Najvyšší súd 6 Cdo 129/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. J., bývajúceho v D., v dovolacom konaní zastúpeného advokátkou JUDr.

§ 43ods.

1 O.s.p., o aké rozhodnutie (výzvu na odstránenie nedostatkov podania) v danej veci išlo. Proti uzneseniu odvolacieho súdu navrhovateľ podal dovolanie. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, ţe odmietnutím jeho odvolania sa mu odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. 2 6 Cdo 129/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas osobou na tento procesný úkon oprávnenou, preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe dovolanie smeruje proti uzneseniu (§ 243a ods. 3 O.s.p.), v medziach určených ustanovením § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu treba zrušiť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v konaní došlo k závaţným procesným vadám vymenovaným v ustanoveniach § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Takouto vadou je podľa § 237 písm. f/ O.s.p. aj taký postup súdu v konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať, teda uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádzala, ale aj samotným rozhodnutím. Podľa čl. 142 ods. 2 druhej a tretej vety Ústavy Slovenskej republiky zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môţe rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom; proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vţdy sudca. Podľa § 6 písm. f/ zák. č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, v občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník rozhoduje na základe poverenia sudcu aj o odstraňovaní vád podania. Podľa § 202 ods. 3 písm. l/ O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu,

§ 43ods.

1 alebo o odvolaní podľa § 209 ods.

1. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vţdy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môţe v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa povaţuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, 3 6 Cdo 129/2011 predloţí vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Vychádzajúc z citovaných ustanovení treba uzavrieť, ţe proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vţdy prípustné odvolanie; odvolaním moţno teda napadnúť aj také rozhodnutie, proti ktorému by inak (ak by ho vydal sudca) nebolo odvolanie prípustné. Postup po podaní odvolania je však rôzny, a to predovšetkým v závislosti od druhu vydaného a odvolaním napadnutého rozhodnutia. Ak bolo odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému by inak (ak by ho vydal sudca) nebolo odvolanie prípustné [ t.j. proti ktorému rozhodnutiu zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.) ], dochádza priamo na základe zákona (ex lege), čo znamená bez nutnosti akejkoľvek ingerencie (rozhodnutia) súdu, k zrušeniu takéhoto rozhodnutia súdneho úradníka; vec sa teda dostáva do štádia, v akom bola pred vydaním tohto rozhodnutia. O takéto rozhodnutie a dôsledky podania odvolania proti nemu išlo aj v prípade uznesenia Okresného súdu Revúca z
2. novembra 2008 č.k. 3 C 206/08-54, ktorým bol navrhovateľ vyzvaný, aby svoje neúplné podanie doručené Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa
3. mája 2008 doplnil v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Podaním odvolania sa predmetné uznesenie, vydané vyšším súdnym úradníkom, zrušilo (obdobne ako je tomu pri podaní včas podaného odporu s odôvodnením) a nenastal suspenzívny ani devolutívny účinok podania riadneho opravného prostriedku. Odvolací súd nerešpektoval konzumpčný účinok odvolania navrhovateľa proti rozhodnutiu súdneho úradníka. Tým, ţe svojím uznesením z
4. januára 2009, sp. zn. 16 Co 17/2009, majúc za to, ţe proti uzneseniu,

§ 43ods.

1 alebo o odvolaní podľa § 209 ods. 1 O.s.p., odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. prípustné nie je, odmietol odvolanie navrhovateľa hoci, vzhľadom na opísaný procesný stav jestvujúci v čase jeho rozhodovania vec sa vrátila do štádia, v akom bola pred vydaním uznesenia z

1. novembra 2008 č.k. 3 C 206/08-54 a v ďalšom v konaní, t. j. v posúdení podania navrhovateľa a rozhodnutí o ňom podľa § 43 ods. 1 O.s.p., mal pokračovať sudca, tak 4 6 Cdo 129/2011 učiniť nesmel, odňal navrhovateľovi ako účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Keďţe konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu spočívajúcu v odňatí moţnosti účastníka konať pred súdom, je dovolanie navrhovateľa proti nemu nielen prípustné, ale aj dôvodné, lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôţe byť správne. Dovolací súd preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil podľa § 243b ods. 1 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 243b ods. 2 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
2. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. septembra 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová