o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy

Najvyšší súd 7 Cdo 85/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners, a.s., IČO: 35 944 471, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti odporkyni Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Ţupné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3 C 15/2010, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

1. septembra 2013, sp. zn. 6 Co 449/2013, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
2. septembra 2013, sp. zn. 6 Co 449/2013 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo
3. júna 2013, č. k. 3 C 15/2010-218 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I v Bratislave na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I uznesením zo
4. júna 2013, č. k. 3 C 15/2010–218 konanie zastavil. Ţiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, ţe Okresný súd Bratislava I uznesením z
5. decembra 2012, č. k. 3 C 15/2010–182 uloţil navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania vo výške 1 025 238,62 eur na účet súdu do 60 dní od právoplatnosti uznesenia v súlade s § 141a ods. 1 O.s.p. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
6. decembra
7. Navrhovateľ v stanovenej lehote preddavok na trovy konania nezaplatil. V súlade s § 141a ods. 1, veta štvrtá O.s.p. preto konanie zastavil. Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Podľa názoru navrhovateľa mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá 2 7 Cdo 85/2014 moţnosť konať pred súdom. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané v rozpore s § 141a ods. 1 a 2 O.s.p., so zámerom zákonodarcu obsiahnutom v ustanovení § 141a O.s.p., s ustanovením § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a so zásadou rovnosti účastníkov konania. Výrok napadnutého uznesenia spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci z dôvodu, ţe súd na zistený skutkový stav aplikoval síce správnu právnu normu, ale nesprávne ju interpretoval. Výrok napadnutého uznesenia porušuje právo navrhovateľa na súdnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a osobitne ohrozuje právo na prístup k súdu., ako aj porušuje právo navrhovateľa na spravodlivý súdny proces zaručený čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
8. septembra 2013, sp. zn. 6 Co 449/2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219 O.s.p.). V odôvodnení uviedol, ţe uloţenie povinnosti podľa § 141a ods. 1 O.s.p. len navrhovateľovi bez uloţenia rovnakej povinnosti odporcovi, ktorým je štát, prípadne subjekt, ktorého majetkové pomery ako dlţníka nie je moţné usporiadať podľa predpisov o konkurznom konaní, je zákonom vyslovene predpokladané. Uloţením povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania len jednému z účastníkov konania, t. j. navrhovateľovi bez uloţenia rovnakej povinnosti odporkyni (ktorej majetkové pomery ako dlţníka nie je moţné usporiadať podľa predpisov o konkurznom konaní) nemohlo dôjsť k zásahu do práv navrhovateľa, lebo aplikáciou zákonného ustanovenia nedochádza k porušeniu základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu dovolaním napadol navrhovateľ. Dovolanie odôvodnil § 241 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p., nakoľko účastníkovi konania (navrhovateľovi) sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. V podstate sa pridrţal dôvodov, ktoré uviedol uţ v odvolaní a taktieţ namietal, ţe rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Interpretácia § 141a O.s.p. uskutočnená súdmi oboch stupňov zaloţená na premise „...je súd za predpokladu, ţe navrhovateľ preddavok v súdom stanovenej lehote nezloţí, povinný konanie zastaviť vţdy.“ nesprávny. Takéto rozhodnutie je porušením nielen procesnej normy, ale predovšetkým práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní súdu o návrhu na zloţenie preddavku na trovy konania nie je bezvýznamné, kto je odporcom. Ak odporcom je subjekt, ktorého majetkové pomery ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa osobitného 3 7 Cdo 85/2014 predpisu o konkurznom konaní, je vylúčené, aby navrhovateľovi bola uloţená povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania a aby pre nesplnenie povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania konanie zastavil. Bráni tomu ústavne súladná interpretácia ustanovenia § 141a O.s.p. Poukázal na § 141a ods. 1, veta štvrtá O.s.p. v zmysle ktorej súd môţe pre nezloţenie preddavku na trovy konania konanie zastaviť len vtedy, ak kumulatívne nastanú skutočnosti – 1) navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezloţil, 2) odporca, ktorý má povinnosť zloţiť preddavok, ho zloţil. Právne nie je moţné aby súd pre nezloţenie preddavku na trovy konania konanie zastavil vtedy, ak – 1) navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezloţil, 2) odporca, ktorý nemá povinnosť zloţiť preddavok, ho nezloţil a ani v prípade ak – 1) navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezloţil, 2) odporca, ktorý nemá povinnosť zloţiť preddavok ho zloţil. Súd môţe uloţiť navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania len vtedy, ak o tejto povinnosti rozhoduje na návrh odporcu. V prípade ak návrh na zloţenie preddavku podal odporca, ktorý nemá povinnosť zloţiť preddavok v rovnakej výške ako navrhovateľ z dôvodu, ţe jeho majetkové pomery ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, musí súd takýto návrh zamietnuť a nie sankcionovať navrhovateľa zastavením konania. Poukázal tieţ na to, ţe navrhovateľ je v danej veci vecne oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Tam, kde zákonodarca s úmyslom dodrţiavať zásadu spravodlivosti priamo stanoví, ţe navrhovateľ je oslobodený od platenia súdneho poplatku, pretoţe iniciuje konanie v ktorom sa domáha náhrady škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, je bizarné, aby zároveň stanovil navrhovateľovi zloţiť preddavok na trovy konania bez toho, aby takúto povinnosť mal aj odporca. Návrh podaný odporkyňou na uloţenie povinnosti navrhovateľovi zloţiť preddavok na trovy konania neobsahuje ţiadne odôvodnenie účelu, na ktorý by mal byť zloţený preddavok pouţitý a súd sa ani dôvodmi návrhu vôbec nezaoberal. Poukázal tieţ na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 95/2010, sp. zn. I. ÚS 112/2012, sp. zn. IV. ÚS 77/
9. Ţiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ale aj súdu prvého stupňa zrušiť vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Domáhal sa v prípade úspechu aj trov dovolacieho konania. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa ţiadala dovolanie zamietnuť. Bola toho názoru, ţe v danej veci navrhovateľovi nebola odňatá moţnosť konať pred súdom § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p., § 237 písm. f/ O.s.p.). Odôvodnenie dovolania 4 7 Cdo 85/2014 ustanovením aj § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je nenáleţité, nakoľko tieto dôvody je moţné uplatniť len pri podaní dovolania voči rozhodnutiu, voči ktorému je dovolanie vo všeobecnosti prípustné. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas navrhovateľ zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolateľom napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. 5 7 Cdo 85/2014 Navrhovateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. So zreteľom na navrhovateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), pričom treba zdôrazniť, ţe prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nezakladá samo tvrdenie účastníka o existencii niektorej z uvedených procesných vád, určujúcim je zistenie, ţe k vade tejto povahy skutočne došlo. Podľa názoru navrhovateľa mu postupom súdov bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Dovolateľka svoje dovolanie odôvodňovala tým, ţe uznesenie odvolacieho súdu, ale aj rozhodnutie súdu prvého stupňa právne neobstojí, pretoţe bolo vydané v rozpore s § 141a ods. 1 a 2 O.s.p., v rozpore so zámerom zákonodarcu, ktorý je obsiahnutý v ustanovení § 141a O.s.p., ţe ide o konanie, ktoré je vecne oslobodené od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov), so zásadou rovnosti účastníkov konania a tieţ, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu, ale aj súdu prvého stupňa spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Napadnuté rozhodnutie povaţoval za arbitrárne a nie je ho moţné posúdiť pre nedostatok dôvodov. So zreteľom na to, ţe konanie v predmetnej veci bolo v zmysle ustanovenia § 141a ods. 1 O.s.p. zastavené, základnou otázkou bolo, či v predmetnej veci existovali zákonné dôvody pre takýto postup súdu (zastavenie konania), alebo či súd mal v konaní pokračovať. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa uznesením z
10. decembra 2012, č. k. 3 C 15/2010 – 182 uloţil navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania vo výške 1 025 238,62 eur na účet súdu do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak na návrh odporkyne z
11. januára 2012 (č. l. 120) 6 7 Cdo 85/2014 a po zistení, ţe u navrhovateľky sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky na uloţenie takejto povinnosti, keď v súdnom konaní uplatnila právo v sume 20 507 632,37 eur (t. j. v sume presahujúcej 400 násobok životného minima), nepreukázala ani existenciu takých majetkových pomerov, ktoré by odôvodňovali jej oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 138 ods. 1 O.s.p.). Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
12. decembra
13. Navrhovateľka preddavok na trovy konania nezloţila a nezloţila ho ani odporkyňa. Následne súd prvého stupňa uznesením zo
14. júna 2013, č. k. 3 C 15/2010-218 konanie zastavil podľa § 141a ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňaţnej sumy prevyšujúcej 400-násobok ţivotného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloţí, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zloţil preddavok na trovy konania. Na zloţenie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uloţením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloţí a odporca, ktorý má povinnosť zloţiť preddavok, ho zloţil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloţenie preddavku na trovy konania zastaví (§ 141a ods. 1 O.s.p.). Zo znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené novelou uskutočnenou zákonom č. 388/2011 Z. z. účinnou od
15. januára 2012) vyplýva, ţe uloţenie povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania prichádza do úvahy za splnenia nasledovných zákonných podmienok: a/ predmetom konania je právo (nárok) na zaplatenie sumy prevyšujúcej 400 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, pričom právny titul uplatneného nároku nie je rozhodujúci, b/ návrh odporcu, c/ u navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od súdneho poplatku v zmysle § 138 O.s.p. v celom rozsahu (čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku alebo splnenie podmienok pre čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku neodôvodňuje neuloţenie povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania). 7 7 Cdo 85/2014 Súd uloţí navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania, ak sú vyššie uvedené podmienky splnené súčasne. Na zloženie preddavku (v rovnakej lehote a výške) súd vyzve aj odporcu. Ak teda odporca súdu navrhne, aby súd uloţil navrhovateľovi povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania, sám musí počítať s tým, ţe aj on bude vyzvaný na zloţenie takéhoto preddavku. Výnimku, kedy účastník nie je povinný zložiť preddavok na trovy konania je iba jediný prípad, spočívajúci v tom, ţe jeho majetkové pomery ako dlţníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ktorý sa nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlţníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlţníka, ktorým je Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií (§ 2 citovaného zákona). Ak je teda účastníkom konania subjekt uvedený v ustanovení § 2 zákona č. 78/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, nemá povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania; právna úprava tieto subjekty výslovne vylučuje. Štvrtá veta vyššie citovaného zákonného ustanovenia ustanovuje sankciu za nesplnenie povinnosti navrhovateľa zloţiť preddavok za situácie, ţe tento preddavok zložil odporca, ktorý aj má povinnosť ho zložiť. Touto sankciou je zastavenie konania v lehote 15 dní od márneho uplynutia lehoty na jeho zloţenie. U navrhovateľa, ktorý nezloţí preddavok na trovy konania môţu preto nastať najmä situácie, ţe: 1) tento preddavok zloží odporca, ktorý má povinnosť ho zloţiť, 2) preddavok nezloţí odporca, ktorý ani nemá povinnosť ho zloţiť. Sankcia v podobe zastavenia konania sa (v zmysle výslovného znenia zákona) vzťahuje len na prípady, v ktorých navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží ale ho zloží odporca, ktorý má (súčasne) aj povinnosť ho zložiť. V predmetnej veci nie je sporné, ţe navrhovateľka nezloţila preddavok na trovy konania a odporkyňou je subjekt, ktorý nemohol byť ani vyzvaný na zloţenie preddavku, lebo 8 7 Cdo 85/2014 právna úprava z takejto povinnosti vylučuje (keď jeho majetkové pomery ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii) a ktorý tento preddavok ani nezloţil. V tejto situácii moţno vyvodiť záver, ţe sankcia v podobe zastavenia konania sa na navrhovateľku nevzťahovala pre nedostatok povinnosti zložiť preddavok na trovy konania na strane odporkyne a tiež aj preto, lebo odporkyňa ho ani nezložila. Neboli preto splnené podmienky pre zastavenie konania v zmysle ustanovenia § 141a ods. 1 O.s.p. a v takom prípade mal súd v konaní riadne pokračovať. Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, ţe navrhovateľke v konaní na súdoch niţšieho stupňa bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p., preto uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rovnakou vadou (konania) postihnuté ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
16. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
17. júna 2014 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová