Najvyšší súd 6 Cdo 153/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne PhDr. E. K., bývajúcej v Z., zastúpenej JUDr. O. P., advokátom so sídlom v P., proti ţalovanému R. S., bývajúcemu v T., o zaplatenie 15 468,36 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 14 C 11/2009, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z
- decembra 2009 sp. zn. 17 Co 197/2009 rozhodol t a k t o : Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Trenčín rozsudkom z
- mája 2009 č. k. 14 C 11/2009–57 zamietol návrh ţalobkyne, ktorým sa domáhala voči ţalovanému zaplatenia 15 468,36 € s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 13.3.2007 aţ do zaplatenia z titulu nepomenovanej trojstrannej ústnej zmluvy z
- septembra 2006 uzatvorenej medzi ţalobkyňou, ţalovaným a P. Č., ktorému mala ţalobkyňa prv poţičať peňaţné prostriedky na akontáciu a leasingové splátky na gastrozariadenie. Na základe tejto ústnej zmluvy mal podľa tvrdenia ţalobkyne voči nej ţalovaný záväzok, ktorý si uplatňovala v tomto konaní. Uplatnený nárok ţalobkyne však povaţoval súd prvého stupňa za právne bezzákladný, a preto nedôvodný. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z
- decembra 2009 sp. zn. 17 Co 197/2009 potvrdil ako vecne správny napadnutý prvostupňový rozsudok a plne sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, na ktoré v odôvodnení poukázal. Uviedol, ţe ţalobkyňa v odvolaní neopodstatnene 6 Cdo 153/2011 2 uplatnila odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t. j. ţe prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal ňou navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov na okolnosť trojstrannej dohody medzi ňou, ţalovaným a P. Č., nakoľko vykonanie týchto dôkazov ohľadne uzavretia ústnej zmluvy nemôţe podľa názoru súdu zvrátiť právne významnú skutočnosť, ţe zmluva o prevzatí dlhu, z ktorej by ţalovanému vznikol záväzok voči ţalobkyni, nemala zákonom predpísanú písomnú formu. Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Ţiadala, aby dovolací súd predmetné rozhodnutie spolu s rozsudkom prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Namietala, ţe jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe prvostupňový súd nevykonal ňou navrhnuté dôkazy a tento nedostatok neodstránil ani odvolací súd. Ţalovaný sa k podanému dovolaniu ţalobkyne vyjadril tak, ţe ho povaţuje za bezpredmetné, a preto ho ţiada zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania, t.j. či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasledujúcich O.s.p. moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie 6 Cdo 153/2011 3 prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
- V danom prípade dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Dovolanie ţalobkyne preto nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. Dovolanie ţalobkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len 6 Cdo 153/2011 4 jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Vady uvedené v tomto zákonnom ustanovení však dovolací súd nezistil. Pokiaľ dovolateľka namietala odňatie moţnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v nevykonaní ňou navrhnutých dôkazov, treba uviesť, ţe súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie moţnosti konať pred súdom, pretoţe v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaţe na návrhy účastníka konania. V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, ţe súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, prečo nepovaţoval za potrebné vykonať ţalobkyňou navrhnuté výsluchy svedkov. K správnosti tohto postupu okresného súdu sa na námietky dovolateľky uvedené v odvolaní vyjadril v rozsudku aj odvolací súd. Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobkyne odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- 6 Cdo 153/2011 5 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová