2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konanie v sume 21.978,44 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu ţalobcu. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2001 č. 20792/2001-74, uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 15/2002, vyhláseným v Zbierke zákonov pod č. 120/2002 Z.z., ustanovilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzory daňových priznaní k cestnej dani, v prílohe č. 2 bol uvedený vzor daňového priznania pre právnické osoby. Predmetný vzor daňového priznania, nazvaný „priznanie k cestnej dani“ obsahoval štyri časti, pričom ako je zrejmé zo vzoru tlačiva daňového priznania k cestnej dani (III. oddiel), bolo daňovníkovi umoţnené priamo na jednom liste tlačiva uviesť údaje o dvoch vozidlách, predmetný oddiel mal predstavovať prílohu k daňovému priznaniu a zároveň vo IV. oddiele „sumarizácia výpočtu dane za všetky vozidlá“ v riadku 01, mal daňovník uviesť počet vozidiel uvedených v daňovom priznaní. Na základe toho dospel krajský súd k záveru, ţe aj podaním jedného daňového priznania, v ktorého prílohe bolo uvedených viacero vozidiel, si ţalobca ako daňovník účinne splnil svoju zákonnú povinnosť, podať daňové priznanie za kaţdé jednotlivé vozidlo uvedené 3 Sţf /22/2011 3 Sţf /44-111/2011 4 v III. oddiele predmetného daňového priznania. Všetky vozidlá ţalobcu, ako jednotlivé zdaňované predmety, boli ţalobcom uvedené v prílohách č. 1 aţ č. 35 daňového priznania za rok 2004, ktoré bolo doručené daňovému úradu dňa 17.09.2004 ako jeden dokument. Je nesporné, ţe daňový úrad takto podané priznanie, vyplnené ţalobcom v súlade s poučením na jeho vyplnenie, prijal a ako riadne podané akceptoval.
názoru krajského súdu je podanie jedného priznania za všetkých 69 vozidiel ţalobcu v súlade s právnymi predpismi. Z logického aj gramatického výkladu § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) vyplýva, ţe za jedno daňové priznanie, ktoré bolo daňovníkom podané po zákonom stanovenej lehote, je správca dane oprávnený uloţiť len jednu pokutu. V tomto smere sa krajský súd nestotoţnil s argumentáciou ţalovaného, ţe nakoľko pri kaţdom jednom motorovom vozidle je nevyhnutné samostatne určiť dátum vzniku daňovej povinnosti, daňovú povinnosť a daň, je moţné uloţiť aj pokutu za kaţdé motorové vozidlo osobitne.
názoru krajského súdu, toto tvrdenie ţalovaného nemá oporu v zákone. Vzhľadom na okolnosť, ţe
IV. oddielu - sumarizácia výpočtu dane za všetky vozidlá, predmetného daňového priznania, daňovník je povinný uviesť celkovú daňovú povinnosť za všetky vozidlá predmetného priznania, môţe podať za viacero vozidiel jedno daňové priznanie, nie je správca dane oprávnený uloţiť daňovému subjektu pokutu za oneskorene podané daňové priznanie vo vzťahu k jednotlivým predmetom dane za dané obdobie, ale len za daňové priznanie ako celok. Z § 14 ods. 2 zákona č. 87/1994 Z.z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 87/1994 Z.z.) vyplýva, ţe na celkový výpočet dane je rozhodujúci počet vozidiel k termínu predloţenia daňového priznania. Správca dane teda akceptuje podané daňové priznanie ako jeden celok, jeden dokument, na základe ktorého daňovník uhradí cestnú daň aj za viaceré predmety dane a preto nie je moţné § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. vykladať inak ako tým spôsobom, ţe ide o daňové priznanie ako jeden celok, v ktorom sú legálne zdanené jednotlivé predmety dane. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal úspešnému ţalobcovi právo na ich náhradu. Trovy prvostupňového konania pozostávajú z náhrady zaplateného súdneho poplatku za ţalobu vo výške 4554 € a trov právneho zastúpenia ţalobcu advokátom za 3 úkony právnej sluţby
4, § 14 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.), a to prevzatie a príprava zastúpenia, písomná ţaloba a účasť na pojednávaní, l x 115,90 €, l x 120,23 €, l x 123,50 € vo výške 1/6 výpočtového základu platného v roku vykonania úkonu. Táto sadzba bola zvýšená v zmysle § 13 ods. 3 v spojení s § 20b vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o jednu polovicu základnej sadzby dvoch úkonov (prevzatie veci, písomná ţaloba) za 68 spojených vecí a od 01.06.2010 o jednu tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny za účasť na pojednávaní za 68 spojených 3 Sţf /22/2011 3 Sţf /44-111/2011 5 vecí, pretoţe v danom konaní súd preskúmaval 69 rozhodnutí. Zvýšená sadzba predstavuje sumu 8.028,42 € pri prvých dvoch úkonoch (3.940,60 € + 4.087,82 €) a sumu 2.799,33 € za účasť na pojednávaní. Ďalej krajský súd priznal právnemu zástupcovi ţalobcu reţijný paušál 1 x 6,95 € (rok 2009), 1 x 7,21 € (rok 2010) a 1 x 7,41 € (rok 2011)
3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za kaţdý úkon právnej sluţby, t.j. za tri úkony, spolu paušálna náhrada 21,57 €. Právny zástupca preukázal, ţe je platcom DPH, a preto mu
3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. bola priznaná náhrada DPH vo výške 19% z náhrad za úkony a náhrady vykonané v rokoch 2009 a 2010 v sume 1.572,95 € a za úkon a náhradu v roku 2011 vo výške 20%, t.j. 586,04 €. Celková náhrada trov prvostupňového konania tak predstavuje čiastku 21.978,44 € vrátane zaplateného súdneho poplatku. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný včas odvolanie, v ktorom uviedol, ţe sa nestotoţňuje so záverom krajského súdu a naďalej trvá na tom tak, ako rozhodol v ţalobou napadnutých rozhodnutiach, ţe správca dane ako prvostupňový orgán uloţil ţalobcovi predmetné pokuty v súlade so zákonom č. 511/992 Zb., pričom vychádzal z dikcie § 35 ods. 4 citovaného zákona, ako aj samotného výkladu tvorcu tohto zákona. To znamená, ţe ak daňovník v daňovom priznaní prizná daň za viacero vozidiel, pričom daňové priznanie podá oneskorene, správca dane uloţí pokutu za kaţdé motorové vozidlo osobitne. Takýto postup vyplýva zo skutočnosti, ţe v daňovom priznaní k cestnej dani Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 62-26430-2000 sa uvádza osobitne za kaţdé motorové vozidlo dátum vzniku daňovej povinnosti, daňová povinnosť aj samotná daň. Ţalovaný poukázal na skutočnosť, ţe bola podaná zo strany ţalobcu jedna ţaloba zo dňa 14.01.2010 v správnom súdnictve. Podaním predmetnej ţaloby ţalobca v nej napadol a spojil 68 rozhodnutí vydaných ţalovaným. Ţalovaný zastáva názor, ţe krajský súd v časti priznaných trov konania ţalobcovi nepostupoval v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z., pretoţe bol zo strany ţalobcu vykonaný iba jeden úkon
3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., 1 x 115,90 €, ktorý z dôvodu spojenia 68 rozhodnutí môţe byť zvýšený v zmysle § 13 ods. 3 v spojení s § 20b vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o jednu polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. o 57,95 €. Obdobne mal krajský súd postupovať aj pri vyčíslení ostatných poloţiek trov uplatnených ţalobcom, napr. písomného vyjadrenia a reţijného paušálu. Ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.01.2010 zamietne a neprizná ţalobcovi náhradu trov konania. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného uviedol, ţe z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. je zrejmé, ţe za jedno daňové priznanie, ktoré bolo daňovníkom podané po zákonom stanovenej lehote, je správca dane oprávnený uloţiť len jednu pokutu. Akýkoľvek iný výklad „tvorcu zákona“, na ktorý ţalovaný opakovane poukazuje, avšak tento v ţiadnom zo svojich podaní necituje, ktorý by jednoznačné ustanovenie § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. rozširoval vo vzťahu 3 Sţf /22/2011 3 Sţf /44-111/2011 6 k daňovému priznaniu k cestnej dani v zmysle „a to za kaţdé vodidlo uvedené v predmetnom daňovom priznaní zvlášť, nie je známy, pričom zastáva názor, ţe takýto rozširujúci výklad zákona by bol ústavne nesúladný a preto aj neprípustný. K tvrdeniu ţalovaného, ţe na tlačive daňového priznania k cestnej dani Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 62-26430- 2000 sa uvádza osobitne za kaţdé motorové vozidlo dátum vzniku daňovej povinnosti, daňová povinnosť aj samotná daň, uviedol, ţe ţalovaný pravdepodobne disponuje iným tlačivom, nakoľko na tlačive daňového priznania k cestnej dani Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 62-26430-2000, ktoré bolo ustanovené opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2001 č. 20792/2001-74, uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 5/2002, vyhláseným v Zbierke zákonov pod č. 120/2002 Z.z., sa dátum vzniku daňovej povinnosti neuvádza. Krajským súdom v Bratislave je pod spisovými značkami 4S 9/2010 a 4S 15/2010 aţ 4S 82/2010 vedených 69 samostatných konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Kaţdé z jednotlivých konaní bolo spoplatnené v zmysle poloţky 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom ku skutočnosti, ţe všetkých 69 rozhodnutí vychádzalo z rovnakého skutkového základu a zároveň sa týkalo tých istých účastníkov, čím boli naplnené predpoklady na spojenie veci v zmysle § 112 O.s.p., ţalobca, v záujme hospodárnosti konania, ţiadal súd o preskúmanie zákonnosti všetkých 69 rozhodnutí, ako aj postupu správnych orgánov jedným ţalobným návrhom. V prípade, ak by ţalobca podal 69 samostatných, obsahovo zhodných ţalôb, v kaţdej zo 69 vecí by mu v prípade úspechu vo veci patrila náhrada trov právneho zastúpenia za kaţdý jednotlivý úkon v plnej výške základnej sadzby tarifnej odmeny, pričom aţ od momentu spojenia vecí na spoločné konanie by bolo moţné pri posudzovaní náhrady trov právneho zastúpenia za jednotlivé úkony, obsahovo zhodné v kaţdej zo 69 vecí, aplikovať ust. § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Je preto nepochybné, ţe podaním jedného spoločného ţalobného návrhu vynaloţil ţalobca trovy potrebné na uplatňovanie svojich práv voči ţalovanému maximálne účelne. V ostatných 68 veciach by advokátovi patril 68-násobok plnej výšky základnej sadzby tarifnej odmeny. Nakoľko advokát v prípade spojenia dvoch alebo viacerých vecí, v tomto prípade spolu 69 vecí, vykonáva len jeden spoločný úkon, základná sadzba za tento úkon sa vypočíta ako lx tarifná hodnota + 1/2 zo 68-násobku tarifnej hodnoty, resp. lx tarifná hodnota + 1/3 zo 68-násobku tarifnej hodnoty. Skutočnosť, ţe ţalobca bol pri uplatňovaní svojho práva nútený napadnúť aţ 69 rozhodnutí ţalovaného (keďţe ţalovaný vydal 69 rozhodnutí, ktorými potvrdil 69 rozhodnutí daňového úradu pre vybrané daňové subjekty o udelení pokuty vo vzťahu k jednému daňovému priznaniu podanému ţalobcom), skutočnosť, ţe ţalobca bol pri uplatňovaní svojho práva nútený vynaloţiť náklady na právne zastúpenie (keďţe v zmysle ust. § 250a O.s.p. musí byť ţalobca zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec/člen, ktorý zaňho na súde koná), ako aj skutočnosť, ţe ţalovaným účastníkom je rozpočtová organizácia, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami 3 Sţf /22/2011 3 Sţf /44-111/2011 7 zapojená na rozpočet Ministerstva financií Slovenskej republiky, t.j. na štát, nemôţe byť v predmetnom spojenom konaní o preskúmanie zákonnosti týchto 69 rozhodnutí ţalovaného na ťarchu ţalobcu, resp. spôsobilá privodiť aplikáciu (výklad) ust. § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. iným ako ústavne súladným spôsobom. Ţalobca, ktorý mal v konaní voči ţalovanému plný úspech vo veci, má ústavou zaručené právo na priznanie náhrady trov konania voči ţalovanému v súlade so zákonom, a teda v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. Ţalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok potvrdil a zaviazal ţalovaného na náhradu trov právneho zastúpenia ţalobcu v odvolacom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalovaného (§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), postupom
2 veta prvá O.s.p. a následne potom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 9/2010-451, 4S 15-82/2010 zo dňa 11.03.2011 ako vecne správny
1 a 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p., a to pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Najvyšší súd z obsahu administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe dňa 17.09.2004 podal ţalobca daňové priznanie k cestnej dani za zdaňovacie obdobie roku 2004, v ktorom uviedol 69 vozidiel. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty samostatnými rozhodnutiami za kaţdé vozidlo uloţil ţalobcovi
4 zákona č. 511/1992 Zb. pokutu vo výške 66,38 €, za podanie daňového priznania k cestnej dani za zdaňovacie obdobie roku 2004 po lehote ustanovenej
1 zákona č. 87/1994 Z.z., t.j. do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti, pretoţe lehota na podanie daňového priznania uplynula dňa 16.09.2004 a daňové priznanie k cestnej dani za rok 2004 bolo doručené na daňový úrad dňa 17.09.2004. Proti rozhodnutiam o uloţení pokuty podal ţalobca odvolania, v ktorých nesúhlasil s postupom, keď správca dane uloţil pokutu za konkrétne vozidlá, pretoţe je v rozpore s § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., z ktorého vyplýva pokuta za neskoré podanie daňového priznania ako celku, nie samostatne za jednotlivé vozidlá uvedené v prílohe k daňovému priznaniu. Ţalovaný napadnutými rozhodnutiami
5 zákona č. 511/1992 Zb. potvrdil rozhodnutia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty s odôvodnením, ţe ak daňovník v daňovom priznaní prizná daň za viacero vozidiel, pričom daňové priznanie podá oneskorene, správca dane uloţí pokutu za kaţdé motorové vozidlo osobitne. Takýto postup vyplýva zo skutočnosti, ţe v daňovom priznaní k cestnej dani Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 62-26430-2000 sa uvádza osobitne za kaţdé motorové vozidlo dátum vzniku daňovej povinnosti, daňová povinnosť a daň. V odvolacom konaní, vzhľadom na vymedzenie odvolacích dôvodov, zostalo sporné, 3 Sţf /22/2011 3 Sţf /44-111/2011 8 či v prípade podania daňového priznania po lehote stanovenej zákonom, správca dane uloţí jednu pokutu za daňové priznanie ako celok alebo viac pokút za kaţdý predmet zdanenia v jednom daňovom priznaní.
511/1992 Zb. ustanovenia tohto zákona sa pouţijú na pokuty a sankčný úrok účinné od 1. januára 2004, ako aj na zrušené penále, pokuty a zvýšenie dane, ak konanie o nich bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a nezaniklo právo na ich vyrubenie, vybratie a vymáhanie; na konanie o penále sa rovnako pouţije ustanovenie tohto zákona o sankčnom úroku a na konanie o pokutách a zvýšení dane sa rovnako pouţije ustanovenie tohto zákona o správnych deliktoch.
4 zákona č. 511/1992 Zb. ak daňový subjekt podá daňové priznanie po lehote ustanovenej osobitným zákonom, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloţí pokutu do 16 596,95 eura, najmenej 33,19 eura, ak ide o fyzickú osobu a najmenej 66,38 eura, ak ide o právnickú osobu. Ak je správcom dane obec, môţe uloţiť pokutu, ak ide o fyzickú osobu najmenej 6,63 eura a ak ide o právnickú osobu najmenej 66,38 eura. Ţalobca v jednom daňovom priznaní uviedol viac vozidiel, správca dane takéto priznanie k cestnej dani akceptoval, ţalobcu upozornil iba na nevyplnenie dátumov prvého pouţitia vozidla na podnikanie a následne samostatnými rozhodnutiami za kaţdé vozidlo uloţil ţalobcovi pokuty za oneskorené podanie daňového priznania. Ţalovaný tento postup odôvodňoval tým, ţe takýto postup vyplýva zo skutočnosti, ţe v daňovom priznaní k cestnej dani Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 62-26430-2000 sa uvádza osobitne za kaţdé motorové vozidlo dátum vzniku daňovej povinnosti, daňová povinnosť aj samotná daň.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe z ustanovenia § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, ţe za jedno daňové priznanie, ktoré bolo daňovníkom podané po zákonom stanovenej lehote, je správca dane oprávnený uloţiť len jednu pokutu a na zdôraznenie správnosti dodáva: Aj v správnom trestaní, je nutné rešpektovať základné princípy trestania, medzi ktoré patrí aj princíp zákonnosti (legality), ktorý je spojený s uplatnením zásady nullum crimen sine lege (ţiadny trestný čin bez zákona), nulla poena sine lege (ţiadny trest bez zákona), z ktorej taktieţ vyplýva neprípustnosť analógie v neprospech páchateľa. Tento princíp je zakotvený aj v čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky, pričom táto ústavná ochrana sa týka nielen trestného konania, ale je potrebné ju aplikovať aj v konaní o správnych deliktoch. Podmienky trestnej 3 Sţf /22/2011 3 Sţf /44-111/2011 9 (aj deliktuálnej) zodpovednosti a ukladania sankcií sa nesmú rozširovať prostredníctvom analógie a páchateľa moţno postihnúť len trestom, ktorý výslovne ustanovuje zákon. V danom prípade, za porušenie povinnosti stanovenej právnym predpisom, a to podať daňové priznanie v lehote stanovenej osobitným zákonom, je možné žalobcovi uložiť pokutu od 66,38 € do 16 596,95 €. Správca dane rozširujúcim výkladom, keď zmysel právnej normy vyložil širšie, ako to vyplýva z rozsahu doslovného znenia textu príslušného právneho predpisu, dospel k záveru, že za každý predmet zdanenia v oneskorene podanom daňovom priznaní, je možné uložiť samostatné pokuty. Takýto rozširujúci výklad v danom prípade vedie k porušeniu princípu zákonnosti, pretože zákon nedáva možnosť správcovi dane uložiť pokutu za každý predmet zdanenia uvedený v jednom daňovom priznaní. Pokiaľ by to bolo úmyslom zákonodarcu, tak ako tvrdil žalovaný, bolo jeho povinnosťou takýto úmysel bez pochybností vyjadriť spôsobom, ktorý zodpovedá požiadavkám určitosti právnej normy v podmienkach právneho štátu. Ţalovaný podal odvolanie aj proti výroku o trovách konania. Namietal, ţe ţalobca podal len jednu ţalobu zo dňa 14.01.2010, v ktorej napadol a spojil 69 rozhodnutí vydaných ţalovaným. Pretoţe bol zo strany ţalobcu vykonaný len jeden úkon, z dôvodu spojenia 69 rozhodnutí mal byť zvýšený v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o jednu polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny. Obdobne mal krajský súd postupovať aj pri vyčíslení ostatných poloţiek trov uplatnených ţalobcom.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví
tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a
počtu úkonov právnej sluţby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa môţe zníţiť alebo zvýšiť v prípadoch uvedených v tejto vyhláške.
4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych sluţieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej sluţby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.
3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.05.2010 pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.
3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných 3 Sţf /22/2011 3 Sţf /44-111/2011 10 spojených veciach. V prejednávanej veci ţalobca ţalobou zo dňa 14.01.2010, doručenou krajskému súdu dňa 18.01.2010, ţiadal preskúmať a zrušiť 69 rozhodnutí ţalovaného, z ktorých kaţdé mohlo byť napadnuté samostatnou ţalobou. Pri určovaní výšky tarifnej odmeny za úkony právnej sluţby krajský súd postupoval
3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., správne zohľadnil ţe išlo o spojenie 69 samostatných rozhodnutí, v dôsledku čoho sa tarifná odmena za úkony právnej sluţby mala vypočítať ako pri spojení 69 vecí, základná sadza tarifnej odmeny, ktorá by patrila advokátovi v ostatných spojených veciach sa mala zvýšiť o polovicu alebo tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi ktorý mal úspech v odvolacom konaní priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej sluţby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 28.04.2011 vo výške 123,50 €
4 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
3 vyhlášky 655/2004 Z.z. v ostatných veciach vo výške 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 68 x 41,17 € = 2799,56 € a reţijný paušál vo výške 7,41 €
3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., celkom 2930,47 € + 20% DPH = 3516,56 €. Ţalobcovi súd nepriznal reţijný paušál vo výške vyčíslenej vo vyjadrení zo dňa 28.04.2011, a to 69 x 7,41 €, pretoţe
3 vyhlášky 655/2004 Z.z. od klienta moţno poţadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za kaţdý úkon právnej sluţby, pričom advokát vykonal iba jeden úkon právnej sluţby, a to podanie vyjadrenia zo dňa 28.04.2011 a pri spojení vecí sa v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zvyšuje iba tarifná odmena. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 08. septembra 2011 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.