Obsah (7)

§ 243f§ 243a§ 242§ 243i§ 211§ 243b§ 243d

Najvyšší súd 2 M Cdo 24/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. K., bývajúcej v R., zastúpenej JUDr. P. H., advokátom v K., proti ţalo

rozsudkom Okresného súdu Ţilina z

1. marca 2010 č. k. 6 C 271/2002-325, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Ţiline zo
2. októbra 2011 sp. zn. 7 Co 285/2010 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorým vo zvyšku návrh zamietol, uznesenie Krajského súdu v Ţiline z
3. februára 2013 sp. zn. 7 Co 395/2012, rozsudok Okresného súdu Ţilina z
4. marca 2010 č. k. 6 C 271/2002-325 v časti výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol, uznesenie Okresného súdu Ţilina z
5. júla 2012 č. k. 6 C 271/2002-402 a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Ţilina na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Ţilina rozsudkom z
6. marca 2010 č. k. 6 C 271/2002-325 zaviazal ţalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobkyni sumu 17 202,75 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd ţalobu zamietol. Ďalej vyslovil, ţe o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého mal zistené, ţe trestným rozkazom Okresného súdu Čadca, č. k. 3 T 452/01 z
7. decembra 2001, bol ţalovaný 2/ uznaný vinným zo skutku, ţe
8. apríla 2001 riadil osobné motorové vozidlo pričom nerešpektoval dopravnú značku – „Stoj, daj prednosť vjazde“, vošiel do kriţovatky, kde začal brzdiť a pri brzdení 2 2 M Cdo 24/2012 v kriţovatke čelne narazil do ľavej strany vozidla Š., ktoré viedol V. K.. Pri nehode utrpel poškodený V. K. zranenia a ţalobkyňa ako poškodená utrpela ťaţkú ujmu na zdraví. Vedľajší účastník plnil z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa vyhlášky č. 420/91 ţalobkyni celkovú sumu 2 870,44 € (86 475 Sk). Ţalobkyňa však poukázala, ţe úraz u nej zanechal také následky, ktoré zníţili kvalitu jej ďalšieho ţivota a je z časti odkázaná na pomoc iných osôb, keďţe sa stala obmedzenou hybnosti horných končatín, je oslabená jej svalová sila a poškodená motorika pohyblivosti a obratnosti prstov. Je vylúčená z plnohodnotného osobného a spoločenského ţivota, pričom nie je predpoklad na zlepšenie jej zdravotného stavu. Ţalobkyňa v súlade so zásadami humanity navrhla, aby súd zvýšil mimoriadne najvyššiu mieru odškodnenia na 40-násobok, čo pri základnom bodovom hodnotení 1135 bodov, t. j. 2 257,19 € (68 000 Sk), predstavuje sumu 90 420,36 € (2 724 000 Sk). Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobkyňou uplatnený nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť je čo do základu dôvodný, t. j. súd mal za to, ţe ţalobkyňa v súvislosti s poškodením zdravia znášala mučivé útrapy a bolesť jej spôsobovala zvlášť mučivé stavy. Pri stanovení výšky mimoriadneho odškodnenia za bolesť, súd sa zaoberal otázkou, z akého bodového hodnotenia je treba vychádzať. Uviedol, ţe je potrebné vychádzať zo základného bodového ohodnotenia bolestného lekárom, znalcom, podľa ustanovenia prílohy časti AI ods. 2 aţ 4 vyhlášky 32/65 Zb., teda zo základného bodového hodnotenia stanoveného znalcom vo výške 362,5 bodov. Čo sa týka počiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty z hľadiska uplatneného nároku na mimoriadne odškodnenie bolestného, okresný súd vychádzal z toho, ţe ţalobkyňa sa o osobe, ktorá zodpovedá za vzniknutú škodu dozvedela najneskôr
9. decembra 2001 pri doručení trestného rozkazu Okresného súdu Čadca. Teda najneskôr
10. decembrom 2001 začala plynúť ţalobkyni na uplatnenie nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolestného premlčacia doba. Do uplynutia premlčacej doby, t. j. do
11. decembra 2003, si ţalobkyňa uplatnila predmetný nárok, ktorý si vyvodila len do výšky základného bodového hodnotenia 205 bodov, zvýšeného na dvojnásobok, t. j. 410 bodov, čo pri sume 60 Sk za bod a 40-násobku činí sumu 984 000 Sk (32 662,82 €). Súd prvého stupňa povaţoval tento nárok navrhovateľky, čo do výšky 666 000 Sk (22 107,15 €) za premlčaný, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a do tejto výšky aj ţalobu ţalobkyne zamietol. Súd mal pri posúdení všetkých daností prejednávanej veci za to, ţe je dôvodné a primerané priznať ţalobkyni odškodnenie v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/65 Zb. mimoriadne zvýšenej výšky zodpovedajúcej 20-násobku základného bodového ohodnotenia bolestného. Uviedol, ţe z vykonaného dokazovania vyšlo najavo, ţe vedľajší účastník na strane ţalovaných uţ uhradil 3 2 M Cdo 24/2012 ţalobkyni na bolestnom sumu 1 369,25 €. Súd tak priznal ţalobkyni z titulu mimoriadneho odškodnenia bolestného sumu 6 796,45 €. Pri výpočte tejto sumy súd prvého stupňa vychádzal z bodového hodnotenia 205 bodov x 60 Sk x 10 (správne 20-násobok základného bodového hodnotenia) čo predstavuje 246 000 Sk, t. j. 8 165,70 €, od ktorej odrátal sumu uţ poskytnutého poistného plnenia 1 369,25 €. V ostatnej časti návrh o zaplatenie sumy 47 973,52 € zamietol, keďţe nepovaţoval za dôvodné zvýšenie aţ na 40-násobok základného bodového hodnotenia. Čo sa týka ďalšieho nároku na mimoriadnu náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia v rámci vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, ţe zapojenie ţalobkyne do spoločenského ţivota je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené a v niektorých oblastiach skoro stratené v porovnaní s jej významnými aktivitami pred vznikom škody. Ţalobkyňa uţ nemá moţnosti športového vyţitia, pričom pred úrazom sa športu venovala, aj keď iba v rekreačnej forme. Aj keď znalec pripustil istú moţnosť jej pracovného zaradenia, súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe jej moţnosť pracovného uplatnenia je výrazne obmedzená, ak nie úplne stratená. Okresný súd uviedol, ţe v tomto smere je potrebné vychádzať zo základného bodového hodnotenia bolestného stanoveného lekárom (znalcom) vo výške 1350 bodov. Pokiaľ ide o počiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty z hľadiska uplatneného nároku na mimoriadne odškodnenie sťaţenia spoločenského uplatnenia súd vychádzal z vyjadrení znalca, podľa ktorého táto lehota začala plynúť najneskôr
12. augusta 2002 (pri poloţkách 302c a 303) a
13. augusta 2005 (pri poloţke 253). Do uplynutia premlčacej doby (
14. augusta 2004 resp.
15. decembra 2007) si ţalobkyňa uplatnila predmetný nárok len do výšky základného bodového hodnotenia 725 bodov, čo pri sume 60 Sk za bod a 40 násobku činí sumu 1 740 000 Sk, resp. 57 757,42 €. Súd preto povaţoval nárok ţalobkyne čo do výšky 49 790,88 € za premlčaný vzhľadom na vznesenú námietku premlčania. Pri stanovení výšky mimoriadneho odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia, súd priznal sumu 10 406,30 € ako 10-násobok základného bodového hodnotenia 720 bodov x 60 Sk, čo predstavuje sumu 14 439,36 € (435 000 Sk), od ktorej odrátal sumu uţ poskytnutého poistného plnenia 4 033,06 €. V ostatnej časti ţalobu o zaplatenie zaplatenie sumy 97 142 € titulom mimoriadneho zvýšenia poškodenia ţalobkyne za sťaţenie spoločenského uplatnenia súd zamietol. Krajský súd v Ţiline rozsudkom zo
16. októbra 2011 sp. zn. 7 Co 285/2010 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol. V nenapadnutej časti sa rozsudku okresného súdu nedotkol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia vo veci 4 2 M Cdo 24/2012 samej uviedol, ţe pokiaľ sa týka námietky premlčania, je potrebné uviesť, ţe obidva uplatnené nároky, t. j. nárok na bolestné a nárok na SSU treba povaţovať za samostatné zloţky nároku na náhradu škody na zdraví, ktoré síce spolu súvisia, avšak u kaţdého tohto nároku je osobitne upravené priznávanie náhrady vrátane zvýšenia ako aj plynutia premlčacej lehoty. Je potrebné brať v úvahu aj moment ustálenia zdravotného stavu ţalobkyne, teda je nutné stanoviť osobitne vo vzťahu k nároku na bolestné a osobitne ku vzťahu nároku na SSU. Ďalej uviedol, ţe podľa výpovede súdneho znalca MUDr. K. bol zdravotný stav ţalobkyne vo vzťahu k bolestnému jednoznačne ustálený v auguste 2001, a to v rozsahu všetkých poloţiek bodového hodnotenia. Nakoľko posudok je moţné vyhotoviť, aţ keď je zdravotný stav poškodeného ustálený, je treba mať za to, ţe k ustáleniu zdravotného stavu ţalobkyne došlo vo vzťahu k bolestnému najneskôr
17. februára
18. Ţalobkyňa absolvovala len jednu operáciu, a to v deň dopravnej nehody a celý pooperačný priebeh bol bez komplikácií. Z uvedeného vyplýva, ţe zdravotný stav ţalobkyne bol uvedeným dňom ustálený, čo je vlastne podstatným pre priznanie odškodnenia bolestného. Vo vzťahu k sťaţeniu spoločenského uplatnenia súdny znalec uviedol, ţe k ustáleniu zdravotného stavu došlo najneskôr v roku 2004, teda nič nebránilo ţalobkyni, aby podala návrh v riadnej premlčacej lehote. S právnym posúdením premlčania sa odvolací súd plne stotoţnil ako aj s mimoriadnym zvýšením odškodnenia bolestného vo výške 20-násobku, 10-násobného zvýšenia SSU, ktoré súd povaţoval za primerané v rozsahu poškodenia zdravia ţalobkyne, obmedzenia jej moţnosti zapojiť sa do niektorých sfér spoločenského ţivota. Napokon poznamenal, ţe o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa

rozsudkom súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol, podal na podnet ţalobkyne mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.

§ 243fods.

l písm. b/, c/ O.s.p.). Navrhol zrušiť rozhodnutie krajského súdu a okresného súdu v napadnutých častiach a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, ţe súdy sa dôsledne neriadili § 1, § 2 a § 3 O.s.p., § 157 ods. 2 O.s.p., § 106 ods. 1 OZ, § 444 OZ, § 1, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2, § 7 a § 9 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Uviedol, ţe okresný súd nepostupoval v rámci zásad ustanovených vyhláškou č. 32/1965 Zb. pri priznaní mimoriadneho odškodnenia bolestného. Namietol, ţe súdy nesprávne právne posúdili vec pri inštitúte premlčania. Uviedol, ţe samotné bodové ohodnotenie poškodenia zdravia podľa 5 2 M Cdo 24/2012 vyhláškou ustanovených sadzieb sa nepremlčuje. Premlčuje sa iba nárok na náhradu škody (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorý je moţné konkretizovať na základe posudku ošetrujúceho lekára. Poznamenal, ţe pokiaľ nárok na náhradu škody tvorí jeden celok, premlčacia doba začína plynúť aţ vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej škode. Súd tak plynutie premlčacej doby posúdil nesprávne. Napokon namietal, ţe rozhodnutia súdov niţšieho stupňa sú nedostatočne odôvodnené. Uviedol, ţe nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Namietal nedostatočné odôvodnenie súdom priznanej výšky bolestného, súdnej úvahy v rozsahu danosti dôvodov pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia, ako aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorý ţiadnym spôsobom nereagoval na zásadné odvolacie dôvody. Ţalovaní 1/ a 2/ a ţalobkyňa sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili. Vedľajšia účastníčka na strane ţalovaných 1/ a 2/ uviedla, ţe napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, ţe nie sú naplnené podmienky na prípustnosť mimoriadneho dovolania a preto ţiadala súd, aby podané mimoriadne dovolanie zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, ţe mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2

§ 243aods.

1 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné. Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 6 2 M Cdo 24/2012 ods. 1 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania ako aj zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. namietané, tieto neboli ani zistené. Vzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či konanie nebolo postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Generálny prokurátor namietal v mimoriadnom dovolaní nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov, resp. nedostatok dôvodov. Vady konania vymedzené v § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z

1. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z
2. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej 7 2 M Cdo 24/2012 strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Odôvodnenie rozsudku súdu (prvého stupňa aj odvolacieho) musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 211 ods. 2 O.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné. V danej veci z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, ţe okresný súd tak ako pri posudzovaní nároku na náhradu bolestného aj pri posudzovaní nároku na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. S. K. (č. l. 20, 21, 23, 25 rozsudku súdu prvého stupňa). V odôvodnení výslovne uviedol, ţe pri rozhodovaní je potrebné vychádzať (resp., ţe pri rozhodovaní vychádzal) zo základného bodového hodnotenia uvedeného v posudku MUDr. S. K. (vo výške 362,5 resp. 1350 bodov). Pri samotnom výpočte výšky priznaných nárokov uţ ale súd prvého stupňa vychádzal zo základného bodového hodnotenia podľa znaleckého posudku MUDr. B. O. (vo výške 205 resp. 725 bodov), nakoľko si ţalobkyňa do uplynutia premlčacej doby na súde uplatnila nároky za záhradu bolestného a za sťaţenie spoločenského uplatnenia podľa bodového ohodnotenia nachádzajúceho sa v tomto znaleckom posudku. Okresný súd tak v odôvodnení rozsudku v zásade vychádza zo znaleckého posudku MUDr. S. K., no v časti bodového hodnotenia jednotlivých nárokov uţ vychádzal (napriek protichodným tvrdenia uvedeným v odôvodnení na stranách 21 a 25 rozsudku) z pôvodného návrhu ţalobkyne vyhotoveného na základe znaleckého posudku MUDr. B. O., nakoľko zmeny návrhu vypracované na základe nového znaleckého posudku MUDr. S. K. povaţoval za premlčané. Takáto formulácia dôvodov rozhodnutia okresného súdu vzhľadom na uvedené nie je súladná a pri jej gramatickom a logickom výklade je i protirečivá. 8 2 M Cdo 24/2012 Odvolací súd rozsudkom rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia ţiadnym spôsobom nevysporiadal s odvolacími dôvodmi ţalobkyne, pričom generálny prokurátor tieto odvolacie dôvody prebral a poukazuje na nich vo svojom mimoriadnom dovolaní. Odvolací súd nereagoval na námietky ţalobkyne, ţe novým a objektívnym vykonaním ohodnotenia bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia znalcom mala ţalobkyňa k dispozícii nové skutočnosti, z ktorých mohla škodu zistiť, ďalej ţe vedľajší účastník plnil ţalobkyni náhradu škody za tie poloţky, ktoré predstavujú zvýšenie bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia znalcom, a ktoré potom v konaní namietal ako premlčané a napokon ţe, z hmotného práva nevyplýva moţnosť premlčania bodového hodnotenia jednotlivých poloţiek, ale len moţnosť premlčania celkového nároku na náhradu škody (nakoľko si ţalobkyňa uplatnila svoj nárok aţ do výšky 2 724 000 Sk, nie je moţné povaţovať do tejto výšky nárok za premlčaný). To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
3. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
4. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z
5. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z
6. februára 1998). Keďţe generálny prokurátor postavil gro svojho mimoriadneho dovolania práve na hore uvedených odvolacích dôvodoch, ich zodpovedanie bolo vo veci rozhodujúce a bolo povinnosťou odvolacieho súdu podať na ne špecifické odpovede. Zákonom poţadované riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je nielen formálnou poţiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa poţiadavkám ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. (

§ 211ods.

2 O.s.p.) nevyhovuje. Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závaţné procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí moţnosti účastníkovi konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil 9 2 M Cdo 24/2012 rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí zvyšku ţaloby ako aj rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým bola ţaloba vo zvyšku zamietnutá a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243bods.

1, 3 O.s.p.). Dovolací súd rovnako zrušil aj súvisiace uznesenia odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa o trovách konania. Vzhľadom na dôvod zrušenia sa dovolací súd nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v mimoriadnom dovolaní. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243dods.

1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. októbra 2013 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová