Obsah (23)

§ 218§ 178§ 113§ 114§ 141§ 142§ 143§ 240§ 28§ 250j§ 212§ 220§ 111§ 11§ 136§ 139§ 135§ 145§ 157§ 155§ 151§ 121§ 224

1 1 Sţso/29/2013 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Ele

§ 218ods.

2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku tieţ „zák. č. 461/2003 Z.z.“) potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 700-1310511912-GC04/12 z 18.04.2012, ktorým bolo ţalobkyni

§ 178ods.

1 písm. a) bod 9 a § 240 zák. č. 461/2003 Z.z. predpísané za obdobie február 2008 penále vo výške 182,05 € vypočítané z dlţnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fontu solidarity (ďalej na účely rozsudku tieţ „poistné a príspevky“, resp. iba „poistné“).

1. V odôvodnení rozhodnutia zopakovala podstatnú časť argumentácie ţalobkyne, ktorá sa odvíja od príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku tieţ „zák. č. 7/2005 Z.z.“); najmä poukázala na časový postup týkajúci sa reštrukturalizácie: - 11.03.2010: zverejnenie uznesenia Okresného súdu Nitra č. 31R/3/2010 o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku (účinnosť od 12.03.2010), - 17.04.2010: zverejnenie uznesenia Okresného súdu Nitra č. 31R/3/2010 o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku (účinnosť od 18.04.2010), - 17.05.2010: uplynutie lehoty na prihlasovanie pohľadávok, - 03.08.2010: zverejnenie uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom a uznesenia Okresného súdu Nitra č. 31R/3/2010 o ukončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku (účinnosť od 04.08.2010), - 17.10.2011: zverejnenie oznamu dozorného správcu o ukončení dozornej správy po úplnom splnení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku (účinnosť od 18.10.2011).
2. Ţalovaná ďalej uviedla ďalšie argumenty ţalobkyne, a to ţe Sociálnej poisťovni vznikol v celom rozsahu nárok na vyrubenie penále len za obdobie 3 1 Sţso/29/2013 do začatia reštrukturalizačného konania. Keďţe Sociálna poisťovňa penále zodpovedajúce omeškaniu s úhradou dlţného poisteného do dňa začatia reštrukturalizačného konania v reštrukturalizačnom konaní č. 31 R/3/2010 neprihlásila, nemohlo byť penále zahrnuté a následne ani uspokojené v rámci plnenia reštrukturalizačného plánu. Preto zanikla vymoţiteľnosť tohto nároku ako neprihláseného riadne a včas v súlade s § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. Zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom a uznesenia Okresného súdu v Nitre č. 31R/3/2010 o ukončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku dňa 3.8.2010 sa s účinnosťou od 4.8.2010 stali nevymoţiteľnými penále k prihlásenej pohľadávke dlţného poisteného za mesiac február
4. Napriek hore uvedeným argumentom ţalobkyne ţalovaná ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedla, ţe v odvolacom konaní bolo preukázané, ţe ţalobkyňa poistné príspevky za mesiac február 2008 zaplatila po lehote splatnosti poistného a príspevkov Na tomto základe bolo ţalobkyni rozhodnutím prvostupňového orgánu predpísané penále v sume 182,05 €, vypočítané od 17.4.2008 do 30.4.
6. S poukazom na ustanovenie § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. ţalovaná zdôraznila, ţe penále predpísané počas reštrukturalizačného konania sa neuplatňuje prihláškou a nepôsobia na ne, ako na prednostnú pohľadávku, účinky začatia reštrukturalizačného konania. Ďalej ţalovaná poukázala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia najmä na ustanovenia § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 2, § 240 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ďalej § 20 ods. l písm. a), § 21, § 26 ods. 1 § 27 ods. 3 zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom spojení s § 113 ods. 3, § 120 ods. 1 a 2, § 199 ods. 9 zák. č. 7/2005 Z.z.

§ 113ods.

1 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení, ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania. Inak návrh na povolenie reštrukturalizácie v rovnakej lehote uznesením odmietne; uznesenie súd doručí navrhovateľovi.

§ 114ods.

