← Slovensko

o zaplatenie 9 118,08 Eur s prísl.

Najvyšší súd 4 Obdo 7/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Pepelovej a členiek JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely Mederovej, v právnej veci ţalobcu: Ing. J. V. – E., K., IČO: X., proti ţalovanému: I. spol. s.r.o., N., IČO: X., zastúpenému Mgr. Z. S., advokátkou, P., o zaplatenie 9 118,08 eur (274 691,20 Sk) s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Zvolen pod. sp. zn. 17Cb 51/2004, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob 215/2009-645 zo dňa

  1. septembra 2009 v znení opravného uznesenia č. k. 41Cob 215/2009-676 zo dňa
  2. decembra 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/215/2009-645 zo dňa
  3. septembra 2009 v znení opravného uznesenia zo dňa
  4. decembra 2010 z a m i e t a . Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 17Cb 51/2004-626 zo dňa
  5. apríla 2009 ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému trovy konania vo výške 3 550,40 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal zaplatenia sumy 274 691,20 Sk z dôvodu, ţe ţalovaný zaplatil konečnú faktúru, ktorou boli vyúčtované práce 4 Obdo 7/2011 2 na základe zmluvy o dielo oneskorene a na tom základe si ţalobca voči nemu uplatňoval poplatok z omeškania podľa faktúry č. 20/00 za obdobie od
  7. 1998 do
  9. 1998 v sume 149 145,35 Sk a od
  11. 1998 do
  13. 1999 v sume 125 545,85 Sk, spolu vo výške 274 691,20 Sk. Okresný súd Zvolen pôvodným rozsudkom č. k. 17Cb 51/2004-137 z
  15. 2006 ţalobu zamietol. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob 161/2006-171 z
  17. 2007 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe vo veci je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Súd mal za preukázané, ţe účastníci konania uzatvorili zmluvu o dielo a následné dodatky 1 a 2 k tejto zmluve. Na základe zmluvy vykonal ţalobca pre ţalovaného dielo, ktorý sa však dostal do omeškania so zaplatením jeho ceny. Ţalobca si preto v zmysle zmluvy uplatnil právo na poplatok z omeškania. Ţalobca si poplatok z omeškania uplatňoval za obdobie od
  19. 1998 do
  22. Na ţalovaným vznesenú námietku premlčania súd musel prihliadnuť. Štvorročná premlčacia doba začala plynúť dňa
  24. 1999 a ţalobca podal ţalobu na súde aţ dňa
  26. 2003, teda po uplynutí premlčacej doby. Listiny ţalovaného zo dňa
  28. 2002 a
  30. 2001 prvostupňový súd vyhodnotil ako právne úkony, ktoré mali za následok zánik pohľadávok započítaním, čo vyplýva aj z ich príloh č. 1 a 2, v ktorých boli uvedené tak pohľadávky ţalovaného, ako aj jeho záväzky. Prvostupňový súd ich vyhodnotil tak, ţe oboma týmito listami ţalovaný nechcel uznať záväzok, ale len dosiahnuť to, aby boli vzájomné pohľadávky ţalobcu a ţalovaného započítané. O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.). Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcu rozsudkom č. k. 41Cob 215/2009 zo dňa
  32. 2009 rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 9 118,07 eur (274 691,20 Sk), ako aj nahradiť ţalobcovi trovy prvostupňového konania vo výške 777,47 eur. Náhradu trov odvolacieho konania ţalobcovi nepriznal. 4 Obdo 7/2011 3 Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe prvostupňový súd síce správne zistil skutkový stav, avšak vec nesprávne právne posúdil, keď podanie ţalovaného zo dňa
  34. 2001, resp.
