Najvyšší súd 1Sžp/13/2013 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu In

§ 61ods.

2 a 3 v spojení s § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia ţalovaného, odboru výkonu štátnej správy č. 3893/2011-2.2 z 23. septembra 2011 o povolení výnimky

§ 40ods.

2 a 3 písm.

1. c)zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 543/2002 Z.z.“) zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm.
2. a)zák. č. 543/2002 Z. z., a to usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Ďumbier. Zmena prvostupňového rozhodnutia spočívala v určení, ţe odstrel moţno zrealizovať na lokalite Víslavce a Rovne, k. ú. L., odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30. novembra 2011 postrieţkou a od 1. júna 2012 do 30. novembra 2012 postrieţkou. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.

§ 61ods.

2 Správneho poriadku o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

§ 61ods.

3 Správneho poriadku ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade. 2. Prvostupňovým rozhodnutím č. 3893/2011-2.2 z 23. septembra 2011 ţalovaný v zmysle § 40 ods. 2 ods. 3 písm.

1. c)zák. č. 543/2002 Z. z. povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm.
2. a)citovaného zákona a povolil ţiadateľovi usmrtiť (odstrelom) jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Ďumbier, pričom stanovil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zák. č. 543/2002 Z. z. 3. Svoje prvostupňové rozhodnutie ţalovaný odôvodnil tým, ţe dňa 1. februára 2011 mu bola doručená ţiadosť obchodnej spoločnosti Sankt Hubert, a.s., Starohájska 118, 032 03 Liptovský Ján (ďalej na účely rozsudku len „žiadateľ“) o udelenie výnimky z § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z. za účelom usmrtenia jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri 3 1Sžp/13/2013 Ďumbier. Uvedený ţiadateľ rovnako poţadoval o udelenie výnimky v poľovnom revíri Svarinka (list z 1. februára 2011°ako príloha č. 4). Na základe výzvy ţalovaného ţiadateľ svoju ţiadosť doplnil listom starostu obce Liptovský Ján a fotodokumentáciou z chatovej oblasti v Liptovskom Jane, ktoré odôvodňovali ţiadosť o povolenie výnimky. 4. Na základe ţiadosti ţalovaného vypracovala Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) stanovisko z 1. marca 2011 k regulačnému odlovu medveďa hnedého v roku 2011, v ktorom uviedla čas, spôsob a podmienky odlovu, pričom navrhla povoliť výnimku na regulačný lov jedného jedinca s hmotnosťou do 100 kg.

vyjadrenia ŠOP SR sa uskutočnilo (17. februára 2011) stretnutie pracovníkov z odboru zoológie z dotknutých území, kde boli predloţené ţiadosti na povoľovanie výnimiek na regulačný odlov medveďa hnedého v roku 2011 a boli dohodnuté podmienky regulačného odlovu v uvedenom roku. 5.

záverov uvedených v zázname z tohto pracovného stretnutia škoda spôsobená veľkými šelmami na poľnohospodárskych kultúrach, poľovnej zvery, včelstvách, majetku, hospodárskych zvieratách a zdraví obyvateľstva sa bude zohľadňovať pri vydávaní výnimky na odlov len v prípade, ak bude preverená zo strany ŠOP SR. Vyjadrenia obcí, ktoré sa budú nachádzať len v prílohách ţiadostí o odlov medveďa hnedého, bez predchádzajúceho oboznámenia príslušnej organizačnej jednotke ŠOP SR o danej ohrozujúcej situácii s jedincami medveďa hnedého v ich intraviláne a v jeho blízkosti, sa nebudú zohľadňovať v stanovisku ŠOP SR pri navrhnutí vydania výnimky na odlov medveďa hnedého. Uvedené stanovisko ŠOP SR bolo aj s prílohami doručené ţalobcovi v prílohe listu zo dňa

1. marca 2011 s tým, aby sa k podkladom rozhodnutia v stanovenej lehote vyjadril. Ţalobca tak urobil, pričom vo svojom podrobnom vyjadrení vyslovil názor, ţe splnenie podmienok stanovených zákonom na povolenie výnimky z ochrany medveďa hnedého nebolo preukázané.
2. Vo vzťahu k otázke riadneho informovania ţalobcu ţalovaný poukázal na stanovisko ŠOP SR k ţiadosti ţiadateľa, zrekapituloval argumentáciu ţalobcu z jeho vyjadrenia k podkladom rozhodnutia, pričom uviedol, ţe všetky ţiadosti ţiadateľov o povolenie usmrtiť medveďa hnedého v roku 2011 boli zaslané ţalobcovi prostredníctvom jeho komunikačného odboru. 4 1Sžp/13/2013 Ţalovaný mal za to, ţe pokiaľ potreboval ţalobca viac informácií o predmetnom konaní, mohol vyuţiť svoje právo v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpisy a odpisy.
3. Ţalovaný sa v súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky ţalovaný zaoberal moţnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do zoologickej záhrady (ďalej len „ZOO“) alebo do iných lokalít, pričom oslovil všetky ZOO v Slovenskej republike aj v Českej republike, ktoré však o medveďa hnedého neprejavili záujem. Nerealizovateľné je tieţ

ţalovaného premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, ţe odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa len problém preniesol na iné miesto.

1. Vo vzťahu prevencie stretov medveďov s ľuďmi ţalovaný tieţ uviedol, ţe je potrebné udrţiavať populáciu medveďa hnedého v takom počte a na takom areáli, aby nedokázalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy. Tieţ ale poukázal na to, ţe rozširovanie areálu a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu, nesporne nasvedčujú skutočnosti, ţe v poľovnom revíri Ďumbier je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. B)
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu ţalovaného podal ţalobca rozklad. V rámci konania o rozklade ţalovaný poţiadal ŠOP SR o stanovisko vo veci regulačného odlovu chráneného druhu ţivočícha medveďa hnedého v roku 2012 a to z dôvodu, ţe vzhľadom na dĺţku správnych konaní v roku 2011 by rozhodnutia ţalovaného o povolení výnimky v roku 2012 uţ nemuseli byť v praxi vykonateľné. V odpovedi, ktorá bola zaslaná účastníkom konania, zaujala ŠOP SR stanovisko,

ktorého dôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať výnimky na odlov medveďov hnedých na predmetných poľovných revíroch, je stále aktuálny a nepominul sa. Preto odporučila predĺţenie platnosti jednotlivých rozhodnutí, a to pri všetkých ţiadostiach.

1. Napadnuté rozhodnutie (viď bod č. 1) vydané ministrom ţivotného prostredia (konkrétne zmenu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia) ţalovaný odôvodnil 5 1Sžp/13/2013 s odkazom na doplnené stanovisko ŠOP SR tým, ţe v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia by uţ mohla byť lehota na vykonanie regulačného odstrelu nerealizovateľná. II. Konanie na prvostupňovom správnom súde A)
2. Proti tomuto rozhodnutiu o rozklade podal ţalobca ţalobu z
3. februára 2012 na Krajský súd v Bratislave.
4. Ţalobca v ţalobe najmä namietal, ţe v predchádzajúcom správnom konaní bolo porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie (odkaz na § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku). Počas priebehu konania mu boli v priebehu konania doručené iba tieto listiny: - stanovisko ŠOP SR zo dňa
5. marca 2011, ktorého prílohou je záznam z pracovného stretnutia pracovníkov ŠOP SR ohľadom stanovenia podmienok odlovu medveďa hnedého, konaného dňa
6. februára 2011 a - stanovisko ŠOP SR k jednotlivým ţiadostiam ţiadateľov. Tým, ţe správny orgán neoboznámil ţalobcu, aké konkrétne podklady obsahujú informácie o minuloročnej regulácii a o škodách spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, neumoţnil ţalobcovi vyjadriť sa k týmto podkladom ani k spôsobu ich zisťovania, prípadne neumoţnil mu navrhnúť ich doplnenie. Túto situáciu nebolo moţné napraviť nahliadnutím do spisu postupom

ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku, ako argumentoval ţalovaný. 13. Okrem hore uvedenej vady ďalšia vada v konaní správneho orgánu nastala

ţalobcu po vydaní prvostupňového rozhodnutia, keď stanovisko ŠOP SR zo dňa 3. novembra 2011, ktoré si ţalovaný vyţiadal, bolo doručené len ţalobcovi a nie jeho splnomocnenej právnej zástupkyni, čím boli

ţalobcu odňaté jeho práva vyplývajúce z § 33 ods. 2 Správneho poriadku. 14. Taktieţ ţalobca namietal nesúlad výrokovej časti napadnutého rozhodnutia ministra s § 59 ods. 2 Správneho poriadku tvrdiac, ţe z výroku nevyplýva, ţe by minister rozklad zamietol. 6 1Sžp/13/2013 Ţalobca ďalej namietal s poukazom na § 40 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z. namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu ako aj to, ţe správny orgán druhého stupňa neuvádza v odôvodnení rozhodnutia ţiadne skutkové okolnosti nasvedčujúce tomu, ţe výnimka udelená rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa

§ 40ods.

3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z. z. je dôvodná.

1. Tieţ ţalobca tvrdil, ţe napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, nakoľko z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmá ţiadna konkretizácia dôvodov udelenej výnimky na posudzovanú vec. B)
2. Krajský súd v Bratislave ako prvostupňový súd na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe vydané rozhodnutia i postup ţalovaného boli v súlade so zákonom.
3. Pri vymedzení skutkového stavu krajský súd vychádzal pripojeného administratívneho spisu ţalovaného. S odkazom na ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 1 a 2, § 23 ods. 1 a 4 Správneho poriadku vyslovil záver, ţe povinnosťou ţalovaného bolo v predmetnom konaní postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach Správneho poriadku (najmä § 3 ods. 2, § 33 ods. 2, či § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďţe túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá ţiadne dôkazy a k veci samej sa ţiadnym spôsobom nevyjadruje.
4. Účastník má v zmysle § 33 Správneho poriadku tieţ právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia 7 1Sžp/13/2013 je

krajského súdu predísť neskorším moţným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umoţniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny orgán oznámiť účastníkovi, ţe proces zhromaţďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a ţe má moţnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Iný prístup správneho orgánu

krajského súdu vytvára takú vadu, ktorá môţe mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (porovnaj napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sţo/55/2010, 5Sţ/24/2008, 4Sţo/l0/2011, 3Sţd/72/2009, poprípade rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 7A 112/2002 a 7As 40/2003). 19. Hoci na jednej strane krajský súd pripustil, ţe ţalovaný neumoţnil ţalobcovi, aby sa mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie (t. j. rozpor s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku), tak na druhej strane dospel k záveru, ţe naplnenie práva účastníka na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia sa môţe nepochybné realizovať aj inou formou (napríklad postupom

zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov /zákon o slobode informácií/ - ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 211/2000 Z.z.“), ako moţnosťou nazrieť do spisu. Nakoľko tento postup aj ţalobca vyuţil, t. j. ţalobca v zmysle citovaného zák. č. 211/2000 Z. z. poţiadal o sprístupnenie vyššie opisovaných listín, a tieto mu boli všetky zaslané a to ešte pred vydaním rozhodnutia ţalovaného o rozklade, získal moţnosť sa oboznámiť s uvedenými podkladmi rozhodnutia, hoci sa k nim dostal mimoprocesnou cestou. 20. Pokiaľ ide o analýzy minuloročnej regulácie a analýzy škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, tieto z dôkazného hľadiska

krajského súdu neboli podkladmi rozhodnutia, nakoľko sa v písomne spracovanej podobe v spise nenachádzajú a ţalovaný z nich nevyvodil ţiadne konkrétne skutkové zistenia. Takisto, vzhľadom na to, ţe ţalobca bol v správnom konaní zastúpený advokátkou s plnomocenstvom na všetky úkony, vyhodnotil doručenie podkladov rozhodnutia len 8 1Sžp/13/2013 ţalobcovi, ţe nebolo vadou v konaní správneho orgánu, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. 21. Pokiaľ ide o zmenu prvostupňového rozhodnutia v konaní o rozklade, je

krajského súdu z nej zrejmý dôvod zmeny. Navyše výrok druhostupňového rozhodnutia,

ktorého v ostatných (zmenou nedotknutých) častiach zostáva výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený, je

názoru krajského súdu v medziach zákona.

§ 35ods.

1 zák. č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané

1. a)úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,
2. b)úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,
3. c)úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,
4. d)poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku,
5. e)medzidruhovo krížiť,
6. f)držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.

§ 40ods.

2 zák. č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva

§ 40ods.

3 zák. č. 543/2002 Z.z. výnimku

odseku 2 možno povoliť

1. a)v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,
2. b)pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku,
3. c)v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie,
4. d)na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, 9 1Sžp/13/2013
5. e)na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. 22. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, krajský súd s odkazom na svoju staršiu judikatúru (napr. sp.zn. 2S 233/07) konštatoval, ţe celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného ţivočícha európskeho významu je zabezpečená na základe zák. č. 543/2002 Z. z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným ţivočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých moţno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku moţno len za predpokladu, ţe neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. Na základe skutkových zistení je

názoru krajského súdu moţné urobiť záver o tom, ţe sú splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky

§ 40ods.

3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z.z., pretoţe zo zhromaţdených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci vyplýva, ţe ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závaţné, ţe výrazne prevyšuje záujem na ochrane ţivočíšneho druhu medveďa hnedého. 23. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie i postup ţalovaného boli z hľadiska ţalobných dôvodov v medziach zákona. Nakoľko námietky ţalobcu neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia, postupoval súd

§ 250jods.

1 O.s.p. a ţalobu zamietol. III. Odvolanie žalovaného/stanoviská A)

1. Vo včas podanom odvolaní zo dňa
2. októbra 2013 (č.l. 136) proti rozsudku krajského súdu ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie, t. j. napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. Napadnutý rozsudok povaţuje za nesprávny, pretoţe 10 1Sžp/13/2013 - krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a zároveň - rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Následne odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie dôvody ţalobcu.
3. Predovšetkým ţalobca vyčítal konaniu v obidvoch stupňoch ţalovaným, ţe v ich konaní sa vyskytla taká vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Túto vadu ţalobca identifikoval tak, ţe mu bola odopretá moţnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Následne uviedol argumenty v obdobnom rozsahu ako v ţalobe doručenej na krajský súd. S názorom krajského súdu, ţe ţalobca mal moţnosť oboznámiť sa pred rozhodnutím prvostupňového orgánu so všetkými podkladmi rozhodnutia, vyjadril nesúhlas, pretoţe tento nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. Predovšetkým sa nemohol oboznámiť s ďalšími podkladmi rozhodnutia, a to list starostu obce Liptovský Ján a fotodokumentáciu z chatovej oblasti v Liptovskom Jáne, ţalobca nemal moţnosť ani mimoprocesnou formou byť oboznámený s ich obsahom, keďţe nemajúc vedomostí o tom, čo správny orgán prvého stupňa ako podklady rozhodnutia zhromaţdil, nemohol ich ani ţiadať na základe zák. č. 211/2000 Z. z. Konkrétny obsah týchto vyjadrení, na ţiadosť koho boli vydané, čo konkrétne osvedčujú, bol však ţalobcovi počas celého konania napriek tomu, ţe sa aktívne doţadoval sprístupnenia podkladov rozhodnutia, spôsobom ktorý mu Správny poriadok dáva k dispozícii, zostal neznámy.
4. Práve tieto podklady rozhodnutia mohli a mali byť konfrontované so závermi z pracovného stretnutia zo dňa
5. februára 2011, rovnako ako by stými istými závermi pracovného stretnutia malo byť konfrontované vyjadrenie ŠOP SR, Správy NAPANT-u v konkrétnej veci. Za tohto stavu nie je moţné skonštatovať, ţe by vada v konaní spočívajúca v neumoţnení ţalobcovi oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie, nemala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a ţalovaného.
6. Takisto ţalobca nesúhlasil s argumentáciou o zhojení vady v doručení dodatočného vyjadrenia ŠOP SR k posunu časového vymedzenia platnosti udelenej výnimky 11 1Sžp/13/2013 ţalobcovi tým, ţe ţalobca a jeho právna zástupkyňa mali o obsahu tohto vyjadrenia vedomosti. Rovnako ţalobca odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ţe ministerstvo pri rozhodovaní vo veci prihliadalo aj na skutočností, ktoré sú mu známe z doterajšej úradnej činnosti na (str. 61,
7. odsek), označil za právne neakceptovateľné.

ţalobcu z vyjadrenia ŠOP SR zo dňa

1. marca 2011 vyplýva, ţe táto zaujala jednoznačné stanovisko neodporučiť ani v jednom z prípadov, v ktorých bolo ţiadané udelenie výnimky, jarný odstrel. Avšak rozhodnutím ţalovaného k povoleniu jarného odstrelu došlo.
2. Ţalobca rovnako nesúhlasil ani so záverom krajského súdu o tom, ţe pokiaľ ide o namietanú nemoţnosť oboznámiť sa s „analýzou minuloročnej regulácie a analýzou škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku", v prejednávanej veci konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme neboli podkladom rozhodnutia a preto ţalovaný nemal s čím oboznámiť ţalobcu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Uvedený záver krajského súdu je

ţalobcu v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ako aj v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Totiţ, pokiaľ skutočne v správnom konaní ţiadna analýza regulácie z roku 2010 a škôd spôsobených medveďmi vykonaná nebola, potom správny orgán predstieral v konaní existenciu podkladov v skutočnosti neexistujúcich a navodzoval tak zdanie zisťovania skutočného stavu v inom rozsahu, ako toto zisťovanie v skutočnosti vykonal. Na druhej strane, pokiaľ by skutočne správny orgán prvého stupňa spomínanú analýzu vykonal, nie je zrozumiteľné z prvostupňového, ani napadnutého rozhodnutia, v akej forme bola táto analýza vykonaná a k akým zisteniam dospela. B)

1. Z vyjadrenia ţalovaného zo dňa
2. novembra 2013 (č.l. 152) vyplýva, ţe námietky ţalobcu sú nepodloţené a účelové vzťahujú sa iba na procesný postup ţalovaného v predmetnom konaní. Preto z nich nie je zrejmé, aký vzťah majú k samotnému predmetu konania, ktorý sa týka povolenia výnimiek z podmienok ochrany chránených ţivočíchov v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z. z. Na rozdiel od iných občianskych zdruţení zameraných na ochranu prírody, s ktorými má ţalovaný v sporných prípadov korektnú spoluprácu, ţalovaný činnosť ţalobcu vyhodnotil tak, ţe „en bloc“ napáda svojimi rozkladmi a ţalobami prakticky všetky povoľovacie 12 1Sžp/13/2013 rozhodnutia vydávané odborom výkonu štátnej správy ţalovaného, čo opätovne svedčí len o snahe účelovo sa obohatiť na trovách konania.
3. Ďalej zdôraznil, ţe ţalobca sa počas celého priebehu správneho konania nevyjadril k potrebe povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených ţivočíchov z dôvodu ohrozenia ţivota a zdravia ľudí na danej lokalite, ani nepodal ţiadny návrh, akým spôsobom (mimo odstrelu) je

jeho názoru potrebné riešiť vzniknutý problém spočívajúci v premnoţení medveďa hnedého na danom území. Tento prístup ţalobcu ţalovaný v úvodnej časti svojho vyjadrenia ako zámernú sabotáţ jeho rozhodnutí. Tieţ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sţp/31/2012 zo dňa

1. novembra 2012 v obdobnej veci, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval: „ ... ochrana životného prostredia ako spoločného záujmu všetkých občanov Slovenskej republiky je dôležitou aktivitou a činnosť združení na ochranu životného prostredia na jeho rôznych úsekoch si jednoznačne zaslúži pozornosť a podporu. Avšak nielen na získanie všeobecnej podpory a rešpektu by mali zakaždým zvažovať účelnosť krokov, ktoré podnikajú, aby v konečnom dôsledku nemrhali svoju pozornosť a prostriedky na čisto formálne, obsahovo prázdne manifesty tak, ako je to v prípade tohto konania.“
2. Ďalej ţalovaný upozornil (bod č. 45 vyjadrenia), ţe po uplynutí lehoty od
3. júna 2012 do
4. novembra 2012, na ktorú bola obmedzená povolená výnimka na odlov jedného jedinca medveďa hnedého, odpadol v danej veci dôvod na ďalšie konanie a súčasne v zmysle § 89 ods. 3 písm. b) zák. č. 543/2002 Z. z. uplynutím času, na ktorý bolo vydané, stratilo platnosť aj samotné napadnuté rozhodnutie. Z uvedeného je zrejmé, ţe pokiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovie odvolaniu ţalobcu, zruší v danej veci prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie ţalovaného a vráti vec ţalovanému na ďalšie konanie, ţalovaný nebude môcť zvoliť v novom konaní iný postup, neţ ţe zastaví konanie

§ 82ods.

9 písm. a) zák. č. 543/2002 Z. z.

1. V súvislosti s uvedeným ďalej ţalovaný argumentoval, ţe napriek odstráneniu vytýkaných nedostatkov v procesnom postupe ţalovaného teda v uvedenom konaní nebude moţné zo strany ţalovaného rozhodnúť v danej veci spôsobom, ktorý by bol pre ţalobcu ako účastníka konania výhodnejší, alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených záujmov a odstránenie uvedených nedostatkov v procesnom postupe ţalovaného 13 1Sžp/13/2013 sa tieţ nedotkne predmetu konania - povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených ţivočíchov. Vzhľadom na to, ţe vrátením veci ţalovanému by sa dosiahlo iba opakovanie správneho konania bez moţnosti dosiahnuť vo veci odlišný výsledok (čo si ţalobca musí v tomto štádiu konania uvedomovať), ţalovaný zastáva názor, ţe odvolanie podané ţalobcom je neopodstatnené a motivované iba snahou o získanie trov konania na úkor ţalovaného.
2. Tieţ ţalovaný pri svojich argumentoch odkázal na najnovšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydanými v skutkovo rovnakých veciach (najmä rozsudok sp.zn. 10 Sţp/2/2013 zo
3. júla 2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S 54/2012-105 zo dňa
4. januára 2013). Predovšetkým vyjadril nesúhlas s argumentom o nutnosti zdokumentovať náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi ako aj s nutnosťou ustáliť výsledný počet jedincov medveďa hnedého k určitému časovému momentu, lebo v danom poľovnom revíri môţu byt pozorované aj iné jedince.
5. Vzhľadom na vyššie uvedené ţalovaný navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby

§ 219ods.

1 a 2 O.s.p. potvrdil rozsudok krajského súdu a zamietol podané odvolanie ţalobcu. IV. Právne názory odvolacieho súdu 35. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.), a preto postupom

§ 220v spoj.

s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe z dôvodu 14 1Sžp/13/2013 uvedenom v § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím

§ 250ja ods.

3 O.s.p. zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

1. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je rozsudok krajského súdu o zamietnutí ţaloby, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného.
2. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd nestotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či nenaplnenie práva účastníka byť pred rozhodnutím správneho orgánu najmä oboznámený s podkladmi rozhodnutia je moţné konvalidovať sprístupnením poţadovaných informácií postupom na základe zák. č. 211/2000 Z. z. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
3. Súčasne Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného napadnuté ţalobcom, a preto odvolaciemu súdu neprislúcha takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia (s výnimkou zachovania konštantnej judikatúry), hoci s prv menovaným by mohli byť tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.
4. Ţalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkami, ktoré ţalobca vyuţil na spochybnenie zákonnosti názorov krajského súdu 15 1Sžp/13/2013 k procesnej čistote postupu správneho orgánu smerujúceho k vysloveniu napadnutého rozhodnutia. Aţ po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo ţalobcovi na prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne námietky). 1) K odopretiu práva oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia:
5. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku ako aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného, ktorým bol na základe rozkladu ţalobcu zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia ţalovaného o povolení výnimky

§ 40ods.

2 a 3 písm.

1. c)zák. č. 543/2002 Z. z. zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm.
2. a)citovaného zák. č. 543/2002 Z. z., a to usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v dotknutom poľovnom revíri. 41. Predovšetkým Najvyšší súd sa stotoţňuje s tvrdením, ţe povinnosť správneho orgánu uvedenú v § 33 Správneho poriadku o tom, ţe správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, nemoţno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka konania

§ 23ods.

Správneho poriadku. V tomto smere ţalovaný pochybil a krajský súd mu toto pochybenie nevytkol.

§ 3ods.

2 veta prvá Správneho poriadku sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy.

§ 33ods.

2 Správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

§ 23ods.

1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. 16 1Sžp/13/2013

1. Je nepochybné, ţe zákonodarca prostredníctvom hore uvedených ustanovení uloţil povinnosť konajúcemu správnemu orgánu, aby k poskytnutiu tejto moţnosti došlo aţ v čase, kedy doteraz prebiehajúce konanie správneho orgánu naplnilo svoj účel tým, ţe v krátkom čase sa očakáva vydanie rozhodnutia. Preto jedným z legitímne moţných podkladov, ktoré mal zákonodarca na mysli pri koncipovaní ustanovení § 47 ods. 3 Správneho poriadku, resp. obdobných ustanovení v autonómnych správnych konaniach, je stanovisko, t. j. námietky alebo návrhy účastníkov konania k zhromaţdeným podkladom rozhodnutia. Samozrejme, ani v tomto štádiu konania, t.j. vyuţitie práva účastníkom vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, prípadne navrhnúť nové podklady (dôkazné prostriedky), nezbavuje správny orgán povinnosti pri návrhoch účastníkov konania, a najmä pre oblasť doplnenia skutkových zistení uplatniť zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Preto za naplnenie povinnosti vyplývajúcej správnemu orgánu nielen z ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku ale aj z iných medzinárodnoprávnych aktov (viď body č. 45 aţ 48) nemôţe Najvyšší súd povaţovať to, ţe aţ v odôvodnení rozhodnutia správny orgán poskytuje informáciu, či a aké podklady, resp. dôkazné prostriedky boli zadováţené a aké skutočnosti z nich v procese dokazovania pre vydané rozhodnutie by mohli vyplynúť. Takýto prístup správneho orgánu k sprístupneniu podkladov judikatúra jednoznačne označuje za nesúladný s účelom ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku (m.m. rozsudok Najvyššieho správneho súdu /ČR/ č.k. 7A 112/2002-36 zo
2. novembra 2003), ktorého účelom, ako uţ bolo vyššie uvedené (viď bod č. 41), je umoţniť účastníkovi nielen sa oboznámiť s obsahom a rozsahom podkladových informácií pre rozhodnutie ale aj včas pred vydaním rozhodnutia uplatniť svoje výhrady k tomuto súboru listín a údajov (viď § 47 ods. 3 Správneho poriadku in fine).

§ 47ods.

