Najvyšší súd 1Sža/10/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henč

13b zákona o azyle. Podľa odporcu navrhovateľ svoju ţiadosť odôvodnil inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10,

§ 13b

. Odporca pritom vychádzal zo skutočností, ktoré navrhovateľ uviedol počas konania o udelenie azylu vo svojom vyhlásení ako aj v dotazníku ţiadateľa o udelenie azylu. Vzhľadom na jeho výpoveď a ním 8 1Sža/10/2014 opísaný príbeh odporca považuje jeho žiadosť o udelenie azylu za zjavne neopodstatnenú a účelovú. V opísanom príbehu išlo o zlepšenie ekonomickej situácie navrhovateľa a jeho blízkych. Zamietnutie žiadosti ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle bolo preto v súlade so zákonom. Odporca poznamenal, že navrhovateľ nebol členom ani sympatizantom žiadnej politickej strany alebo hnutia. V krajine pôvodu nebol perzekvovaný štátnou mocou. Nebol väznený ani trestne stíhaný. Odporca ďalej uviedol, ţe do spisu ČAS: MU-414/PO-Ţ-2013 zaloţil všeobecne dostupné informácie o navrhovateľovej krajine pôvodu. Počas azylového konania navrhovateľ neuviedol, ţe by mal obavy z návratu do krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie alebo z dôvodu obáv pred reálnou hrozbou váţneho bezprávia tak, ako to ustanovuje § 2 písm. f/ zákona o azyle. K otázke poskytnutia doplnkovej ochrany uviedol, ţe odporca o nej rozhoduje len v prípade, ak v prvom výroku svojho rozhodnutia neudelil azyl. Avšak, ak zamietol ţiadosť ako zjavne neopodstatnenú, o poskytnutí doplnkovej ochrany vzhľadom na platnú právnu úpravu uţ nerozhoduje. Vyplýva to z ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o azyle. Jeho ţiadosť o udelenie azylu podanú po zadrţaní príslušníkmi polície povaţuje odporca za účelovú. Vzhľadom na uvedené odporca zastáva názor, ţe navrhovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ani v odvolaní podaného právnou zástupkyňou, neuviedli ani nepreukázali také skutočnosti, ktoré by odporcu oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu. Odporca uviedol, ţe objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci. Zistil, ţe navrhovateľ uvádzal iné skutočnosti ako tie, ktoré sú uvedené v § 8, 10,

13b zákona o azyle, čo potvrdil svojím rozsudkom sp. zn. 9Saz/67/2013-26 aj Krajský súd v Bratislave dňa

1. januára
2. IV Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke 9 1Sža/10/2014 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
3. apríla 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý a/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a/ manţelovi azylanta, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b/ slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a/ do 18 rokov ich veku alebo c/ rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí (ods. 1). Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). 10 1Sža/10/2014 Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4). Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento zákon neustanovuje inak, a/ manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b/ slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a/ do 18 rokov ich veku alebo c/ rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov (ods. 1). Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3). Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle (účinného od 1.decembra 2008) ministerstvo zamietne ţiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak ţiadateľ odôvodňuje svoju ţiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10,

§ 13b

. 11 1Sža/10/2014 Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty ţiadosť o udelenie azylu nemôţe byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená (ods. 3). V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí ţiadosti navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Z obsahu administratívneho spisu (zo zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa

1. septembra 2013) je zrejmé, ţe navrhovateľ ako dôvod ţiadosti o azyl uviedol obavy o svoj ţivot, pretoţe je prenasledovaný ľuďmi, ktorých riešil na území Ukrajiny ako policajt. Títo ľudia sa mu vyhráţali likvidáciou a stalo sa, ţe ho navštívili aj na území Slovenskej republiky v S.. Povedali mu, ţe buď zaplatí veľkú čiastku peňazí (50 000 Eur) alebo ho zlikvidujú. Z tohto dôvodu sa na Ukrajinu nemôţe a nechce vrátiť. Z dotazníka ţiadateľa o udelenie azylu zo dňa
2. septembra 2013 vyplýva, ţe dôvodom jeho dôvodom jeho ţiadosti o azyl bolo, v rokoch 1984 aţ 1989 bol policajtom v meste R., bol zaradený na oddelení PPS (motorizovaná jednotka), ktoré vykonávalo nočné hliadky. V roku 1987 bol na jednom zákroku proti mladým chalanom vo veku 19 rokov, zadrţali ich, mali pri sebe zbraň, pričom zbili vrátnika a plánovali ukradnúť peniaze z pokladne štátnych lesov. Týchto muţov odsúdili, ale po návrate z výkonu trestu prišli k nemu domov, čo bolo v júni
3. Štyria mladí muţi ho zbili a napadli aj jeho ţenu. Podal na nich trestné oznámenie, ale nič sa nedialo. Neskôr sa dozvedel, ţe otec jedného z nich mal priateľa náčelníka polície. V U Mal opakované vyhráţky a preto sa rozhodol odísť z Ukrajiny. Pred tromi rokmi, keď pracoval s priateľkou v S. pri bufete, prišli k nemu dvaja Ukrajinci, zbili ho a nútili podpísať papier, ţe im dlhuje 50 000 Eur. Tento doklad im nepodpísal. Vyhráţali sa mu, ţe ho zabijú, ak im peniaze nedá. 12 1Sža/10/2014 Navrhovateľ uviedol, ţe si myslí, ţe toto prepadnutie súvisí s problémami, ktoré mal na Ukrajine. Prepadnutie polícii nenahlásil a rozhodol sa, ţe sa pokúsi odísť do Čiech, aby stratil s nimi kontakt. Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe bol nespokojný so ţivotom na Ukrajine, ako policajt zarobil 700 rubľov mesačne, z čoho sa nedalo vyţiť. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí ţiadosti ako zjavne neopodstatnenej skutočnosťou, ţe z jeho výpovede a všetkých dostupných informácií je zrejmé, ţe nesplnil zákonom ustanovené podmienky a svoju ţiadosť odôvodňoval inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými ktoré sú uvedené v § 8, 10,

§ 13b

zákona o azyle, preto odporca zamietol jeho ţiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú. Najvyšší súd Slovenskej republiky na rozdiel od názoru krajského súdu dospel k názoru, ţe záver odporcu o tom, ţe navrhovateľ nesplnil zákonom ustanovené podmienky a svoju ţiadosť odôvodňoval inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými ktoré sú uvedené v § 8, 10,

§ 13bzákona o azyle je predčasný.

Navrhovateľ totiţ od samého počiatku tvrdil, ţe dôvodom jeho ţiadosti o azyl sú obavy svoj ţivot, pretoţe je prenasledovaný ľuďmi, ktorých riešil na území Ukrajiny ako policajt. Navrhovateľ dokonca uviedol, ţe na osoby, ktoré ho mali po prepustení z výkonu trestu za fyzické napadnutie podať trestné oznámenie, k vyhráţkam malo dochádzať aj potom, pričom ochrany zo strany štátnych orgánov sa nedočkal. Týmto tvrdeniam navrhovateľa nevenoval odporca náleţitú pozornosť a neskúmal, či u navrhovateľa z tohto dôvodu nejde o prenasledovanie zo strany neštátneho subjektu s podporu štátnych orgánov, keď sa ochrany zo strany polície napriek oznámeniu trestného činu nedočkal. Ţenevský dohovor vo svojom znení neobsahuje nijaké ustanovenie vymedzujúce moţných pôvodcov prenasledovania a nevyţaduje, aby bolo prevádzané iba štátnymi orgánmi. 13 1Sža/10/2014 I keď sa spočiatku dohovor spájal len s prenasledovaním štátneho pôvodu, v praxi sa ukázalo, ţe utečenci v niektorých prípadoch potrebujú ochranu pred prenasledovaním spôsobeným i súkromnými osobami. Na túto skúsenosť naviazala aj kvalifikačná smernica (SMERNICA RADY č. 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu) a obsah poskytovanej ochrany, ktorá vo svojom čl. 6 vymedzila za pôvodcov prenasledovania okrem štátu, strán, organizácií ovládajúcich štát alebo podstatnú časť územia štátu aj neštátnych pôvodcov, ak je moţné preukázať, ţe predchádzajúci potenciálny pôvodcovia prenasledovania, ani medzinárodné organizácie nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním. Rovnako aj zákon o azyle vo svojej definícii pojmu prenasledovanie v § 2 ods. 8 zákona o azyle uviedol moţnosť za prenasledovanie povaţovať jednanie súkromných osôb za okolností podobných ako v kvalifikačnej smernici. Rozdielom je, ţe podľa ustanovenia zákona o azyle postačuje neschopnosť ostatných pôvodcov zaistiť ochranu, pričom sa podľa kvalifikačnej smernice vyţaduje neochota i neschopnosť. Zavedenie moţnosti prenasledovania neštátnymi subjektmi ponúka ochranu pred prenasledovaním kriminálnymi organizáciami, rebelskými skupinami a taktieţ páchateľmi domáceho násilia. Vo všeobecnosti postoj štátu k prenasledovaniu teda môţeme vymedziť ako

§ 13b, takýto záver bez vykonania dokazovania bolo potrebné povaţovať za predčasný.

Odvolacie námietky navrhovateľa boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil, preto odvolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu vykonať dokazovanie opätovným výsluchom navrhovateľa a vykonať dokazovanie obsahom správ o krajine pôvodu, a to aj v kontexte zmeny bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu s dôrazom na posúdenie otázky existencie 15 1Sža/10/2014 bezpečnostného rizika na ktoré navrhovateľ poukázal v odvolaní proti rozsudku krajského súdu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z § 224 ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 OSP a v zmysle § 151 ods. 2 OSP úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretoţe si trovy právneho zastúpenia neuplatnil a ani ich nevyčíslil v zákonnej lehote v súlade s § 151 ods. 1 OSP. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 29. apríla 2014 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská