o vypratanie pozemku

Najvyšší súd 2 Cdo 219/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcov : 1/ I. G., bývajúci v B., 2/ D. G., bývajúca v B., obaja zastúpení JUDr. B. G., advokátkou v B., proti ţalovaným : 1/ E. P., bývajúca Š., 2/ V. P., bývajúci Š., 3/ S. P., bývajúci Š., 4/ M. P., bývajúci Š., všetci zastúpení JUDr. V. Š., advokátom v Ţ., o vypratanie pozemku, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. 4 C 242/2009, o dovolaní ţalovaných 1/ aţ 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z

1. októbra 2012 sp. zn. 17 Co 348/2011 t a k t o : Dovolanie o d m i e t a . Ţalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Ţiar nad Hronom rozsudkom z
2. februára 2010 č.k. 4 C 242/2009-28 návrh ţalobcov, ktorým ţiadali, aby ţalovaní vypratali parcelu CKN X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2 vedenej na LV č. X., Katastrálny úrad B., Správa katastra Ţ. v katastrálnom území Š. zamietol. Zaviazal ţalobcov zaplatiť trovy štátu a vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, ţe ţalobcovia nie sú vlastníkmi pozemku, na ktorom je postavená dreváreň a preto nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu na ochranu svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z
3. mája 2012 č. k. 17 Co 348/2011-99, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.6.2012 pripustil zmenu ţalobného návrhu takto : „Ţalovaní 1/ aţ 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne vypratať časť parcely CKN X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2 zapísané na LV č. X., pre katastrálne územie Š. na Katastrálnom úrade B., Správa katastra Ţ. zodpovedajúcu novovytvorenej parcele CKN X.- 2 2 Cdo 219/2013 zastavaná plocha o výmere X. m2 geometrickým plánom vyhotoviteľa G. pod č. X. zo dňa
4. júla 2006 do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ţalovaní 1/ aţ 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcom trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.“ Následne Krajský súd v Banskej Bystrici na pojednávaní vykonal dokazovanie a rozsudkom (v poradí druhým) z
5. októbra 2012 č. k. 17 Co 348/2011-188 o odvolaní ţalobcov proti rozsudku okresného súdu rozhodol tak, ţe návrh ţalobcov, ktorým ţiadali uloţiť ţalovaným 1/ aţ 4/ povinnosť spoločne a nerozdielne vypratať časť parcely CKN X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2 zapísané na LV č. X., pre katastrálne územie Š. na Katastrálnom úrade B., Správa katastra Ţ. zodpovedajúcu novovytvorenej parcele CKN X.-zastavaná plocha o výmere X. m2 geometrickým plánom vyhotoviteľa G. pod č. X. zo dňa 6.7.2006 do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia zamietol. Uloţil ţalobcom 1/, 2/ a ţalovaným 1/ aţ 4/ spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania vo výške 20,32 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici. Ţalovaným právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, ţe obsahovo potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorým ţalobu zamietol, ale vzhľadom na zmenu návrhu pripustenú uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 Co 348/2011-99 z 31.5.2012, na základe ktorej sa zmenilo vymedzenie plochy, ktorú by ţalovaní mali vypratať, vyjadril toto nové určenie plochy vo výroku rozsudku tak, ţe návrh na vypratanie nehnuteľnosti k novooznačenej ploche rovnako ako okresný súd zamietol. V konaní pred prvostupňovým súdom si ţalovaní náhradu trov konania neuplatňovali. Pred odvolacím súdom ţalovaní návrh na prisúdenie trov konania podali. Hoci boli ţalovaní v konaní úspešní a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. by im vzniklo právo na náhradu trov konania, náhradu trov konania ţalovaným podľa § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznal. Prihliadol najmä na to, ţe ţalovaní neuviedli všetky skutočnosti, a nepredloţili všetky dôkazy pri prvom úkone, ktorý im patril. Pred prvostupňovým súdom ani do odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17 Co 77/2010 ţalovaní netvrdili, ţe vyhlásenie o súhlase s vydaním osvedčenia a o vyhlásení M. H. o vydrţaní vlastníckeho práva celej parcely CKN X. dala ţalovaná 1/ pod vplyvom omylu, do ktorého bola uvedená textom vopred pripraveného prehlásenia, kde bolo uvedené, ţe M. H. si chce osvedčiť vydrţanie vlastníckeho práva parcely CKN X. len v rozsahu, ako bola táto parcela oplotená. Dôvodom 3 2 Cdo 219/2013 udelenia tohto súhlasu notárskemu osvedčeniu a späťvzatiu návrhu na určenie vlastníckeho práva k parcele CKN X. v konaní vedenom na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. 5 C 233/2006 sa dotazoval odvolací súd uţ na pojednávaní dňa 20.7.
6. Ţalovaná 1/ ani odvolaciemu súdu nevedela vysvetliť, čo ju viedlo k späťvzatiu návrhu o určenie vlastníckeho práva k parcele pod drevárňou, netvrdila, ţe súhlas s osvedčením vyhlásenia o vydrţaní pre M. H. by nebola dala, pokiaľ by bola oboznámená s geometrickým plánom, ktorým sa parcela CKN X. vytvárala. Práve tieto skutočnosti viedli odvolací súd k zmene prvostupňového rozsudku rozsudkom č. k. 17 Co 77/2010-61 z 20.7.2010 tak, ţe ţalovaným 1/, 2/ uloţil povinnosť vypratať časť parcely CKN X. pod drevárňou. Nesprávnou obranou ţalovaných v konaní sa spor predĺţil a predraţil o trovy dovolacieho konania a druhého odvolacieho konania. Tieto dôvody povaţoval súd za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré neúspešných ţalobcov nezaviazal nahradiť úspešným ţalovaným trovy konania. Svedkyňa A. S. si uplatnila právo na svedočné. Odvolaciemu súdu predloţila potvrdenie zamestnávateľa o tom, ţe v deň 24.10.2012, kedy vypovedala na Krajskom súde v Banskej Bystrici bol jej pracovný čas od 5.45 do 17.
7. Ušlá mzda za prácu jej bude zrazená zo mzdy. Z čistej mesačnej mzdy 373,43 € na jednu hodinu pracovného času pripadá 2,03 €. Potvrdením zamestnávateľa z 26.10.2012 svedkyňa A. S. preukázala, ţe v deň 24.10.2012 nastúpila do práce o 14.00 hod. Na odvolacie pojednávania z miesta bydliska Ţ. pricestovala svedkyňa vlakom a cestovným lístkom preukázala výšku cestovného 2,04 € za jednu cestu. Samostatným uznesením č. k. 17 Co 348/2011-196 priznal odvolací súd svedkyni A. S. svedočné vo výške 20,32 € (8 hodín práce x 2,03 € čistej mzdy na hodinu = 16,24 € + cestovné 2,04 € jedna cesta x 2 = 4,08 € spolu 16,24 + 4,08 = 20,32). Svedočné bude vyplatené svedkyni z rozpočtových prostriedkov Krajského súdu v Banskej Bystrici. Na úhradu trov štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal odvolací súd všetkých účastníkov spoločne a nerozdielne z dôvodu, ţe dôkaz výsluchom svedkyne A. S. bol vykonaný v záujme všetkých účastníkov. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu do výroku, ktorým uloţil ţalovaným 1/ aţ 4/ povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 20,32 € a proti výroku, ktorým nepriznal ţalovaným 1/ aţ 4/ právo na náhradu trov konania, podali dovolanie ţalovaní 1/ aţ 4/. Namietali, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a konanie je postihnuté inou vadou, ktorej dôsledkom je vecná nesprávnosť rozhodnutia. Sú toho názoru, ţe apriori mal súd tak pri rozhodnutí v merite veci ako aj pri rozhodovaní o trovách konania 4 2 Cdo 219/2013 vychádzať zo skutočností, ţe ţalobcovia 1/, 2/ nie sú a nikdy ani neboli vlastníkmi CKN parcely č. X., nikdy in nepatrilo právo na ţiadnu ochranu k tejto parcele a nemali aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na ochranu vlastníckeho práva k nej. Neprichádza do úvahy postup podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., nakoľko neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd náhradu trov úspešným účastníkom nemusel priznať. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ţe v ňom absentuje také odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania, ktoré by vylúčilo akúkoľvek pochybnosť o jeho správnosti a právnej odôvodnenosti. Navrhli dovolaciemu súdu, aby rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobcovia navrhli dovolanie ţalovaných zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom, skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaní dovolaním napadli výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania. Dovolanie tak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, ale má charakter uznesenia a tento nestráca, i keď s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať nie podľa ustanovení ktoré vymedzujú kedy je prípustné dovolanie proti rozsudku (§ 238 O.s.p.), ale podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.). Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu 5 2 Cdo 219/2013 na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O.s.p.). Ţalovaní v prejednávanej veci napadli dovolaním výrok o trovách konania, avšak ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. v takomto prípade vylučuje prípustnosť dovolania. Dovolanie ţalovaných by v dôsledku toho mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené v § 237 O.s.p. (porovnaj tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
8. októbra 1998 sp. zn. 5 Cdo 69/98, ktorý bol publikovaný pod R 117/1999). So zreteľom na obsah dovolania a tieţ so zreteľom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm.a/ aţ e/ a g/ O.s.p. dovolatelia nenamietali a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania ţalovaných preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na dovolacie námietky ţalovaných sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie procesne vadný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania (napr. oprávnenia zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať 6 2 Cdo 219/2013 opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.). Ţalovaní namietajú nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého výroku rozsudku odvolacieho súdu. Treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd prvého stupňa ţalovaným, hoci boli v konaní úspešní, náhradu trov konania nepriznal, keďţe tieto si neuplatnili. Pred odvolacím súdom ţalovaní návrh na prisúdenie trov konania podali. Hoci boli ţalovaní v konaní úspešní a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. by im vzniklo právo na náhradu trov konania, odvolací súd s vyuţitím ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. im trovy nepriznal. Prihliadol najmä na to, ţe ţalovaní neuviedli všetky skutočnosti a nepredloţili všetky dôkazy pri prvom úkone, ktorý im patril. Pred prvostupňovým súdom ani do odvolacieho konania vedeného na odvolacom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17 Co 77/2010 netvrdili, ţe vyhlásenie o súhlase s vydaním osvedčenia o vydrţaní vlastníckeho práva dala ţalovaná 1/ pod vplyvom omylu. Ţalovaná 1/ odvolaciemu súdu nevedela vysvetliť, čo ju viedlo k späťvzatiu návrhu o určenie vlastníckeho práva k parcele, ktorá je predmetom sporu vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. 5 C 233/
9. Nesprávnou obranou ţalovaných v konaní sa spor predĺţil a predraţil o trovy dovolacieho konania a druhého odvolacieho konania. Tieto dôvody povaţoval odvolací súd za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré ţalovaným trovy konania nepriznal. Ohľadne trov štátu odvolací súd uzavrel, ţe zaviazal všetkých účastníkov spoločne a nerozdielne z dôvodu, ţe dôkaz výsluchom svedkyne A. S. bol vykonaný v záujme všetkých účastníkov, teda aj ţalovaných. Dovolacia námietka ţalovaných, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo k procesnej vade konania zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p., sa však z rozhodujúceho – obsahového hľadiska netýka procesného postupu súdu (nedostatok náleţitosti odôvodnenia, ktorý nedostatok inak podľa názoru dovolacieho súdu nemoţno vyvodiť – odvolací súd odôvodnil, prečo procesne úspešným ţalovaným náhradu trov konania nepriznal), ale tej zloţky činnosti súdu v občianskom súdnom konaní, pri ktorej na základe priebehu a výsledkov konania volí právnu normu, ktorú bude pri rozhodovaní aplikovať, zvolenú normu aplikuje, bliţšie interpretuje a prijíma svoje právne závery o posudzovanej 7 2 Cdo 219/2013 veci. Dovolatelia odvolaciemu súdu v dovolaní vytýkajú, ţe v danom prípade nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., pretoţe podľa ich názoru mal súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať im. Námietka, ţe súd nesprávne aplikoval určité ustanovenie zákona, alebo ţe podal jeho nesprávnu interpretáciu, je vo svojej podstate námietkou, ţe súd svoje rozhodnutie zaloţil na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávne právne posúdenie ale nie je vadou konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorý ale prípustnosť dovolania nezakladá. Z dôvodov vyššie uvedených dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe procesnú prípustnosť dovolania ţalovaných nemoţno vyvodiť z § 239 O.s.p. ani z § 237 O.s.p. Vzhľadom na to ich dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. Ţalovaní neboli v dovolacom konaní úspešní. Právo na náhradu trov konania vzniklo ţalobcom (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.); dovolací súd im nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
10. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
11. mája 2014 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová