ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ a c/. Uviedla, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu bola narušená rovnosť účastníkov konania, a to z dôvodu, ţe M. Ţ., ako osoba vstupujúca do konania v pozícii účastníka konania, nebola súdom ako účastník konania vypočutá. Na základe uvedených skutočností ţiada, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. 3 2 Cdo 404/2012 Ţalovaná k podanému dovolaniu ţalobkyne uviedla, ţe ho povaţuje za neprípustné a nedôvodné a ţiadala, aby ho dovolací súd odmietol, prípadne zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či jej opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom moţno napadnúť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky niektorého z uvedených rozsudkov, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu prípustné vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti 4 2 Cdo 404/2012 dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver o existencii niektorej z uvedených procesných vád nie je rozhodujúci subjektívny názor účastníka o tom, ţe v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Ţalobkyňa vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietala a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. K námietke dovolateľky, ţe jej konaním krajského súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, a to konkrétne tak, ţe odvolací súd nenariadil pojednávanie a ţalobkyňa ako účastník konania nebola súdom vypočutá dovolací súd uvádza, ţe podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyţaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nemoţno vysledovať, ţe by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie vykonať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd však vţdy môţe nariadiť pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné. Bez pojednávania nemôţe odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak zistí, ţe je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať (zopakovať) dôkazy, alebo ak súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania, resp. ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. 5 2 Cdo 404/2012 Je na úvahe odvolacieho senátu, v ktorých prípadoch to ďalej bude povaţovať za potrebné. V zákone nie je moţné kauzisticky vypočítať všetky moţné situácie, ktoré môţu v súdnej praxi nastať a práve naopak tým, ţe sa ponechá otázka nariadenia pojednávania na rozhodnutí súdu v porovnaní so striktnou normatívnou úpravou, takáto úprava bude v súlade s materiálnou stránkou právneho štátu. Ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, tento sa stotoţnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa, ako aj právnym posúdením veci, čiţe nebolo potrebné v danom prípade zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Verejné prejednanie veci sa uskutočnilo na súde prvého stupňa, čiţe tu bolo garantované právo účastníka na verejné prejednanie veci a ako je zrejmé z obsahu súdneho spisu, M. Ţ. ako účastníčka konania, teda v čase po vstupe do konania, produkovala vyjadrenia k veci v odvolacom konaní (č.l. 186, 199, 200-205). Dovolací súd uvádza, ţe neexistoval dôleţitý verejný záujem, z dôvodu ktorého by malo byť nariadené odvolacie pojednávanie. Vzhľadom na právnu úpravu, a to konkrétne § 205 ods. 3 O.s.p., ktorá umoţňuje rozširovať dôvody odvolania a rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, môţu účastníci konania v rámci svojich prednesov len zopakovať obsah svojich návrhov (odvolania a vyjadrenia sa k odvolaniu) alebo rozsah a dôvody odvolania zúţiť čiastočným späťvzatím odvolania (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Tým, ţe odvolací súd vo veci nenariadil pojednávanie, nepredvolal ţalobkyňu v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. svojím postupom a konaním neodňal ţalobkyni konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Nakoľko prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto priznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania v sume zodpovedajúcej odmene za dva úkony právnej sluţby (vyjadrenie k dovolaniu doručené súdu prvého stupňa 7. februára 2011) podľa § 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie 6 2 Cdo 404/2012 právnych sluţieb. Ţalovanej priznal náhradu trov dovolacieho konania v celkovej sume 153,29 € [57 € (1/13 výpočtového základu) + 2 x 7,41 € (reţijný paušál) + uplatnená 19 % DPH v sume 24,47 €]. Náhradu trov dovolacieho konania je ţalobkyňa povinná zaplatiť do rúk alebo na účet právneho zástupcu ţalovanej (§ 149 ods. 1 O.s.p.
5 veta prvá O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.