o zmenovým rozhodnutím č. 2013/00011-002/A08 zo dňa 9.1.2013, a preto krajský súd konanie pri aplikácii § 250i ods. 4 veta za bodkočiarkou O.s.p. zastavil. Krajský súd pre úplnosť uviedol, ţe v predmetnom prípade sa nejednalo o zmenu rozhodnutia podľa § 66 Správneho poriadku, ani o jeho opravu v zmysle § 47 Správneho poriadku, ale o vydanie zmenového rozhodnutia z vlastného podnetu ţalovaného, pričom z obsahu spisu vyplýva, ţe navrhovateľka v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., ktorej sa bezprostredne zmena dotýkala, s takýmto postupom súhlasila, a preto krajský súd nevidí dôvod, prečo by k zmene rozhodnutia nemohol ţalovaný pristúpiť. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
2 veta prvá O.s.p., keď konštatoval, ţe sa jedná o špecifický prípad, keď súd vzal do úvahy, ţe ţalobcovia vyuţili svoje ústavné právo podať ţalobu v správnom súdnictve, ktoré je limitované dvojmesačnou lehotou na podanie ţaloby, a aţ následne rozhodol ţalovaný o zmene rozhodnutia. Právny zástupca ţalobcov na výzvu súdu zo dňa 24.1.2013 si trovy konania nevyčíslil. Vzhľadom na to krajský súd priznal ţalobcom v zmysle § 151 ods. 2, 4 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p. náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia, a to zaplatený súdny poplatok zo ţaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správny vo výške 70 €. Proti tomuto rozhodnutiu podali písomným podaním zo dňa 17.12.2013 ţalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, ţiadali napadnuté rozhodnutiu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 6 2Sžr/11/2014 V dôvodoch odvolania uviedli, ţe krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe zmenou napadnutého rozhodnutia, aj keď v záhlaví nesprávne označenou ako oprava, došlo k nahradeniu pôvodného rozhodnutia č. 2012/00850-002/A08 zo dňa 14.11.2012 v časti pôvodnej parcely PKN č. 10158 novým rozhodnutím tak. ţe táto parcela bola vypustená a vznikol právny stav, keď uţ naďalej nie je zasahované do spoluvlastníckeho práva ţalobcov napadnutým rozhodnutím č. 2012/00850-002/A08 zo dňa 14.11.2012
o zmenovým rozhodnutím č. 2013/00011-002/A08 zo dňa 9.1.2013. Pre úplnosť krajský súd dodal, ţe v predmetnom prípade sa nejednalo o zmenu rozhodnutia podľa § 66 Správneho poriadku, ani o jeho opravu v zmysle § 47 Správneho poriadku, ale o vydanie zmenového rozhodnutia z vlastného podnetu ţalovaného, s čím súhlasila i p. K. P.. ktorej sa zmena bezprostredne dotýkala. a preto krajský súd nevidel dôvod. prečo by ţalovaný k takej zmene nemohol pristúpiť. K výroku č. I. napádaného uznesenia krajského súdu uviedli, ţe prvostupňový správny súd nesprávne vyhodnotil skutočnosť, ţe ţalobkyňa v rade 2/ bola pre správny orgán neznáma, keď pri jej mene nebola uvedená adresa. Táto skutočnosť nie je pravdivá. pretoţe správny orgán so ţalobkyňou v rade 2/ vo viacerých iných veciach konal, napr. vo veci vedenej i pred Krajským súdom v Ţiline pod sp.zn. 21S/103/2012 číslo konania pred správnym orgánom 2012/00670-02/A08 a tento vydal i rozhodnutie vo veci dňa 4. septembra 2012. Poukazoval na rozhodnutie NS SR 10Sţr/90/2012 zo dňa 26. júna 2013 kde NS SR judikoval, ţe ţalobkyňa, ktorá je spoluvlastníčkou parcely dotknutej správnym rozhodnutím. je aktívne legitimovanou na podanie správnej ţaloby. pretoţe je oprávnená uplatňovať si svoje vlastnícke právo (str. 5 ods. 4 rozsudku NS SR 10Sţr/90/2012 zo dňa 26. júna 2013). Ţalobca v rade 1/ po obdrţaní napadnutého rozhodnutia dňa 14.12.2012 sa dostavil na Okresný úrad Čadca, pôvodne na Obvodný pozemkový úrad v Čadci, kde bol s ním spísaný záznam o nesúhlase s vysporiadaním pozemku KN č. 17025/35 vydrţaním pre p. P.. Zároveň ţiadal ţalovaný orgán o opravu rozhodnutia v rámci autoremedúry, čo potvrdil i krajský súd vo svojom rozhodnutí na str. 5 odsek 3. Poukazoval na rozpor odôvodnenia rozsudku, pretoţe na str. 6 odsek 5 krajský súd uvádza: ,,... o vydanie zmenového rozhodnutia z vlastného podnetu ţalovaného ...“. Z uvedeného vyplýva. ţe podnet na opravu napádaného rozhodnutia v zmysle § 66 Správneho 7 2Sžr/11/2014 poriadku v rámci autoremedúry podal ako ţalobca v rade 1/, t.j. opravu rozhodnutia zo dňa 9.1.2013 ţalovaný orgán nevydal z vlastného podnetu ako to tvrdí krajský súd. čo zakladá nesprávne právne posúdenie veci s následkom vydania nezákonného rozsudku. Namietal nezrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v tom smere, ţe sa nejednalo o zmenu rozhodnutia podľa § 66 Správneho poriadku, ale o vydanie zmenového rozhodnutia z vlastného podnetu (str. 6 odsek 5 napádaného rozhodnutia). Ak bol podnet účastníka konania podaný na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môţe tento správny orgán rozhodnúť formou autoremedúry a opraviť vlastné rozhodnutie. ktoré povaţuje za nezákonné. Podmienkou na vybavenie veci týmto spôsobom je, ţe podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podal účastník konania (nemôţe ísť o inú osobu alebo o konanie začaté na podnet správneho orgánu) a správny orgán podnetu vyhovie v plnom rozsahu. Ak v konaní vystupuje viac účastníkov, musí s týmto postupom súhlasiť kaţdý z nich ţalobcovia však súhlas na takýto postup nedali. Súhlas účastníkov zaobstaráva správny orgán, a to výzvou na vyslovenie súhlasu doručovanou do vlastných rúk. Ak by čo i len jeden z účastníkov vyslovil nesúhlas, resp. sa v lehote na vyslovenie súhlasu určenej správnym orgánom nevyjadril, nie je moţné uvedené ustanovenie aplikovať a podnet by sa musel postúpiť správnemu orgánu najbliţšieho vyššieho stupňa nadriadenému (v tomto prípade Krajský súd v Ţiline). Uviedli, ţe podľa ust. § 66 Správneho poriadku upravuje moţnosť preskúmania rozhodnutia v mimoodvolacom konaní prvostupňovým orgánom. Ide o uplatnenie analogického postupu ako pri vybavení odvolania v rámci autoremedúry. Pre uvedený postup musia byť splnené tieto podmienky:
1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p.), po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a v zákonnej lehote, a ţe ide o rozhodnutie prvostupňového súdu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcov nie je dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie krajského súdu je vo výroku vecne správne, preto ho po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 250 ods. 2 O.s.p. ţalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať ţalobu môţe aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci s ňou ako účastníkom konať malo. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa ţaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom, ak ţalobca neodstránil vady ţaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu ţaloby, alebo ak ţalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak ţaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu krajského súdu a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie danej veci nie je podstatné, či pre vydanie rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Čadca č. 2013/00011-002/A08 zo dňa 9.1.2013 (ďalej len ,,rozhodnutie o oprave“) boli splnené zákonné podmienky podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb., a či rozhodnutie napĺňa zákonnej predpoklady rozhodnutia o oprave. Podstatné je, či tvorí s napadnutým preskúmavaným rozhodnutím jeden celok, bolo 10 2Sžr/11/2014 ţalobcom ako aj ostatným účastníkom správneho konania doručené a ţalobcovia ani iný účastník správneho konania ho súdnemu prieskumu nepodrobili (opak zo súdneho a administratívneho spisu nie je preukázaný). Aj v prípade, ţe by rozhodnutie o oprave nebolo v súlade s § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb., je pre ţalobcov, ako aj účastníkov správneho konania záväzné. Ţalovaný v rozhodnutí o oprave neodkazuje na konkrétnu právnu úpravu, v zmysle ktorej vydal toto rozhodnutie, z jeho označenia ,,vec“ a formulovania ,,pôvodného“ a ,,správneho“ výroku rozhodnutia je zrejmé, ţe vykonáva ,,opravu“ napadnutého rozhodnutia v časti vo výroku tak, ţe účinky vydrţania podľa § 11 zákona 180/1995 Z.z., vo vzťahu k parcelám, na ktorých sú ako spoluvlastníci vedení ţalobcovia 1/ a 2/ a to LV č. X., E-KN č. 10158, CKN č. 17025/35, trvalý trávnatý porasť o výmere 240m2 v podiele 1/1 k.ú. R., nevznikajú. Odvolací súd dospel k záveru, ţe vydaním rozhodnutia o oprave, ktoré s napadnutým preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného tvorí jeden celok, (nedošlo k zrušeniu tohto opravného rozhodnutia a nemoţno ho povaţovať za nulitné rozhodnutie), nedochádza k zásahu do práv a právom chránených záujmov ţalobcov 1/ a 2/ a teda nie je preukázané, ţe by napadnutým rozhodnutím boli ţalobcovia 1/ a 2/ na svojich právach (vlastníckych, spoluvlastníckych právach) ukrátení. Preto podľa odvolacieho súdu nie je naplnený zákonný atribút prieskumu napadnutého rozhodnutia v súlade s § 250 ods. 2 prvá veta O.s.p., napadnuté rozhodnutie ţalovaného
opravným uznesením uţ nemá tendenciu zasahovať do vlastníckych práv ţalobcov 1/ a 2/. Podľa odvolacieho súdu boli splnené zákonné podmienky pre zastavenie konania, avšak podľa § 250d ods. 3 O.s.p., keď napadnuté rozhodnutie ţalovaného nie je rozhodnutie, ktorým by boli ţalobcovia 1/ a 2/ ukrátení na svojich vlastníckych, (spoluvlastníckych) právach a z tohto dôvodu nepodlieha súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.. Iba v prípade zrušenia rozhodnutia o oprave (či uţ v správnom konaní alebo v súdnom prieskumu) by bolo moţné konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie má tendencie zasahovať do vlastníckych práv ţalobcov 1/ a 2/. Ţalobcovia boli v konaní zastúpení právnym zástupcom, vo vzťahu ku ktorému nemá súd poučovaciu povinnosť (§ 5 ods. 2 O.s.p.), ţalobcovia prieskum a zrušenie opravného rozhodnutia postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. neţiadali, preto súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil, pri aplikácii § 219 ods. 1 O.s.p. 11 2Sžr/11/2014
1 prvá veta O.s.p., a to vo veci samej, ako aj vo výroku o trovách konania, i keď pre zastavenie konania aplikoval inú právnu úpravu neţ krajský súd. Odvolací súd zdôrazňuje, ţe rozhodnutie o oprave bolo ţalobcom 1/ a 2/ doručené 1.2.2013, ţaloba bola doručená na Krajský súd v Ţiline dňa 21.1.2013 a teda po jej podaní (po 1.2.2013) odpadli zákonné predpoklady pre prieskum napadnutého rozhodnutia, bez ohľadu na právne posúdenie (či mal byť aplikovaný postup podľa § 250d ods. 3 O.s.p. alebo § 250i ods. 4 prvá veta O.s.p.), právny zástupca ţalobcov tak ako konštatoval krajský súd napriek výzve súdu zo dňa 24.1.2011, trovy konania nevyčíslil. Nemoţno prisvedčiť argumentom ţalobcu, ţe k vyčísleniu trov konania nedošlo z dôvodu, ţe vo veci malo byť rozhodnuté bez nariadenia pojednávania rozsudkom vo veci samej. Výzva prvostupňového súdu z 24.1.2011 mala štandardný charakter výzvy podľa § 151 ods. 4 O.s.p.
1 prvá veta O.s.p., spolu s výzvou podľa § 250f ods. 2 O.s.p., a nevylučovala moţnosť skončenia veci bez nariadenia pojednávania, inak neţ rozsudkom vo veci samej. Právnemu zástupcovi ţalobcov 1/ a 2/ nič nebránilo aby na výzvu krajského súdu reagoval aby vyčíslil výšku trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, ktorých výška bola v čase doručenia výzvy mu známa. Pokiaľ takto nepostupoval sám sa dostal do situácie kedy krajský súd pri rozhodovaní o trovách konania, zo strany ţalobcov 1/ a 2/ výšku trov právneho zastúpenia vyčíslenú nemal, a preto postupoval prvostupňový súd v súlade s právnou úpravou § 151 ods. 2 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p. Odvolací súd zdôrazňuje, ţe výzvou podľa § 250f ods. 2 O.s.p. nie je krajský súd viazaný a jej doručenie súčasne s výzvou podľa § 151 ods. 4 O.s.p. je štandartným postupom súdov v konaní. Doručenie takejto výzvy nezakladá povinnosť súdu rozhodnúť len rozsudkom vo veci samej. Právny zástupca ţalobcov 1/ a 2/, aj zo súdnej praxe advokáta, musel byť s týmito skutočnosťami uzrozumený. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu aj vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania a aj v tejto časti napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil. Ţalobcovia 1/ a 2/ v odvolacom konaní úspech nemali pri aplikácii § 246c ods. 1
1 O.s.p.
1 O.s.p. a contrario, ţalobcom 1/ a 2/, ktorí úspech v odvolacom konaní nemali, najvyšší súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 12 2Sžr/11/2014 V Bratislave dňa 26. júna 2014 JUDr. Elena K o v á č o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.