1 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení, začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:

1. a)dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok,
2. b)pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, 4 1 Sţso/29/2013
3. c)pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,
4. d)druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné,
5. e)zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné,
6. f)pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.

§ 141ods.

1 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 141ods.

2 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

§ 142ods.

1 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 143ods.

2 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni. poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

§ 240ods.

1 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie. 1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná 5 1 Sţso/29/2013 na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 28ods.

2 zákona č. 43/2004 Z.z., povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, sú splatné v deň splatnosti poistného, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ

osobitného predpisu. 6.

odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový orgán ţalovanej pri kontrole odvodu poistného a príspevkov zistil, ţe ţalobkyňa za obdobie február 2008 neodviedla poistné a príspevky včas. Penále bolo vypočítané vo výške 0,05% z dlţnej sumy, ktorého výpočet sa nachádza v prílohe rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Pri určení výšky poistného správny orgán vychádzal z mesačných výkazov poistného a príspevkov za dané obdobie. 7.

ţalovanej v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. bola povinná ţalobkyni penále predpísať. Hoci sa predpísané penále týka obdobia februára 2008, t.j. obdobia pred začatím reštrukturalizačného konania, ţalovaná zdôraznila, ţe pohľadávka na penále vznikla aţ 18.04.2012, a to predpísaním konkrétneho penále prvostupňovým správnym orgánom, t.j. v čase, keď uţ bolo reštrukturalizačné konanie začaté. Z uvedeného dôvodu sa takáto pohľadávka v reštrukturalizácii

ţalovanej neuplatňuje prihláškou a nepôsobia na ňu ako na prednostnú pohľadávku účinky začatého reštrukturalizačného konania. II. Konanie na prvostupňovom súde A)

1. Proti tomuto rozhodnutiu ţalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne podala na Krajský súd v Nitre ţalobu zo dňa 05.09.
3. V ţalobe uviedla, ţe napadnuté rozhodnutie povaţuje za nezákonné z dôvodu, ţe Sociálne poisťovni vznikol v celom rozsahu nárok na vyrubenie penále len za obdobie do začatie reštrukturalizačného konania a v tomto rozsahu nárok na vyrubenie penále len za obdobie do začatia reštrukturalizačného konania a v tomto rozsahu bola povinná penále v prihlasovacej lehote uplatniť prihláškou v reštrukturalizačnom konaní. Ak tak neurobila, nemohlo byť penále zahrnuté a následne ani uspokojené v rámci plnenia reštrukturalizačného plánu, v dôsledku čoho zanikla vymoţiteľnosť tohto nároku. 6 1 Sţso/29/2013
4. Ţalobkyňa ďalej poukázala aj na to, ţe zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom a uznesenia Okresného súdu v Nitre o ukončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku sa stali nevymoţiteľnými penále k prihlásenej pohľadávke dlţného poistného za mesiac február
6. Taktieţ poukázala na ustanovenie § 240 zák. č. 461/2003 Z.z. s tým, ţe ani tento neumoţňuje ţalovanému priznať svojim rozhodnutím nárok pohľadávke, ktorá je len naturálnou obligáciou.
7. Ţalovaná vo svojom písomnom vyjadrení (č.l. 19) zotrvávala na dôvodoch rozhodnutia a navrhovala, aby krajský súd ţalobu ţalobkyne zamietol. Opätovne tvrdila, ţe pohľadávka na penále za obdobie február 2008 vznikla jej predpísaním dňa 18.04.2012, t.j. aţ po začatí reštrukturalizačného konania; preto

ţalovanej nejde o pohľadávku, ktorú je potrebné si uplatňovať prihláškou v reštrukturalizácii. Pritom lehota na prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizácie bola stanovená do

1. mája
3. V čase začatia reštrukturalizačného konania ţalobkyňa nebola ešte v omeškaní, pretoţe ešte nebola povinná poistné a príspevky zaplatiť. Dňa 17.05.2010 neexistoval ešte ţiaden nárok na penále. V čase pred začatím reštrukturalizačného konania ţalovaná ešte ani nevedela určiť výšku penále.

názoru ţalovanej, penále je upravené osobitným predpisom, vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou aţ jeho predpísaním. B) 14. Krajský súd ako súd prvého stupňa

ustanovenia § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovanej a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe, pričom na nariadenom pojednávaní v neprítomnosti ţalobkyne, resp. jej právnej zástupkyne (ospravedlnenie neprítomnosti z dôvodu kolízie termínov pojednávania), dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná, a preto ţalobu ţalobkyne zamietol

§ 250jods.

1 O.s.p. 15. Krajský súd poukázal na znenie ustanovenia § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.,

ktorého fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky za príslušný kalendárny mesiac včas, alebo ich 7 1 Sţso/29/2013 odviedli v niţšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlţnej sumy za kaţdý deň omeškania, odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, kedy bola dlţná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici zaplatená v hotovosti, alebo do dňa začatia kontroly ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Je teda nepochybné, ţe samotné predpísanie penále je jednak zákonným právom, ale aj povinnosťou Sociálnej poisťovne, a to za splnenia zákonom stanovených podmienok.

názoru krajského súdu konala Sociálna poisťovňa v súlade so svojim zákonným oprávnením, ktorým je predpísanie penále, pričom aj ţalovaný ako odvolací orgán pokiaľ potvrdil takéto rozhodnutie. Konal v súlade so zákonom a jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za nezákonné. Dôvody ţaloby povaţuje za právne irelevantné a to aj vzhľadom na to, ţe k predpísaniu penále došlo po začatí reštrukturalizačného konania.

1. Dôvody ţaloby vyhodnotil krajský súd za právne irelevantné a to aj vzhľadom na to, ţe k predpísaniu penále došlo po začatí reštrukturalizačného konania.
2. V závere rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe konanie a postup Sociálnej poisťovne v priebehu reštrukturalizačného konania v súvislosti s uplatnením, resp. prihlásením jeho pohľadávky nemá teda vplyv na skutočnosť, ţe správne orgány konali pri vydaní svojich rozhodnutí v súlade so zákonom a prípadná následná vymáhateľnosť tejto pohľadávky nie je predmetom tohto konania. III. Odvolanie žalobkyne/stanoviská A)
3. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 07.05.2013 (č.l. 43) proti rozsudku krajského (prvostupňového) súdu ţalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila nesúhlas s argumentáciou krajského súdu.
4. Ţalobkyňa najmä zdôraznila: - neexistenciu právneho základu na vyčíslenie penále z pohľadávky, ktorá sa po schválení v reštrukturalizačnom plánu súdom a jeho splnením stala nevymoţiteľnou, - účinky zakomponované zákonodarcom v ustanovení § 151 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. vo vzťahu k reštrukturalizácii dlţníka, 8 1 Sţso/29/2013 - neprihlásenie penále zodpovedajúce omeškaniu s úhradou dlţného poistného do dňa začatia reštrukturalizačného konania a s tým spojené právne následky tohto neprihlásenia v zmysle § 155 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z., - neoprávnenosť predpísania penále

§ 240zák.

č. 461/2003 Z.z. za rok 2008, nakoľko ani toto ustanovenie neumoţňuje ţalovanému vyrubiť penále, ktoré je len naturálnou obligáciou, a teda priznať takýto nárok svojim rozhodnutím, - pojednávanie vykonané krajským súdom v ich neprítomnosti znemoţnilo ţalobkyni predloţiť aj nové argumenty a dôkazy na obhajobu svojich tvrdení, to všetko v rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

1. Záverom ţalobkyňa navrhla, aby napadnutý rozsudok krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom rozsahu zrušil, nakoľko na základe vykonaných dôkazov krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. B)
2. Z vyjadrenia ţalovanej (č.l. 50) zo dňa 06.06.2013 vyplýva, ţe ţalobkyňa neuviedla také námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovanej. Penále z obdobie február 2008 bolo predpísané v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. Uvedený zákon ukladá ţalovanej povinnosť predpísať penále vţdy, keď zistí, ţe povinný subjekt neodviedol poistné na sociálne poistenie včas alebo v správnej sume. 23.

názoru ţalovanej penále nemoţno povaţovať za príslušenstvo istiny, keďţe to nevyplýva zo ţiadneho právneho predpisu. Penále preto ako pohľadávka vzniká aţ jeho predpísaním, rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa nemohla uplatniť pohľadávku na penále pred začatím reštrukturalizačného konania a prihlásiť ju do reštrukturalizácie, pretoţe v tom čase pohľadávka na penále neexistovala.

1. Záverom ţalovaná nespresnila, aké procesné riešenie od odvolacieho súdu vo veci podaného odvolania očakáva. 9 1 Sţso/29/2013 IV. Právne názory odvolacieho súdu
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250i ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím na skutočnosť, ţe preverovanie zákonnosti rozhodnutia o uloţenej sankcii vyţaduje od správneho súdu konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v odvolacom konaní senát vzhľadom na charakter napadnutého rozhodnutia nepovaţoval za potrebný) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom

§ 220v spoj.

s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe v zmysle hore uvedeného zrušovacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie ţalovanej

§ 250ja ods.

3 O.s.p. zrušil a vrátil jej späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov. 26. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (ţalobkyne), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae), vybrať si

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy. 27. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení ţalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie ţalovanej, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými 10 1 Sţso/29/2013 zrušujúcimi námietkami ţalobkyne (§ 250j ods. 2 O.s.p.), ako aj so stanoviskami zvyšných účastníkov, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovanej. Ďalej zdôrazňuje, ţe

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sţo/84/2007, sp. zn. 6 Sţo/98/2008, sp. zn. 1 Sţo/33/2008, sp. zn. 2 Sţo/5/2009 či sp. zn. 8 Sţo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd nestotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia ţalovanej, je právna otázka, či splatnosť poistného a príspevkov v oblasti sociálneho poistenia je právne ovplyvnená procesom reštrukturalizácie schválenej súdom. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
2. Ţalobkyňa svoje odvolanie oprela o viacero námietok. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným konštatuje, ţe pokiaľ dôjde k záveru, ţe uţ prvé procesné, resp. iné pochybenia ţalovanej krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne.
3. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, ţe správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia 11 1 Sţso/29/2013 bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
4. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe sociálne konanie o uloţení sankcií a penále vo svojej podstate predstavuje to správne konanie, pri ktorých správny orgán

osobitného zákona rozhoduje nielen o porušení dotknutého ustanovenia správneho práva, ale aj o uloţení sankcie. Nakoľko však z obsahu odvolania nevyplýva argumentácia, ktorá by vytýkala odmietnutie úplnej jurisdikcie správnym súdom (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p.), Najvyšší súd ďalej správnosť výberu mechanizmu nápravy neposudzoval. 1) Charakteristika reštrukturalizácie: 32. Základným problémom v prejednávanej veci sa pre Najvyšší súd javí vymedzenie vzťahu medzi zák. č. 461/2003 Z.z. a zák. č. 7/2005 Z.z. Je nepochybné, ţe sledovaným predmetom úpravy zák. č. 7/2005 Z.z. je najmä riešiť úpadok dlţníka ako spoločensky neţiaduci stav v oblasti mnohopočetnej záväzkovej sféry, a to:

1. a)speňaţením majetku dlţníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo
2. b)postupným uspokojením veriteľov dlţníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. 33. Naopak predmetom úpravy zák. č. 461/2003 Z.z. je vymedzenie sociálneho poistenia vrátane úpravy jej rozsahu, ďalej právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizácia sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Je jednoznačné, ţe aj zák. č. 461/2003 Z.z. obsahuje úpravu (najmä § 224) týkajúcu sa uspokojenia pohľadávok Sociálnej poisťovne ako veriteľa, avšak iba v individuálnej rovine. Preto je moţné charakterizovať zák. č. 7/2005 Z.z. ako špeciálny právny predpis pre oblasť sociálneho poistenia týkajúci sa vymáhania a uspokojovania pohľadávok dlţníka úplatku. Preto, ak ţalovaná je veriteľom vo vzťahu k svojmu dlţníkovi, ktorý je v úpadku, musí pri uspokojovaní svojich pohľadávok k dlţníkovi, ktorý sa nachádza v konkurze (úpadok) alebo v procese reštrukturalizácie postupovať nie

zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý je všeobecným zákonom pre oblasť sociálnom poistenia, ale musí uprednostniť 12 1 Sţso/29/2013 zák. č. 7/2005 Z.z. ako špeciálny právny predpis v zmysle starorímskej právnej zásady „lex specialis derogat legi generali“. Tento svoj úmysel zákonodarca potvrdzuje aj prostredníctvom odkazov na osobitný predpis (napr. poznámka pod čiarou č. 33a v ustanovení § 12 alebo č. 41a v ustanovení § 18, ktoré odkazuje na osobitný predpis, ktorým je zák. č. 7/2005 Z.z.). 34. Zákonodarca pri naplnení podmienok úpadku ukladá tak dlţníkovi ako aj veriteľovi prostredníctvom zák. č. 7/2005 Z.z. nielen povinnosti, ale aj rôzne dispozitívne moţnosti. Medzi základné dispozície patrí výber procesného spôsobu riešenia úpadku, t.j. zvolenie konkurzu alebo reštrukturalizácie, ktoré spôsoby kolektívneho uspokojovania pohľadávok rôznych veriteľov sa od seba diametrálne odlišujú. Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje, ţe veriteľ je oprávnený, t.j. má moţnosť sa rozhodnúť, či v zmysle § 11 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. podá návrh na vyhlásenie konkurzu so všetkými z toho dispozitívneho úkonu pre neho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami, t.j. najmä zotriedenie pohľadávok do jednotlivých skupín,

ktorých sa určí poradie ich uspokojenia, alebo bude

§ 111ods.

3 zák. č. 7/2005 Z.z. uprednostňovať podanie návrhu na reštrukturalizáciu. Je nepochybné, ţe zákonodarca celý proces reštrukturalizácie smeruje do polohy konsenzu, kedy veriteľ vyuţil v rámci svojich oprávnení odbornú pomoc správcu a dlţník jeho činnosť odsúhlasí. Potom návrh na reštrukturalizáciu môţe mať charakter súdneho schválenia konsenzu medzi veriteľom a dlţníkom.

§ 11ods.

3 veta prvá zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je dlžník voči nemu viac ako 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku a zároveň možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť tohto dlžníka.

§ 111ods.

3 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení veriteľ je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a dlžník s podaním tohto návrhu súhlasil.

1. V prejednávanej veci je nepochybné, ţe v prípade ţalobkyne ako dlţníka došlo k podaniu návrhu na povolenie reštrukturalizačného konania, ktoré bolo povolené Okresným súdom Nitra uznesením odo dňa 18.04.
2. Začatie reštrukturalizačného konania vyvoláva účinky, ktoré zákonodarca opisuje najmä v ustanovení § 114 zák. č. 7/2005 Z.z. Predovšetkým je dôleţité upozorniť na to, ţe zák. č. 7/2005 Z.z. rozlišuje pohľadávky vzniknuté pred (t.j. prihlasované pohľadávky) a pohľadávky vzniknuté počas reštrukturalizácie (t.j. prednostné pohľadávky v zmysle § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z.). 13 1 Sţso/29/2013 Prihlasované pohľadávky v procese reštrukturalizácie strácajú svoju vykonateľnosť (viď § 114 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 118 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z.).
3. Veritelia svoje oprávnenia, ako aj celkové procesné postavenie v reštrukturalizácii (viď najmä § 120 ods. 1 v spojení s § 132 zák. č. 7/2005 Z.z.) odvíjajú od existencie prihlásených pohľadávok. Ich stabilitu veritelia v zmysle zásady súčinnosti (§ 134 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z.) verifikujú navrhnutím reštrukturalizačného plánu, ktorý je v zmysle § 132 ods. 1 zák. č. 7/2000 Z.z. po schválení súdom záväzný pre všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok, t.j. v prejednávanej veci aj pre ţalovanú.

§ 136ods.

1 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu

plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto práva a záväzky a majetok, ku ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva, musia byť v pláne určené tak, ako je to potrebné

osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo získanie príslušných rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú alebo ktoré sú podmienkou na ich vznik, zmenu alebo zánik.

§ 139ods.

1 vete prvá a druhá zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení jednotlivé zmeny pohľadávky a plnenia určené na uspokojenie pohľadávky sa uvádzajú v záväznej časti plánu vždy pri dotknutej pohľadávke. Tieto zmeny a plnenia musia byť v záväznej časti plánu určené tak, aby v prípade neúčinnosti plánu bolo možné určiť rozsah, v akom bola pohľadávka

plánu uspokojená jednotlivými plneniami, a rozsah, v akom bola pohľadávka

plánu odpustená alebo uznaná za nevymáhateľnú. 37. Aby sa zmysel a účel reštrukturalizácie naplnil, zákonodarca umoţňuje v procese reštrukturalizácie vyuţiť viacero nástrojov, medzi ktoré prostredníctvom ustanovenia § 135 zák. č. 7/2005 Z.z. zaraďuje aj predĺţenie lehoty splatnosti pohľadávok veriteľov, ktoré veritelia pri tvorbe reštrukturalizačného plánu navrhujú. Takisto aj v procese prípravy a následného hlasovania o reštrukturalizačnom pláne na schvaľovacej schôdzi je kaţdý veriteľ, t.j. v prejednávanej veci aj ţalovaná, poţiadať v zmysle § 145 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o jeho zmenu, poprípade sa v zmysle § 157 zák. č. 7/2005 Z.z. domáhať vyslovenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči sebe alebo poukazovať v zmysle § 159 zák. č. 7/2009 Z.z. na nesplnenie reštrukturalizačného plánu a poţadovať s tým spojené dôsledky. 14 1 Sţso/29/2013

§ 135ods.

2 písm.

1. a)zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení opisná časť plánu musí obsahovať tiež podrobný opis opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ktorými sú najmä
2. a)zmeny pohľadávok veriteľov, najmä predĺženie lehoty ich splatnosti alebo ich čiastočné odpustenie, alebo ich uznanie za nevymáhateľné.

§ 145ods.

1 písm.

1. a)zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu
2. a)o podrobnejšie vysvetlenie ustanovení plánu,
3. b)o opravu zjavnej chyby v písaní alebo počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti plánu,
4. c)o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu,
5. d)o zaradenie svojho majetkového práva akcionára do inej skupiny, ako bolo zaradené predkladateľom plánu,
6. e)o zaradenie svojej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v inom rozsahu ako v rozsahu určenom predkladateľom plánu.

§ 157ods.

1 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak a) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú

plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda, b) majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa majú

plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových práv poskytla oproti nemu výhoda,

1. c)predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal ( § 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní,
2. d)predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní. 38. Reštrukturalizačný plán je významnou právnou skutočnosťou pre úpravu vzťahov medzi dlţníkom a veriteľmi. Vymedzuje základný rozsah 15 1 Sţso/29/2013 pohľadávok, ku ktorým sa pridruţujú aj prednostné pohľadávky (§ 125 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z.), bez ktorých by priebeh samotnej reštrukturalizácie dlţníka nebol mysliteľný. Predovšetkým reštrukturalizačný plán vymedzuje modifikovanú výšku z pôvodného rozsahu plnenia dlţníka voči veriteľom, a iba v prípade neúčinnosti plánu voči konkrétnemu veriteľovi (viď § 161 zák. č. 7/2005 Z.z.) dochádza k návratu k pôvodnému stavu (restitutio ad integrum), kedy sú dlţník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom. Navyše pre prejednávanú vec je významné, ţe pohľadávku veriteľa sú dlţník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti. Po schválení reštrukturalizačného plánu nastáva etapa jeho plnenia.

§ 155ods.

3 zák. č. 7/2005 Z.z. plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom. 39. Je nepochybné, ţe aj zák. č. 461/2003 Z.z. na proces reštrukturalizácie (resp. v staršom legislatívnom poňatí na vyrovnanie) reaguje. V zmysle ustanovenia § 151 zák. č. 461/2003 Z.z. sa premietajú účinky reštrukturalizačného plánu tak, ţe ţalovanej sa ukladá „ex offo“ povinnosť zosúladiť evidenciu pohľadávok s reálnym stavom vyvolaným prebiehajúcou reštrukturalizáciou.

§ 151ods.

1 veta druhá zák. č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zanikla dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol povinný

schváleného reštrukturalizačného plánu. 2) K charakteru a k splatnosti penále:

1. V zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. je nutné charakterizovať penále uloţené ţalovanou v prejednávanej veci ako sankciu za nesplnenie povinnosti riadne platiť poistné. 16 1 Sţso/29/2013
2. Taktieţ je celkom nepochybné to, ţe na vznik povinnosti zaplatiť penále nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone, ale právne relevantnou skutočnosťou pre vznik povinnosti zaplatiť penále je aţ autoritatívny vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je predpísaný zákonom stanovenou formou, t.j. aţ vydaním rozhodnutia o penále v zmysle § 240 zák. č. 461/2003 Z.z. Aţ týmto rozhodnutím oprávneného orgánu sa konštituuje pre platiteľa neskoro, resp. v nedostatočnej výške odvedeného, či neodvedeného poistného nielen povinnosť zaplatiť penále, ale aj vedomosť v akej výške a na akom právnom základe.
3. Najvyšší súd na tomto mieste konštatuje, ţe je celkom v právomoci ţalovanej ako oprávneného správneho orgánu rozhodnúť, či vôbec túto sankciu uplatní, resp. v akom časovom horizonte pri omeškaní dlţníka s platením poistného k uplatneniu tejto sankcie prikročí. Na druhej strane si však ţalovaná musí byť vedomá tej skutočnosti, ţe niektoré súdom aprobované situácie (právne stavy) u jednotlivcov môţu svojimi účinkami vytvoriť pre jej rozhodovaciu prax, ako aj pre rozhodovaciu prax iných orgánov verejnej správy zákonné prekáţky. Tak tomu nastalo aj v prejednávanej veci, čo však ani ţalovaná ani krajský súd nezohľadnili pri svojom rozhodovaní.
4. Z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ţe ţalovaná potvrdila penále predpísané
5. apríla 2012 v zmysle § 240 zák. č. 461/2003 Z.z. vo výške 0,05% z dlţných súm poistného a príspevkov za obdobie február
6. Uvedené rozhodnutie prvostupňového orgánu ţalovanej teda právne vychádzalo z myšlienky, ţe ţalobkyňa mala odviesť k pôvodným dátumom splatností, ktoré

mienky ţalovanej neboli dotknuté procesom prebiehajúcej reštrukturalizácie. Tým, ţe tak nevykonala, mala ţalobkyňa naplniť podstatu sankcie, t.j. neodvedenie včas a riadne.

§ 240ods.

1 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 17 1 Sţso/29/2013

1. Najvyšší súd však musí konštatovať, ţe ţalovaná sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberala po právnej stránke odôvodnením, prečo dospela k záveru, ţe platby poistného neboli zaplatené včas a riadne. Totiţ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú dôleţité skutočnosti týkajúce sa účinkov moţných zmien pohľadávok na poistnom vyvolaných v reštrukturalizácii. Ţalovaná iba opisným spôsobom uviedla, ţe pohľadávky na uvedenom dlţnom poistnom ţalovanou boli prihlásené. Takisto táto skutočnosť nie je premietnutá v pripojenom administratívnom spise, t.j. absentuje ako podklad rozhodnutia dotknutá časť reštrukturalizačného plánu (viď bod č. 3) a táto skutočnosť nebola v napadnutom rozhodnutí a jej dopady na rozhodnutie analyzované. Následne v odôvodnení nebola spomenutá ani tá relevantná časť reštrukturalizačného plánu, ktorá sa týka prihlásených pohľadávok, ich výšky, resp. naplnenia moţnosti ich odpustenia, hoci ţalobkyňa na toto neustále poukazovala.
2. Ţalovaná sa tieţ v napadnutom rozhodnutí vôbec nevenovala právnemu rozboru účinkov reštrukturalizácie na otázku splatnosti poistného a príspevkov, čo sa týka najmä ich zmeny. Ako uţ bolo vyššie naznačené, zák. č. 461/2003 Z.z. je v prejednávanej veci všeobecným zákonom (viď najmä bod č. 33), a preto pokiaľ zák. č. 7/2005 Z.z. neukladá niečo osobitne, platí úprava obsiahnutá v zák. č. 461/2003 Z.z. Splatnosť poistného a príspevkov vyplýva bez ďalšieho zo zákona a je upravená prostredníctvom ustanovení § 141 ods. 2, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ako aj z ustanovení § 26 ods. 1 zák. č. 43/2004 Z.z.
3. Avšak zák. č. 7/2005 Z.z. oprávňuje tak subjekty súkromného, ako aj verejného práva na to, aby zasahovali do splatnosti prihlásených záväzkov za účelom naplnenia účelu reštrukturalizácie (viď bod č. 38 a ţalobkyňou načrtnutá myšlienka novácie záväzkov). Predovšetkým ustanovenie § 155 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. charakterizuje reštrukturalizačný plán potvrdený súdom ako právne relevantnú skutočnosť (zákonodarca sa tu uchýlil k slovnému spojeniu právny úkon), ktorá vyvoláva vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v uvedenom pláne. Osobitne pre oblasť verejnej správy zákonodarca prostredníctvom tohto ustanovenia upresňuje, ţe pokiaľ pre vznik, zmenu alebo zánik záväzku (resp. práva) obsiahnutého v pláne je potrebná právna skutočnosť vo forme rozhodnutia príslušného správneho orgánu, potom záväzok (v prejednávanej veci zmena dňa splatnosti poistného a príspevkov) vznikne, zmení sa alebo zanikne aţ rozhodnutím príslušného orgánu. Tento správny orgán však nemôţe odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, ţe plán vôbec neakceptuje, 18 1 Sţso/29/2013 resp. ţe ako podklad rozhodnutia nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyţadovaným osobitným správnym predpisom.
4. Vzhľadom na hore uvedené právne závery mali byť všetky vyššie spomenuté skutočnosti spojené s procesom reštrukturalizácie, do ktorého sa ţalovaná nepochybne zapájala, ako podklady rozhodnutia vyhodnotené ţalovanou a aţ na ich základe mohla dospieť k presvedčeniu, či došlo zo strany ţalobkyne ako dlţníka v reštrukturalizácii k omeškaniu s odvodom poistného a príspevkov a aké moţné následky s tým spojené ţalovaná vyuţila.
5. Najvyšší súd sa musí aj vyjadriť k nastolenej námietke, či predpísané penále

zák. č. 461/2003 Z.z. je moţno povaţovať za príslušenstvo prihlásených pohľadávok zakomponovaných do reštrukturalizačného plánu. Obdobne ako krajský súd aj Najvyšší súd konštatuje, ţe súkromnoprávna úprava príslušenstva pohľadávky zakotvená v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sleduje odlišný cieľ. 49. V súvislosti s uvedeným problémom je potrebné zdôrazniť, ţe dotknuté ustanovenie Občianskeho zákonníka sa výslovne nevzťahuje na penále. Pouţitie analógie legis je v tomto prípade neprípustné, nakoľko Občiansky zákonník prostredníctvom svojich úvodných ustanovení (najmä § 1 a 2) potvrdzuje, ţe predmetom úpravy sú občianskoprávne vzťahy. Rozsah občianskoprávnych vzťahov samotný Občiansky zákonník vymedzuje najmä ako majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

§ 121ods.

3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. V.

1. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobkyne, ako aj s prihliadnutím na argumentáciu ţalovanej Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Bude preto úlohou ţalovanej sa pri svojom ďalšom rozhodovaní o prejednávanej veci pridrţiavať vyššie uvedených právnych názorov. 19 1 Sţso/29/2013
2. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého úspešnej ţalobkyni právo na úplnú náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko si ţalobkyňa v zákonnej lehote trovy konania nevyčíslila, súd jej priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu v súlade s § 151 ods. 1 a 2 O.s.p.

1. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá:
2. z náhrady súdneho poplatku za ţalobu 66 €
3. z náhrady súdneho poplatku za odvolanie 66 €
4. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava práv a povinností týkajúcich sa odvodov poistného a príspevkov je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave dňa
5. marca 2014 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková