Obsah (8)

§ 142§ 239§ 18§ 6§ 36§ 37§ 13§ 243b

Najvyšší súd 2 Cdo 223/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ G. P., bývajúcej v O., 2/ V. Š., bývajúcej v S., 3/ V. P., bývajúceho v

rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Prievidzi, č. k. X. zo 17. novembra 1986 nehnuteľnosti v k.ú. B. a v k.ú. D. nadobudol M. P., otec ţalovaného, s povinnosťou výplaty ustupujúcim dedičom po 500 Kčs, v lehote 3 dní odo dňa obdrţania výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie. Okresný súd uviedol, ţe

rozhodnutia štátneho notárstva bola výplata dedičom od M. P. viazaná na obdrţanie výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie. M. P. za svojho ţivota ţiadnu zo zdedených nehnuteľností nepredal. Konštatoval, ţe povinnosť M. P. nie je 2 2 Cdo 223/2012 povinnosťou, ktorá by zanikla smrťou, táto povinnosť potom prešla aj na jeho právnych nástupcov, v predmetnej veci na ţalovaného. Okresný súd uviedol, ţe pokiaľ ţalovaný zdedil predmetné nehnuteľnosti po svojom právnom predchodcovi – M. P., prešla na neho povinnosť M. P.. Rozhodnutie bývalého štátneho notárstva, ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva po J. P., moţno povaţovať za dohodu, ktorá, zakladajúc majetkové právo, zaväzovala nielen dedičov, ale aj ich právnych nástupcov. Ustupujúcim dedičom táto dohoda umoţnila domáhať sa nárokov ňou zaloţených, ak sa stanú splatnými. Ak teda ţalovaný obdrţal výnos zo zdedených pozemkov, ktorými je vyplatená kúpna cena zodpovedajúca predanému spoluvlastníckemu podielu, u nehnuteľnosti parc. č. KN X., potom je ţalovaný povinný ustupujúcim dedičom l/, 2/, 3/ a 5/ zaplatiť podiel zodpovedajúci ich dedičskému podielu. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, ţe ak kúpna cena bola vo výške 1 295 541 Sk, potom podielu 1/7-ina zodpovedá 185 077,28 Sk (6 143,44 €). Nad sumu 6 143,44 € návrh ţalobcov povaţoval za nedôvodný. Ţalobkyňa 4/ je dedičkou po nebohom M. P. v podiele 1/4-ina, jej podiel zodpovedá 1/28 v sume 26 439,61 Sk (877,63 €). Nad túto sumu vo vzťahu k ţalobkyni 4/ návrh zamietol. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z názoru, ţe z hľadiska hodnoty pôdy a jej charakteru, keď sa pôda nespotrebúva ani neopotrebováva, nerozhodol o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcom kaţdému po 500 Kčs, pretoţe to nezodpovedá právu ustupujúceho dediča, keď hodnota pôdy v uţívaní socialistickej organizácie v čase prejednávania dedičstva po nebohom J. P. bola posudzovaná inak, nie trhovo. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté

§ 142ods.

O.s.p. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalobcov rozsudkom z 28. januára 2010 sp. zn. 19 Co 305/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcom 1/ aţ 5/ kaţdému po 16,59 €. Vo zvyšnej časti návrh ţalobcov zamietol. Ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v prípade, ak súd v sporovom konaní rozhoduje o otázkach súvisiacich s konaním o dedičstve, vychádza z rozhodnutia, ktoré bolo v dedičskom konaní vydané. Zo ţiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva moţnosť opätovného posúdenia dohody dedičov o vypriadaní dedičstva, ktorá bola bývalým štátnym notárstvom, resp. súdom schválená (§ 39 ods. 2 Notárskeho poriadku a § 175q ods. 1 písm. c/ O.s.p.). S ohľadom na uvedené krajský súd nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa,

ktorého ţalovanému ako právnemu nástupcovi po M. P. vznikla povinnosť vyplatiť ţalobcom ako ustupujúcim dedičom za odpredané nehnuteľnosti sumu nad 500 Sk (16,59 €). Táto povinnosť právnemu predchodcovi ţalovaného mala vyplynúť z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Prievidzi 3 2 Cdo 223/2012 zo 17. novembra 1986 sp. zn. X., ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva,

