Najvyšší súd 6 Cdo 232/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. P., bývajúcej v B R., Ľ. 10, proti ţalovanému I.. J. O. C.., trvale bytom B R., Ľ. 10, prechodne bytom B R., Š. 6, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8 C 377/1997, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30.novembra 2011 sp. zn. 9 Co 299/11, takto r o z h o d o l : Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
- novembra 2011 sp. zn. 9 Co 299/11 vo výroku, ktorým uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I uznesením z
- januára 2010 č. k. 8 C 377/1997 – 346 rozhodol po právoplatnom skončení konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva o trovách konania účastníkov tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu a rozhodol o trovách štátu v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe kaţdá zo sporových strán mala čiastočný úspech v konaní. Pri posúdení úspechu vychádzal nielen zo spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale prihliadol i na návrhy účastníkov týkajúce sa vyporiadania a na navrhovanú a priznanú výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel. Ţalobkyňa bola úspešná v časti, v ktorej súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov zrušil a v časti, v ktorej prikázal nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva. Za jej neúspech povaţoval skutočnosť, ţe súd určil primeranú náhradu podstatne vyššou sumou, ako poţadovala ţalobkyňa. Dospel preto k záveru, ţe v rámci náhrady trov konania účastníkov, treba na vec aplikovať ustanovenie 2 6 Cdo 232/2013 § 142 ods. 2 O.s.p., ktoré umoţňuje, aby súd vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O náhrade trov konania štátu rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. Trovy štátu predstavujú sumu 295,63 Eur, pričom účastníci ich znášajú pomerne, kaţdý v jednej polovici. Krajský súd v Bratislave uznesením z
- novembra 2011 sp. zn. 9 Co 299/11 na odvolanie ţalobkyne zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal, v časti náhrady trov konania štátu uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia k prvému výroku uviedol, ţe súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania správne prihliadol na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, na návrhy účastníkov ohľadne vyporiadania a na navrhovanú výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel a správne dospel k záveru, ţe ţalobkyňa nebola v konaní plne úspešná. Podľa odvolacieho súdu však mal, najmä vzhľadom na charakter sporu, pri rozhodovaní o trovách konania správne pouţiť ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. a nie rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Vychádzal zo zistení, ţe ţalobkyňa pred podaním návrhu na začatie konania navrhla ţalovanému dohodu na vyporiadanie spoluvlastníctva viacerými spôsobmi, ţe účastníci sa na ţiadnej z alternatív navrhnutých ţalobkyňou nedohodli a ţe ţalobkyňa povaţovala za primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel vychádzajúc zo znaleckého posudku sumu 92 942,97 Eur, pričom súd jej uloţil zaplatiť ţalovanému sumu 149 372,63 Eur. Vzhľadom na predmet konania a uvedenú procesnú situáciu dospel k záveru, ţe v danom prípade boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., keď so zreteľom na návrh dohody ţalobkyne, na jej návrh uplatnený na súde a spôsob vyporiadania (t. j. výšku primeranej náhrady) ţalobkyňa nedosiahla plný úspech vo veci samej. Uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti preto v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, ţe ţalobkyni nepriznal náhradu trov konania. Výrok súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o náhrade trov štátu, povaţoval za vecne správny a preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 v spojení § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa. V pôvodnom podaní z
- februára 2012 uviedla, ţe krajský súd pri rozhodovaní o trovách účastníkov postupoval nesprávne, keď jej nepriznal náhradu trov konania. Namietala, ţe odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti nespĺňa poţiadavky riadneho, zákonného odôvodnenia, lebo z neho nie je vôbec jasné, ktoré z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku krajský súd 3 6 Cdo 232/2013 vlastne pouţil. Poukázala na rozpory v ňom uvedené, keď krajský súd na jednej strane konštatuje, ţe pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má význam zistenie, či ţalobca pred podaním návrhu na súd navrhol ostatným spoluvlastníkom dohodu a na druhej strane uvádza, ţe to bola ţalobkyňa, ktorá urobila niekoľko návrhov na dohodu, čím sám vyvracia dôvody na pouţitie ustanovenia § 150 O.s.p. Vytýkala krajskému súdu, ţe nepriznanie trov konania nesprávne oprel o skutočnosť, ţe nebola v konaní plne úspešná. Navrhla v tejto výrokovej časti uznesenie krajského súdu zrušiť. V doplňujúcom podaní zo
- júna 2013 uviedla, ţe dovolaním napáda aj tú časť uznesenia krajského súdu, ktorou krajský súd rozhodol o náhrade trov štátu. Namietala, ţe trovy znaleckého dokazovania boli zvýšené v dôsledku prieťahov spôsobených súdom, keďţe pôvodný posudok, vzhľadom na poţiadavku aktuálnosti, stratil platnosť. Okrem toho konajúce súdy neprihliadli na skutočnosť, ţe pri podaní návrhu ona uhradila súdny poplatok v sume 790,21 Eur. Navrhla preto uznesenie krajského súdu v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na jeho podanie, preskúmal uznesenie v rozsahu, ako bolo napadnuté pôvodným dovolaním a dospel k záveru, ţe v tejto časti uznesenie odvolacieho súdu treba zrušiť. Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a §
- Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním 4 6 Cdo 232/2013 konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal stanovisko, ţe aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia treba povaţovať za vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- septembra 2008 sp. zn. 4 Cdo 25/2007). Povinnosť súdu rozhodnutie náleţite, v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 169 ods. 1 O.s.p.) odôvodniť, je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vyporiadava so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej ţaloby, ako aj so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a teda ide o vadu uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p., na existenciu ktorej dovolací súd musí prihliadnuť z úradnej moci a to aj v prípade, ak zákon dovolanie proti uzneseniam výslovne vylučuje (§ 239 ods. 3 O.s.p.). Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania ţalobkyni, nespĺňa poţiadavku presvedčivosti. Treba prisvedčiť dovolateľke v tom, ţe v tejto časti je odôvodnenie rozhodnutia rozporuplné, trpí nedostatkom dôvodov, preto sa stáva nejasným a nezrozumiteľným a teda nespĺňa poţiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 169 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. dáva súdu moţnosť, aby za splnenia tam uvedených predpokladov výnimočne nepriznal náhradu trov konania inak úspešnému účastníkovi, t. j. účastníkovi, ktorý spĺňa predpoklady pre priznanie trov celkom alebo sčasti. Ak mal účastník vo veci len čiastočný úspech, je vţdy potrebné určiť pomer úspechu a neúspechu vo veci. V takomto prípade aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy len vtedy, ak u niektorého účastníka bol úspech v porovnaní s neúspechom vyšší a má teda nárok na priznanie čiastočnej náhrady. 5 6 Cdo 232/2013 V posudzovanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobkyňa mala vo veci len čiastočný úspech. Z hľadiska moţného pouţitia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. bolo preto treba v dôvodoch rozhodnutia uviesť pomer úspechu a neúspechu vo veci, lebo len v prípade vyššieho úspechu v porovnaní s neúspechom, by ţalobkyňa mala právo na čiastočnú náhradu trov. V odôvodnení rozhodnutia však táto rozhodujúca skutočnosť uvedená nie je, čo spôsobuje, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné v tom smere, či ţalobkyni je vôbec moţné v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania nepriznať. Súčasne z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé na základe čoho (akých úvah) dospel k záveru, ţe v danom prípade boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania ţalobkyni. Odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol skutočnosti, ktoré pri rozhodovaní o nepriznaní trov konania povaţoval za podstatné. Záver, podľa ktorého v danom prípade boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, však prijal len s odkazom na ne bez toho, aby vysvetlil, konkrétne akú procesnú situáciu z týchto skutočností vyvodil. Odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje následne ani ţiadny zrozumiteľný myšlienkový postup, na základe ktorého dospel k úsudku, ţe konkrétnu procesnú situáciu moţno hodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý výnimočne nemoţno ţalobkyni náhradu trov konania priznať. Uvedené vysvetlenia v odôvodnení napadnutého uznesenia obsiahnuté nie sú, i keď boli potrebné. Dovolací súd preto súhlasí s dovolateľkou v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu treba povaţovať v tejto časti pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. Tento nedostatok má za následok porušenie práva dovolateľky na spravodlivé súdne konanie a teda odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.. Ide o vadu konania, ku ktorej dovolací súd musí vţdy prihliadať (§ 242 ods. 1 O.s.p.) a pre ktorú musí napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa trov účastníkov konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). Na dôvody dovolania uvedené v jeho doplnku zo
- júna 2013 týkajúce sa náhrady trov štátu neprihliadol, keďţe rozsah v akom sa uznesenie odvolacieho súdu napáda je zrejmý uţ z pôvodne podaného dovolania z
- februára 2012 a k jeho rozšíreniu došlo aţ po uplynutí lehoty na podanie dovolania, čo je neprípustné. 6 6 Cdo 232/2013 Pre ďalšie konanie dovolací súd povaţuje za potrebné poznamenať, ţe pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo všeobecnosti platí, ţe za neúspech sa nepovaţuje rozdiel medzi poţadovanou výškou plnenia a priznanou výškou plnenieňa, ak rozhodnutie o tejto výške záviselo na znaleckom posudku. Pre nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnému ţalobcovi v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p,, môţe mať v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva význam návrh ţalobcu podaný pred jeho podaním na súd a to najmä za situácie, ak spoluvlastník súhlasil ešte v čase pred podaním návrhu so zrušením spoluvlastníctva a jeho vyporiadaním spôsobom, aký ţalobca následne uplatnil v konaní pred súdom a bol úspešný. V takomto prípade totiţ postoj osloveného spoluvlastníka (v spore pred súdom ţalovaného) umoţňoval uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle § 141 OZ a teda predísť sporu pred súdom formou dohody. Za tejto situácie by bolo nespravodlivé od tohto spoluvlastníka poţadovať, aby inak úspešnému ţalobcovi nahradil trovy konania. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách odvolacieho a tieţ dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júna 2014 JUDr. Daniela Švecová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková 7 6 Cdo 232/2013