Obsah (8)

§ 22§ 238§ 153§ 237§ 155§ 157§ 205§ 211

Najvyšší súd 2 Cdo 303/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ H. B., bývajúcej vo V., 2/ B. B., bývajúceho vo V., obaja po nebohom B.

§ 22ods.

2 zákona č. 229/1991 Zb. ak medzi doterajším uţívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok

druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah. Pokiaľ ide o stanovenie výšky obvyklého nájomného, vzhľadom k tomu, ţe medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, nájomný vzťah medzi nimi vznikol dňom účinnosti tohto zákona, t.j. dňom

1. júna
2. Okresný súd preto nariadil vo veci znalecké dokazovanie, ustanovil znalca, ktorého úlohou bolo určiť obvyklé nájomné v uvedenom čase. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z vyhlášky Ministerstva financií SR č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného uţívania pozemkov a náhradách za dočasné uţívanie pozemkov v znení ďalších zmien a doplnkov. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie uviedol, ţe neobstojí námietka ţalobcov, ktorí počas celého konania tvrdili, ţe je potrebné vychádzať pri vyčíslení obvyklého nájomného z toho, ţe ţalovaná uţíva tieto nehnuteľnosti na podnikateľské účely, pretoţe súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, z ktorého jednoznačne vyplýva, ţe je potrebné vychádzať z obvyklého nájomného v čase, keď došlo k vzniku nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania, teda dňom účinnosti vyššie citovaného zákona č. 229/1991 Zb. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku ţalobcov, ţe je potrebné vychádzať aj z jednotlivých kultúr sporných nehnuteľností, ktoré uţíva ţalovaná, znalec F. poukázal na to, ţe v tom čase neexistoval ţiaden právny predpis, ktorý by vlastne zohľadňoval jednotlivú kultúru nehnuteľností, ktoré uţíva nájomca. Ďalej pokiaľ ide o námietku ţalobcov týkajúcu sa toho, ţe ţalobcovia poukazovali na právoplatné rozhodnutie o vyňatí tejto pôdy z poľnohospodárskeho pôvodného fondu, a ţe táto zmena nebola zaznamenaná do listu vlastníctva, súd prvého stupňa k tomu uviedol, ţe znalec, ako aj súd vychádzal zo stavu a kultúry, ktorá je vyznačená v listoch vlastníctva katastrom. Nie je 2 Cdo 303/2012 3 v právomoci súdu meniť charakter týchto kultúr, pozemkov a preto aj znalec a aj súd sú viazaní údajmi, ktoré sú zaznamenané v katastri nehnuteľností. Nie je ani v právomoci súdu, aby sa zaoberal v tomto konaní tým, či rozhodnutia o vyňatí týchto nehnuteľností z poľnohospodárskeho pôvodného fondu mali byť predmetom zápisu do katastra alebo nemali. Okresný súd teda vychádzajúc zo záverov znaleckých dokazovaní a ďalšieho vykonaného dokazovania vyhovel v časti ţalobe a uloţil ţalovanej uhradiť ţalobcom za obdobie od
3. mája 1997 do
4. júna 2001 vyššie uvedené sumy titulom úhrady za uţívanie sporných nehnuteľností. V prevyšujúcej časti súd ţalobu zamietol. Okresný súd napokon uviedol, ţe ţalovaná sa s plnením omeškala, preto sú ţalobcovia oprávnení od nej poţadovať popri plnení aj úroky z omeškania, súd preto uloţil ţalovanej aj povinnosť zaplatiť ţalobcom úroky z omeškania. O trovách rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. tak, ţe ţalobcom priznal ich plnú náhradu aj napriek tomu, ţe boli úspešní v konaní len sčasti, pretoţe rozhodnutie vo veci záviselo od znaleckého posudku. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z
5. januára 2012 sp. zn. 4 Co 329/2008 na odvolanie ţalobcov a ţalovanej rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Vyslovil, ţe o trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté osobitným uznesením. S poukazom na to, ţe odvolací súd ešte doplnil dokazovanie povaţoval za potrebné zdôrazniť, ţe znalec v podstate potvrdil aj na základe doplneného dokazovania, čo uviedol v znaleckom posudku, to znamená, ţe výšku nájomného za pozemky, ktoré sú zastavané skleníkovou sústavou počítal ako zastavané pozemky a takisto aj komunikácie, ktoré spájajú túto sústavu. Zdôraznil, ţe skleníky v zmysle vyhlášky č. 79/1996 Z.z. nepatria do kultúry zastavané plochy, ale do ornej pôdy. Odvolací súd teda uzavrel, ţe námietky ţalobcov nebolo moţné zohľadniť, pretoţe zákon neberie do úvahy pri určení nájomného špeciálnu poľnohospodársku výrobu, pretoţe skleníky stále sú hodnotené ako orná pôda. Z týchto dôvodov odobril rozhodnutie súdu prvého stupňa a aj po doplnení dokazovania ho ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca 2/. Navrhol jeho zrušenie v celom rozsahu a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 písm. b/ a f/ O.s.p. a § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. Namietal, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., keďţe ten kto vystupoval v konaní a je označený za účastníka, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania v odvolacom konaní. Namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu bolo nedostatočne odôvodnené, ţe takéto 2 Cdo 303/2012 4 rozhodnutie mu sťaţilo, priam znemoţnilo prípadný ďalší postup v konaní. Ďalej namietal, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďţe sa potvrdil výrok, ktorý po smrti pôvodného ţalobcu 1/ mal byť zmenený. Pôvodný ţalobca 1/ je za účastníka označený aj v napadnutom rozsudku a tento stav nie je moţné uţ inak, iba v dovolacom konaní odstrániť. Napokon dovolateľ namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalobcovia 1/, 3/ - 5/ ani ţalovaná sa k dovolaniu ţalobcu 2/ nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), najskôr skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. moţno napadnúť dovolaním. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. a proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné ešte v prípadoch uvedených v § 238 O.s.p.

§ 238ods.

1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

§ 238ods.

2 O.s.p. dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

§ 238ods.

3 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom prípustnosť dovolania nevyslovil 2 Cdo 303/2012 5 a nešlo ani o prípad, ţe by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, pretoţe vo veci ešte nerozhodoval a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4. Keďţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemoţno podriadiť pod ţiadny dôvod prípustnosti dovolania v zmysle § 238 O.s.p., je zrejmé, ţe dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v predmetnej veci

tohto ustanovenia nie je prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), sa Najvyšší súd Slovenskej republiky neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku,

§ 238

O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj

§ 237O.s.p.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku či uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, prípad odňatia účastníkovi moţnosti konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, ţe v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné páva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom súd odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady spôsobujúce zmätočnosť 2 Cdo 303/2012 6 konania môţu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia, ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti (záhlavia, výroku, odôvodnenia). Zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môţe byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti (arbitrárnosti). Vydanie zmätočného rozhodnutia nemá svoje právne opodstatnenie najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva účastníka na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom zakladá porušenie práva na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „Dohovor“), porovnaj napr. III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04, II. ÚS 174/04.

čl. 46 ods. 1 ústavy kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

čl. 6 ods. 1 Dohovoru kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Kaţdé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (pozri I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (kaţdý) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôţe byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (pozri III. ÚS 7/08). Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a ďalšie poţiadavky spravodlivého súdneho konania. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náleţitosti 2 Cdo 303/2012 7 s dôrazom na zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (pozri napr. Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994, Georgiadis c. Grécko z 29.5.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd

konštantnej judikatúry (pozri napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) tieţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (pozri I. ÚS 241/07).

§ 155ods.

1 O.s.p. obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tieţ o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ o nej nerozhoduje samostatne.

§ 157ods.

1 O.s.p. v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách V mene Slovenskej republiky uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie účastníkov konania a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania a náleţitostiach odvolania

§ 205ods.

1 a 2, poučenie o moţnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia.

ods. 2 tohto ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri 2 Cdo 303/2012 8 hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ustanovenie § 157 ods. 1 O.s.p. definuje, aké formálne náleţitosti musí obsahovať rozsudok. Ţiadna z nich nie je samoúčelná, ale plní dôleţitú funkciu. Nedôslednosť obsahových náleţitostí môţe mať za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia (okrem jeho nevykonateľnosti). Výrokom rozsudku súd v sporovom konaní vyjadruje svoje kladné alebo záporné stanovisko k dôvodnosti návrhu na začatie konania. Preto kaţdý výrok rozsudku musí byť presný a konkrétny do takej miery, aby z neho bolo zrejmé buď aká povinnosť, komu a v prospech koho bola uloţená alebo naopak kým uplatnený nárok, v akom rozsahu a voči komu bol zamietnutý.

§ 211ods.

2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Rozsudok odvolacieho súdu vo vzťahu k dovolateľovi uvedeným poţiadavkám nezodpovedá. V čase rozhodovania vo veci súdom prvého stupňa pôvodný ţalobca B. B. ţil, no tento zomrel v priebehu odvolacieho konania (X.). Šetrením v súdnom spise dovolací súd zistil, ţe výrok a obsah odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu nekorešpondujú s tým, ţe na miesto pôvodného ţalobcu 1/ B. B. nastúpili po jeho smrti ţalobcovia 1/ H. B. a 2/ Ing. B. B.. Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolací súd síce konal s právnymi nástupcami pôvodného ţalobcu 1/ (predvolával ich na pojednávania, uvádzal ich v záhlaví svojich rozhodnutí) no výrok a odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu sa vzťahujú na pôvodného nebohého ţalobcu 1/. Uvedený rozpor zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu k právnym nástupcom pôvodného ţalobcu 1/. Ak je rozsudok súdu nepreskúmateľný, musí dovolací súd takéto rozhodnutie zrušiť, lebo konanie je zaťaţené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti ako ani ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní. 2 Cdo 303/2012 9 V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. októbra 2013 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová