Obsah (10)

§ 82§ 65§ 35§ 246c§ 250j§ 244§ 250i§ 89§ 30§ 40

Najvyšší súd 10Sžp/16/2013 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov sená

§ 82ods.

9 písm.

1. a)v spojení s § 89 ods. 3 písm.
2. b)zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len ZOPK) zastavené konanie o rozklade ţalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva pôdohospodárstva, ţivotného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 4079/2010-2.1 zo dňa 9. augusta 2010, ktorým ministerstvo

§ 65ods.

1 písm. h/ v spojení s § 40 ods. 2 a 3 písm. c/ ZOPK na základe ţiadosti Poľovníckeho zdruţenia Čertovica, Niţná a Vyšná Boca povolilo výnimku z podmienok ochrany chráneného ţivočícha - medveďa hnedého na usmrtenie jedného jedinca v poľovnom revíri Čertovica, pretoţe odpadol dôvod na konanie. II. Konanie na súde I. stupňa Krajský súd v Bratislave na základe ţaloby Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktoré uvedený právny názor povaţovalo za nesprávny, preskúmal správne konanie a napadnuté rozhodnutie a zrušil ţalobou napadnuté rozhodnutie ministra ţivotného prostredia SR č. 6953/2012-1.10 (75/2012-rozkl.) zo dňa 23. augusta 2012 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe o ţiadateľovej ţiadosti o povolenie výnimky zo zakázaných činností

ZOPK ţalovaný rozhodol aţ po právoplatnom vyriešení otázky účastníctva ţalobcu v predmetnom správnom konaní, pričom rozhodol tak, ţe ţiadosti vyhovel. Pre realizáciu výnimky správny orgán určil podmienky, okrem iného dobu, dokedy sa má povolená výnimka uskutočniť (najneskôr do

1. decembra 2010). Správny orgán prvého stupňa vychádzajúc z predpokladu, ţe ţalobcovi nebolo právoplatným rozhodnutím priznané účastníctvo v predmetnom správnom konaní, rozhodnutie o povolení výnimky ţalobcovi nedoručoval a vyznačil na rozhodnutí právoplatnosť dňom
2. augusta
3. Ţiadateľ povolenú výnimku v stanovenom čase zrealizoval a usmrtil jedného jedinca medveďa hnedého

podmienok stanovených v predmetnom rozhodnutí. 3 10Sţp/16/2013 Aţ na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S/217/2010-190, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom

1. februára 2012, bolo zrušené rozhodnutie ţalovaného č. 7430/2010-7.2 (66/2010-rozkl.) zo dňa
2. júna 2010, ako aj prvostupňové rozhodnutie č. 4079/2010-2.1 zo dňa
3. apríla 2010, vo veci účastníctva ţalobcu v správnom konaní. Krajský súd vyslovil názor, ţe ţalobcovi z právneho poriadku vyplýva oprávnenie byť účastníkom predmetného správneho konania. Na základe tohto rozsudku boli ţalobcovi priznané procesné práva účastníka konania a bolo mu doručené rozhodnutie o povolení výnimky č. 4079/2010-2.1 zo dňa
4. augusta 2010, proti ktorému podal ţalobca v zákonnej lehote rozklad, tvrdiac, ţe neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky

§ 35ods.

1 písm. a/ ZOPK na usmrtenie medveďa hnedého v danej lokalite. Ţalobca ako účastník správneho konania reprezentoval v konaní záujem na nezasahovaní do prírody a jej prirodzených pomerov, v súlade so svojimi programovými cieľmi vyjadrenými v stanovách občianskeho zdruţenia. Keďţe povolenú výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého vo vyššie uvedenej lokalite ţiadateľ zrealizoval, došlo nepochybne k zásahu do populácie uvedeného chráneného ţivočíšneho druhu, čomu sa ţalobca svojou účasťou v konaní snaţil zabrániť. Krajský súd vyslovil názor, ţe napadnuté procesné rozhodnutie o zastavení rozkladového konania bez meritórneho prerokovania námietok ţalobcu uplatnených v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu o povolení výnimky ukracuje ţalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch na ochrane prírody. Dôsledkom postupu ţalovaného je, ţe ani po pripustení účastníctva ţalobcu v konaní sa správny orgán v ţiadnom z vydaných rozhodnutí nevysporiadal s jeho argumentáciou proti povoleniu výnimky z podmienok ochrany medveďa hnedého. Senát krajského súdu dospel k záveru, ţe práve z dôvodu, ţe na základe rozhodnutia o výnimke bol usmrtený chránený ţivočích, má ţalobca právo vecné prerokovanie a rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa o jeho námietkach proti tvrdenej nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Zastavenie konania o rozklade by za danej situácie prakticky vylúčilo ţalobcu z moţnosti účinne obhajovať práva a oprávnené záujmy, ktoré v správnom konaní reprezentoval a viedlo by k porušeniu jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu. Usmrtenie chráneného ţivočícha aj s poukazom na citovaný názor Najvyššieho súdu SR (1Sţp/3/2011) nemôţe byť interpretované ako odpadnutie dôvodu pre pokračovanie správneho (rozkladového) konania, pretoţe takýto výklad by vo svojich dôsledkoch poprel zmysel súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, 4 10Sţp/16/2013 ku ktorému často dochádza aţ po vykonaní práv a povinností plynúcich z právoplatného rozhodnutia, proti ktorému podal účastník správneho konania ţalobu na správny súd. Ani uplynutie doby, počas ktorej sa mala výnimka z podmienok ochrany zrealizovať, nemoţno povaţovať za odpadnutie dôvodu pre pokračovanie v správnom konaní a za naplnenie zákonnej podmienky pre zastavenie konania. Krajský súd sa stotoţňuje s názorom ţalobcu i s citovaným rozhodnutím Ústavného súdu SR a je tej mienky, ţe pokiaľ prvostupňové rozhodnutie vo veci povolenia výnimky nebolo doručené všetkým účastníkom správneho konania (teda aj ţalobcovi), nemohlo sa stať právoplatným a vykonateľným a to ani v časti určenia doby trvania povolenej výnimky. Z uvedeného moţno vyvodiť, ţe pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o povolení výnimky, nemohlo rozhodnutie stratiť platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Ţalobca preto oprávnene spochybňuje záver ţalovaného,

ktorého v zmysle § 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK odpadol dôvod na ďalšie konanie v predmetnej veci. To platí aj napriek faktu, ţe prvostupňové rozhodnutie ţalovaného o povolení výnimky povaţoval tak ţiadateľ ako aj správny orgán za právoplatné dňom

1. augusta 2010 a obaja sa oprávnene domnievali, ţe rozhodnutie o povolení výnimky stratilo uplynutím stanoveného času (najneskôr do
2. decembra 2010) platnosť a de facto zaniklo. III. Odvolanie Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný, v ktorom poukázal najmä na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sţp/6/2013 zo dňa
3. augusta 2013, z ktorého podstatnú časť odôvodnenia odcitoval navrhujúc zmeniť napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 2549/12-102 zo dňa
4. októbra 2013 tak, ţe odvolací súd ţalobu zamietne a trovy konania ţalobcovi neprizná. Ţalobca naopak navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť argumentujúc tým, ţe boli porušené jeho práva účastníka konania v zmysle Aarhuského dohovoru a pre naplnenie jeho cieľov i pre ochranu jeho práv v tomto konaní je nevyhnutné vysporiadanie sa s námietkami ţalobcu ako účastníka správneho konania zákonným spôsobom neobchádzajúc ho formálnym rozhodnutím o zastavení konania z dôvodov, ţe odpadol dôvod na konanie. 5 10Sţp/16/2013 IV. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ako súdom odvolacím Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (

§ 246cods.

1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolanie je v celom rozsahu dôvodné.

§ 250ja ods.

2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie

1. októbra
2. Odvolací súd nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený
3. mája 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

§ 244ods.

1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

§ 244ods.

3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

§ 250iods.

1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. 6 10Sţp/16/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky obdobný, ba aţ procesne identický prípad prerokovával a rozhodoval pod sp. zn. 10Sţp/6/2013. Vzhľadom na to, ţe i ţalobca i ţalovaný sa odvolávajú hlavne na toto rozhodnutie odvolací súd hneď v úvode svojich dôvodov uvádza, ţe na tomto rozhodnutí trvá a nemá na ňom, čo meniť.

§ 82ods. 9 písm. a) Zo

PK orgán ochrany prírody konanie

tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.

§ 89ods. 3 písm. b) Zo

PK rozhodnutie vydané

tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.

§ 30ods.

1 písm. j) Správneho poriadku - správny orgán konanie zastaví, ak tak ustanoví osobitný zákon. V prerokúvanom prípade okrem realizácie odstrelu chráneného ţivočícha, nebolo vydané v správnom konaní jediné rozhodnutie. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného, ktorým bolo zastavené konanie o rozklade, ktorý podal ţalobca proti rozhodnutiu Ministerstva pôdohospodárstva, ţivotného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru ochrany prírody č. 4079/2010-2.1 zo dňa 9. augusta 2010, ktorým sa povolila výnimka na usmrtenie medveďa hnedého

§ 40ods.

2, 3 písm.

1. c)ZOPK zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm.
2. a)ZOPK v poľovnom revíri Čertovica. Minister rozhodnutie o zastavení konania o rozklade odôvodnil tým, ţe lehota na usmrtenie jedného medveďa hnedého uplynula a teda odpadol dôvod na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie ţalovaného i keď z dôvodu zastavenia konania pre odpadnutie dôvodu na konanie a pre uplynutie doby, na ktorý bola výnimka na usmrtenie medveďa hnedého povolená, je fakticky totoţné s poţiadavkou a cieľom ţalobcu pri ochrane tohto chráneného ţivočícha, pretoţe zastavenie konania znemoţnilo jeho pokračovanie a v konečnom dôsledku i prípadné právoplatné udelenie výnimky. Vzhľadom na to, ţe k povoleniu výnimky a jej realizácie uţ došlo, rovnako nemoţno novým rozhodnutím nič na právach a povinnostiach ţalobcu i ţalovaného nič zmeniť. Vyhovením ţalobe len z formálnych dôvodov zastavenia celého konania a nielen konania o rozklade by nedošlo k zmene práv a povinností ani na strane ţalobcu ani na strane ţalovaného, a preto nemá opodstatnenie zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného i keď je formálne, nie však vecne a obsahovo, nedostatočné. 7 10Sţp/16/2013 Ţalobcove domáhanie sa zastavenia konania právne perfektným spôsobom nemá zásadný význam z hľadiska ochrany práv a záujmov, ktoré ochraňuje. Z týchto dôvodov povaţuje i odvolací súd rozhodnutie ţalovaného o zastavení konania o rozklade za zákonné. Takmer kaţdý procesný právny predpis určuje poradie postupu dôvodov, pre ktoré je moţné konanie zastaviť. Tak je tomu i v prípade zastavenia konania

§ 82ZOPK.

Hneď ako prvý dôvod pred všetkými ostatnými uvádza dôvod zastavenia konania, ak dôvod na konanie odpadol. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dôvaţok poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sţ/98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002: „Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Konanie a postup správneho orgánu majú povahu synoným. Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav, čo najúplnejšie, prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec – práva a povinnosti ide, bola poskytnutá moţnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí zvlášť, ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi.... Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“. Ak teda zmysel konania odpadol, stratil sa aj význam, pre ktorý by malo byť v ďalšom konaní vydané nové rozhodnutie, ktoré by v odôvodnení mohlo obsahovať právne posúdenie námietok ţalobcu, avšak vo výroku takého rozhodnutia by nenastala zmena a čo je podstatné, takým novým rozhodnutím by v konkrétnom prípade nenastala zmena v právach a povinnostiach účastníkov konania. Nie kaţdé porušenie procesného predpisu má totiţ za následok porušenie práv účastníka konania, najmä nie vtedy, ak mu uţ nemoţno vyhovieť vo veci samej. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov zmenil napadnutý rozsudok tak, ţe ţalobu zamietol

§ 250ja ods.3 v spojení s § 220 O.s.p..

8 10Sţp/16/2013 V. Trovy konania O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca v konaní nemal úspech a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 28. mája 2014 JUDr. Jana Henčeková PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková