← Slovensko

o náhradu škody

Obsah (8)§ 142§ 216§ 224§ 30§ 238§ 153§ 14§ 15a

Najvyšší súd 2 Cdo 124/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne L. H., bývajúcej v N., zastúpenej JUDr. M. K., advokátom v N., proti ţalov

§ 142ods.

1 O.s.p. Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z

  1. októbra 2008, sp. zn. 5 Co 18/2008, rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2 Cdo 124/2013 2 Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalobkyne uznesením z
  2. júla 2010, sp. zn. 2 Cdo 239/2009 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobkyňa v priebehu odvolacieho konania poţiadala o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Tým, ţe o návrhu ţalobkyne na ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov rozhodol odvolací súd, ktorý túto ţiadosť zamietol, ocitla sa ţalobkyňa v postavení, kedy nemohla poţiadať o preskúmanie tohto rozhodnutia v rámci riadneho inštančného procesu, t. j. podaním odvolania. Súd zároveň ţalobkyni fakticky znemoţnil zvoliť si vo veci advokáta alebo potrebu právneho zastúpenia riešiť cestou Centra bezplatnej právnej pomoci, pretoţe bezprostredne po doručení tohto uznesenia priamo na pojednávaní vyhlásil rozhodnutie, ktorým konanie vo veci skončil. Týmto svojím postupom zaťaţil konanie vadou spočívajúcou v odňatí moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Následne Krajský súd v Nitre opätovne rozsudkom z
  3. júna 2011, sp. zn. 5 Co 234/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový súd, ţe ţalobkyňou označený ţalovaný nie je nositeľom právnej povinnosti uplatneného zodpovednostného vzťahu. O návrhu ţalobkyne na zámenu účastníka na strane ţalovaného, aby súd konal so štátom, ktorý predniesla na odvolacom pojednávaní, nerozhodoval, pretoţe

§ 216ods.

1 O.s.p. ustanovenie § 92 ods. 1 a 4 O.s.p. na odvolacie konanie neplatí. Na námietku ţalobkyne, ţe súd celý čas aţ do rozhodnutia veci konal s ňou označeným ţalovaným, odvolací súd s poukazom na § 5 ods. 1 O.s.p. uviedol, ţe súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkovi v občianskom súdom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach a nie o hmotnom práve. Otázka nedostatku pasívnej legitimácie vyplýva z hmotného práva a nie je predmetom poučovacej povinnosti súdu. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd

§ 224ods.

1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podala ţalobkyňa dovolanie. Ţiadala rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodila z ustanovenia § 237 písm. f/ a g/ O.s.p. ako aj z ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. Vadou spočívajúcou v odňatí moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) zaťaţil odvolací súd konanie tým, ţe ţalobkyni v odvolacom konaní neustanovil právneho zástupcu z radov advokátov, respektíve jej návrhu nevyhovel, napriek tomu, ţe v konaní na prvom stupni spĺňala podmienky

§ 30ods.

1 O.s.p. a zástupca 2 Cdo 124/2013 3 z radov advokátov jej bol ustanovený. Navyše

názoru dovolateľky odvolací súd pri opätovnom prejednávaní veci nerešpektoval názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutí z 29. júla 2010, sp. zn. 2 Cdo 239/2009,

ktorého bolo potrebné, aby krajský súd postupoval tak, ţe ţalobkyňa bude mať reálnu moţnosť domôcť sa právnej pomoci vo forme právneho zastúpenia. Vadu spočívajúcu v tom, ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo bol nesprávne obsadený súd okrem ak miesto samosudcu rozhodoval senát (§ 237 písm. g/ O.s.p.), videla v tom, ţe o odvolaní konal a rozhodoval senát s predsedom senátu JUDr. Vladimírom Pribulom, napriek tomu, ţe ţalobkyňa niekoľkokrát vo svojich písomných a ústnych podaniach prejavila pochybnosť o jeho nezaujatosti, pričom JUDr. Vladimír Pribula bol uţ v minulosti vylúčený z prejednávania vecí, v ktorých bola účastníčkou konania. Napriek tomu sa odvolací súd s touto skutočnosťou nijako nevyporiadal, preto navrhla, aby sa s otázkou zaujatosti JUDr. Vladimíra Pribulu zaoberal dovolací súd. Dovolanie ďalej odôvodnila námietkami pochybení súdu spočívajúcimi v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a v inej vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Súd nesprávne posúdil otázku pasívnej legitimácie ţalovaného po tom, ako s ním ako nesprávne označeným účastníkom konania konal. Súd tak vniesol do konania nejasnosť a rozpor, pretoţe nemal bez odstránenia pochybností v označení účastníka s takto označeným ţalovaným ďalej konať, najmä keď z návrhu bolo zrejmé, ţe sa ţalobkyňa domáha náhrady škody v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Súdy pri svojom rozhodovaní vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď nevykonali navrhnuté dôkazy, najmä výsluch svedkov p. Š., p. A., p. T. a p. V.. V konečnom dôsledku sa súdy v konaní vôbec nezaoberali otázkou poškodenia práv ţalobkyne nesprávnym úradným postupom, respektíve nekonaním orgánu štátu. Navrhla vykonať dokazovanie jej písomnými podaniami a ňou predloţenými listinami, oboznámením sa s obsahom spisu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, ako aj výsluchom svedkov navrhnutých v konaní pred prvostupňovým súdom a odvolacím súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), najskôr skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom, pretoţe dovolaním moţno napadnúť nie všetky právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, ale len tie, voči ktorým podanie dovolania pripúšťa zákon (§ 236 O.s.p.). 2 Cdo 124/2013 4 Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydané vo forme rozsudku upravujú ustanovenia § 238 a § 237 O.s.p.

§ 238ods.

1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

§ 238ods.

3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4 O.s.p.

§ 238ods.

5 O.s.p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné, ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4, nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani z § 238 ods. 3 O.s.p. Ţalobkyňa v dovolaní namietala, ţe sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení z

  1. júla 2010, sp. zn. 2 Cdo 239/2009 (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom uznesení uviedol, ţe odvolací súd o návrhu ţalobkyne (na ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov) rozhodol uznesením z
  2. októbra 2008 sp. zn. 5 Co 18/2008 tak, ţe ho zamietol. Uznesenie bolo ţalobkyni doručené aţ na pojednávaní konanom
  3. októbra 2008, na ktorom odvolací súd zároveň rozhodol vo veci samej. Keďţe v predmetnej veci krajský súd konal ako súd odvolací a nie ako súd prvostupňový (§ 9 ods. 2 O.s.p.), nie je voči tomuto jeho rozhodnutiu prípustné odvolanie. Tým, ţe o návrhu ţalobkyne na ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov rozhodol odvolací súd, ktorý túto ţiadosť zamietol, ocitla sa ţalobkyňa v postavení, kedy 2 Cdo 124/2013 5 nemohla poţiadať o preskúmanie tohto rozhodnutia v rámci riadneho inštančného procesu, t. j. podaním odvolania. Súd zároveň ţalobkyni fakticky znemoţnil zvoliť si vo veci advokáta alebo potrebu právneho zastúpenia riešiť cestou Centra bezplatnej právnej pomoci, pretoţe bezprostredne po doručení tohto uznesenia vyhlásil rozhodnutie, ktorým konanie vo veci skončil. Týmto svojím postupom zaťaţil konanie vadou spočívajúcou v odňatí moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Vzhľadom na túto skutočnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ţalobkyňa ţiadosťou zo
  4. októbra 2010 opätovne poţiadala Krajský súd v Nitre o ustanovenie advokáta – JUDr. M. K. na jej zastupovanie v odvolacom konaní. Na túto ţiadosť odvolací súd reagoval prípisom z
  5. decembra 2010 v ktorom uviedol, ţe o ţiadosti ţalobkyne o ustanovenie advokáta v odvolacom konaní uţ bolo rozhodnuté, preto o tejto ţiadosti nemôţe rozhodovať znova. Ďalej ţalobkyňu poţiadal o oznámenie, či si zvolila advokáta na zastupovanie v odvolacom konaní, a ak áno o predloţenie plnej moci na takéto zastupovanie, prípadne o oznámenie, či ţalobkyňa poţaduje ustanoviť za zástupcu Centrum právnej pomoci. Ţalobkyňa listom zo
  6. januára 2011 ţiadala odvolací súd, aby jej bol ustanovený advokát JUDr. M. K. alebo iný advokát z Centra právnej pomoci. Odvolací súd uznesením z
  7. mája 2011 sp. zn. 5 Co 234/2010 návrh ţalobkyne na ustanovenie Centra právnej pomoci za jej zástupcu v konaní zamietol. Predmetné uznesenie bolo ţalobkyni doručené
  8. júna
  9. Následne odvolací súd určil termín verejného vyhlásenia rozsudku na
  10. júna
  11. Z uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd ţalobkyni vytvoril dostatočný priestor na zvolenie si advokáta na jej zastupovanie v odvolacom konaní. Odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, dovolanie v zmysle ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. preto prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., v zmysle ktorého je dovolací súd povinný vţdy skúmať, či konanie pred odvolacím, respektíve aj prvostupňovým súdom, nie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 O.s.p., skúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia. Dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, 2 Cdo 124/2013 6 nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát). Ţalobkyňa vo svojom dovolaní uviedla, ţe jej odvolací súd svojím postupom odňal moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Uviedla, ţe ak súd rozhodol o zamietnutí návrhu ţalobkyne na ustanovenie Centra právnej pomoci za jej zástupcu v konaní a vo veci stanovil následne len termín verejného vyhlásenia rozhodnutia, fakticky vystavil ţalobkyňu do rovnakej procesnej situácie ako pri pôvodnom rozhodnutí z

  1. októbra 2008, t. j. ţalobkyňa po zamietnutí návrhu uţ nemala reálnu moţnosť zvoliť si advokáta. Dovolací súd sa s týmto tvrdením ţalobkyne nestotoţňuje, pretoţe ako uţ bolo povedané vyššie, odvolací súd ţalobkyni vytvoril dostatočný priestor na zvolenie si advokáta na jej zastupovanie v odvolacom konaní po tom čo zamietol jej návrh na ustanovenie advokáta alebo Centra právnej pomoci na jej zastupovanie v odvolacom konaní. Tvrdená vada v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. preto odvolacie konanie nezaťaţila. Ţalobkyňa vo svojom dovolaní ďalej namietala, ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát (§ 237 písm. g/ O.s.p.). V odvolacom konaní rozhodoval vo veci ako predseda senátu JUDr. Vladimír Pribula, ktorý v minulosti bol v iných veciach ţalobkyne vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci z dôvodov, ktoré stále trvajú. Poukázala tieţ na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  2. októbra 2005, č.k. 4 Nc 34/2005, ako aj na to, ţe zaujatosť JUDr. Pribulu namietala viackrát aj v tomto konaní.

§ 14ods.

1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

§ 14ods.

2 O.s.p. na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde niţšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní. 2 Cdo 124/2013 7

§ 14ods.

3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

§ 15aods.

1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov

§ 14ods.

1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Dovolací súd zo spisu v predmetnej veci zistil, ţe o obsahovo rovnakej námietke ţalobkyne uţ Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto veci rozhodol, a to v uznesení z

  1. júla 2010, sp. zn. 2 Cdo 239/
  2. Keďţe od prijatia tohto rozhodnutia nenastali ţiadne nové skutočnosti vo vzťahu k zaujatosti JUDr. Vladimíra Pribulu, ktoré by bolo potrebné posudzovať, (v konaní neboli zo strany ţalobkyne vnesené námietky zaujatosti) dovolací súd dospel opätovne k záveru, ţe nezaujatosť predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu v čase jeho rozhodovania spochybnená nebola, a teda konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. g/ O.s.p. Dovolateľka ďalej tvrdila, ţe konanie na odvolacom súde bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Tvrdila, ţe tak súd prvého stupňa ako aj odvolací súd nedostatočne zistili skutkový stav veci, keďţe nevykonali navrhované dôkazy. Na námietku dovolateľky, spochybňujúcu správnosť zistených skutkových záverov niţších súdov, či nedostatočne zisteného skutkového stavu veci – v tomto smere bol najvyšší súd viazaný ako rozsahom tak i obsahom podaného dovolania – moţno uviesť len to, ţe v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôţe byť samé osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným, na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať ako revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, tak ani prieskumom nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe vykonať dokazovanie (§ 213 O.s.p.). Dovolací súd nie je ďalšou všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. 2 Cdo 124/2013 8 Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá moţnosť

zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní

ustanovenia § 243a ods. 2, in fine O.s.p. (arg. „dokazovanie však nevykonáva“). Záverom dovolací súd k námietkam dovolateľky ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) dodáva, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne v súlade s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe nepodal návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. 2 Cdo 124/2013 9 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. januára 2014 JUDr. Martin V l a d i k , v . r . predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.