o určenie neplatnosti kúpnej zmuvy a o určenie vlastníckeho práva

Najvyšší súd 2 Cdo 86/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : F. R., bývajúci v M.M., zastúpený JUDr. P. M., advokátom v B., proti ţalovanej : D. K., bývajúca v P., zastúpená JUDr. R. C., advokátom v T., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16 C 127/2006, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z

1. mája 2012 sp. zn. 11 Co 146/2011, 11 Co 147/2011 t a k t o : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave z
2. mája 2012 sp. zn. 11 Co 146/2011, 11 Co 147/2011 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Trnava rozsudkom zo
3. júna 2009 č.k. 16 C 127/2006-320 určil, ţe kúpna zmluva uzavretá dňa
4. júna 2006 v znení jej dodatku zo dňa
5. augusta 2006 uzavretá medzi ţalobcom a A. R. ako predávajúcimi a ţalovanou 1/ ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území M., parc. č. X.- zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, parc. č. X.-záhrada o výmere X. m2, dom č. súpisné X. na parc. č. X. zapísané na LV č. X. Správy katastra T., je neplatná. Vyslovil, ţe ţalovaná je povinná zaplatiť zástupcovi ţalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 5 625,42 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, ţe po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení dospel k záveru, ţe napádaný právny úkon je absolútne neplatný. K uzavretiu spornej zmluvy došlo
6. júna 2006, k uzavretiu dodatku k zmluve
7. augusta
8. Z výpovedí svedkov J. R., J. K., T. Š., M. P., M. G. vyplýva, ţe predávajúca A. R. nemala nikdy v úmysle previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam a mala za to, ţe podpisuje doklady ohľadne svojej opatery. Potreba jej opatery a starostlivosti vyplýva nielen 2 2 Cdo 86/2013 z predloţených lekárskych správ ale aj vzhľadom na vek a celkový zdravotný stav. Nebolo sporné ani podľa vyjadrenia ţalobcu, ktorý mal zdravotné problémy, ţe v spornom období nebol schopný túto starostlivosť zabezpečiť. Svedkovia D. a F. K. potvrdili starostlivosť o A. R., ale predtým uvedení svedkovia potvrdili aj skutočnosť, ţe im bránili v návštevách a A. R. sa vyjadrila, ţe v dome nechce byť, boli nútení volať políciu a starostu obce. Uţ to samo osebe nasvedčuje skutočnosti, ţe v rodine ţalovanej nechcela bývať, čo bolo potvrdené aj svedeckými výpoveďami. Z predloţených dokladov ďalej vyplýva, ţe dňa 4.8.2006 bola A. R. doporučená na psychiatrické liečenie, teda nemoţno konštatovať, ţe by 1.8.2006 (a zrejme ani dňa 5.6.2006) urobila právny úkon – spornú zmluvu slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne. V tomto smere v neprospech ţalovanej nasvedčuje aj to, ţe nepodpísala návrh na vklad. Je tieţ nesporné – vyplýva to nielen z výpovede ţalobcu ale aj svedkov, ţe ţalobca v období uzavretia zmlúv poţíval nadmieru alkohol, podrobil sa liečbe a práve v tom čase zmluvu podpísal, teda ak je jeho podpis aj pravý, súd sa priklonil k názoru, ţe tak neurobil slobodne a váţne. Nebolo teda zo strany ţalovanej vyvrátené tvrdenie a uvedené dôkazy, ţe skutočne k podpisu zmluvy došlo slobodne a váţne na strane oboch predávajúcich, sú preukázané pochybnosti o ich spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu a preto mal za to, ţe ak malo dôjsť k podpisu zmluvy, resp. jej dodatku, nebolo tak urobené v dobrej viere a tento úkon odporuje nielen citovaným ustanoveniam zákona, ale aj ustanoveniu § 3 Občianskeho zákonníka a prieči sa dobrým mravom. Vykonaným dokazovaním (výpoveďami svedkov) bolo preukázané, ţe predávajúcej A. R. nebola poskytnutá riadna starostlivosť, rodina ţalovanej bránila návštevám najbliţších príbuzných, musela byť volaná polícia a starosta, teda ich postup sa javí prinajmenšom ako účelový. Je tu daný aj naliehavý právny záujem na takejto ţalobe a to ochrane vlastníckych práv ţalobcu, ktorý nemá vyriešenú bytovú otázku. Obranu ţalovanej povaţoval za účelovú, nakoľko relevantným spôsobom nevyvrátila tvrdenia ţalobcu a svedecké výpovede, pričom ţalobca v celom rozsahu uniesol dôkazné bremeno. Okresný súd Trnava doplňujúcim rozsudkom z
9. marca 2011 č.k. 16 C 127/2006- 367 určil, ţe ţalobca je spoluvlastníkom nehnuteľností katastrálne územie M., zapísaných na LV č. X. Správy katastra T., ako parc. č. X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, parc. č. X.-záhrada o výmere X. m2 a dom súpisné č. X. na parc. č. X. v podiele 1/2 a do dedičstva po A. R., zomrelej X., patrí spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 na predmetných nehnuteľnostiach. 3 2 Cdo 86/2013 V odôvodnení uviedol, ţe uţ rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 16 C 127/2006-320 zo dňa
10. júna 2009 rozhodol v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú vyslovil za neplatnú, v ďalšej časti bolo potrebné rozhodnúť o ďalšom nároku, a to v časti určenia vlastníctva. Vzhľadom na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy bolo potrebné vyhovieť aj návrhu v časti určenia vlastníckych podielov na nehnuteľnostiach za účelom navrátenia do pôvodného stavu a právnej istoty účastníkov konania. S odkazom na doposiaľ vykonané dokazovanie a dôvody rozhodnutia súdu v časti určenia neplatnosti zmluvy vyhovel návrhu aj v časti určenia spoluvlastníckych podielov. Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalovanej rozsudkom z
11. mája 2012 č.k. 11 Co 146/2011-415, 11 Co 147/2011 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a dopĺňací rozsudok tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamietol. Uloţil ţalobcovi zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania vo výške 3 151,83 € titulom trov právneho zastúpenia do rúk jej advokáta do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, ţe po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa síce zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov však dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i nie celkom správne právne posúdil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe ţalobca a A. R. na strane predávajúcich so ţalovanou na strane kupujúcej uzatvorili tak kúpnu zmluvu ako aj dodatok k kúpnej zmluve, predmetné právne úkony podpísali, pričom právne úkony boli urobené slobodne, váţne, určite a zrozumiteľne. Dôkazné bremeno preukázania, ţe tak ţalobca ako aj A. R. konali pri uzavretí kúpnej zmluvy a dodatku k kúpnej zmluve v duševnej poruche, ktorá ich robila na tieto právne úkony neschopnými, zaťaţovalo ţalobcu, ktorý uvedené skutočnosti tvrdil. Zo strany ţalobcu boli predloţené lekárske správy týkajúce sa tak jeho osoby ako aj A. R., rovnako na základe jeho návrhu boli vypočutí v konaní svedkovia, na základe ktorých dôkazov malo byť preukázané, ţe tak on ako aj A. R. nemali v úmysle kúpnu zmluvu týkajúcu sa v ţalobe špecifikovaných nehnuteľností uzatvoriť a v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy ako aj dodatku k kúpnej zmluve konali v duševnej poruche, ktorá ich robila pre tento právny úkon neschopnými. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo moţné mať pochybnosti o schopnosti tak ţalobcu ako aj A. R. robiť právne úkony s prihliadnutím na ich zdravotný stav, avšak z obsahu spisového materiálu nevyplynulo, ţe v čase podpísania kúpnej zmluvy ako aj dodatku k kúpnej zmluve títo konali v duševnej poruche, pre ktorú by boli nespôsobilí predmetné právne úkony urobiť. S prihliadnutím na to, ţe ţalobca neuniesol dôkazné 4 2 Cdo 86/2013 bremeno svojich tvrdení ohľadne neschopnosti urobiť právny úkon – uzatvoriť kúpnu zmluvu a dodatok k kúpnej zmluve vzhľadom na duševnú poruchu a teda bolo potrebné dospieť k záveru, ţe takýto právny úkon ţalobcu ako aj právny úkon A. R. sú právne perfektnými. Uvedené dôvody ho viedli k tomu, ţe zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu v časti určenia neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy a dodatku k kúpnej zmluve zamietol. Ţalobca mal nepochybne naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy a dodatku k kúpnej zmluve, nakoľko v prípade vyhovenia jeho ţalobe príslušná správa katastra na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku v katastri by obnovila pôvodný zápis a vyznačila stav pred uzatvorením týchto právnych úkonov. Uvedené však neplatí pre ţalobu ţalobcu v časti určenia, ţe je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v 1/2 a spoluvlastnícky podiel v 1/2 patrí do dedičstva po A. R., nakoľko i bez takéhoto určenia by kataster v prípade vyhovenia ţaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a dodatku k kúpnej zmluve vykonal v katastri nehnuteľností zápis, na základe ktorého by došlo k obnoveniu zápisu spoluvlastníckeho práva v prospech tak ţalobcu ako aj A. R.. Ţalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, ţe je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v 1/2 a spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 patrí do dedičstva po A. R.. Z uvedených dôvodov preto dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo ţalobe v tejto časti rozhodnuté podľa § 220 O.s.p. zmenil a ţalobu v tejto časti zamietol. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktoré odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p., teda ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ako aj ustanovením § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., nakoľko rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na skutočnosť, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe na základe vykonaných dôkazov bolo moţné mať pochybnosti o schopnosti tak ţalobcu ako aj A. R. robiť právne úkony s prihliadnutím na ich zdravotný stav, avšak z obsahu spisového materiálu nevyplynulo, ţe v čase podpísania kúpnej zmluvy ako aj z dodatku k kúpnej zmluve títo konali v duševnej poruche, pre ktorú by boli nespôsobilí predmetné právne úkony urobiť. S vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu nie je moţné sa stotoţniť, nakoľko v konaní vykonanými dôkazmi a najmä znaleckými posudkami bolo jednoznačne preukázané, ţe ţalobca a aj A. R., konali v čase podpísania kúpnej zmluvy ako aj jej dodatku v duševnej poruche, ktorá ich robila na tieto právne úkony neschopnými. Svedčí o tom jednak psychiatrický posudok MUDr. D. Š. a MUDr. M. P. č. X. zo dňa 17.9.2008, kde je uvedené, ţe ţalobca trpel duševnou poruchou, pre ktorú bol v tomto čase aţ do 2.8.2006 5 2 Cdo 86/2013 hospitalizovaný na muţskom oddelení P. s diagnózou alkoholická halucinóza, znalecký posudok Mgr. A. N. č. X. zo dňa 22.1.2009, kde je konštatované, ţe podľa celkového písmového obrazu ako i spôsobu vyhotovenia podpisov sa dá predpokladať, ţe v čase ich vzniku bol ţalobca pod vplyvom alkoholu, ako aj výpoveď svedka MUDr. F. K., ktorý uviedol ţe A. R. ošetroval od času, kedy sa presťahovala do P.. Trpela na kardiovaskulárne ochorenie, ktoré ohrozovalo jej ţivot, trpela tieţ na mozgové ochorenia, bola odkázaná na starostlivosť inej osoby. Keď ju navštívil v rodine ţalovanej bola dezorientovaná, jej stav vzbudzoval dojem, ţe sa jedná o ohrozenie a preto ju odporučil na hospitalizáciu. Odvolací súd nezohľadnil skutočnosť, ţe k podpísaniu kúpnej zmluvy, resp. dodatku došlo podvodným konaním zo strany ţalovanej a jej matky D. K., ktoré po predchádzajúcej vzájomnej dohode a úmysle previesť predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva ţalovanej, vyuţili ich zlý zdravotný stav a opitosť ţalobcu a jeho matky a v tvrdení, ţe vybavia opatrovateľský príspevok na opatrovanie A. R. ţalobcom, za tým účelom dali dňa 5.6.2006 podpísať ţalobcovi a jeho matke listiny, ktoré v skutočnosti neboli určené na zaobstaranie sľubovaného príspevku, ale na kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, ktoré ale ţalobca, resp. jeho matka nemali v úmysle predať. Predmetná skutočnosť bola nerozporne preukázaná viacerými svedeckými výpoveďami, trestným oznámením, ktoré dňa 5.10.2006 podala A. R., opodstatnenosť tvrdení ţalobcu o neplatnosti kúpnej zmluvy, resp. dodatku z dôvodu podvodného konania ţalovanej potvrdzuje aj fakt, ţe voči ţalovanej a jej matke D. K. je v súčasnosti pred Okresným súdom Trnava vedené trestné konanie vo veci zločinu podvodu spolupáchateľstva podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm.a/ Trestného zákona sp. zn. 2 T 8/
12. Povinnosťou odvolacieho súdu okrem iného bolo sa riadne vysporiadať aj s vyššie uvedenými tvrdeniami ţalobcu. Toto sa však nestalo, t.j. odvolací súd sa ţiadnym spôsobom s uvedenou námietkou ţalobcu nijako nevysporiadal a preto je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné. Dovolateľ namietal aj nesprávne právne posúdenie predmetnej veci zo strany odvolacieho súdu v zmysle § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., ktoré spočíva v tom, ţe odvolací súd nezohľadnil skutočnosť, ţe kúpna zmluva, resp. dodatok, sú absolútne neplatné z dôvodu ich rozporu s ustanovením § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o vzhľad kúpnej zmluvy, táto je koncipovaná tak, ţe na jej zadnej strane sa nachádzajú iba podpisy účastníkov zmluvy bez textu, pričom text kúpnej zmluvy je veľkoryso rozmiestnený na predchádzajúcich stranách a zmluvy neboli v čase podpisu zviazané. Tieto obsahujú aţ zviazanie notárskeho úradu. Z vyššie uvedeného bez akýchkoľvek rozporov rezultuje, ţe kúpna zmluva a dodatok sú v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka 6 2 Cdo 86/2013 absolútne neplatné, nakoľko nebola dodrţaná poţiadavka Občianskeho zákonníka na ich formu. V otázke naliehavého právneho záujmu odvolací súd napádaným rozhodnutím rozhodol v rozpore so svojimi predchádzajúcimi rozhodnutiami a vyslovil názor, ţe ţalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, ţe je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v 1/2 a spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 patrí do dedičstva po A. R.. Poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 11 Co 207/2007-67 zo dňa 28.9.
13. Vyššie uvedené konanie odvolacieho súdu je jednoznačne v rozpore so základnými zásadami občianskeho súdneho konania a najmä so zásadami právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Navrhol, aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu, ţalobe vyhovel, teda vyslovil, ţe predmetná zmluva je neplatná a určil, ţe ţalobca je spoluvlastníkom nehnuteľností v 1/2 tak, ako sú uvedené v petite ţaloby a 1/2 spoluvlastníckeho podielu patrí do dedičstva po nebohej A. R.. Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobcu zamietnuť a priznať jej trovy dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p. Vady v zmysle § 237 O.s.p. dovolateľ síce nenamietal (bliţšie ich nešpecifikoval), tieto však najavo v dovolacom konaní nevyšli. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa (§ 238 ods. 1 O.s.p.). 7 2 Cdo 86/2013 Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.). Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, ţe za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb, právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. V zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie (§ 219 O.s.p.) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.). Ak odvolací súd má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov v nesprávnym právnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním zaloţených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie). Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdom prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady dostali zachované aj po účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku vykonané zákonom č. 273/2007 Z.z. vrátane novely uskutočnenej zákonom č. 348/2008 Z.z. Je neprípustné, aby odvolací súd k svojim odlišným 8 2 Cdo 86/2013 skutkovým zisteniam, dospel len na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Na to, aby ich mohol inak zhodnotiť, ich musí v odvolacom konaní opäť vykonať. Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval, keď vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z časti z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, na základe ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny záver bez toho, aby doplnil alebo opakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa v celom rozsahu. Ţalobca sa domáhal voči ţalovanej určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej ním a A. R. ako predávajúcimi a ţalovanou ako kupujúcou dňa 5.6.2006 v znení jej dodatku zo dňa 1.8.2006, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území M. parc. č. X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, parc. č. X.-záhrada o výmere X. m2 a dom súpisné č. X. na parc. č. X. zapísaný na LV č. X. Správy katastra T. a súčasne sa domáhal určenia vlastníckeho práva k sporným hnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území M. v podiele 1/2 s tým, ţe druhá 1/2 patrí do dedičstva po nebohej A. R.. Ţalobca ako aj jeho matka namietali, ţe nikdy nemali v úmysle predať sporné nehnuteľnosti, a listiny ktoré podpisovali boli za účelom poskytnutia opatery a potrebnej starostlivosti pre svoju matku. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a to jednak listinnými dôkazmi a jednak výpoveďami svedkov uzavrel, ţe napádaný právny úkon je absolútne neplatný, výsluchom svedkov bolo v konaní preukázané, ţe nebohá A. R. nemala nikdy v úmysle previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam a mala za to, ţe podpisuje doklady ohľadom svojej opatery. Ţalobca taktieţ v tomto období mal zdravotné problémy a nebol schopný zabezpečiť starostlivosť o matku. Z predloţených listinných dôkazov je zrejmé, ţe nebohá A. R. mala psychické problémy a moţno konštatovať, ţe zmluvu ako aj jej dodatok neurobila slobodne, váţne, určite a zrozumiteľne, nepodpísala ani návrh na vklad. Taktieţ ţalobca v čase podpisu zmluvy o prevode nehnuteľností poţíval nadmieru alkohol, podrobil sa protialkoholickej liečbe, čo vyplynulo jednak z jeho výpovede a aj z výpovede svedkov, a teda ani z jeho strany nedošlo k podpisu zmluvy slobodne a váţne. U oboch predávajúcich sú preukázané pochybnosti v spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. V porovnaní s uvedeným odvolací súd, ktorý na pojednávaní dňa
14. mája 2012 zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi a následne uzavrel, ţe tak ţalobca ako aj A. R. predmetné právne úkony podpísali, pričom právne úkony boli urobené slobodne, váţne, určite a zrozumiteľne. V danej veci dôkazné bremeno preukázanie, ţe tak ţalobca ako aj A. R. konali pri uzavretí kúpnej 9 2 Cdo 86/2013 zmluvy a dodatku k kúpnej zmluve v duševnej poruche, ktorá ich robila na tieto právne úkony neschopnými, zaťaţovalo ţalobcu, ktorý uvedené skutočnosti tvrdil. Zo strany ţalobcu boli predloţené lekárske správy týkajúce sa tak jeho osoby ako aj A. R., rovnako na základe jeho návrhu boli vypočutí v konaní svedkovia, na základe ktorých dôkazov malo byť preukázané, ţe tak on ako aj A. R. nemali úmysel kúpnu zmluvu týkajúcu sa v ţalobe špecifikovaných nehnuteľností uzatvoriť a v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy ako aj dodatku k kúpnej zmluve konali v duševnej poruche, ktorá ich robila pre tento právny úkon neschopnými. Na základe vykonaných dôkazov mal teda odvolací súd pochybnosti o schopnosti ţalobcu ako aj A. R. robiť právne úkony s prihliadnutím na ich zdravotný stav avšak z obsahu spisových materiálov nevyplynulo, ţe v čase podpísania kúpnej zmluvy ako aj dodatku, títo konali v duševnej poruche, pre ktorú by boli nespôsobilí predmetné právne úkony urobiť. K takému odlišnému záveru mohol odvolací súd dospieť len na základe čiastočného prehodnotenia vykonaných dôkazov (výpovede svedkov). Obsah zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom z
15. mája 2012 (č.l. 412, 413) svedčí o tom, ţe odvolací súd vykonával dokazovanie, avšak iba listinami a to kúpnou zmluvou, dodatkom k kúpnej zmluve, prepúšťacou správou, lekárskou správou o zdravotnom stave A. R., psychiatrickým posudkom ţalobcu, zdravotnou dokumentáciou A. R., znaleckým posudkom Mgr. A. N., avšak dokazovanie výsluchom svedkov vypočutých v konaní pred súdom prvého stupňa nevykonal. Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný procesný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie. Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia 10 2 Cdo 86/2013 odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na tzv. inú vadu konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad. So zreteľom na vyššie uvedené procesné pochybenie odvolacieho súdu dospel dovolací súd k záveru, ţe v predmetnom konaní došlo k tzv. inej procesnej vade konania, majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na túto procesnú vadu konania zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). S prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie, nezaoberal sa ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní (vrátane námietky, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom poúdení). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
16. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
17. novembra 2013 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová