Obsah (4)

§ 142§ 218§ 224§ 151

Najvyšší súd 3 Cdo 40/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. P., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. A. Č., advokátkou so sídlom v T., p

§ 142ods.

1 O.s.p. a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalovaný 1/ dovolanie s odôvodnením, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať. Procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. vyvodzoval z postupu súdu prvého stupňa, ktorý v preskúmavanej veci konal a rozhodol napriek tomu, ţe neboli splnené podmienky stanovené § 101 ods. 2 O.s.p. a odvolací súd toto procesné pochybenie nechal bez povšimnutia. Uviedol, ţe neúčasť na pojednávaní pred súdom prvého stupňa určeného na deň

1. septembra 2009 ospravedlnil prostredníctvom ţalovaného 2/ a ním súdu doručeného jeho písomného podania z
2. septembra 2009 akútnymi zdravotnými dôvodmi, ktoré doloţil aj lekárskym potvrdením z
3. septembra 2009, a zároveň poţiadal aj o odročenie pojednávania a vykonanie ďalšieho dokazovania. Súd prvého stupňa napriek tomu vo veci pojednával a o nej meritórne rozhodol. Mal za to, ţe tento postup súdu prvého stupňa nebol správny a bol v rozpore s § 101 ods. 2 O.s.p. Tým, ţe súd prvého stupňa pojednávanie neodročil, vo vzťahu k ţalovanému 1/ porušil aj svoju poučovaciu povinnosť v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. a uprel mu aj právo priznané v § 118 ods. 3 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu - správne § 118 ods. 4 O.s.p.). Z uvedených dôvodov ţiadal zrušiť rozsudky súdov oboch stupňov a vec vrátiť na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava III. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaného 1/ poprel existenciu dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania ţalovaného 1/ a ţiadal dovolanie „zamietnuť“. Ţalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaného 1/ sa s jeho obsahom v celom rozsahu stotoţnil. 3 3 Cdo 40/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Ţalovaný 1/ dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z uvedených rozsudkov. Prípustnosť jeho dovolania preto z ustanovení § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Prípustnosť dovolania ţalovaného 1/ by v danom prípade prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Dovolací súd so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá z procesných vád taxatívne vymenovaných v tomto ustanovení. Podľa uvedeného ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, 4 3 Cdo 40/2011 g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. nie je právne významné samo tvrdenie účastníka, ţe došlo k určitej procesnej vade, ale len zistenie, ţe k namietanej vade skutočne došlo. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietal a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania a vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť súdy oboch niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p). Dovolateľ namieta, ţe k tejto vade došlo najmä tým, ţe súd prvého stupňa v rozpore s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci svoju neúčasť ospravedlnil závaţným dôvodom – akútnymi zdravotnými dôvodmi. Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O takúto vadu ide aj vtedy, ak súd koná v neprítomnosti účastníka (alebo jeho právneho zástupcu), hoci podmienky pre tento postup nie sú splnené. V zmysle § 24 O.s.p. účastník sa môţe dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, pričom si ako zástupcu môţe vţdy zvoliť advokáta; jemu udelené plnomocenstvo nemoţno obmedziť (§ 25 ods. 1 O.s.p.). Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môţe v konaní urobiť účastník (§ 28 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p. ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Z obsahu spisu vyplýva, ţe na základe písomných splnomocnení z
4. mája 2008 ţalovaní 1/, 2/ splnomocnili na ich zastupovanie v konaní A. Advokátsku kanceláriu, s.r.o., so 5 3 Cdo 40/2011 sídlom v T. (viď č.l. 170 a 174 spisu). Zástupkyňa ţalovaných 1/, 2/ prevzala predvolanie na pojednávanie pred súdom prvého stupňa určené na
5. septembra 2009 dňa
6. augusta
7. Podaním zo
8. augusta 2009 zástupkyňa ţalovaných 1/, 2/ ospravedlnila neúčasť ţalovaných ako i svoju na uvedenom pojednávaní a súhlasila, aby súd pojednával v ich neprítomnosti a rozhodol vo veci na základe doteraz zisteného skutkového stavu. Zo zápisnice o pojednávaní z
9. septembra 2009 (č.l. 235 spisu) vyplýva, ţe sa na ňom zo strany ţalovaných zúčastnil len ţalovaný 2/, ktorý uviedol, ţe ţalovaní vypovedali plnú moc nimi splnomocnenej zástupkyni a zaloţil do spisu písomné podanie z
10. septembra 2009 podpísané oboma ţalovanými. V uvedenom podaní ţalovaní namietajú závery vykonaného znaleckého dokazovania a v záujme objasnenie a vysvetlenia ich objektívnosti ţiadajú súd „o kontrolný Znalecký posudok a odročenie pojednávania do vypracovania zdravotného posudku“. Súčasne v ňom ţalovaný 1/ uvádza, ţe sa nemôţe zúčastniť pojednávania zo zdravotných dôvodov, o čom zároveň pripojil lekársku správu z
11. septembra 2009 vypracovanú MUDr. E. Š., z ktorej vyplýva, ţe vzhľadom na akútny zdravotný stav sa mu nedoporučuje účasť na súdnom konaní dňa
12. septembra
13. Súd prvého stupňa konal na pojednávaní
14. septembra 2009 v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti ţalovaného 1/ a jeho právnej zástupkyne. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by bolo súdu zo strany právnej zástupkyne ţalovaného 1/, resp. zo strany ţalovaného 1/ oznámené, ţe došlo k odvolaniu plnomocenstva ţalovaným 1/, ktoré udelil A. Advokátskej kancelárii, s.r.o. Odvolanie plnomocenstva účastníkom je v zmysle § 28 ods. 3 O.s.p. voči súdu totiţ účinné len vtedy, ak mu ho účastník alebo zástupca oznámi. Táto skutočnosť v danom prípade pokiaľ ide o ţalovaného 1/ nenastala; nastala len v prípade ţalovaného 2/, ktorý na pojednávaní na súde prvého stupňa
15. septembra 2009 oznámil súdu, ţe plnomocenstvo, ktoré udelil A. Advokátskej kancelárii, s.r.o., odvolal. Pokiaľ na tomto pojednávaní uviedol, ţe ţalovaní „vypovedali“ plnú moc právnej zástupkyni, tento jeho úkon nemôţe mať právne účinky aj pre ţalovaného 1/, nakoľko k takémuto úkonu nepredloţil plnú moc od ţalovaného 1/. Preto oznámenie ţalovaného 2/ na danom pojednávaní pred súdom prvého stupňa o odvolaní plnomocenstva bolo voči súdu účinné len pokiaľ ide o jeho osobu a nie aj ţalovaného 1/; ţalovaný 2/ konal výlučne sám za seba. Existenciu skutočnosti, ţe aj ţalovaný 1/ odvolal plnomocenstvo udelené, i keď tej istej zástupkyni ako v prípade ţalovaného 2/, nemoţno vyvodiť ani z podania ţalovaných 1/, 2/, ktoré predloţil ţalovaný 2/ na pojednávaní
16. septembra
17. Preto ako súd prvého stupňa za tohto stavu veci mal za to, ţe ţalovaný 1/ je naďalej zastúpený A. Advokátskou kanceláriou, s.r.o., jeho postup bol správny a v súlade s § 28 ods. 3 O.s.p., pretoţe do času oznámenia 6 3 Cdo 40/2011 rozhoduje plnomocenstvo zaloţené v spise a do toho času je súd povinný konať s týmto zástupcom účastníka. Vzhľadom na vyššie uvedené nebol postup súdu prvého stupňa vo vzťahu k ţalovanému 1/ na pojednávaní
18. septembra 2009, keď pojednával v jeho neprítomnosti ako i v neprítomnosti jeho právnej zástupkyne, v rozpore s § 101 ods. 2 O.s.p. Právna zástupkyňa ţalovaného 1/ ospravedlnila svoju neprítomnosť ako i neprítomnosť ţalovaného 1/ na pojednávaní
19. septembra 2009 a súhlasila s pojednávaním bez ich prítomnosti (viď ospravedlnenie zo
20. augusta 2009 na č.l. 231 spisu). Naviac ani z podania ţalovaných 1/, 2/ predloţeného na pojednávaní
21. septembra 2009 nevyplýva, ţe by dôvodom ich ţiadosti pre odročenie pojednávania bol zdravotný stav ţalovaného 1/, ale ako v ňom výslovne uvádzajú pojednávanie ţiadajú odročiť aţ do vypracovania kontrolného znaleckého posudku, ktorého vypracovanie v uvedenom podaní súčasne navrhujú. Skutočnosť, ţe sa v tomto podaní pod bodom 1.) uvádza, ţe „odporca I. P. nemôţe sa zúčastniť zo zdravotných dôvodov (prikladáme posudok od lekára A36479020“, treba vzhľadom na obsah tohto podania povaţovať za ospravedlnenie ţalovaného 1/ z neúčasti na pojednávaní
22. septembra 2009 s uvedením a preukázaním dôvodu, pre ktorý sa pojednávania nemôţe zúčastniť; z obsahu podania však nemoţno vyvodiť, ţe by ţalovaný 1/ z tohto dôvodu poţiadal aj o odročenie pojednávania. Ţiadosť oboch ţalovaných o odročenie pojednávania, ako uţ bolo uvedené vyššie, totiţ bola jednoznačne motivovaná doplnením dokazovania a nie osobnými (zdravotnými dôvodmi) na strane jedného z nich (ţalovaného 1/). Ak teda za stavu, ţe zástupkyňa ţalovaného 1/ v ospravedlnení z neúčasti jej a ţalovaného 1/ na pojednávaní
23. septembra 2009 súhlasila s pojednávaním bez ich prítomnosti a ţalovaný 1/ v podaní z
24. septembra 2009 nepoţiadal o odročenie pojednávania pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ale tak urobil z iného nie jeho osobného dôvodu (doplnenie dokazovania), súd prvého stupňa pojednával
25. septembra 2009 v neprítomnosti ţalovaného 1/ a jeho právnej zástupkyne, neporušil tým ţiadne procesné ustanovenie a právo patriace ţalovanému 1/ ako účastníkovi konania. Podľa ţalovaného 1/ k vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. malo dôjsť aj tým, ţe prvostupňový súd porušil § 120 ods. 4 O.s.p., v súlade s ktorým bolo jeho povinnosťou poučiť účastníkov pred skončením dokazovania o potrebe predloţiť alebo označiť všetky 7 3 Cdo 40/2011 dôkazy skôr, ako bude vyhlásené rozhodnutie vo veci samej, pretoţe na dôkazy označené a predloţené neskôr súd neprihliada, ako i § 118 ods. 4 O.s.p. Obsah zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa z
26. septembra 2009, na ktorom prvostupňový súd aj vyhlásil svoj rozsudok, vyplýva, ţe súd prvého stupňa dôsledne postupoval podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a § 118 ods. 4 O.s.p., keď účastníkov poučil o povinnosti predloţiť alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretoţe na dôkazy označené alebo predloţené neskôr súd nebude prihliadať, ako ich aj pred jeho skončením pojednávania vyzval, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Zo strany prítomných účastníkov oboch procesných strán však návrhy na doplnenie dokazovania neboli (viď č.l. 235 spisu); ţalovaný 1/ a jeho právna zástupkyňa svojím rozhodnutím o neúčasti na pojednávaní sa týchto práv vzdali, a preto ich porušenie nemôţu vyčítať súdu. Moţnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní je právom kaţdého účastníka a záleţí výlučne na ňom, či tohto práva vyuţije alebo nie; ţalovaný 1/ a jeho práva zástupkyňa tohto práva nevyţili, z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnili, súhlasili s tým, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti. Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v danom prípade je dovolanie ţalovaného 1/ v zmysle § 238 O.s.p. procesne neprípustné a ţe prípustnosť jeho dovolania nemoţno vyvodiť ani z § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalovanému 1/, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 151ods.

1 O.s.p.) a trovy tohto konania vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokátky (ktorá ho zastupovala aj pred súdmi niţších stupňov) za 1 úkon právnej sluţby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia zo

1. februára 2011 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení vyhlášky č. 232/2010 Z.z. (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 57 €, čo s náhradou 8 3 Cdo 40/2011 výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,41 €)] predstavuje spolu 64,41 €. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
2. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. septembra 2011 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková