← Slovensko

o cestnej premávke

Obsah (14)§ 19§ 58§ 22§ 3§ 4§ 33§ 212§ 220§ 250j§ 250i§ 224§ 151§ 149§ 12

Najvyšší súd 1Sžd/28/2013 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu In

toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.

§ 19O.s.p.

spôsobilosť byt účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mat práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 2. Rozhodnutím o odvolaní č. KRP-P-DI-BCP-34/2011 z 24.05.2011 (č.l. 12) ţalovaný ako odvolací orgán v priestupkovom konaní príslušný

§ 58ods.

1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „Správny poriadok“) potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného 3 1Sžd/28/2013 riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V. o priestupku č.p. ORP-P-1544/V-OBCP-20I0 zo

  1. apríla 2011 a odvolanie ţalobcu zamietol.
  2. Z napadnutého rozhodnutia a priloţeného spisu vyplýva nasledujúci skutkový stav a právne závery.
  3. Prvostupňovým rozhodnutím o priestupku zo dňa
  4. apríla 2011 bol ţalobca uznaný vinným, ţe dňa 27.10.2010 v čase o 19.50 hod. v Bratislave na Dolnozemskej ceste viedol bicykel, kde po zastavení hliadkou Policajného zboru Slovenskej republiky sa pri kontrole odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie poţitia alkoholu, čo je povaţované za neuposlúchnutie výzvy policajta súvisiacej s výkonom jeho oprávnení, pouţil na jazdu vozidlo, ktoré nemoţno prevádzkovať v cestnej premávke, neviedol bicykel pri pravom okraji vozovky ale po pravej krajnici vozovky, ale po ľavej strane vozovky a ako cyklista nemal na sebe za zníţenej viditeľnosti viditeľne umiestnené reflexné prvky, čím porušil povinnosti ust. § 3 ods. 2 písm. c) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. j), § 4 ods. 1 písm. a) § 55 ods. 1 a 2 zák. č. 8/2009 Z.z., za čo bol uznaný vinným zo spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

§ 22ods.

1 písm.

  1. j)a
  2. k)zák. č. 372/1990 Zb. a

§ 22ods.

2 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. mu bola uloţená pokuta vo výške 150 €. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalobca a rozhodnutím ţalovaného zo dňa 24.05.2011 bolo odvolanie ţalobcu zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo potvrdené.

§ 3ods.

2 písm. c) zák. č. 8/2009 Z.z. v znení platnom v čase spáchania priestupku (t.j. 27.10.2010) účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis. vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme.

§ 4ods.

1 písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z. v hore uvedenom znení vodič je povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke.

§ 22ods.

1 písm.

  1. j)a
  2. k)zák. č. 372/1990 Zb. v hore uvedenom znení priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto
  3. j)iným spôsobom ako uvedeným v písmenách
  4. a)až
  5. i)sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom

osobitného predpisu,

  1. k)iným konaním, ako sa uvádza v písmenách
  2. a)až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti 4 1Sžd/28/2013 cestnej premávky sa dopustí ten, kto vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu. 4. Dňa 27. októbra 2010 bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky so ţalobcom ako cyklistom. Skutok bol opísaný tak, ţe uvedeného dňa o 19,50 hod. na Dolnozemskej ceste v Bratislave jazdil cyklista s bicyklom po ceste v protismere bez osvetlenia bicykla, nemal na sebe reflexnú vestu, cyklista sa odmietol podrobiť dychovej skúške aj lekárskemu vyšetreniu na zistenie poţitia alkoholických nápojov pred jazdou. Týmto porušil zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 8/2009 Z.z.“) a naplnil tým skutkovú podstatu priestupku

§ 22ods.

1 písm.

  1. j)a
  2. k)zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 372/1990 Zb.“) 5. Ţalobca v tejto správe uviedol, ţe nemal moţnosť sa k veci vyjadriť. Na druhej strane zápisnice je nečitateľné vysvetlenie napísané vlastnou rukou ţalobcu. Správa o výsledku objasňovania priestupku je podpísaná P. 6. Súčasne dňa 27. októbra 2010 spísal P. úradný záznam z ktorého vyplýva, ţe ţalobca jazdil po Dolnozemskej ceste v čase 19.50 hod. v smere do centra pri benzínovej pumpe Slovnaft od Panónskej cesty. Príslušník Policajného zboru ďalej uvádza, ţe si všimol, ţe po krajnici v protismere jazdí cyklista, ktorý nie je osvetlený a nemá na sebe ţiadne reflexné prvky, nakoľko bola tma a zníţená viditeľnosť. Cyklistu zastavil predpísaným spôsobom. Po zastavení cyklistu si od neho vypýtal doklad totoţnosti a on však odmietol predloţiť doklad totoţnosti, nakoľko

jeho slov neurobil ţiaden priestupok. Asi po 20 minútach komunikácie nakoniec predloţil doklad totoţnosti, z ktorého príslušník Policajného zboru zistil, ţe ide o J.. bytom T.. Potom, ako mu bol předloţený občiansky preukaz, oznámil ţalobcovi, akého priestupku sa ako cyklista dopustil. Pri komunikácii so ţalobcom z jeho dychu zacítil pach po alkoholických nápojoch. Spýtal sa ho, či pred jazdou alebo počas jazdy poţíval alkoholické nápoje a či je ochotný podrobiť sa dychovej skúške prístrojom Dräger Alkotest 7410 Plus. Ţalobca dychovú skúšku odmietol a taktieţ odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom krvi.

  1. Ďalej sa opýtal ţalobcu, prečo nemá na sebe reflexné prvky, keďţe je tma a prečo jazdí neosvetlený. Jeho bicykel nemal predné svetlo, len na zadnej časti bicykla mal červené svetlo. Ţalobca mu odpovedal, ţe mu stačí len to zadné červené svetlo. 5 1Sžd/28/2013
  2. Dňa
  3. decembra 2010 vydal prvostupňový správny orgán Rozkaz o uloţení sankcie za priestupok č. ORP-P-l 544 V-OBCP-
  4. ktorým bol ţalobca uznaný vinným za spáchanie priestupku

§ 22ods.

1 písm. j/, k/ zák. č. 372/1990 Zb. a

§ 22ods.

2 písm. a) bola ţalobcovi uloţená sankcia vo výške do 150 €. K uvedenému rozkazu podal ţalobca odpor.

  1. Dňa
  2. januára 2011 bola spísaná zápisnica z ústneho pojednávania so ţalobcom. Ţalobca priebeh udalostí zo dňa
  3. októbra 2010 v zápisnici opisuje zhodne tak, ako to uviedol v ţalobe. Dňa
  4. apríla 2011 bola spísaná zápisnica z ústneho prejednania priestupku so ţalobcom, ktorý reagoval na vyjadrenia príslušníkov Policajného zboru. Dňa
  5. februára 2011 prevzal ţalobca upovedomenie o predvolaní svedka, z ktorého upovedomenia vyplýva, ţe dňa
  6. februára 2011 o 9.00 hod. bude vykonané vypočutie svedkov vo veci priestupku proti bezpečnosti a plynulosti premávky zo dňa
  7. októbra 2010 v Bratislave na Dolnozemskej ceste. Zároveň bolo ţalobcovi oznámená, ţe

§ 33ods.

1 Správneho poriadku účastník konania má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

  1. Dňa
  2. februára 2011 bol vyhotovený na prvostupňovom správnom orgáne záznam, z ktorého vyplýva, ţe sa ţalobca na vypočutie svedkov nedostavil, hoci o termíne výsluchu svedkov bol riadne upovedomený doručenkou do vlastných rúk. Dňa
  3. februára 2011 bola vyhotovená zápisnica o výsluchu svedka P. policajta OVS- KD1-KR-P Bratislava, z ktorej vyplýva, ţe išiel s hliadkou po Dolnozemskej ceste v smere na most Apollo tesne za čerpacou stanicou Slovnaft. Následne zbadal v protismere jazdiť cyklistu neosvetleného po pravej strane. Zastavil ho predpísaným spôsobom z idúceho sluţobného vozidla aj za pouţitia STOP na prednej časti sluţobného motorového vozidla. Po zastavení si od neho pýtal doklad totoţnosti, na čo mu ţalobca odmietol predloţiť tento doklad. Nechcel mu povedať ani meno a priezvisko a povedal, ţe je občan ,.XY“. Nakoniec však občiansky preukaz predloţil a to po veľmi dlhej dobe asi po 20 minútach.
  4. Svedok uvádza, ţe bol ţalobca vyzvaný otázkou, či je ochotný podrobiť sa dychovej skúške na zistenie poţitia alkoholu čo odmietol s tvrdením, ţe on na bicykli nejazdil. Svedkovi bola predloţená fotodokumentácia oblečenia ţalobcu a svedok uviedol, 6 1Sžd/28/2013 ţe na odstup času od priestupku si nepamätá, či je to oblečenie, ktoré mal ţalobca oblečené. Uviedol, ţe nevidel na ţalobcovi ţiadne reflexné prvky a bicykel vpredu nemal ţiadne svetlo. Tieţ svedok odpovedal na otázku, či vedel, ţe ţalobca má cukrovku, a ţe sa zle cíti. Na to svedok uviedol, ţe vôbec nič také mu nepovedal, ani si nepýtal coca-colu alebo cukor.
  5. Dňa
  6. februára 2011 bola tieţ spísaná zápisnica o výsluchu svedka P. policajta OVS-KDI-KR-PZ Bratislava, z ktorého výpovedi vyplýva, ţe bol členom hliadky spolu s P. a opísal situáciu ohľadne zisťovania spáchania priestupku ţalobcom, ktorá výpoveď je zhodná s výpoveďou P.
  7. V spise sa ďalej nachádza fotodokumentácia z oblečenia, ktoré svedok tvrdí, ţe mal na sebe dňa
  8. októbra
  9. Tieţ je v spise zaloţená fotodokumentácia svedčiaca o tom. Ţe ţalobca je chorý na cukrovku. V spise je zaloţená zápisnica o výsluchu svedka N. policajta OVS KDI KR PZ Bratislava, ktorý uviedol, ţe bol veliteľom hliadky spolu s členmi hliadky P. a P., ktorý opísal priebeh vykonanej kontroly zhodne s výpoveďami dvoch členov posádky. II. Konanie na prvostupňovom súde A)
  10. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ţalobu doručenú na Krajský súd v Bratislave dňa
  11. júla
  13. Ţalobca zdôraznil, ţe v čase, keď dňa
  14. októbra 2010 na Dolnozemskej ul. o 19.50 hod. sa pri ňom zastavila hliadka Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, tak stál pri ceste, nakoľko chcel prejsť na druhú stranu a pri sebe mal bicykel. Predtým išiel ţalobca z mesta cez Apollo most do Petrţalky po cestičke pre cyklistov aţ po cyklistický bufet na Dolnozemskej ulici, kde zosadol z bicykla. Mal v úmysle prejsť na druhú stranu, keďţe išli vozidlá, tak bicykel tlačil v protismere a čakal na moţnosť prejsť naprieč cestou na druhú síranu. Asi po 15 min sa mu naskytla moţnosť prejsť na druhú stranu, tam sa však na neho doslova narútilo policajné auto. Ţalobca reflexívne odskočil aţ za obrubník cesty z dôvodu, aby nedošlo k zráţke s vozidlom. 7 1Sžd/28/2013
  15. Z vozidla vystúpil policajt, ktorý na neho kričal, ţe čo sa motá v protismere, ďalej kričal, či nie je opitý, s čím on nesúhlasil. Policajt sa ho opýtal, či pred jazdou pil alkoholický nápoj a on na to odpovedal, ţe pil vodu a ţe má uţ vypité. Ďalej sa policajt ţalobcu opýtal, či by bol ochotný podrobiť sa dychovej skúške na prístroji Dragher a lekárskemu vyšetreniu s odberom krvi. na čo mu povedal, ţe nemá záujem a ţe nevidí ani dôvod, nakoľko osoba, ktorá stojí pri bicykli nie je vodič nemotorového vozidla, ale chodec.
  16. Ţalobca zotrval na tom. ţe skutok, za ktorý bol stíhaný a uznaný ako vinný, sa nestal z toho dôvodu, ţe policajt ţiadnu výzvu, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie poţitia alkoholu nevyslovil. Za ďalší rozpor ţalobca označil tvrdenie policajta, ţe mal v príslušnom čase jazdiť na bicykli a ani o tom neexistuje záznam. Pokiaľ má policajt na mysli záznam komunikácie so ţalobcom, ktorá bola snímaná na sluţobnú videokameru, a táto mala

policajta trvať asi 20 minút, tak tento dôkaz má dĺţku záznamu len 1 min. a 6 sek. 18. Tieţ oproti tvrdeniu policajta, ţe ţalobca nemal na oblečení ţiadne reflexné prvky, ţalobca poukázal na to, ţe mal na sebe oblečenú športovú beţeckú bundu Adidas s reflexným pásom na hrudi aj rukávoch ako aj športové nohavice, ktoré na ľavej strane na zipse majú reflexný pásik o dĺţke 20 cm. Ţalobca nepopiera, ţe sa v tom čase nachádzal vľavo, t. j. v protismere, avšak nie ako vodič bicykla ale ako chodec. 19. Ţalovaný vo vyjadrení k ţalobe uviedol, ţe trvá na svojom rozhodnutí, lebo napadnute rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, vyplývajúceho z predloţeného spisového materiálu prvostupňovým správnym orgánom. Ţalovaný má za to, ţe v zmysle § 69 ods. 1 písm.

  1. c)zák. č. 8/2009 Z.z., je policajt oprávnený vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou alebo liekmi, ktoré môţu zníţiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo. 20. Ţalovaný má za to. ţe zo svedeckých výpovedí oboch členov hliadky Policajného zboru vyplýva, ţe ţalobca bicykel netlačil, ale na ňom jazdil a to v protismernej časti cesty, kde bol zastavený. 8 1Sžd/28/2013 21. Ţalobca doručil krajskému súdu dňa 2. októbra 2010 podanie označené ako návrh na dokazovanie, v ktorom ţiada, aby P. dotazovaný na ním konkrétne sformulované otázky. B) 22. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. 23. Krajský súd zdôraznil, ţe medzi účastníkmi konania bolo sporné, či ţalobca spáchal priestupok tak, ako to bolo zdokumentované prvostupňovým správnym orgánom a či bol ţalovaný povinný doplniť dokazovanie navrhnuté ţalobcom v odvolaní. 24. S poukazom na ustanovenia § 2 ods. 2, § 3 a § 51 zák. č. 372/1990 Zb., § 22 ods. 1 písm.
  2. j)a k), § 3 ods. 2 písm. c), § 4 ods. 1 písm. a), § 55 ods. 1, § 55 ods. 2 posledná veta a § 137 ods. 2 písm.
  3. j)zák. č. 8/2009 Z.z. a § 32 Správneho poriadku vyslovil záver, ţe oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní ako aj z vyšetrovacieho princípu, na ktorom je priestupkové konanie v zákone o priestupkoch zaloţené a tieţ zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania. 25. K námietke ţalobcu, ţe v rámci dokazovania nemohol byť prítomný pri vypočutí svedkov a klásť im otázky, krajský súd zdôraznil, ţe ţalobca, hoci bol riadne vyrozumený, sa výsluchu svedkov nezúčastnil, čiţe zo strany správneho orgánu musí súd konštatovať, ţe nedošlo k porušeniu práva účastníka konania v zmysle § 33 Správneho poriadku. Najmä zo zápisníc o výsluchu svedkov P., P. a N. vyplýva, ţe ţalobca v uvedenom čase viedol bicykel v protismernej časti vozovky, pričom bicykel nebol osvetlený, nemal na sebe za zníţenej viditeľnosti viditeľne umiestnené reflexné prvky a odmietol sa podrobiť na základe výzvy príslušníkov polície zisteniu prítomnosti alkoholu. 26. K námietke ţalobcu, ţe mal na sebe oblečenú športovú beţeckú bundu s reflexným pásom na hrudi aj na rukáv och a športové nohavice Sportful. ktoré na ľavej strane na zipse majú reflexný pásik o dĺţke 20 cm. tieto dňa 25. januára 2011 predloţil ako dôkaz a bola z neho vyhotovená fotodokumentácia súd uvádza, ţe z CD videozáznamu nie je moţné zistiť 9 1Sžd/28/2013 či ţalobca mal oblečenie, ktoré priniesol na políciu. Súd nemá dôvod spochybňovať tvrdenie policajtov, ţe na sebe nemal oblečenie s reflexnými prvkami. 27. V súvislosti s uvedeným krajský súd vyslovil, ţe nemá dôvod spochybňovať tvrdenie policajta, ktorý dokumentoval priestupok. Policajt, ktorý zdokumentoval priestupok postupoval v súlade s § 8 ods. 2 zák. č. 71/1993, keď poučil ţalobcu o jeho právach, ktoré sú stanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne záväznom právnom predpise. Preto

krajského súdu správne postupoval ţalovaný ak výpovede všetkých troch policajtov povaţoval za hodnoverné a postačujúce na rozhodnutie vo veci. III. Odvolanie žalobcu/ stanoviská A)

  1. Vo včas podanom odvolaní doručenom na krajský súd
  2. januára 2013 (č.l. 47) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol ako odvolací dôvod to, ţe 1) konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať ta následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe 2) prvostupňový súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
  3. Toto konkrétne odôvodnil tým, ţe - v administratívnom spise chýbalo rozhodnutie o proteste prokurátora, - konanie bolo poznačené prieťahmi v konaní, - na ústnom pojednávaní
  4. januára 2010 a
  5. apríla 2010 neboli zákonným spôsobom vykonané dôkazy, - krajský súd nevykonal dôkazy, a preto poţadoval od Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na pojednávaní vykonať dôkazy vrátane videozáznamu polície, ktorý mal byť

tvrdenia ţalobcu úmyselne skrátený, - nebolo objasnené, či bola vyslovená výzva sa podrobiť skúške na prítomnosť alkoholu v krvi a - nezákonným spôsobom došlo k prerušeniu priestupkového konania, 10 1Sžd/28/2013

  1. Záverom ţalobca poţadoval napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušiť. Nárok na náhradu trov konania nevzniesol. K odvolaniu pripojil viacero listinných príloh označených ako dôkazné prostriedky. B)
  2. Vo svojom vyjadrení z
  3. februára 2013 (č.l. 63) ţalovaný uviedol, ţe sa v plnej miere stotoţňuje s výrokom a odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý povaţuje za správny.
  4. Ďalej

ţalovaného bol správne zistený skutkový stav a z prvostupňového ako aj z druhostupňového rozhodnutia je zrejmé, aké dôkazné prostriedky boh podkladom pre rozhodnutia, zo spáchania akého dopravného priestupku bol ţalobca uznaný vinným a na základe akej správnej úvahy Spel správny orgán k výške uloţenej sankcie. K namietanej dĺţke videozáznamu sa nevyjadril.

  1. Záverom ţalovaný poţadoval potvrdiť napadnutý rozsudok krajského súdu so zamietnutím odvolania ţalobcu. IV. Právne názory odvolacieho súdu
  2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250i ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím na skutočnosť, ţe preverovanie zákonnosti uloţenej sankcie vyţaduje od správneho súdu konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v odvolacom konaní senát napriek výslovnej ţiadosti ţalobcu o vykonanie dokazovania na poslednom súdnom stupni nepovaţoval za potrebný) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.), a preto postupom 11 1Sžd/28/2013

§ 220v spoj.

s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. napadnuté rozhodnutie ţalovaného

§ 250ja ods.

3 O.s.p. zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov. 35. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (ţalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae), vybrať si

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy.

  1. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení ţalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami ţalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.) ako aj so stanoviskami zvyšných účastníkov, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného.
  2. Ďalej zdôrazňuje, ţe

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sţo 84/2007, sp.zn. 6 Sţo 98/2008, sp.zn. 1 Sţo 33/2008, sp.zn. 2 Sţo 5/2009 či sp.zn. 8 Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených opravným prostriedkom /ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi. 12 1Sžd/28/2013

  1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) Najvyšší súd celkom zdôrazňuje, ţe podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
  2. Ţalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkou nedostatočného zistenia skutkového stavu, lebo riadne zistený skutkový stav preddeterminuje správny výber právnej normy pre riešení sporu súdom. Aţ po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo ţalobcovi na prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne námietky). Naopak, ak Najvyšší súd dôjde k záveru, ţe uţ prvé procesné, resp. iné pochybenia ţalovaného krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je moţné analogicky pouţiť aj vo vzťahu k argumentácii ţalovaného.
  3. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, ţe správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
  4. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe priestupkové konania v svojej podstate predstavuje tie správne konania, pri ktorých priestupkový orgán

osobitného zákona rozhoduje nielen o vine ale aj o uloţení sankcie. Nakoľko z obsahu 13 1Sžd/28/2013 odvolania vyplýva argumentácia vytýkajúca odmietnutie úplnej jurisdikcie správnym súdom (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p.) nevykonaním dokazovania na prvostupňovom súde, Najvyšší súd musel k správnosti výberu mechanizmu nápravy prihliadnuť.

  1. Predovšetkým Najvyšší súd v priebehu oboznamovania sa so spisom vykonal prehratie videozáznamu dostupného mu z CD nosiča zaloţeného v spise. Z uvedeného záznamu, ktorého trvanie je skutočne neobvykle krátke a zachycuje iba určitú sekvenciu konania príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky so ţalobcom (od oslovenia ţalobcu príslušníkom cez ţiadosť o preukázanie totoţnosti aţ po preverovanie reflexných prvkov cyklistu a osvetlenia bicyklu).
  2. Zo súdneho spisu, konkrétne zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
  3. októbra 2012 (č.l. 36) a jej stručného obsahu, má Najvyšší súd preukázané, ţe ani predsedníčka senátu a ani ţiadna z jeho členiek počas pojednávania neprihliadli k poţiadavke ţalobcu obsiahnutej v jeho podaní z 02.10.2012 na vykonanie mnoţstva dôkazov, najmä hore uvedeného videozáznamu. Naopak, v zápisnici je deklaratórnym spôsobom zachytené iba to, ţe „Zodpovedný člen senátu J. oboznamuje s obsahom spisu a to so ţalobou z č. listu 1-5 s vyjadrením ţalovaného č. listu 19 a s pripojeným administratívnym spisom č. listu 20.“ Čo konkrétne bolo z administratívneho spisu oboznámené, a či toto má byť posudzované ako vykonanie dôkazov, resp. či vôbec k vykonaniu dôkazov prvostupňový súd pristúpil, a ak pristúpil, potom absentuje moment jeho ukončenia vydaním procesného uznesenia, toto všetko z citovanej zápisnice evidentne nevyplýva.
  4. Najvyšší súd uţ prostredníctvom staršej judikatúry vymedzil rámec správneho súdnictva a súdnej ochrany poskytovanej v tomto rámci nasledovne (rozsudok sp.zn. 1Sţr 134/2011 z
  5. mája 2012): „V zmysle citovaného ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. príslušný súd rozhodne vo veci samej tak, že žalobu zamietne, ak zistí, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu so zákonom sa týka rozsahu a z dôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná. Procesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu žalobných 14 1Sžd/28/2013 námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich nepovažoval za dôvodné, vysvetliť a vyložiť, z akých dôvodov. Ak tak správny súd neurobí, zaťaží svoje rozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov – podraditeľných pod vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. – ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami vyjadrenými v druhej hlave, siedmom oddiele Ústavy SR (predovšetkým čl. 46 ods. I, čl. 48 ods. 2) a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (porovnaj aj nálezy sp.zn. II. ÚS 9/00, I. ÚS 35/01, I. ÚS 26/94, IV. ÚS 156/03).“
  6. Ako uţ Najvyšší súd vyššie zdôraznil (viď bod č. 42), ţalobca sa skutočne a neprehliadnuteľným spôsobom v konaní pred krajským súdom pri prieskume zákonnosti uloţenej sankcie domáhal svojho práva zakotveného v ustanovení § 250j ods. 3 O.s.p. na úplnú apeláciu v správnom súdnictve v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p., a toto právo mu krajský súd bezdôvodne odňal, čím porušil hore uvedené procesné a ústavné zásady. Za účelom napraviť túto vadu Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom predmetného videozáznamu zistil, ţe obsahuje závaţné skutočnosti, ktoré správne orgány opomenuli vyhodnotiť pri zisťovaní skutkového stavu. Najmä z neho vyplýva, ţe pre konajúci súd z postoja ţalobcu nič nenasvedčovalo, ţe by pred tým vykonával jazdu v protismere, ďalej ţalobca mal na sebe oblečenú tmavú športovú súpravu s viacerými svetlými prvkami a demonštroval policajtom predné osvetlenie bicykla.

§ 250iods.

2 O.s.p. platí, že ak správny orgán

osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov ( § 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie

tretej časti druhej hlavy.

§ 250iods.

3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

  1. Na uvedenom základe dospel Najvyšší súd k opačnému záveru ako krajský súd, a to ţe ţalovaný opomenul vyhodnotiť tento videozáznam ako dôkazný prostriedok v priestupkovom konaní a z uvedeného dôvodu porušil svoju povinnosť dostatočným spôsobom zistiť skutkový stav. 15 1Sžd/28/2013
  2. Ďalším nedostatkom napadnutého rozhodnutia je nejasnosť právnej kvalifikácie správania ţalobcu ako súčasne vodiča nemotorového vozidla, pričom však z výrokovej vety „viedol bicykel“ jasne nevyplýva, či ţalobca na bicykli „jazdil“ (v tom duchu aj zákonodarca v § 55 opisuje činnosť cyklistu pri vyuţívaní bicykla na jazdu) alebo išiel popri ňom, t. j. tlačil bicykel ako je to opísané

ustanovenia § 4 ods. 2 písm.

  1. f)zák. č. 8/2009 Z. z. Samotné obkročné státie cyklistu zachytené na predmetnom videozázname ešte nenasvedčuje, ţe bol naplnený pojem jazda na bicykli. Navyše ţalovaný neobjasnil, prečo po odmietnutí výzvy na preverenie prítomnosti alkoholu v krvi túto situáciu nevyhodnotil ako priestupok v zmysle § 22 ods. 1 písm.
  2. a)zák. č. 372/1990 Zb. (viď nasledujúca vylučovacia formulácia pre osobitnú právnu kvalifikáciu pre písm. a/ - iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a/ až i/), resp. prečo sa domnieval, ţe u ţalobcu chorého na cukrovku príznaky signalizovali hodnoverne prítomnosť alkoholu v jeho dychu.

§ 4ods.

2 písm. f) zák. č. 8/2009 Z.z. na účely tohto zákona sa ďalej rozumie chodcom účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo; chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm, osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, skejtborde alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického alebo elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, alebo vedie zviera.

§ 22ods.

1 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, 3a) hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. V.

  1. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom rozhodnutí sp.zn. 1 Sţr 134/2011 z
  2. mája 2012, pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie 16 1Sžd/28/2013 odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska) rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
  3. Najvyšší súd v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania ako aj so svojou dlhodobo ustálenou praxou neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,

ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) opravné prostriedky neprípustné s výnimkou prípadu úplnej jurisdikcie zakotvenej v ustanovení § 250ja ods. 5 O.s.p., a táto situácia v prejednávanej veci nenastala, potom nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výrok rozhodnutia Najvyššieho súdu aplikovať. 50. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešný ţalobca má právo na náhradu trov tohto konania. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je ich doloţenie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení rozsudku.

§ 151ods.

1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

§ 151ods.

2 O.s.p. platí, že ak účastník v lehote

odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Na základe hore uvedeného sa výška priznaných náhrad trov konania skladá : 1. z náhrady súdneho poplatku za ţalobu (č.l. 25) 33 € 2. z náhrady súdneho poplatku za odvolanie (č.l. 73) 35 € 17 1Sžd/28/2013 tzn. v celkovej sume 68 € Nakoľko úspešný ţalobca bol zastúpený advokátom, je nutné

§ 149ods.

1 O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov.

  1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), a hoci išlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava priestupkového konania je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), tak v odvolacom konaní na základe mu dostupných informácií z pripojeného priestupkového spisu Najvyšší súd dospel k záveru, ţe nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
  2. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil svoje oprávnenie.

§ 12ods.

1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd. S prihliadnutím na to, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd uvedenú právomoc nevyuţil, dochádza tým k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 13. mája 2014 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu 18 1Sžd/28/2013 Za správnosť vyhotovenia : Ing. Dagmar Lojová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.