3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

1. Iný postoj musí Najvyšší súd zaujať v situácii, keď účastník konania sám predloţí všetky podklady rozhodnutia a správny orgán ich nedoplní tak, aby vykonal zásadné dôkazy, o ktorých by účastník nemal vedomosť. Potom by sa pre účastníka takáto výzva stala iba formálnym úkonom, ktorý zákonodarca nemal na mysli. Za takto opísanej situácie mlčanie správneho orgánu je logické, avšak toto nie je predmetom prieskumu v prejednávanej veci. 17 1Sžp/13/2013
2. Jednou z moţných foriem oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia (nie však v potrebnom rozsahu a v časovom okamihu pred rozhodnutím) je nahliadnutie do administratívneho spisu. V súvislosti s uvedeným procesným úkonom Najvyšší súd (m. m. rozsudok sp. zn. 4Sţo/10/2011 z
3. marca 2011) opätovne zdôrazňuje právny názor, ţe cieľom tejto úpravy je posilniť právo účastníka konania na informácie týkajúce sa priebehu a výsledkov konania. Zmyslom vyuţitia tohto procesného práva v priebehu správneho konania je predovšetkým prispieť k získaniu prehľadu o všetkých doterajších úkonoch správneho orgánu tak, aby na základe poznatkov a

vlastnej úvahy mohol účastník konania vyuţívať ďalšie procesné práva, predovšetkým právo navrhovať dôkazy a doplnenie podkladov. Takéto zákonné právo môţe účastník konania a jeho právny zástupca vyuţívať v ktoromkoľvek štádiu konania. Uplatňovať ho moţno vţdy voči konajúcemu orgánu, u ktorého sa spis nachádza. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je správny orgán povinný umoţniť realizovať procesné právo účastníka len čo o to poţiada.

1. Pri hore citovaných právnych názoroch netreba ani opomenúť zásady procesného správneho práva zakotvené v rôznych právnych nástrojoch Rady Európy, ktoré sa stávajú záväznými smernicami pre kaţdý členský štát uvedenej medzinárodnej organizácie, pokiaľ si členské štáty chcú udrţať poţadovaný štandard ochrany základných práv a ľudských slobôd, a to najmä s dôrazom na to, aby účinné súdne preskúmavanie úkonov správnych orgánov pri ochrane práv a záujmov jednotlivcov bolo chápané ako základný prvok systému ochrany ľudských práv (viď
2. recitál Odporúčania č. /2004/20 Výboru ministrov Rady Európy o súdnom prieskume správnych aktov). Tým je nutné na úrovni Slovenskej republiky ich akceptovať ako významný formálny prameň správneho práva v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (m.m. rozsudok sp.zn. 1 Sţp 1/2010 bod č. 151, resp. sp.zn. 1 Sţr 106/2012). Práve dodrţiavaním a ďalšou realizáciou ľudských práv a základných slobôd je základný cieľ Rady Európy zakotvený v čl. 1 písm. a) a b) Štatútu Rady Európy napĺňaný. Je nepochybné, ţe ochrana občanov s prihliadnutím na procesné otázky správnych konaní, ktoré sa ich týkajú, je súčasťou ochrany základných práv a ľudských slobôd jednotlivcov, ktorá je, ako uţ bolo uvedené, základným cieľom Rady Európy, čo táto medzinárodná organizácia potvrdzuje prostredníctvom svojho Štatútu. V súvislosti s uvedeným má Najvyšší súd na mysli najmä zásadu prístupu k informáciám obsiahnutú v Rezolúcii č.

2. zásady (prístup k informáciám) Rezolúcie č.

§ 33ods.

2 Správneho poriadku ponúka účastníkovi informáciu, ţe - rozsah a obsah jednotlivých podkladov obsiahnutých v administratívnom spise vytvára u správneho orgánu legitímny záver o tom, ţe skutkový stav je riadne zistený a z neho vyplývajúce závery mu umoţňujú prijať rozhodnutie v konaní (t.j. materiálnu stránku konania), a ţe - v blízkom čase bude prijaté rozhodnutie (t. j. časovú stránku konania), - ktoré má účastník moţnosť spochybniť svojimi námietkami o neúplnosti, resp. nesprávnosti podkladov (t. j. procesno-obrannú stránku konania). 51. Preto iba ponúknutie niektorých podkladov rozhodnutia mimoprocesným spôsobom (t. j.

zák. č. 211/2000 Z. z.), resp. zaslanie selektívnym spôsobom určeného podkladu (list zo

1. marca 2011) nie je moţné vo svetle hore uvedených názorov chápať ako naplnenie práva účastníka byť oboznámený s dostupnými podkladmi rozhodnutia, resp. s moţnosťou ich kritizovať v zmysle citovaného ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a ako také je nutné ho označiť pri absencii výzvy správneho orgánu za takú vadu konania, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 2) K riadnosti odôvodnenia výnimky zisteným skutkovým stavom:
2. Ďalej Najvyšší súd konštatuje, ţe v obsahu pripojeného spisu sa zväčša vyskytujú iba všeobecné konštatovania o premnoţení medveďa hnedého, v dôsledku čoho nasledujú pripojené argumenty o ohrození človeka, a škodách medveďom spôsobených, avšak konkrétne údaje nie sú zistiteľné ani zo správ ŠOP SR, v ktorých sa taktieţ uvádza viac menej len konštatácia premnoţenosti medveďa hnedého a to i v blízkosti ľudských obydlí, spôsobené škody a najmä metodika výkonu odlovu, či odstrelu medveďa hnedého vo vopred určených lokalitách. 21 1Sžp/13/2013
3. Odvolaciemu súdu v súlade so závermi vyslovenými v rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn. 10 Sţp/3/2013 z
4. augusta 2013 (argumentácia v ňom pouţitá je obdobná ako pri ţalovaným citovanom rozsudku sp.zn. 10Sţp/2/2013 zo
5. júla 2013) je zrejmé, ţe odborníci ŠOP SR, chránených krajinných oblastí, či ţiadatelia majú konkrétne skúsenosti, ktoré ich vedú k vyslovenému záveru o premnoţenosti medveďa hnedého nielen na území Slovenskej republiky, ale i v konkrétnej lokalite, o prípadných útokoch tohto chráneného ţivočícha na človeka, či jeho majetok. Avšak bez toho, aby správny orgán – v tomto prípade ţalovaný – na základe zásady súčinnosti s účastníkmi konania (§ 3 ods. 2 a § 4 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 81 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z) zadováţil do spisu a v správnom konaní vykonal za prítomnosti účastníkov konania a vyhodnotil konkrétne podklady, správy, tvrdenia, či vysvetlenia o konkrétnych údajoch, nie je pri aplikácii ustanovenia § 86 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z. (aj v tomto prípade Najvyšší súd zdôrazňuje povinnosť správneho orgánu dodrţať zásadu materiálnej pravdy) moţné vysloviť spoľahlivý záver, ktorý je obsiahnutý v napadnutom a preskúmanom rozhodnutí.

§ 3ods.

2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

1. Navyše, ak je konanie ţalovaného a jeho prvostupňového správneho orgánu spojené s takými procesnými nedostatkami ako je nedoručovanie podkladov k rozhodnutiu účastníkovi konania, resp. jeho právnej zástupkyni a spoliehanie sa na iné mimoprocesné postupy (ţalovaný prostredníctvom bodov č.
2. a
3. obhajoval svoj názor o komplexnom sprístupnení potrebných podkladov, avšak prípis ţalovaného označený ako „Oboznámenie s podkladmi rozhodnutia“ zo
4. marca 2011 a tieţ zo
5. marca 2011 označil ţalobca ako neúplné – list ţalobcu zo
6. marca 2011), čo má následne vplyv na zistenie skutkového stavu a zákonnosť samotného rozhodnutia o povolení výnimky, nemoţno akceptovať také rozhodnutie ako zákonné a vecne správne, a to ani v prípade, ak by po dodrţaní všetkých procesných postupov v zmysle zákona došlo k vydaniu zhodného rozhodnutia s napadnutým, pretoţe to dopredu určiť nie je moţné, a najmä sa tým porušujú základné pravidlá konania 22 1Sžp/13/2013 a Ústavou Slovenskej republiky i Dohovorom o základných ľudských právach a slobodách garantované práva ţalobcu – v danom prípade právo na spravodlivý proces .

§ 25ods.

5 Správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. 55. Z ustanovení § 32, 33 ods. 2 a 47 ods. 3 Správneho poriadku nepochybne vyplýva zvýšený dôraz zákonodarcu na úplný rozsah podkladov rozhodnutia a ich riadne vyhodnotenie, ako aj na jeho zámer, ţe správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie bez limitácie (viazanosti) návrhmi účastníkov konania. Zákonodarca demonštratívne ako podklady pre rozhodnutie označil podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Pre postup správneho orgánu

§ 40ods.

2 a 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z. z. je v kaţdom konkrétnom prípade nevyhnutné - preveriť nielen neexistenciu inej alternatívy riešenia problému premnoţenia medveďa hnedého neţ len povolením odstrelu jedného jedinca, tak aby nebola ohrozená jeho populácia, - ale tieţ preukázanie, ţe správny orgán koná v záujme verejnej bezpečnosti ľudí, aby v tomto prípade mohol byť kvalifikovaný ako odôvodnený.

§ 40ods.

2 zák. č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.

§ 40ods.

3 zák. č. 543/2002 Z.z. výnimku

odseku 2 možno povoliť v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného 23 1Sžp/13/2013 záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie.

1. Popri listu starostu obce Liptovský Ján. a fotodokumentácie z chatovej oblasti v Liptovskom Jáne ţalovaný tvrdí preukázanie skutočnosti, ţe ani oslovené ZOO na Slovensku či v Českej republike nemali záujem o jedinca medveďa hnedého. V pripojenom spise ţalovaného sa však ţiaden záznam, ktorý by túto významnú skutočnosť potvrdil, nenachádza. Uvedené negatívne odpovede oslovených orgánov (inštitúcií) je potrebné do spisu zaloţiť. Inú alternatívu riešenia problému premnoţenia v danej lokalite v zmysle podmienky obsiahnutej v ustanovení § 40 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z. z. ţalovaný neskúmal a ani nevyzval ţiadateľa, aby mu predloţil návrhy takýchto riešení, ktoré sa napríklad môţu pouţívať v iných krajinách s obdobnou problematikou najmä k moţnosti zabránenia kontaktu s obsahom kontajnérov. Takisto v administratívnom spise nie je zaloţená ţiadna zmienka, resp. podrobná analýza o tom, aká je skladba súčasnej populácie medveďa hnedého na území dotknutého poľovného revíru. Odvolací súd toto povaţuje za dôleţité z dôvodu, aby mohol preskúmať správnosť záveru správneho orgánu, ţe odlovom jedného jedinca nedôjde k takému stavu v danom teritóriu, ktorý by mohol viesť k ohrozeniu populácie tohto chráneného ţivočícha.
2. Vysokú prioritu (viď zákonný text citovaný pri bode č. 53) má

Najvyššieho súdu preukázanie skutočnosti, ţe správny orgán povolil výnimku v záujme verejnej bezpečnosti ľudí. V tomto smere opätovne zotrváva na právnych záveroch obsiahnutých v rozsudku sp.zn. 10 Sţp/2/2013 a sp.zn. 10 Sţp/3/2013, ţe na riadne zachytenie skutkového stavu, ktoré by odôvodňovalo aplikáciu ustanovenia § 40 ako výnimky z zakazujúceho ustanovenia § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z., určite nepostačuje poukázanie na určité príhody zo ţivota a na neidentifikovateľné osoby. Váţne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a ţivot človeka sú nepochybne zadokumentované na obecných úradoch, v zdravotníckych zariadeniach alebo nemocniciach, na príslušných útvaroch Policajného zboru, či na Hasičskom a záchrannom zbore, a z týchto záznamov musí ţalovaný vychádzať. Odtiaľ je povinný správny orgán nielen čerpať zdroje informácií ale aj vyhodnotiť ich závaţnosť na prejednávanú vec. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej 24 1Sžp/13/2013 či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti).

1. Napokon, ak ţalovaný dôjde k zákonnému záveru, ţe podmienky na povolenie výnimky sú dané, potom v takom prípade sa výnimka nemôţe vzťahovať na akéhokoľvek jedinca, tak ako bolo rozhodnuté v konkrétnom prípade, ale na presne a nezameniteľne identifikovaného jedinca, ktorý má v danej lokalite najväčšie sklony k prenikaniu do ľudskej civilizácie, nemá obavy z ľudí, či je dokonca pri stretnutí s ľuďmi agresívny a nedá sa jeho aktivitám iným spôsobom zabrániť, t.j. najmä odplašiť či odohnať. Iný prístup by mohol viesť k usmrteniu jedinca, ktorý pre svoje okolie nie je nebezpečný, a pôvodná situácia spočívajúca v priamom ohrozovaní ľudského ţivota a majetku by nebola doriešená. Takýto účel však zákonodarca s povolením výnimky v ţiadnom prípade nespája.
2. Aj z napadnutého rozhodnutia vyplynulo (viď stanovisko ŠOP SR 490/2011 z
3. marca 2011 ako príloha č. 6 v pripojenom administratívnom spise bod
4. na str. 1 dole), ţe: „Zásady zásahu do populácie – aj napriek žiadostiam o odstrel jedincov vyššej váhovej kategórie odporúčame elimináciu jedincov odstrelom len do kategórie 100 kg, resp. šírka laby nepresahuje 12 cm a zároveň dĺžka zadnej laby nepresahuje 21 cm, Druh odlovu: v rámci doručených žiadostí odporúčame aplikovať len regulačný odlov. Ochranný odlov neodporúčame, pretože v súčasnej dobe neexistuje dôvod na udelenie výnimky na tento druh odstrelu. V budúcnosti sa však nebránime navrhnutiu ochranného odstrelu v súvislosti s mimoriadnymi okolnosťami“.
5. Avšak odvolaciemu súdu z preskúmavaného rozhodnutia vôbec nevyplynulo, či sa týmto záväzným odborným podkladom ŠOP SR ţalovaný zaoberal, pretoţe nie je moţné ustáliť rozdiel medzi regulačným a ochranným odlovom, pričom výkladom ustanovení § 40 ods. 2 a 3 zák. č. 543/2002 Z. z. to nahradiť nemôţe ani odvolací súd, keďţe ide o odbornú otázku zverenú do pôsobnosti orgáne verejnej správy.
6. Z týchto dôvodov nespochybňujúc závery, znalosti a zistenia ţalovaného a jeho odborných orgánov pri starostlivosti o medveďa hnedého Najvyšší súd konštatuje popri hore 25 1Sžp/13/2013 uvedenej vade v konaní (viď bod č. 51) nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý tak, ako bol zistený doposiaľ, nemôţe byť podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
7. Pokiaľ ide o analýzy minuloročnej regulácie a analýzy škôd spôsobených medved'mi v predchádzajúcom roku, na ktoré poukazoval ţalovaný v liste, ktorým ţalobcu oboznamoval s podkladmi rozhodnutia, tieto z dôkazného hľadiska neboli podkladmi rozhodnutia, nakoľko sa v písomne spracovanej podobe v spise nenachádzajú a ţalovaný z nich nevyvodil ţiadne konkrétne skutkové zistenia, o ktoré by oprel rozhodnutie o výnimke.
8. Je nepochybné, ţe odborné orgány ŠOP SR, ktoré v konaní o udelenie výnimiek zaujímajú stanoviská pre potreby rozhodovania ţalovaného, monitorujú stav medveďov v jednotlivých lokalitách ich výskytu, vyhodnocujú škody spôsobené medveďmi i realizáciu udelených výnimiek, o čom nepriamo svedčia aj vyjadrenia ŠOP SR k jednotlivým ţiadostiam ţiadateľov o výnimku. Nakoľko v prejednávanej veci však ţiadne konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme neboli podkladom rozhodnutia, preto vlastne nastal procesne absurdný výsledok, ţe ţalovaný nemal po stránke skutkových zistení s čím ţalobcu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznamovať. Avšak na správnu aplikáciu ustanovenia § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. mali takéto analýzy tvoriť podklad vydaného a preskúmavaného rozhodnutia, a preto bolo povinnosťou správneho orgánu ich v písomnej podobe zaloţiť do spisu.

§ 35ods.

1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zak