  36. 2002 posúdil ako platný právny úkon jednostranného zápočtu pohľadávok, ktoré sa vzájomne kryli. Pokiaľ ide o dôvodnosť účtovania poplatku z omeškania za oneskorené odovzdanie diela, bolo preukázané, ţe omeškanie ţalobcu s odovzdaním diela ţalobca nezapríčinil. Ţalovanému tak nemohlo vzniknúť právo na účtovanie akýchkoľvek zmluvných a ani iných sankcií. Pohľadávku, ktorá neexistovala, nemohol ţalovaný platne započítať. Rovnako nebola zo strany ţalovaného preukázaná opodstatnenosť účtovania zmluvnej pokuty za neukončenie prác na dodávke bleskozvodu. Ţalovaný nepredloţil ţiadnu reklamáciu vád diela. Odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom prvostupňového súdu, ţe ţalovaný sa prehlásením v zápise o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa
  38. 1998 nemohol platne vzdať práva na účtovanie majetkových sankcií, na ktoré by mu vzniklo právo. Nesúhlasil však s právnym názorom prvostupňového súdu v tom, ţe ţalovaný platne započítal svoju pohľadávku voči pohľadávke ţalobcu. Právny úkon započítania, ktorým ţalovaný ako dlţník započítal proti pohľadávke ţalobcu dve svoje pohľadávky, ktoré prevyšovali vo svojom súčte pohľadávku veriteľa bez toho, ţe by bolo zo započítania zrejmé, ktorá časť započítaných pohľadávok započítaním zanikla a ktorá nie, je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom pre neurčitosť. Odvolací súd vychádzal pri právom posúdení veci z výsledkov dokazovania prvostupňového súdu a skúmal, či prvostupňový súd posúdil otázku premlčania správne, keď písomne zachytený prejav ţalovaného na listinách zo dňa
  40. 2001 a
  42. 2002 neposúdil podľa obsahu ako písomné uznanie konkrétneho záväzku. Dospel k záveru, ţe predmetné podania ţalovaného je potrebné posúdiť podľa ich obsahu a vôle konajúcej osoby. Prejavená vôľa ţalovaného započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke ţalobcu stačí na to, aby bol úkon akceptácie pohľadávky ţalobcu vykonaný ţalovaným platným, pretoţe z neho vyplýva vôľa a úmysel ţalovaného uznať pohľadávku ţalobcu, avšak túto nezaplatiť, ale spôsobiť jej zánik inak. Aj keď sa na oboch písomnostiach nenachádza slovné spojenie „uznanie záväzku“, neznamená to, ţe takéto podania nespĺňajú náleţitosti podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka. Ţalovaný v ţiadnej písomnosti ním vyhotovenej nenamietal nesprávne vypočítaný úrok z omeškania a ani jeho základ a ani faktúru č. 16/98, na základe ktorej bol ţalovaný povinný 4 Obdo 7/2011 4 platiť cenu diela. Odvolací súd tak dospel k záveru, ţe 4-ročná premlčacia doba, na základe podaní ţalovaného zo dňa
  44. 2001 a
  46. 2002, v čase podania ţaloby ţalobcom neuplynula. Preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 a § 142 ods. 1 O. s. p. Dovolaním napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
  49. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie ţalovaný. Prípustnosť dovolania odvodil ustanovením § 238 ods. 1 O. s. p. a v dôvodoch dovolania poukázal na ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., t.j. ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ je toho názoru, ţe zo svedeckých výpovedí jednoznačne nevyplýva, ţe omeškanie ţalobcu s odovzdaním diela v termíne do
  51. 1998 bolo priamo spôsobené ţalovaným, a preto ţalovaný povaţuje ním vyúčtovanú sankciu faktúrou č. 2200076 vo výške 256 758,-- Sk za nedodrţanie termínu odovzdania diela za dôvodnú a opodstatnenú. Dovolateľ ďalej uviedol, ţe podľa jeho názoru bola zmluvná pokuta za nedodanie bleskozvodu opodstatnená a odvolací súd v tomto smere prihliadal len na tvrdenia ţalobcu, ktoré neboli nijakým spôsobom preukázané. Dovolateľ namietal aj posúdenie jednostranného započítania ţalovaného zo dňa
  53. 2001 a
  55. 2002 ako uznanie záväzku ţalovaného voči ţalobcovi. Zánik záväzku započítaním, ako aj uznanie záväzku, sú samostatnými právnymi inštitútmi, ktoré nie je moţné navzájom zamieňať. Prejav vôle ţalovaného, obsiahnutý v písomnom oznámení o započítaní, smeroval k zániku záväzku započítaním a nemá znaky uznania záväzku. Ţalovaný nemal vôľu ani úmysel záväzok voči ţalobcovi uznať a tým umoţniť plynutie novej štvorročnej premlčacej doby. Právny úkon, ktorý obsahuje prejav vôle účastníka, smerujúci k započítaniu, nie je moţné povaţovať za prejav vôle, smerujúci k uznaniu záväzku, ak tento započítací prejav neobsahuje zároveň aj výslovný prejav vôle účastníka započítaný záväzok uznať. Právny názor odvolacieho súdu je teda v rozpore so skutočnou a prejavenou vôľou ţalovaného. Ţalovaný preto navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe rozsudok prvostupňového súdu potvrdzuje a ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému trovy prvostupňového a odvolacieho konania, ako aj trovy dovolacieho konania. 4 Obdo 7/2011 5 Ţalovaný zároveň navrhol odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Ţalobca sa k podanému dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.) skúmal, či smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno v zmysle § 236 a nasl. O. s. p. napadnúť dovolaním. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu z dôvodov, taxatívne uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ a v prípadoch, uvedených v § 238 O. s. p. V prejednávanej veci je dovolanie prípustné podľa § 238 ods. 1 O. s. p. Ţalovaný v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., t.j., ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Nesprávne právne posúdenie môţe byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu. Nesprávne právne posúdenie veci namieta dovolateľ v súvislosti s posúdením námietky premlčania ţalobcom uplatneného nároku, ktorú vzniesol ţalovaný v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a ktorú odvolací súd neakceptoval, v dôsledku čoho zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a ţalobe vyhovel. 4 Obdo 7/2011 6 Predmetom konania je právo ţalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 118,08 Eur (274 691,20 Sk) za oneskorené zaplatenie faktúry č. 16/1998, ktorou vyúčtoval ţalovanému hodnotu dodávky prác, realizovaných na základe zmluvy o dielo č. 0223/8019/98 zo dňa
  57. 1998 a jej dodatkov. Úrok z omeškania ţalobca poţadoval za obdobie od
  59. 1998 do
  61. 1998 a za obdobie od
  63. 1998 do
  66. Podaním zo dňa
  68. 2001, označeným ako zánik záväzku započítaním pohľadávky kompenzačnou námietkou v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka ţalovaný oznámil ţalobcovi, ţe eviduje voči nemu pohľadávku vo výške 334 857,-- Sk a súčasne eviduje voči ţalobcovi záväzok vo výške 300 449,20 Sk, ktorý je špecifikovaný v prílohe tohto podania. Súčasne ţalovaný uviedol, ţe jeho záväzok voči ţalobcovi sa vzájomným započítaním likviduje v plnej výške. Súčasťou podania ţalovaného bola príloha č. 2, obsahujúca špecifikáciu ţalobcom uplatnenej pohľadávky. Suma 334 857,-- Sk, ktorú ţalovaný v tomto podaní označil za pohľadávku voči ţalovanému, mala predstavovať sankcie za oneskorené odovzdanie diela ţalobcom. Ohľadom pohľadávky ţalovaného bolo vykonané dokazovanie záznamom o odovzdaní a prevzatí diela podľa zmluvy o dielo č. 0223/8019/98 a jej dodatkov, v ktorom zástupca ţalovaného potvrdil, ţe posun termínu odovzdania diela nebol zapríčinený zhotoviteľom. Uvedená skutočnosť bola potvrdená výsluchom pracovníkov ţalovaného na pojednávaní, konanom dňa
  71. Odvolací súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, týkajúceho sa opodstatnenosti pohľadávky ţalovaného preto dôvodne konštatoval, ţe ţalovanému nemohlo vzniknúť právo na účtovanie sankcií za porušenie povinností ţalobcu, ktoré sa mu v konaní nepodarilo preukázať. Pohľadávku, ktorá neexistovala, preto ţalovaný ani nemohol platne započítať. Okrem toho predmetný úkon ţalovaného vzhľadom na neurčitosť vymedzenia jeho pohľadávky, ktorú označil za započítanú voči pohľadávke ţalobcu, by nebolo moţné povaţovať za platný v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Obsah podania ţalovaného zo dňa
  73. 2001 odvolací súd vyhodnotil ako uznanie záväzku podľa § 407 Obch. zák. Podľa tohto ustanovenia, ak dlţník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. 4 Obdo 7/2011 7 Uznanie záväzku je skutočnosťou, ktorá spôsobuje pretrhnutie premlčacej doby. Na uznanie záväzku sa vyţaduje písomná forma. Citované ustanovenie nevyţaduje uznanie záväzku čo do dôvodu a výšky, je však potrebné, aby záväzok bolo moţné jednoznačne identifikovať. Z podania ţalovaného zo dňa
  75. 2001 a jeho prílohy č. 2 jednoznačne vyplýva, ţe ţalovaný uznáva existenciu svojho záväzku voči ţalobcovi v uplatnenej výške, a to aj s odkazom na právny dôvod svojho záväzku. Keďţe od uznania záväzku ţalovaným začala plynúť ţalobcovi nová štvorročná premlčacia lehota, bolo právo na zaplatenie predmetnej pohľadávky dňa
  77. 2003 ţalobou uplatnené včas. Moţno preto konštatovať, ţe odvolací súd na právne posúdenie veci pouţil správne právne predpisy a správne ich aj vyloţil. Keďţe dovolací súd nezistil existenciu ţalovaným namietaného dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., dovolanie ţalovaného podľa § 243b ods. 1 O. s. p. zamietol. Ţalobcovi trovy dovolacieho konania nevznikli, v dôsledku čoho mu neboli priznané (§ 243b ods. 5 O. s. p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  78. júla 2011 JUDr. Viera P e p e l o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.