namietal, ţe krajský súd sa v odôvodnení obmedzil len na citáciu ţaloby a písomného vyjadrenia ţalovaného, opis rozhodnutí správnych orgánov I. a II. stupňa

podkladov v spisovej dokumentácii a vyslovil právny názor, ktorým vec nezdôvodnil. X. Ďalej ţalovaný zdôraznil, ţe na pojednávaní dňa 27.02.2013 ţalovaný na vysvetlenie odlišného posúdenia zdravotného stavu maloletého A. pred posúdením

napadnutého rozhodnutia doplnil svoje vyjadrenie o odborné stanovisko posudkového lekára zo dňa 21.03.2012. V uvedenom stanovisku je

ţalovaného zdôraznený ústup leukémie, ktorú moţno povaţovať 7 za vyliečenú (aj keď isté riziko recidívy ochorenia ţalovaný pripúšťa). Preto je zdravotný stav maloletého výrazne zlepšený.

  1. Tieţ ţalovaný zdôraznil, ţe samotné zdravotné postihnutie a odkázanosť maloletého A. posúdil na základe neskôr vypracovaného komplexného posudku pracoviska ţalovaného v Nitre zo dňa 12.10.2009, ktorý predstavuje odborné posúdenie skutkového stavu písomnou formou. Komplexný posudok ako výsledok lekárskej posudkovej činnosti tým, ţe reaguje na zákonom uloţené úlohy (otázky), zásadným spôsobom rieši formou podkladu rozhodnutia aj predbeţnú otázku vo vzťahu k skutočnostiam súvisiacim alebo vyvolaným zdravotným stavom ţiadateľa mal. A. o peňaţný príspevok na kompenzáciu. Lekárska posudková činnosť pre potreby zák. č. 447/2008 Z.z. patrí výlučne do právomoci posudkového lekára (v uvedenej súvislosti ţalovaný odkázal na ustanovenie § 63 ods. l zák. č. 447/2008 Z.z.).
  2. Ţalovaný ďalej konštatoval, ţe nepovaţuje za dôvodnú argumentáciu uvedenú v ţalobe o nároku mal. A. na 100% miery funkčnej poruchy

prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z.z. časť II. bod 8 pís. b), t.j. akútna leukémia a difúzny non Hodkinov lymfóm u detí aţ do skončenia liečby 100%.

zdravotnej dokumentácie bolo v konaní nepochybne preukázané objektívnymi lekárskymi nálezmi, ţe liečba maloletého A. bola ukončená v roku 2006 a udrţovacia liečba bola ukončená dňa 22.07.2007.

písm. c) pri prípadnej remisii, na ktorú ţalobkyňa poukazuje trvajúcej päť rokov, je miera funkčnej poruchy 30 – 40%. Lekárske nálezy potvrdili, ţe u maloletého A. došlo k takým zmenám v jeho zdravotnom stave, ktoré mali vplyv na posúdenie odkázanosti na pomoc inej osoby v takom zmysle, ţe mu bol odňatý peňaţný príspevok za opatrovanie

§ 45ods.

3 zák. č. 447/2008 Z.z. 21. Vo vzťahu k argumentácii krajského súdu, či boli splnené podmienky

§ 65ods.

3 zák. č. 447/2008 Z.z., ţalovaný uvádza, ţe odkaz na citované ustanovenie nesúvisí s preskúmavanou vecou. V súvislosti s uvedeným ţalovaným zdôraznil, ţe krajský súd ani ţalobkyňa nezobrali do úvahy, ţe účinnosťou zák. č. 447/2008 Z.z. sa zaviedli nové kritéria hodnotenia odkázanosti na pomoc inej osoby (viď príloha č. 3 k zák. č. 448/2008 Z.z.), pričom za odkázanú na opatrovanie sa povaţuje fyzická osoba s ťaţkým zdravotným postihnutím, ktorá dosahuje V. alebo VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby. V danej súvislosti je nutné zohľadniť

ţalovaného, ţe maoletému A.... bol stanovený III. stupeň odkázanosti.

  1. Čo sa týka argumentov ţalobkyne, tieto vyhodnotil ako subjektívne posudzovanie zdravotného stavu maloletého A.. 8 Jeho aktuálna odkázanosť na pomoc druhej osoby bola posúdená i v odvolacom konaní v domácom prostredí za prítomnosti ţalobkyne, čo je preukázané záznamom o získavaní základných informácii o fyzickej osobe s ťaţkým zdravotným postihnutím zo dňa 16.09.2009, podpísaným ţalobkyňou.
  2. Záverom ţalovaný navrhol zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu, tak, ţe ţalobu zamietne a neprizná ţalobkyni náhradu trov konaní. B)
  3. Zo stručného vyjadrenia ţalobkyne (č.l. 134 a 135) doručených na krajský súd 18.07.2013 a 19.07.2013 vyplýva, ţe stotoţňuje s rozsudkom a stanoviskom krajského súdu a ţiada Najvyšší súd, aby nevyhovel odvolaniu ţalovaného a ţalobu nezamietol. IV. Právne názory odvolacieho súdu
  4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212zákona č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, hoci pripustil iný zrušovací dôvod. 26. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (ţalobkyne), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae), vybrať si

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy. 9 27. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o vyhovení ţalobe a o zrušení napadnutého rozhodnutia ţalovaného, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania tieţ preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami ţalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), ako aj so stanoviskami zvyšných účastníkov, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Ďalej zdôrazňuje, ţe

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sţo/84/2007, sp. zn. 6 Sţo/98/2008, sp. zn. 1 Sţo/33/2008, sp. zn. 2 Sţo/5/2009 či sp. zn. 8 Sţo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

  1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného je právna otázka, či napadnuté rozhodnutie ţalovaného akceptuje riadnu aplikáciu prechodných ustanovení zakotvených pre prejednávanú vec v § 65 zák. č. 447/2008 Z.z. a tým poskytuje dostatok argumentov na naplnenie jeho práva na obranu. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
  2. Ďalej Najvyššiemu súdu neuniklo, ţe ţalovaný svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným konštatuje, ţe pokiaľ 10 dôjde k záveru, ţe uţ prvé procesné, resp. iné pochybenia ţalovaného krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne.
  3. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, ţe správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
  4. Ţalovaný svoje odvolanie zaloţil na argumentácii o nezrozumiteľnosti a nejasnosti napadnutého rozsudku krajského súdu (viď bod č. 16) s tým, ţe odôvodnenie neposkytuje skutkovú a právnu oporu jeho výroku. Čo sa týka hlavného zrušovacieho dôvodu vysloveného krajským súdom, t.j. ţe zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vo vzťahu k nezohľadneniu účinkov ustanovenia § 65 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z. pri zisťovaní skutkového stavu, toto ţalovaný s poukazom, ţe toto prevzal z uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 9Sţso/52/2010, stručne vyhodnotil ako (Najvyšší súd cituje relevantný text odvolania): „Je treba poukázať na to, že súd vo vyhotovenom rozhodnutí konštatuje, že správne orgány sa nezaoberali otázkou, či boli splnené podmienky

§ 65ods.

3 zák. č. 47/2008 Z.z., teda či došlo k takým zmenám, ktoré majú vplyv na trvanie odkázanosti s ohľadom na požiadavku remisie, resp. ukončenia liečby. K tomu žalovaný uvádza, že odkaz na citované ustanovenie nesúvisí s preskúmavanou vecou.“ 32. Najvyšší súd zaťaţený povinnosťou prihliadať pri rozhodovaní k svojej doterajšej judikatúre (ústavný princíp právneho štátu) musel preto najskôr vyhodnotiť hore uvedené uznesenie.

uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 9Sţso/52/2010 z 27.04.2011: „Krajský súd nevyhodnotil, či sa správne orgány dostatočne vysporiadali so skutočnosťou, že pred napadnutými prvostupňovými rozhodnutiami správne orgány (v prípade peňažného príspevku na opatrovanie) rozhodovali skorším 11 rozhodnutím č. Soc.2008/4755/7599/Cv zo 6.5.2008 a posudkom úradu č. Soc.2008/42273 zo dňa 28.4.2008, v ktorom vyhodnotili a posúdili zdravotný stav maloletého odlišne od napadnutého prvostupňového rozhodnutia. V tejto súvislosti sa nezaoberal otázkou, či boli splnené podmienky

§ 65ods.

3 zák. č. 447/2008 Z.z., teda či došlo k takým zmenám, ktoré majú vplyv na trvanie odkázanosti s ohľadom na požiadavku remisie, resp. ukončenia liečby. “ 33. Najvyšší súd má jednoznačne preukázané z napadnutého rozhodnutia, ţe ţalovaný tejto skutočnosti, ktorá má významný vplyv na riadnu aplikáciu práva v prejednávanej veci, nevenoval ţiadnu pozornosť. V odôvodnení sa nachádza iba citácia ustanovenia § 66 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. Potom je celkom logické, ţe ţalovaný, resp. jeho posudkoví lekári sa iba sústredili na niektoré zmeny, ktoré ich svojim bodovým ohodnotením

zák. č. 447/2008 Z.z. doviedli k nesprávnym záverom. Naopak, ţalovaný mal po právnej stránke označiť a následne vyhodnotiť tie zmeny v zdravotnom stave, osobnostných predpokladoch, rodinnom prostredí alebo ţivotnom prostredí maloletého A. a v prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti, s tým záverom, aký majú vplyv na trvanie odkázanosti maloletého A.. Na základe tohto zistenia Najvyšší súd potvrdzuje výrok rozsudku krajského súdu o nutnosti zrušiť napadnuté rozhodnutie ţalovaného, avšak ako zrušovací dôvod malo byť deklarované ustanovenie § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. t.j. nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko ţalovaným aplikované ustanovenie § 45 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. je v rozpore s prechodným ustanovením § 65 cit. zákona, ktorého aplikácia v napadnutom rozhodnutí absentuje.

§ 45ods.

3 zák. č. 447/2008 Z.z. v hore účinnom znení opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu kalendárneho mesiaca a za časť mesiaca patrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac.

§ 65ods.

5 zák. č. 447/2008 Z.z. v hore účinnom znení odkázanosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu, odkázanosť na sprievodcu, odkázanosť na kúpu pomôcky, odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, odkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov a odkázanosť na celodenné, osobné a riadne opatrovanie, ktoré boli posúdené

zákona účinného do

  1. decembra 2008, sa po
  2. decembri 2008 neprehodnocuje

zákona účinného od

  1. januára 2009, ak u občana s ťažkým zdravotným postihnutím nedôjde k takým zmenám v zdravotnom stave, 12 osobnostných predpokladoch, rodinnom prostredí alebo životnom prostredí a v prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti, ktoré majú vplyv na trvanie odkázanosti.
  2. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd musí prostredníctvom svojej ustálenej praxe (najmä rozsudok sp. zn. 1 Sţso/1/2012 z 28.02.2012) zdôrazniť zámer zákonodarcu (teleologický výklad právnej normy), ktorý má byť pri aplikácii jednotlivých ustanovení zák. č. 447/2008 Z.z. braný konajúcim správnym orgánom na zreteľ: „Správny orgán konajúci a rozhodujúci vo veciach kompenzácie

zák. č. 447/2008 Z.z. musí mať na zreteli, že konanie vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je osobitne upravené v Piatej časti zák. č. 447/2008 Z.z. a súčasne, že subsidiárnym právnym predpisom všeobecne upravujúcim oblasť konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je v zmysle § 53 zák. č. 447/2008 Z.z. iba zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Základným cieľom konania o kompenzácii je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti, minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie jej nepriaznivej sociálnej situácie.“

  1. Sledujúc takto vymedzený cieľ mal ţalovaný pristúpiť k výkladu prechodných ustanovení obsiahnutých v § 65 zák. č. 447/2008 Z.z. spôsobom, ktorý eliminuje moţné pochybnosti o jeho formalizme. Tento formalizmus Najvyšší súd objavuje v paušálnom posúdení rodičovskej starostlivosti o maloletého A., kedy na jednej strane pripúšťa odkázanosť na pomoc fyzickej osoby pri určitých sebaobsluţných činnostiach a pri úkonoch starostlivosti o domácnosť, ale na druhej strane túto prenecháva implicitne na rodinných príslušníkoch – viď text „matka mu venuje zvýšenú starostlivosť“ (str. 1 ods. 1 a 3 ods. 3 odôvodnenia).
  2. Súčasne Najvyšší súd musí odmietnuť dodatočné argumenty ţalovaného (tzv. objasňujúce doodôvodnenie správneho orgánu), ktorými sa na pojednávaní na krajskom súde snaţil doplniť s odstupom času svoje napadnuté rozhodnutie, čo bolo napríklad prostredníctvom rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sţr/12/2010 z 12.07.2011 bolo konštatované: „Formulácia vyslovená žalovaným správnym orgánom v jeho vyjadrení k žalobe nemôže nahradiť argumentáciu vyslovenú správnym orgánom 13 v odôvodnení jeho rozhodnutia, lebo správny orgán je celým obsahom svojho rozhodnutia viazaný (materiálna stránka rozhodnutia), a preto žalobca túto argumentáciu môže označiť za dôkaz rozhodovacej vady.“ V.
  3. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych záverov, po vyhodnotení námietok ţalobcu, ako aj s prihliadnutím na právne názory obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovaných rozhodnutiach sp. zn. 9 Sţso/52/2010, resp. 1 Sţso/1/2012, pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Bude preto úlohou ţalovaného aplikovať riadne uvedené ustanovenia v procese zisťovania celého rozsahu zmien a aţ na základe ich vyhodnotenia znovu pristúpiť k rozhodnutie veci.
  4. Vo vzťahu k spornému účastníctvu Najvyšší súd označil za ţalobkyňu pani J. Š., lebo táto je v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu (č.l. 15) označená ako účastníčka správneho konania. Napriek tomu z hmotnoprávnych dôvodov jej ponechal zákonné zastúpenie maloletého syna, lebo táto väzba v prejednávanej veci je neprehliadnuteľná.
  5. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého úspešnej ţalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo. Nakoľko však ţalobkyňa si svoje právo v zákonnej 3 - dňovej lehote neuplatnila a zo súdneho spisu vynaloţenie iných výdavkov zatiaľ nevyplýva, náhrada jej nebola priznaná.

  1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. 14 P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave dňa
  2. apríla 2014 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.