ktorej vznikla M. P. povinnosť vyplatiť uţ vymenovaným ustupujúcim dedičom v lehote 3 dní od obdrţania výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie kaţdému po 500 Kčs. Odvolací súd zastával názor, ţe ţalovaného ako právneho nástupcu po M. P. zaväzuje rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva na povinnosť vyplatiť ustupujúcich dedičov sumou po 500 Sk. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil, aby ţalobcom 1/ aţ 5/ zaplatil kaţdému po 16,59 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšujúcej časti nepovaţoval návrh ţalobcov za opodstatnený. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovení § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali ţalobcovia dovolanie, ktoré odôvodnili ustanoveniami § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. Uviedli, ţe s rozhodnutím odvolacieho súdu nesúhlasia, nakoľko mali s M. P. dohodu, ţe v prípade predaja zdedených nehnuteľností patrí kaţdému zo súrodencov rovnaký podiel,

výšky sumy za ktorú sa nehnuteľnosť predá. Z tohto dôvodu nepodali návrh na vyrovnanie dedičských podielov. Ţalobcovia mali za to, ţe v zmysle dohôd s M. P. ako aj so ţalovaným majú obdrţať čiastku za predaj kaţdého z pozemkov – nie iba sumu 16,59 €, nakoľko ide o veľké mnoţstvo pozemkov v miliónových hodnotách, výťaţok z ktorých takto nespravodlivo obdrţí len jedna osoba. Ţalobcovia ďalej poukázali na skutočnosť, ţe v čase smrti J. P. sa presadzovalo dedenie pôdy len jedným z dedičov, preto súhlasili, ţe pozemky zdedí najstarší súrodenec. Uviedli, ţe notár rozhodujúci v tomto dedičskom konaní mal za to, ţe hodnota všetkej zdedenej pôdy bola v čase rozhodovania 4 000 Kčs (1/8 x 500), z čoho im analogicky vyplýva, ţe by sa mala brať do úvahy dnešná hodnota, za ktoré sa pozemky predávajú a z tejto hodnoty sa potom vyráta príslušný podiel kaţdého z dedičov. V závere poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2003 sp. zn. 5 Cdo 96/2000. Na základe vyššie uvedeného navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný navrhol dovolanie ţalobcov rozsudkom

ustanovenia § 243b O.s.p. zamietnuť z dôvodu, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré 4 2 Cdo 223/2012 moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

§ 239

O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Vady v zmysle § 237 O.s.p. dovolatelia nenamietali, tieto najavo v dovolacom konaní ani nevyšli. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolatelia tvrdili, ţe konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a ţe rozhodnite súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

§ 18zákona č.

40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 1991 socialistickými organizáciami sú štátne, druţstevné a spoločenské organizácie, ako aj iné organizácie, činnosť ktorých prispieva k rozvoju socialistických vzťahov.

§ 6ods.

1 zákona č. 122/1975 Zb. je druţstvo dobrovoľným zdruţením pracujúcich roľníkov a ostatných pracujúcich pre spoločnú socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu; je ľudovým druţstvom a dobrovoľnou spoločenskou organizáciou.

§ 36ods.

1 písm. a/ zákona č. 122/1975 Zb. členovia druţstva zdruţia do spoločného druţstevného hospodárenia všetky pozemky (včítane lesných pozemkov a vodných plôch), ktoré vlastnia, alebo na ktorých hospodária v čase vstupu do druţstva, ako aj pozemky, ktoré získajú neskôr za trvania členstva. 5 2 Cdo 223/2012

§ 37ods.

1, 2 a 4 zákona č. 122/1975 Zb. k pozemkom zdruţeným do spoločného druţstevného hospodárenia, prípadne k pozemkom daným za ne do náhradného uţívania pri vykonanej hospodársko-technickej úprave pozemkov (ďalej len „zdruţené pozemky“) patrí druţstvu právo druţstevného uţívania. Právo druţstevného uţívania je bezodplatné a časovo neobmedzené; oprávňuje druţstvo k tomu, aby v súlade s právnymi predpismi uţívalo zdruţené pozemky na plnenie všetkých úloh, ktoré sú predmetom jeho činnosti. Všetky porasty na zdruţených pozemkoch sú vo vlastníctve druţstva. Ţalobcovia sa ţalobou zo

1. júna 2008 domáhali voči ţalovanému vyplatenia peňaţného plnenia, ktoré si nárokovali na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Prievidzi zo
2. novembra 1986 sp. zn. X.. Rozhodnutím štátneho notárstva bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej nehnuteľnosti v k.ú. B. a v k.ú. D. nadobudol M. P. s povinnosťou vyplatiť ustupujúcim dedičom M. P., G. P., V. Š., V. P., M. P., F. P. a J. P. v lehote 3 dní odo dňa obdrţania výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie kaţdému po 500 Kčs. Schválená dohoda teda podmienila vyplatenie ustupujúcich dedičov obdrţaním výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie. Výnosom rozumieme zvýšenie hodnoty akéhokoľvek druhu majetku (hmotného a investičného) v peňaţnom prevedení. Za výnos z pôdy môţeme povaţovať aj výsledok hospodárenia – úrodu. V súčasnom ponímaní sa výnosom z pôdy rozumie najmä renta (t.j. platba za uţívanie výrobného faktora – pôdy). Z odôvodnenia súdov niţšieho stupňa vyplýva, ţe schválenú dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva vykladali v tom zmysle, ţe obdrţaním výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie rozumeli obdrţanie finančných prostriedkov za predaj nehnuteľností uvedených v predmetnom rozhodnutí. S týmto výkladom schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva nemoţno súhlasiť.

názoru dovolacieho súdu je predmetnú schválenú dohodu dedičov potrebné vykladať v zmysle právnych noriem účinných v čase jej schválenia. Z odôvodnenia rozhodnutia Štátneho notárstva v Prievidzi sp. zn. X. vyplýva, ţe schválená dohoda dedičov sa týkala pôdy, ktorá bola v tom čase v uţívaní socialistickej organizácie. Takéto organizácie boli právnickými osobami, t. j. mali spôsobilosť na práva a povinnosti. Socialistické organizácie boli kolektívy pracujúcich, činnosť ktorých prispievala k rozvoju socialistických vzťahov. Socialistické organizácie môţeme rozdeliť na štátne, druţstevné a spoločenské 6 2 Cdo 223/2012 organizácie. Z druţstevných organizácií mali subjektivitu predovšetkým samy druţstvá. K základným črtám druţstevných organizácií patrilo, ţe hlavná náplň ich činnosti bola činnosť hospodárska, ďalej ţe zásadne hospodárili s majetkom, ktorý bol v druţstevnom vlastníctve alebo správe (uţívaní), a konečne, ţe ich vnútorná organizácia i činnosť bola ovládaná zásadou druţstevnej demokracie. Z obsahu spisu Štátneho notárstva v Prievidzi sp. zn. X. vyplýva, ţe poručiteľ J. P. bol za svojho ţivota členom socialistickej organizácie – jednotného roľníckeho druţstva. V jednotnom roľníckom druţstve bola zdruţená pôda s reţimom práva druţstevného uţívania.

hore citovaného zákona o poľnohospodárskom druţstevníctve a

vzorových stanov JRD kaţdý člen druţstva bol povinný zdruţiť do spoločného druţstevného hospodárenia všetky svoje pozemky. Právo druţstevného uţívania pôdy bolo výslovne bezplatné a časovo neobmedzené. Majiteľovi pozemkov takto zostávalo „holé“ vlastníctvo, bez akýchkoľvek oprávnení. K prevodom nehnuteľností mohlo dôjsť, ale vyţadovali sa najrôznejšie súhlasy a potvrdenia. (pozri tieţ: Štefanovič, M. POZEMKOVÉ PRÁVO. Bratislava : EUROUNION,

1. s 39-40). V zmysle ustanovenia § 199 zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do
2. decembra 1991 nesmela byť poľnohospodárska pôda pouţitá na zriadenie práva osobného uţívania. Z hore uvedeného vyplýva, ţe pôda, ktorá bola predmetom dohody dedičov, bola v bezplatnom a časovo neobmedzenom uţívaní jednotného roľníckeho druţstva, k jej prevodu mohlo dôjsť len po získaní najrôznejších súhlasov a oprávnení, jej predaj do súkromného uţívania bol zákonom vylúčený a ţe majiteľ tejto pôdy disponoval len s tzv. „holým“ vlastníctvom bez akýchkoľvek oprávnení.

názoru najvyššieho súdu schválenú dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva nemoţno vykladať v tom zmysle, ţe obdrţaním výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie treba rozumieť obdrţanie finančných prostriedkov za predaj nehnuteľností uvedených v predmetnom rozhodnutí, pretoţe predaj pôdy zákony v čase jej chválenia neumoţňovali. Z rozhodnutia štátneho notárstva nie je jasné, akým spôsobom malo dôjsť k obdrţaniu výnosu z pôdy, keďţe tá bola v bezplatnom a časovo neobmedzenom uţívaní socialistickej organizácie – jednotného roľníckeho druţstva. Navyše z predmetného rozhodnutia nie je ani zrejmé, či sa povinnosť vyplatiť ustupujúcich dedičov viaţe na obdrţanie výnosu z jednotlivých nehnuteľností, alebo toto rozhodnutie zaväzuje vyplatiť ustupujúcich dedičov aţ po obdrţaní výnosu zo všetkých nehnuteľností, ktoré boli predmetom dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva. Rozhodnutie Štátneho notárstva v Prievidzi sp. zn. X. je pre vyššie spomenuté dôvody nejasné a nezrozumiteľné. Na základe takto postavenej schválenej dohody sa nemoţno úspešne domáhať na súde vyplatenia peňaţného plnenia z predaja jednotlivých nehnuteľností špecifikovaných v tejto dohode, 7 2 Cdo 223/2012 pretoţe predmet sporu (ţaloba na peňaţné plnenie z predaja nehnuteľností) nesúvisí s predmetom schválenej dohody (povinnosť vyplatiť ustupujúcich dedičov v lehote 3 dní odo dňa obdrţania výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie). Na základe uvedeného potom neobstojí námietka ţalobcov, ţe notár rozhodujúci v dedičskom konaní mal za to, ţe hodnota všetkej predmetnej pôdy bola v čase rozhodovania 4 000 Kčs (1/8 x 500), z čoho im analogicky vyplýva, ţe by sa mala brať do úvahy dnešná hodnota, za ktoré sa pozemky predávajú a z tejto hodnoty sa potom vyráta príslušný podiel kaţdého z dedičov, nakoľko sa zo schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva tak ako bolo povedané vyššie, nemoţno domáhať vyplatenia peňaţného plnenia z predaja nehnuteľností špecifikovaných v tejto dohode.

§ 13zákona č.

293/1992 Zb. ak pri vyporiadaní dedičstva

doterajších predpisov došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len jedným alebo niektorým z dedičov len preto, ţe išlo o pozemky v uţívaní socialistickej organizácie

osobitných predpisov a došlo tým k zníţeniu podielov ostatných dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov alebo k opomenutiu dedičov, má oprávnená osoba právo ţiadať od povinných osôb vyrovnanie svojho dedičského podielu v lehote do

1. júna 1993; inak právo zaniká. Ţalobcovia sa tak dostali do situácie, keď na základe dedičskej dohody zdedil všetok majetok po poručiteľovi najstarší súrodenec. Navyše jeho povinnosť vyplatenia ustupujúcich dedičov je v dohode o vyporiadaní dedičstva koncipovaná nejasne, nezrozumiteľne a v dnešnom právnom systéme je prakticky nevykonateľná. Zákon č. 293/1992 Zb. umoţňoval v takýchto prípadoch vyrovnať dedičské podiely buď dohodou oprávnenej a povinnej osoby, ktorá bola podkladom pre vydanie osvedčenia o vlastníctve (spoluvlastníctve) alebo cestou súdu. Citovaný zákon určoval aj lehotu na uplatnenie nároku, ktorá bola stanovená do
2. júna 1993, pod následkom zániku nároku (preklúzie). Ţalobcovia však svoje zákonné právo na vyrovnanie dedičských podielov nevyuţili, čím im nárok v zmysle citovaného zákona zanikol. K uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila uţ v rímskom práve,

ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostraţitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiţ predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa 8 2 Cdo 223/2012 o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môţu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o vyuţívaní zákonných procesných ustanovení. Ţalobcovia v dovolaní namietali, ţe mali s M. P. dohodu, v zmysle ktorej v prípade predaja zdedených nehnuteľností patrí kaţdému zo súrodencov rovnaký podiel,

výšky sumy, za ktorú sa nehnuteľnosť predá. Ţalobcovia rovnako tvrdili, ţe sám ţalovaný v minulosti prejavoval vôľu vyplatiť im finančnú náhradu za predaný pozemok. V tom treba prisvedčiť ţalovanému, ţe takéto tvrdenia ţalobcov neboli v konaní riadne preukázané a preto nemoţno na náklade týchto nepreukázaných tvrdení (dohôd) vyhovieť ţalobe na peňaţné plnenie ostatným dedičom z predaja zdedeného pozemku. Ţalobcovia v dovolaní poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2003 sp. zn. 5 Cdo 96/2000, kde uţ

ich názoru bol rozhodnutý totoţný spor. V zmysle tohto rozhodnutia najvyšší súd riešil situáciu, keď na základe rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Ţiline z

1. júna 1963 sp. zn. D. nadobúdateľom majetku po poručiteľovi J. K. sa stal jeho syn F. K. bez povinnosti vyplatiť odstupujúcich dedičov. V dôsledku odvolania ostatných dedičov Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z
2. novembra 1964 sp. zn. 7 Co 754/64 napadnuté uznesenie potvrdil avšak s tým, ţe v prípade scudzenia pozemkov za náhradu sa táto náhrada rozdelí v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov. Dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe aj keď v rozhodnutí sa neuvádzala konkrétna výška náhrady ustupujúcim dedičom (a ani sa uvádzať nemohla, lebo vzhľadom na to, ţe sa mala odvíjať od skutočne poskytnutej náhrady za pôdu v čase jej scudzenia a nie od jej hodnoty ako predmetu dedičstva, sa mohla stať známou aţ v budúcnosti), bola určená takým spôsobom, ktorý pri splnení v ňom uvedenej podmienky umoţňoval jej vyčíslenie bez akýchkoľvek pochybností. Dovolací súd v tomto prípade vychádzal z jasne a určito vymedzeného rozhodnutia krajského súdu, ktoré stanovilo, ţe v prípade scudzenia pozemkov za náhradu sa táto náhrada rozdelí v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov. V súdenej veci však Štátne notárstvo v Prievidzi schválilo dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktorá bola v časti povinnosti vyplatenia ustupujúcich dedičov nejasná a nezrozumiteľná (tak ako bolo uvedené vyššie). Z tohto dôvodu nie je moţné rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
3. novembra 2003 sp. zn. 5 Cdo 96/2000 na súdenú vec aplikovať. S poukazom na vyššie uvedené moţno preto uzavrieť, ţe rozhodnutie Štátneho 9 2 Cdo 223/2012 notárstva v Prievidzi sp. zn. X., ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva je pre vyššie spomenuté dôvody nejasné a nezrozumiteľné. Na základe takto postavenej schválenej dohody sa nemoţno úspešne na súde domáhať vyplatenia peňaţného plnenia z predaja jednotlivých nehnuteľností špecifikovaných v tejto dohode, pretoţe predmet sporu (ţaloba na plnenie z predaja nehnuteľností) nekorešponduje s predmetom schválenej dohody (povinnosť vyplatiť ustupujúcich dedičov v lehote 3 dní odo dňa obdrţania výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie). Súdy niţšieho stupňa preto vec nesprávne právne posúdili, keď schválenú dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva vykladali v tom zmysle, ţe obdrţaním výnosu z pôdy v uţívaní socialistickej organizácie rozumeli obdrţanie finančných prostriedkov za predaj nehnuteľností uvedených v predmetnom rozhodnutí. Súdy niţšieho stupňa si riadne neujasnili predmet sporu. Navyše zákon č. 293/1992 Zb. umoţňoval v takýchto prípadoch vyrovnať dedičské podiely buď dohodou oprávnenej a povinnej osoby, ktorá bola podkladom pre vydanie osvedčenia o vlastníctve (spoluvlastníctve) alebo cestou súdu. Citovaný zákon určoval aj lehotu na uplatnenie nároku, ktorá bola stanovená do
4. júna 1993, pod následkom zániku nároku (preklúzie). Ţalobcovia však svoje zákonné právo na vyrovnanie dedičských podielov nevyuţili, čím im nárok v zmysle citovaného zákona zanikol. Svojou pasivitou sa ţalobcovia de facto pripravili o moţnosť spravodlivého prerozdelenia dedičstva po nebohom J. P.. Keďţe dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva vo svojich základoch na nesprávnom právnom posúdení veci (rovnako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa), v dôsledku ktorej vady nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, dovolací súd rozsudky súdov niţšieho stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (

§ 243bods.

2 veta prvá, § 243b ods. 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 10 2 Cdo 223/2012 V Bratislave
2. novembra 2013 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová