Najvyšší súd Slovenskej republiky 7Sži/6/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej Doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., konajúcim advokátom Advokátskej kancelárie Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova ul. č. 4, proti ţalovanému Krajskému súdu v Bratislave, Záhradnícka ul. č. 10, o preskúmanie rozhodnutia podľa zákona o slobode informácií z
- júna 2012, sp.zn. Spr. 6164/12, o odvolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- augusta 2013, č. k. 4S/140/2012-34, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
- augusta 2013, č.k. 4S/140/2012-34, p o t v r d z u j e . Účastníci n e m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave uznesením z
- augusta 2013, č.k. 4S/140/2012-34, zastavil konanie, v ktorom sa ţalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia ţalovaného o sprístupnení informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 71/1992 Zb.“, „ZoSP“ alebo „Sadzobník súdnych poplatkov“). 2 7Sži/6/2013 V odôvodnení uviedol, ţe ţalobkyni bola
- mája 2013 doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku za ţalobu vo výške 66 €, obsahujúca poučenie o následkoch jej neuposlúchnutia. Nepovaţoval za dôvodné tvrdenie ţalobkyne, ţe nie je povinná zaplatiť súdny poplatok podľa bodu 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov z dôvodu, ţe ţalovaný ţiada preskúmať rozhodnutie, ktoré nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy, ale je rozhodnutím orgánu verejnej moci. Ďalej uviedol, ţe v tomto konkrétnom prípade rozhodoval súd podľa zákona o slobode informácií, teda v prenesenej kompetencii ako orgán verejnej správy. V prípade, ak by Krajský súd v Bratislave rozhodoval ako orgán verejnej moci, nebolo by jeho rozhodnutie preskúmateľné v správnom súdnictve správnym súdom. Podľa § 19 zákona o slobode informácií moţno podať opravné prostriedky, ktorými sa ţiadateľ môţe brániť proti odmietnutiu poţadovanej informácie alebo nečinnosti povinnej osoby, ktorá spočíva v márnom uplynutí lehoty na rozhodnutie o ţiadosti ustanovenej v § 17 cit. zákona. V § 19 ods. 4 tohto zákona sa ustanovuje, ţe rozhodnutie o odmietnutí ţiadosti moţno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona, za ktorý sa povaţujú ustanovenia § 244 a nasl. OSP. Ţalobkyňa vyuţila túto kompetenciu danú zákonom o slobode informácií a obrátila sa na správny súd o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného, ktorý rozhodoval podľa zákona o slobode informácií v prenesenej kompetencii ako orgán verejnej správy. Poukázal na § 10 ods. 1 veta prvá ZoSP, ktorý upravuje postup súdu v poplatkových veciach prostredníctvom výzvy na zaplatenie súdneho poplatku, ktorá nemusí byť obsiahnutá v uznesení. Výzvu pre ţalobkyňu, aby zaplatila súdny poplatok za podanie návrhu (ţaloby) v lehote 10 dní od jej doručenia, obsahujúcu aj poučenie o následku nezaplatenia súdneho poplatku, ktorým je zastavenie konania (§ 10 ods. 1 veta druhá ZoSP). Výzva nie je uznesením, čo vyplýva aj z dikcie § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.. Touto výzvou súd ţalobcu iba vyzval na splnenie zákonnej povinnosti, ktorá ţalobcovi vznikla podaním ţaloby, nie na základe výzvy súdu, pričom ţalobca bol o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku poučený. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c OSP a ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo konanie bolo zastavené a ţalovanému trovy v súvislosti s konaním nevznikli. 3 7Sži/6/2013 Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala ţalobkyňa včas odvolanie a ţiadala uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, lebo s poukazom na § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP a § 205 ods. 2 písm. f/ OSP, jej bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. Namietala dôvody zastavenia konania, pričom zotrvala na svojom stanovisku uvedenom uţ v jej podaní, označenom ako odvolanie proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku. Tvrdila, ţe podľa poloţky č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov spoplatneniu podlieha len podanie návrhu (ţaloby) na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu, ktorý je orgánom verejnej správy. Podľa názoru ţalobkyne však ţalovaný nie je orgánom verejnej správy, preto ani jeho rozhodnutie nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy; tvrdila, ţe neţiadala o preskúmanie rozhodnutia verejnej správy, ale orgánu verejnej moci. Poukázala na § 19 ods. 4 zákona o slobode informácií, ktorým došlo k rozšíreniu právomoci všeobecných súdov na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí podľa § 16 aţ § 19 citovaného zákona aj na orgány verejnej moci. Nedošlo však k zmene sadzobníka súdnych poplatkov, preto krajský súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov, podliehajúcich súdnemu poplatku, a preto ju súd nemohol vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku za podanú ţalobu na preskúmanie zákonnosti iného orgánu ako je orgán verejnej správy. Ţalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Podľa § 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. 4 7Sži/6/2013 Podľa poloţky 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov (časť I. poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní) z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe ţaloby, ak v písmenách b/ aţ d/ nie je ustanovené inak, je súdny poplatok 66 €. Zo spisov vyplýva, ţe podaním z
- mája 2012, doručeným Okresnému súdu Bratislava I
- mája 2012 a označeným ako ţiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií sa ţalobkyňa domáhala, aby súd k exekučnému konaniu, vedenému pred týmto exekučným súdom jej oznámil spisové značky Er, v ktorých ţalobkyňa vystupuje na strane oprávneného a povinným je jeho dlţník D. L. narodená X.. M. X.. Na základe tohto podania predsedníčka Okresného súdu Bratislava I ţiadosť, ktorú pokladala podľa jej označenia za ţiadosť o poskytnutie informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, zamietla rozhodnutím z
- mája 2012 číslo 6095/
- Ţalovaný ako orgán verejnej moci (ktorý rozhoduje ako povinná osoba aj o poskytnutí informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám ako orgán verejnej správy v prenesenej kompetencii) rozhodnutím z
- júna 2012 číslo Spr. 6164/12 odvolanie ţalobcu zamietol. Ţalobkyňa v súdnom konaní okrem iného namietala, ţe rozhodnutie ţalovaného ako povinnej osoby je nulitný právny akt, ktorý nevyvoláva právne účinky, lebo o poskytnutí informácie nerozhodla oprávnená osoba. O poskytnutí informácie mala rozhodnúť osoba, poverená v rozvrhu práce vybavovaním ţiadostí o poskytnutie informácií a predsedníčka súdu bola oprávnená na rozhodnutie aţ v odvolacom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s námietkou ţalobcu o nulite rozhodnutia ţalovaného dáva do pozornosti ţalobkyne, ţe v oblasti sprístupnenia informácií ţalovaný konal a rozhodoval ako orgán verejnej správy v prenesenej kompetencii. V tejto kompetencii rozhoduje v mene súdu jeho predseda (prípadne ním poverený zástupca – podpredseda súdu) ako orgán riadenia a správy súdov (nie verejnej správy súdov, resp. štátnej správy súdov) v súlade s kompetenciami danými mu zákonom o súdoch (§ 35 a § 74), ktorá činnosť nie je výkonom štátnej správy súdov a je celkom odlišná od činnosti (právomocí) súdu pri výkone súdnictva (čl. 141 ústavy a § 2 zákona o súdoch) a nemoţno ju s výkonom 5 7Sži/6/2013 súdnictva ani stotoţňovať ani zamieňať, ako to tvrdí ţalobkyňa. Vzhľadom na skutočnosť, ţe v iných veciach, ako je výkon súdnictva, môţe rozhodnutie ţalovaného preskúmať súd v správnom súdnictve, bolo by potrebné ho v prípade vecnej nesprávnosti zrušiť, čo ako základný teoretický dôvod bráni, aby rozhodnutie bolo povaţované za nulitné, nie však z dôvodu, ktorý namieta ţalobkyňa. Rozhodnutie ţalovaného preto odvolací súd za nulitné povaţovať nemohol. V dôsledku skutočnosti, ţe ţalobca sa svojou ţalobou domáhal zrušenia rozhodnutia, ktoré nie je nulitné, aj keď by ho bolo moţné povaţovať za nadbytočné, musí byť jeho ţaloba spoplatnená, lebo konanie na súde je v zásade spoplatnené a konanie v konkrétnej veci nie je oslobodené od platenia súdneho poplatku vecne ani osobne. Najvyšší súd k ţalobkyňou namietanej povinnosti zaplatiť súdny poplatok za ţalobu bol povinný posúdiť obsah ţaloby a zistiť, či ţalobca bol vecne alebo osobne oslobodený od súdnych poplatkov a ak takto oslobodený nebol, musel skúmať, aký poplatok za konanie má ţalobca zaplatiť. Odvolací súd zistil, ţe ţalobca nebol vecne ani osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov, preto je za podanú ţalobu povinný zaplatiť súdny poplatok podľa niektorej z poloţiek Sadzobníka súdnych poplatkov. V dôsledku skutočnosti, ţe ţalobca sa domáhal ako účastník súdneho konania úkonu oznámenia spisových značiek Er v exekučnom konaní, vedenom na návrh ţalobcu ako oprávneného proti povinnému D. L. narodenej X.. M. X. súd uvádza, ţe nadbytočné rozhodnutie podľa zákona o slobode informácií musel súd skúmať a rozhodnúť o ňom ako o rozhodnutí orgánu verejnej správy podľa § 244 a nasl. OSP. Toto právoplatné rozhodnutie ţalovaného bolo preskúmavané súdom v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“, na ktoré sa vzťahuje spoplatnenie podľa poloţky č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe ţaloby (za ktoré treba povaţovať podľa obsahu aj rozhodnutia ţalovaného v prenesenej kompetencii 6 7Sži/6/2013 správneho orgánu), vo výške 66 € (podľa právneho stavu účinného do
- septembra 2012, lebo ţaloba bola podaná
- júla 2012), ak v písmenách b/ aţ d/, nie je ustanovené inak. Pri posudzovaní, akú výšku súdneho poplatku bola ţalobkyňa povinná zaplatiť preto aj odvolací súd dospel k záveru, ţe treba pouţiť poloţku 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe ţaloby, ak v písmenách b/ aţ d/ nie je ustanovené inak, platil súdny poplatok 66 €. Ţalobkyňa súdny poplatok nezaplatila napriek riadnej výzve, ktorá jej bola doručená, preto súd prvého stupňa nepochybil, keď konanie vo veci zastavil. K procesnému postupu súdu prvého stupňa ešte odvolací súd uvádza, ţe právny zástupca ţalobkyne prevzal
- septembra 2013 výzvu, ktorá mu bola doručovaná v súlade s § 49 ods. 1 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta druhá OSP. Rovnako ako súd prvého stupňa, poukazuje aj najvyšší súd na znenie celého ustanovenia § 10 zákona o súdnych poplatkoch, ktoré rozlišuje medzi výzvou na zaplatenie súdneho poplatku a uznesením na zaplatenie súdneho poplatku s tým, ţe ide o dva samostatné procesné inštitúty odlišné svojou formou, podmienkami a následkami nezaplatenia súdneho poplatku na ich základe. Výzvu na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) súd poplatníkovi zasiela v prípade nezaplatenia súdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania; následkom nezaplatenia súdneho poplatku je zastavenie konania. Účelom výzvy nie je uloţenie povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie na jej nesplnenie. Sama povinnosť vyplýva zo zákona a je podmienkou pre pokračovanie súdu v konaní. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku teda nie je rozhodnutím, neukladá sa ňou povinnosť účastníkovi konania, a nevzťahujú sa na ňu poţiadavky kladené na obsahové a formálne náleţitosti rozhodnutia (uznesenia). Na rozdiel od tohto postupu uznesením na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch) súd účastníkovi ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok v taxatívne vymedzených prípadoch. Ide o konania, v ktorých súd uţ začal konať vo veci samej, ďalej vo veciach v ktorých vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka, pretoţe nie je známy jeho pobyt, alebo sa mu nepodarilo doručiť 7 7Sži/6/2013 písomnosť na známu adresu v cudzine, alebo ak došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci potom, ako súd začal konať vo veci samej, ak ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov, ak súd ţiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona, alebo ak vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia. Uznesením, ktorým sa vyrubuje súdny poplatok, teda súd rozhoduje v prípadoch, kedy mu zo zákona vyplýva povinnosť o návrhu konať bez ohľadu na zaplatenie súdneho poplatku, alebo kedy súd napriek nezaplatenému súdnemu poplatku konanie nezastavil, ale v ňom pokračoval. Ide o prípady, kedy by došlo k neţelanému oddialeniu rozhodnutia, ktoré neznesie odklad (napr. predbeţné opatrenie), alebo by prípadná hrozba zastavenia konania nebola efektívna, resp. účelná. Rizikom, ktoré na seba účastník konania preberá v prípade nezaplatenia súdneho poplatku, je moţnosť vymáhania („exekúcie“) nezaplateného súdneho poplatku podľa zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov. Z uvedeného je zrejmé, ţe v danom prípade neexistoval zákonný dôvod, aby krajský súd ţalobkyňu vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku uznesením podľa § 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, lebo pre takýto postup neboli splnené podmienky, taxatívne vymedzené v právnom predpise. Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď ţalobkyňu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku výzvou podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, následkom ktorej je v prípade nezaplatenia súdneho poplatku zastavenie konania. Ţalobkyňa svojím konaním v rozpore s § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, sama spôsobila zastavenie konania, pre nezaplatenie súdneho poplatku. Najvyšší súd povaţuje za potrebné dodať, ţe platobná nedisciplinovanosť účastníka je sama o sebe neţelaná, lebo súdy zbytočne zaťaţuje, a ak účastník napriek výzve a upozorneniu na následky takéhoto konania v tejto nedisciplinovanosti pokračuje, za svoje konanie musí niesť procesnú zodpovednosť (k tomu pozri bliţšie napr. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. III. ÚS 59/2000 zo 16.M. 2000). Napokon najvyšší súd zdôrazňuje, ţe jednotlivé ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch (ale aj iných zákonov vo všeobecnosti) nemoţno vykladať izolovane 8 7Sži/6/2013 a bez kontextu, a to s akcentom na to, ţe ţalobkyňa je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, za ktorého sa pokladá advokát, ako zástupca s právnickým vzdelaním. Z vyššie uvedených dôvodov preto postupom krajského súdu nedošlo vo vzťahu k ţalobcovi k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ani k porušeniu čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy, postup a rozhodnutie krajského súdu zodpovedá § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa § 219 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 OSP. Navyše pritom poznamenáva, ţe v prípade, ak na základe ţiadosti ţalobkyne, posudzovanej podľa obsahu a nie podľa jej označenia bol súd prvého stupňa povinný poskytnúť ţalobcovi informáciu o súdnom konaní, bolo potrebné pouţiť § 64 ods. 1, 2 vyhlášky ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), v zmysle ktorého na ţiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, moţno vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, prípadne odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Vydávanie úradných potvrdení, rovnopisov a odpisov zo súdneho spisu je spoplatnené podľa osobitného predpisu. Pri vybavovaní podania ţalobcu mal súd ţiadosť posúdiť podľa jej obsahu a potom postup podľa zákona o slobode informácií neprichádzal do úvahy, lebo rozhodovanie o práve na prístup k informáciám týkajúcim sa súdneho konania sa uskutočňuje podľa osobitných predpisov (Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok) a nie je rozhodovaním v oblasti verejnej správy podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Súd mohol uţ na základe tejto skutočnosti konanie vo veci zastaviť, lebo preskúmavané rozhodnutia ţalovaného obsahovali správne poučenie ţalobcu, ako môţe získať informácie, týkajúce sa súdneho konania, ktorými sú aj spisové značky konaní. Rozhodnutia ţalovaného boli nadbytočné a presahovali pôsobnosť zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 9 7Sži/6/2013 V predmetnej právnej veci bolo treba pri poskytovaní informácie evidenčného charakteru (teda spisových značiek Er, mena a priezviska dlţníka, v ktorej súd rozhoduje) postupovať podľa ustanovení OSP a vyhlášky, lebo ţiadosť ţalobkyne smeruje k výkonu súdnictva a nie k poskytovaniu informácií podľa zákona o slobode informácií. Pritom súd poznamenáva, ţe podľa časti II. poplatky za úkony súdov, poloţka 24a zákona o súdnych poplatkoch za vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach známych zo súdnych spisov je poplatok 2,50 €, ktorú bol ţalobca povinný zaplatiť pri podaní ţiadosti o oznámenie čísla konania na základe výkonu svojho práva ako účastníka konania podľa OSP a podľa zákona o súdnych poplatkoch. S poukazom na skutočnosť, ţe ţalobca toto svoje právo nevyuţil a domáhal sa rozhodnutia ţalovaného podľa ustanovení zákona o slobode informácií, hoci takýto postup neprichádzal do úvahy, bolo nevyhnutné jeho ţalobu spoplatniť. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca nemal v odvolacom konaní úspech a ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
- júla 2014 JUDr. Elena Z á v a d s k á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková