1 OSP uznesením konanie zastavil s tým, ţe po právoplatnosti uznesenia vec postúpi Okresnému úradu Bratislava, ako orgánu príslušnému na jej prejednanie a rozhodnutie. Proti rozhodnutiu krajského súdu podala včas odvolanie odporkyňa. Ţiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala, ţe súd rozhodol v rozpore so zákonom, lebo vychádzal z právnych predpisov, ktoré danú problematiku neupravujú a pri rozhodovaní relevantnú právnu úpravu nezohľadnil. V spornej veci rozhodoval o uloţení sankcie starosta obce, preto sa na konanie o jeho rozhodnutí vzťahuje § 28 ods. 2 písm. b/ zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave“). Rozhodovanie
citovaného ustanovenia je samosprávnou pôsobnosťou obce, a to aj vzhľadom na ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) a § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce“). Samotný zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave upravuje len samosprávnu pôsobnosť Bratislavy a v ţiadnom prípade neupravuje prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy. Na konanie starostu sa preto vzťahuje Správny poriadok s odchýlkami ustanovenými v § 27 ods. 2 zákona o obecnom zriadení v spojení s § 29 zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave,
ktorého o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci územnej samosprávy rozhoduje súd, ak osobitný predpis, v tomto prípade zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, neustanovuje inak. Zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave tento vzťah neupravuje inak. Ďalej uviedla, ţe pokuta bola uloţená rozhodnutím za porušenie všeobecne záväzných nariadení mestskej časti (ďalej len „VZN“), a to VZN č. 5/2000 o starostlivosti o verejnú zeleň na území mestskej časti Bratislava – Petrţalka a VZN č. 1/2001 o dodrţiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava – Petrţalka v zmysle § 28 ods. 2 písm. b/ zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Uvedené VZN boli prijaté v súlade s § 4 ods. 3 písm. f/ zákona o obecnom zriadení, ktorými boli upravené veci patriace do samosprávnej pôsobnosti obce (mestskej časti Bratislava – Petrţalka).
názoru odporkyne predmetom konania bolo rozhodnutie vo veci územnej samosprávy, preto
3 7Sžo/35/2014 § 27 ods. 2 zákona o obecnom zriadení o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu starostu obce vo veciach územnej samosprávy rozhoduje všeobecný súd.
názoru odporkyne tieţ pouţitie § 5 ods. 2 písm. a/ zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe starostlivosti o ţivotné prostredie“) neprichádza do úvahy. Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu odporkyne nie je moţné vyhovieť.
1 zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave mestské časti v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a štatútom
2 písm. c/ zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave mestskej časti je vyhradené dbať o ochranu a tvorbu ţivotného prostredia v mestskej časti.
zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na hlavné mesto ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
1 zákona o obecnom zriadení obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záleţitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony
zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba. 4 7Sžo/35/2014
2 zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, ţe ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, ţe ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja).
2 zákona o štátnej správe starostlivosti o ţivotné prostredie štátnu správu starostlivosti o ţivotné prostredie vykonávajú obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.
2 písm. a/ zákona o štátnej správe starostlivosti o ţivotné prostredie okresný úrad vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o ţivotné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec.
2 písm. b/ o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave mestská časť môţe právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uloţiť pokutu do 6 638 €, ak právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie poruší všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti. Zákonodarca u obce (mesta, mestskej časti) rozlišuje medzi preneseným výkonom pôsobnosti štátnej správy a výkonom samosprávnej pôsobnosti obce (mesta, mestskej časti). Zo spisov vyplýva, ţe rozhodnutím Mestskej časti Bratislava Petrţalka bola uloţená sankcia, a to pokuta za správny delikt, ktorý spočíval v porušení Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2001 o dodrţiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava – Petrţalka na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa. Odvolací súd k veci uvádza, ţe správne trestanie nie je pôvodnou kompetenciou samosprávy, ale je nevyhnutné ju odvodzovať od pôvodných kompetencií štátu. Trestanie na určitom území (výkon trestnej právomoci) pramení z princípu suverenity a je vţdy spojené so štátnou mocou. Z tohto dôvodu je správne trestanie a jeho výkon na príslušnom území preneseným výkonom štátnej správy. Správne trestanie má jednotný právny reţim pre administratívne previnenia (minor offences) vo forme priestupkov a iných správnych deliktov v tom, ţe sa uskutočňuje v dvojstupňovom administratívnom konaní. Rozdielny právny reţim spočívajúci vo vylúčení druhého stupňa pre správne delikty právnických osôb 5 7Sžo/35/2014 by bol neproporcionálnou diferenciou v jednotnosti princípov správneho trestania i trestania vôbec. Vo veciach priestupkov, ako aj vo veciach správnych deliktov muselo byť zámerom zákonodarcu vytvorenie jednotného procesného reţimu správneho trestania s moţnosťou súdneho prieskumu správneho rozhodnutia aţ po právoplatnom skončení správneho konania. Takáto právna úprava zákonom ustanovuje postavenie obce (mesta) nielen v konaní o priestupkoch, ale aj v konaní o správnych deliktoch, ako správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy a súčasne vylučuje jej (jeho) postavenie ako samosprávneho orgánu. Správne trestanie je súčasťou všeobecnej štátnej správy, kde ústredným orgánom
1 písm. b/ zák.č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V súlade s princípom právnej istoty, v zmysle ktorého súdy majú v rovnakých alebo analogických situáciách rozhodovať rovnako (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
ktorého „v konaní o správnom delikte rovnako ako pri prejednávaní priestupku vystupuje obec v úlohe správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), tzn. ţe v konaní o správnom delikte má postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, preto o odvolaní proti jej rozhodnutiu rozhoduje príslušný orgán štátnej správy.“ Administratívne konanie o správnych deliktoch, prejednávaných obcou v prvom stupni, je dvojstupňové. Na základe citovaných zákonných ustanovení, uvedených zásad a predmetu konania, ktorým je rozhodnutie o pokute za porušenie všeobecného záväzného nariadenia mestskej časti v oblasti ţivotného prostredia (postih za iný správny delikt), Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe o odvolaní proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava – Petrţalka o správnom delikte je príslušný rozhodnúť správny orgán
2 písm. a/ 6 7Sžo/35/2014 zákona o štátnej správe starostlivosti o ţivotné prostredie v spojení s § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Treba pritom zdôrazniť, ţe ak štát delegoval prvostupňové administratívne trestanie na obce a ich orgány, pri ktorých nie je ustanovená poţiadavka odborného právnického vzdelania, tak v druhostupňovom konaní musí zabezpečiť odborné preskúmanie výkonu správneho trestania (oblasť všeobecnej vnútornej správy). Z uvedených dôvodov je zrejmé, ţe krajský súd nepochybil, keď konanie zastavil s tým, ţe odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne bude postúpené po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania
3 OSP a za pouţitia § 104 ods. 1 OSP vecne a miestne príslušnému odvolaciemu orgánu – t.j. okresnému úradu – ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch odporkyne ako odvolací orgán, lebo právomoc súdu v danej veci rozhodovať o opravnom prostriedku odporkyne nie je daná. Aţ právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu je preskúmateľné súdom na základe ţaloby (§ 247 a nasl. OSP). Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovaţoval odvolanie odporkyne za dôvodné a preto
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 veta prvá a § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 8. júla 2014 JUDr. Elena Z á v a d s k á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.