← Slovensko

o určenie práva hospodárenia k nehnuteľnostiam

Najvyšší súd Slovenskej republiky 6 Cdo 94/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Slovenskej republiky, zastúpenej Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, š.p. so sídlom v Pliešovciach, Lesnícka 23, v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Milošom Barbušom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Štúrova 13, proti ţalovaným 1/ G. B., nar. X., bytom R., 2/ A.. B., nar. X., bytom P., 3/ M. H., rod. B., nar. X., bytom K., 4/ P. V.B., nar. X., bytom A., 5/ Dr. E. V.B., nar. X., bytom D., všetci zastúpení JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom, Advokátska kancelária v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7, o určenie práva hospodárenia k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Keţmarok pod sp. zn. 3 C 168/2006, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo

  1. januára 2012 sp. zn. 19 Co 51/2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
  2. januára 2012 sp. zn. 19 Co 51/2011 a rozsudok Okresného súdu Keţmarok z
  3. decembra 2010 č.k. 3 C 168/2006-183 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Keţmarok na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Keţmarok rozsudkom z
  4. decembra 2010 č.k. 3 C 168/2006-183 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal určenia, ţe právo hospodárenia nehnuteľností v kat. úz. T., obec T., okres K., vedených Katastrálnym úradom P., Správa katastra K. na LV č. X. majú Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalovaní sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci uvedených nehnuteľností. Keďţe určenia práva hospodárenia sa moţno domáhať len k majetku, ktorý je vo vlastníctve štátu dospel k záveru, ţe ţalobca nie je aktívne vecne legitimovaný k podaniu takejto ţaloby a ţe na poţadovanom 2 6 Cdo 94/2013 určení nemá naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Ţalobu povaţoval preto za nedôvodne podanú. K návrhu ţalobcu na pripustenie zmeny ţaloby uviedol, ţe uznesením z
  5. februára 2010 nepripustil návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka na strane ţalobcu a zároveň nepripustil ani zmenu ţaloby na určenie, ţe štát je vlastníkom predmetných nehnuteľností. K neúčasti právneho zástupcu ţalobcu na ostatnom pojednávaní uviedol, ţe v danom prípade dôvod kolízie s iným pojednávaním nepovaţoval za dôleţitý, lebo právny zástupca sa ospravedlňoval opakovane a vedel o tom, ţe v uvedenej veci bude termín pojednávania znovu vytýčený. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo
  6. januára 2012 sp. zn. 19 Co 51/2011 na odvolanie ţalobcu a ţalovaných (proti výroku o trovách konania) rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil a vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalobca nemá naliehavý právny záujem na poţadovanom určení ako aj s dôvodmi, ktoré ho k tomuto záveru viedli. Rozhodnutie okresného súdu vo veci samej povaţoval preto za vecne správne. K námietke ţalobcu, ţe súd prvého stupňa nerozhodol včas o pripustení zmeny ţaloby a o vstupe nového ţalobcu do konania, neprihliadol. Uviedol, ţe ide síce o procesné pochybenie súdu, ktoré ale nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V takomto prípade odvolací súd v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. na vadu konania neprihliada. Nestotoţnil sa ani s tvrdením ţalobcu, ţe prejednaním veci v jeho neprítomnosti, resp. v neprítomnosti jeho zástupcu, mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať. Zrušenie rozsudku vo výroku o trovách konania a vrátenie veci v rozsahu zrušenia okresnému súdu na ďalšie konanie odôvodnil jeho nepreskúmateľnosťou. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, ţe v dôsledku nesprávneho postupu okresného ako aj krajského súdu, mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Uvedenú vadu videl v tom, ţe okresný súd na pojednávaní dňa
  7. decembra 2010 rozhodol vo veci samej v neprítomnosti jeho zástupcu, hoci zástupca neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil z dôvodu časovej kolízie pojednávaní a poţiadal o jeho odročenie. V danom prípade išlo o dôleţitý dôvod, lebo ţalobca trval na jeho osobnej účasti. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Najvyššieho súdu Českej republiky. Okrem toho uviedol, ţe k odňatiu 3 6 Cdo 94/2013 moţnosti konať pred súdom došlo aj tým, ţe okresný súd nerozhodol o jeho ţiadosti na zmenu ţalobného petitu do rozhodnutia o veci samej a napriek tomu konal a rozhodol o pôvodnom návrhu, na ktorý nedostatok odvolací súd nesprávne neprihliadol. Uvedený postup konajúcich súdov bol v rozpore s dispozičným princípom sporového konania. Zmena návrhu na začatie konania je totiţ základným dispozičným úkonom, ktorý patrí ţalobcovi a ktorý umoţňuje, aby ţalobca obsah návrhu na začatie konania prispôsoboval podľa toho, ako prebieha súdne konanie. Súd pritom zmenu návrhu posudzuje vţdy len so zreteľom na hospodárnosť konania, nie podľa vecnej legitimácie ţalobcu, ako to nesprávne urobil okresný súd. Poukázal aj na to, ţe okresný súd uvádza v dôvodoch svojho rozhodnutia v rozpore so skutočnosťou, ţe o návrhu na zmenu petitu rozhodol uznesením z
  8. februára
  9. Pokiaľ aj rozhodol o nepripustení zmeny návrhu, stalo sa tak zjavne po vydaní rozsudku vo veci samej (uznesenie mu bolo doručené aţ
  10. júna 2011, t.j. takmer 6 mesiacov po doručení rozsudku). V závere dovolania poukázal na zmätočné označovanie ţalovaného zo strany konajúcich súdov a na zmätočne označený predmet sporu v rozhodnutiach obidvoch súdov. Ţalovaní sa k podanému dovolaniu ţalobcu písomne nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania, ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie je v danej veci prípustné a súčasne aj dôvodné pre vadu uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p. Z § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Prípustnosť dovolania a súčasne aj jeho dôvodnosť zakladá tieţ procesná vada uvedená v § 237 O.s.p.; dovolací súd je v zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. povinný vţdy skúmať, či v konaní nedošlo k takejto vade konania. Osobitne skúma existenciu takejto vady v prípade, ak ju účastník konania v dovolaní výslovne namieta. Medzi vady vymenované v § 237 O.s.p. patrí aj prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti 4 6 Cdo 94/2013 kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom vylúčil účastníka konania z realizácie jeho procesných práv, ktoré mu právny poriadok priznáva. Z hľadiska posúdenia existencie tejto vady ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je ňou skutočne postihnuté. Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie vedené pred súdmi niţšieho stupňa je takouto vadou postihnuté. Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môţe za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Podľa § 95 ods. 2 O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia. Citované zákonné ustanovenie je vyjadrením dispozičného oprávnenia navrhovateľa, podľa ktorého môţe v priebehu konania meniť svoje návrhy vo veci samej a tým ich prispôsobovať prípadným zmenám, ktoré nastali aţ po začatí konania. Prípustnosť zmeny návrhu na začatie konania, takto výslovne zabezpečená, je vyjadrením dispozičnej zásady, ktorá je jednou z vedúcich zásad občianskeho súdneho procesu a ktorá zabraňuje nenáleţitému formalizmu. Za zmenu návrhu treba povaţovať aj zmenu týkajúcu sa predmetu konania. O návrhu na zmenu ţaloby musí súd vţdy rozhodnúť (s účinnosťou od 1.1.2012 5 6 Cdo 94/2013 v zákonom stanovených lehotách). Ak súd nerozhodne o navrhovanej zmene vôbec, resp. do vydania rozsudku vo veci samej a rozhodne o pôvodnom návrhu, ide o podstatnú vadu, ktorá znemoţňuje ţalobcovi naplnenie jeho oprávnenia disponovať s návrhom na začatie konania. Rovnakou vadou trpí aj odvolacie konanie, ak odvolací súd v tomto smere nezjedná nápravu a zhodne, ako súd prvého stupňa, rozhodne o pôvodnom návrhu. V takomto prípade celé konanie a zároveň aj jeho výsledok v podobe vydaného rozhodnutia treba povaţovať za zmätočné, lebo súd bez rozhodnutia o (ne)pripustení zmeny nemá s istotou vyriešené, čo je predmetom konania. V posudzovanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe ţalobca sa domáhal návrhom na začatie konania podaným
  11. novembra 2006 označeným ako ţaloba o určenie vlastníckeho práva určenia, ţe právo hospodárenia k nehnuteľnostiam bliţšie špecifikovaným v petite návrhu majú Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Na pojednávaní pred súdom prvého stupňa konanom
  12. februára 2010 právny zástupca ţalobcu navrhol, aby súd pripustil zmenu ţaloby o určenie, ţe vlastníkom nehnuteľností tak, ako sú uvedené v petite návrhu, je Slovenská republika. Z obsahu tejto zápisnice o pojednávaní je zrejmé, ţe okresný súd na tomto pojednávaní o navrhovanej zmene ţaloby nerozhodol (okresný súd v odôvodnení rozsudku na str. 4 v rozpore s obsahom tejto zápisnice uvádza, ţe uznesením z 23.2.2010 nepripustil zmenu ţaloby). Zjavne tak urobil aţ po vydaní rozsudku vo veci samej, ktorým ţalobu o pôvodnom návrhu zamietol (rozsudok je v spise ţurnalizovaný pod č.l. 183 a bol účastníkom doručený
  13. januára 2011), lebo uznesenie s dátumom
  14. decembra 2010, ktorým nepripustil zmenu ţaloby sa nachádza v spise aţ na č.l. 272 a bolo účastníkom doručené aţ
  15. júna
  16. Keďţe okresný súd rozhodol o zmene ţaloby aţ po vydaní rozsudku vo veci samej, treba jeho rozhodnutie o nepripustení zmeny ţaloby povaţovať za zmätočné, nevyvolávajúce ţiadne právne účinky. Krajský súd síce v dôvodoch rozsudku konštatoval procesné pochybenie okresného súdu, avšak nápravu v tomto smere nezjednal, hoci to bolo nevyhnutné a rovnako ako súd prvého stupňa rozhodol nesprávne o pôvodnej ţalobe. Podľa dovolacieho súdu uvedený postup konajúcich súdov treba hodnotiť ako nesprávny a zmätočný, lebo bez vydania právne účinného rozhodnutia o (ne)pripustení ţalobcom navrhovanej zmene ţaloby, konali a rozhodli o pôvodnom petite návrhu na začatie konania. Navyše tak urobili za situácie, keď petit návrhu zjavne nekorešpondoval s obsahom ţaloby. Týmto nesprávnym postupom konajúce súdy znemoţnili ţalobcovi realizovať jeho dispozičné oprávnenie meniť predmet návrhu na začatie konanie, ktoré mu Občiansky súdny 6 6 Cdo 94/2013 poriadok priznáva v ustanovení § 95 O.s.p. Konanie tak zaťaţili vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá zakladá jednak prípustnosť dovolania a je tieţ dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a v tomto prípade aj súdu prvého stupňa zrušiť, pretoţe rozhodnutia vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţu byť vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok krajského súdu a rovnakou vadou postihnutý rozsudok okresného súdu podľa § 243b ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd povaţuje za potrebné pre ďalšie konanie poznamenať, ţe nepripustiť zmenu ţaloby v zmysle § 95 ods. 2 O.s.p. môţe súd iba vtedy, ak výsledky doterajšieho konania nemôţu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Spravidla je tomu tak vtedy, ak uţ súd vo veci vykonal dokazovanie. Okrem toho, nepripustiť zmenu návrhu môţe aj v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd, čo však v danej veci neprichádza do úvahy. Iné dôvody nepripustenia zmeny návrhu na začatie konania zákon nepripúšťa. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  17. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  18. marca 2014 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.